1. Definujte pojem manažment podniku a vymenujte princípy, na ktorých musí byť tvorený



Yüklə 129,58 Kb.
tarix15.08.2018
ölçüsü129,58 Kb.

1. Definujte pojem manažment podniku a vymenujte princípy, na ktorých musí byť tvorený. 2

2. Charakterizujte podnik ako objekt riadenia, jeho vývoj z hľadiska účinnosti riadiacich procesov. 2

3. Charakterizujte právny rámec riadenia podniku, jeho vývoj a vplyv na účinnosť riadenia. 4

4. Podstata riadenia podnikov, definície riadenia a obsah riadenia na vrcholovej úrovni podnikového riadenia. 4

5. Analyzujte podstatu základných fáz podnikového riadenia a prínos H. Fayola. 5

6. Charakterizujte Weberovu byrokratickú organizáciu práce. 6

7. Vymenujte základné školy riadenia a vysvetlite podstatu a prínosy jednej z uvedených škôl (klasická, neoklasická, empirická, ekonometrická apod. ). 7

8. Plánovanie a prognózovanie ako fáza riadenia, komplexný rozbor. 7

9. Organizácia ako fáza riadenia, komplexný rozbor. 8

10. Rozhodovanie ako fáza riadenia, komplexný rozbor. 8

11. Evidencia a štatistika (podniková informatika) ako fáza riadenia, komplexný rozbor. 8

12. Kontrola ako fáza riadenia, komplexný rozbor. 11

13. Technika, štýly, zásady a prostriedky podnikového riadenia. 11

14. Moderné riadenie podnikov, východiská a charakteristiky. 15

15. Čo tvorí obsah kvalifikácie pracovníka podnikového riadenia, čo podmieňuje účinnosť a čo znižuje účinnosť riadiacich pracovníkov. 17

16. Rozoberte moderné poňatie obsahu základných fáz podnikového riadenia. 17

17. Definujte rozdiel medzi moderným a klasickým poňatím podnikového plánovania. 17

18. Definujte rozdiely medzi moderným a klasickým poňatím organizácie podniku. Vymenujte základné fázy modernej organizácie podniku. 17

19. Čím sa vyznačuje podnik ako učiaca sa organizácia. 17

1. Definujte pojem manažment podniku a vymenujte princípy, na ktorých musí byť tvorený.

2. Charakterizujte podnik ako objekt riadenia, jeho vývoj z hľadiska účinnosti riadiacich procesov.

Počas periódy 1945 – 1970 mali priemyselné krajiny vynikajúci vzrast. Po vojne sa vyvinuli modely pre dlhodobé plánovanie veľkých podnikov. Modely predpokladali stabilné okolie podniku. Dlhodobé prognózy (5-10 rokov) obsahovali detailné plány výsledku, investícií atď.

V období 1965 – 1975 klesol prírastok na viacerých dôležitých trhoch a dlhodobé prognózy začali ukazovať podstatné nedostatky. Stabilita okolia sa zmenila a podniky zistili, že valutové systémy môžu kolapsovať, energetické základne sa môžu meniť, atď.

Požiadavky na prispôsobenie manažmentu týmto zmenám znamenali v prvom rade potrebu prispôsobenia dlhodobého plánovania ako nástroja pre kontinuálnu činnosť.

Dlhodobé investície na trhoch sa podrobili nielen tradičnej kalkulácii, ale aj analýze možnosti ľudskej kapacity dosiahnuť výsledok investície za nových predpokladov.

Novou skúsenosťou pri týchto zmenách bolo zameranie sa na dynamické manažérstvo, kde faktické predpoklady manažéra rozhodnú o jeho mieste v organizácii. Ďalšou skúsenosťou bolo, že organizácia na špecifický trh a obchodnú myšlienku je dôležitá. Technika a produkčná kapacita nestačila ako konkurenčná sila a musela sa skompletizovať s uvedomelosťou o potrebe trhu. To znamenalo, že viac manažérov so skúsenosťou v oblasti predaja, a nie so skúsenosťou z produkcie a technológie sa dostalo do vedenia veľkých podnikov.

Prechod do novej situácie na trhu vyžadoval zmenu formy manažmentu. Starí manažéri, ktorí verili dlhodobým plánom, sa nahradili novými. Flexibilita sa stala módnym slovom, ale málo podnikov dokázalo žiť podľa novej teórie. V skutočnosti väčšina pokračovala so starým plánovacím systémom. Tým, ktorým sa podarilo vytvoriť flexibilitu, a ktorí našli rastúce trhy pre existujúce alebo nové výrobky, dosiahli enormné zisky. Tí, ktorí neprerazili, sa museli uspokojiť s tým, že boli kúpení alebo zachránení štátom.

Každý sociálno-ekonomický objekt predstavujúci systém, teda aj organizácia, sa skladá z dvoch vzájomne spojených podsystémov, ktoré v určitých reláciách pokladáme za systémy:



  1. riadiaci podsystém – systém (subjekt riadenia)

  2. riadený podsystém – systém (objekt riadenia)

Obidva podsystémy spolu tvoria organizačnú jednotku. Každý z nich má svoje funkcie a jeden voči druhému plní špecifické úlohy.

Každý stupeň riadenia riadi svoj nižší stupeň, ale súčasne je riadený, je objektom riadenia zo strany vyššieho stupňa riadenia. V tomto prípade rozdelenie riadiaci a riadený systém závisí os toho, čo v konkrétnom prípade pokladáme za objekt skúmania, čiže z akej organizačnej úrovne k nim pristupujeme.

Hranica medzi riadiacim a riadeným systémom nie je celkom jasná a komplikuje sa tým, že pracovník môže byť súčasťou objektu riadenia ,ale súčasne i riadiaceho systému (napr. členom valného zhromaždenia, dozornej rady).

Riadenie v sociálno-ekonomickom objekte pôsobí nielen na tú časť, ktorú pokladáme za základ riadeného systému, ale aj na seba samého, pretože musí riadiť aj sám seba, aby správne fungoval a zabezpečoval vlastný rozvoj.

Základ sociálno-ekonomických objektov tvorí riadený systém, lebo v ňom sa uskutočňuje hlavná činnosť, t.j. procesy, ktoré zodpovedajú účelu príslušného sociálno-ekonomického objektu a bez ktorých žiaden z nich nemôže existovať. Riadený systém tvoria rozličné podsystémy a prvky vykonávajúce výkonné činnosti.

Objekty riadenia v podniku môžeme rozdeliť podmienene na dve skupiny, a to na:



  1. podnik ako celok

  2. jeho jednotlivé časti

Z funkčného hľadiska (podľa procesov) sú objektom riadenia v podniku fázy transformačného procesu, ako je obstarávanie zdrojov, výroba, odbyt a pod.

Z organizačného hľadiska sú objektmi jednotlivé organizačné celky podniku, a to jednak podnik ako celok a jednak vnútropodnikové organizačné jednotky, napr. divízie, závody, dielne.




3. Charakterizujte právny rámec riadenia podniku, jeho vývoj a vplyv na účinnosť riadenia.

4. Podstata riadenia podnikov, definície riadenia a obsah riadenia na vrcholovej úrovni podnikového riadenia.

Manažment je proces vytvárania a udržiavania prostredia pre zamýšľané efektívne dosiahnutie vybraných cieľov. Manažéri vykonávajú funkcie plánovania, organizovania, personalistiky, vedenia a kontrolovania.

Hlavnou manažérskou činnosťou na všetkých organizačných stupňoch je riadenie. Cieľom všetkých manažérov je vytvárať prebytok a byť produktívnym, t.z. dosiahnuť počas určitého obdobia žiadúci pomer medzi vstupmi a výstupmi s ohľadom na požadovanú kvalitu.

Vývoj teórie manažmentu zahŕňa vývoj koncepcií, princípov a techník.

Systémový prístup k manažmentu zahŕňa vstupy z vonkajšieho prostredia, proces premeny, komunikačný systém, vonkajšie faktory a spôsob obnovy systému.

Transformačný proces zahŕňa manažérske funkcie. Celá táto organizácia je otvorený systém, ktorý je v interakcii s prostredím. Vstupy z vonkajšieho prostredia predstavujú ľudia, kapitál, schopnosti riadiť, technické schopnosti a pod. Úlohou manažérov je účinne a efektívne premeniť vstupy do výstupov.

Na to ako máme chápať a definovať podstatu riadenia P ako ekonomického subjektu existuje mnoho názorov

Klasická definícia riadenia P (Gutenberg)


  1. riadením P rozumieme činnosti človeka al. skupiny ľudí zameraných na vytváranie takých vzťahov medzi jeho výrobnými činiteľmi, ktorých výsledkom bude ich produktívna kombinácia

  2. riadenia P je riadenie ľudí, ktorí tvoria rozhodujúcu zložku jeho substancie

(nie definícia, ale určovanie faktorov, kt. sú voči efektívnosti riadenia kľúčové sú pre nás dôležité)

Riadenie môžeme chápať ako informačné pôsobenie , ktoré musíme vnímať ako výsledok transformácií informácií na riadiace pôsobenie, pričom je ono výsledkom deľby práce, ktorá sformovala hierarchiu v P, t.z. že v procese riadenia podniku platí následovné :


  • realizácia rozhodnutia v hierarchii vyššieho stupňa je rozhodnutím v hierarchii nižšieho stupňa

Za základné z hľadiska riadenia a špecifické sa považujú tieto znaky riadenia :



  1. absencia možnosti delegovať rozhodovanie prislúchajúce vyššiemu stupňu na stupeň nižší

  2. dodržať nutnosť disponovať na každom stupni hierarchie riadenia komplexnými informáciami o tých faktoroch, ktoré na danom stupni ovplyvňujú rozhodovanie.

  3. Vytvárať predpoklady (schopnosti) pre samostatné (komplexné) a plne zodpovedné rozhodovanie

O obsahu riadenia sa dá preto povedať, že je to proces vnútorne diferencovaný a na každom stupni rôzny.

Pre vrcholové riadenie bude kľúčové:


  1. stanovenie podnikových cieľov

  2. vypracovanie podnikateľskej politiky

  3. koordinácia činnosti smerom k nižším stupňom hierarchií

  4. reprezentácia a obhajovanie záujmov



5. Analyzujte podstatu základných fáz podnikového riadenia a prínos H. Fayola.




HENRY FAYOL

  • zakladateľ správneho poriadku ( od slova správa, spravovať )

  • nebol teoretický manažér, bol banským inžinierom, mal akademické vzdelanie

  • na rozdiel od Taylora dokazoval, že správne funkcie ako správne obhospodarovať, sú na každej úrovni organizácie a do určitej miery ich plnia aj robotníci

  • chápal riadenie ( manažment ) ako vedenie podniku k cieľu pri maximálnom využití všetkých disponibilných zdrojov

  • takto chápané riadenie rozdelil do 6 činnosti:

1. technické – treba dbať, aby boli zabezpečené technické stránky výroby

2. obchodné – nákup a predaj

3. finančné – získavanie peňazí pre nákup a predaj

4. ochranné – zabezpečenie vlastníctva, ale aj ochrany osôb

5. účtovné – bilancia, t. j. podchytenie stavu a  porovnanie tohto stavu

s plánovaným stavom



6. správne – správanie sa k  zamestnancom, bez priameho vzťahu k materiálu

a mechanizmom



6. správne činnosti rozčlenil:

a) plánovanie – vytýčenie cieľov a ich dosiahnutie

b) organizovanie – zabezpečovanie podmienok pre vykonávanie plánovaných činností

c) prikazovanie – prideľovanie úloh a inštrukcií

d) koordinácia – zosúlaďovanie

e) kontrola – overovanie dosiahnutých cieľov s plánovanými cieľmi
Princípy dodržiavania, je ich 14:

  1. treba vyvážiť právomoc ( práva ) a zodpovednosti ( povinnosti ) vedúcich pracovníkov

  2. zabezpečiť princíp jediného vedenia ( každý podriadený by mal mať mal jedného nadriadeného )

  3. zabezpečiť podriadenie individuálnych záujmov pracovníka spoločenským záujmom spoločnosti



6. Charakterizujte Weberovu byrokratickú organizáciu práce.



MAX WEBER

  • predstaviteľ a zakladateľ byrokratického riadenia

  • významy byrokracie :

  1. weberovské ponímanie riadenia

  2. slovo byrokracia pochádza od slova byro → skupina ľudí, ktorá rozhoduje o niečom bez ich účasti

  3. skostnatelosť, nepružnosť

  • bol nemeckým sociológom, z oblasti bývalého Ruska ( dnes Berlín )

  • pri riadení vychádza z pruzskej filozofie

  • podľa neho, byrokratické riadenie umožňuje zvýšenie účinnosti organizácie ako celku

  • činnosti špecializuje na základe kvalifikácie, no na druhej strane hovorí, že existujú rôzne faktory, ktoré sú zdrojom iracionality; tie je možné odstrániť len presadzovaním neosobnej odcudzenosti v činnosti organizácii ( t. z., že každý od každého si musí udržať určitý odstup )

  • byrokratická forma utvára podmienky, ktoré zaväzujú každého člena organizácie konať v súlade s racionálnymi cieľmi organizácie ako celku


Jadro Weberovských doporučení je možné vyjadriť princípmi :

  • deľba práce je založená na funkčnej špecializácii s prísnym vymedzením úloh a povinností každého článku v organizácii

  • organizácia je založená na presnej hierarchii práv a povinností

  • každý pracovník v štruktúre organizácii je zodpovedný za jemu všetkých podriadených

  • činnosť organizácie dodržuje súbor pravidiel, pričom fungovanie je založené na štruktúre pravidiel ( smernice, príkazy, nariadenia ), ktoré neumožňujú len obsah a spôsob vykonávania dielčích činností, ale aj formy koordinácie a spolupráce zaväzujúcimi zložkami

  • vedúci riadi svoj aparát v duchu neosobného postoja

  • práva byrokratickej organizácie sú službou

  • pracovníci musia cítiť možnosti pracovného postupu na základe odpracovaných rokov a dĺžky kvalifikácie

Byrokracia: zvláštny druh racionality, je to hľadanie optim. prostr. na dosiah. cieľov na základe poznatkov. Jedinci musia rešpekt. pravidlá, kt. platia. B. sa snaží všetko kvantifikovať a redukovať ľudí na robotov. Dôležitá je rýchlosť, efektívnosť a množstvo.

Weber je zakladateľom tzv. byrokratickej organizácie práce. Zaoberal sa problematikou spoločenského poriadku a disciplíny. Pravdepodobne bol ovplyvnený protestantskou etikou a pruskou filozofiou pre poriadok a disciplínu.

Zásady byrokratickej organizácie práce

Jadro W.-kého učenia môžeme vyjadriť nasledujúcimi princípmi:


  1. Deľba práce je založená na funkčnej špecializácii s prísnym vymedzením úloh a povinností každého článku organizácie.

  2. Organizácia je založená na presne definovanej hierarchií práv a povinností, kde každý pracovník začlenený do štruktúry organizácie je zodpovedný za všetkých jemu podriadených pracovníkov. Aby mohol niesť túto zodpovednosť musí mať autoritu a právomoc, kt. musí byť presne ohraničená.

  3. Činnosť organizácie dodržuje súbor pravidiel. Tieto pravidlá (normy, inštrukcie, štatút, poriadok, kódex...) neurčujú len obsah a spôsob fungovania dielčích činností, ale aj formy koordinácie s náväznými činnosťami.

  4. Vedúci riadi svoj aparát v duchu neosobného postoja (bez hnevu a zaujatosti). Takýto prístup priaznivo pôsobí na rozvíjanie vzťahov ku všetkým pracovníkom a tým aj k demokratic. zásadám v riadení.

  5. Práca byrokrat. organizácie je službou. Je nevyhnutné dodržiavať pravidlá súladu kvalifikácie s nárokmi na miesta, kt. zostávajú. Pracovníci musia cítiť bezpečnosť a istotu pred svojvoľným prepúšťaním, musia mať zaistený služobný postup podľa úspešnej práce a dĺžky odpracovaných rokov.

7. Vymenujte základné školy riadenia a vysvetlite podstatu a prínosy jednej z uvedených škôl (klasická, neoklasická, empirická, ekonometrická apod. ).

8. Plánovanie a prognózovanie ako fáza riadenia, komplexný rozbor.



Plánovanie je východiskovou a najdôležitejšou funkciou, kt. ovplyvňuje všetky ostatné funkcie. Zahŕňa výber poslaní a cieľov a voľbu činností na ich dosiahnutie. Vyžaduje rozhodovanie, t.j. výber medzi možnosťami budúceho priebehu činností. Plánovanie je proces, ktorý vyžaduje intelekt, vyžaduje vedomé určovanie priebehu činností a zakladanie rozhodovania na cieľoch, poznaniach a dôležitých odhadoch. Poslaním je najefekt. uspokojenie uspokojenie požiadaviek trhu aj vlast. potrieb.

Charakter plánovania je možné ilustrovať uvedením jeho hlavných charakteristík:

  1. Plánovanie prispieva k dosiahnutiu zámerov a cieľov .

  2. Plánovanie je prioritné medzi manažérskymi úlohami.

  3. Plánovanie sa vzťahuje na všetky aktivity.

  4. Plánovanie umožňuje efektívne vykonávanie činností.

Informácie sú východiskom pre plánovanie, sú to informačné vstupy plánov. procesu. (externé a interné inf.)

Výstupom plánovania je sústava plánov, kt. sa odlišujú dĺžkou plánov. obdobia, rozsahom a stupňom podrobnosti spracovania.


Klasifikácia plánov:

  1. časové hľadisko (dlhodobé - strategické 5 a viac rokov, strednodobé - taktické 1-3 roky, krátkodobé - operatívne do 1 roka). Každý plán rieši otázky sústavy cieľov a otázky zoznamu zdrojov.

  2. podľa objektov riadenia (plánovanie P ako celku, plánovanie jednotl. častí P)


DRUHY PLÁNOV (zo širšieho hľadiska):

POSLANIA


Identifikujú základnú funkciu, respektíve úlohu akéhokoľvek podniku (organizácie) poprípade ich časti. Užšie vymedzenie poslania poskytuje presnejšiu predstavu o zameraní firmy, o výrobkoch, ktoré produkuje, o službách, trhoch, na ktorých pôsobí alebo zamýšľa pôsobiť, poprípade poskytuje charakteristiku technológie, ktorú využíva. Širšie vymedzenie poslania vymedzuje oblasť pôsobenia globálnejšie vo všeobecnej rovine. Organizácia si tým vytvára predpoklady pružne reagovať a prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Na jednej strane je tým vytvorený široký priestor pre podnikanie, na druhej strane má i svoju negatívnu stránku , dezorientuje zákazníka, pripúšťa pochybnosti o oblasti podnikania.

ÚLOHY (CIELE)

Predstavujú koniec, ku ktorému činnosti smerujú. Nepredstavujú však len koncový bod plánovania, ale taktiež koniec, ku ktorému smeruje organizovanie, personalistika, vedenie, kontrolovanie. Zatiaľ, čo ciele podniku predstavujú základný plán firmy, jednotlivé oddelenia môžu mat tiež svoje vlastné ciele. Tieto ciele samozrejme prispievajú k dosiahnutiu podnikových cieľov.1 Pri stanovení úloh môžu byť rôzne prístupy:

- zhora nadol (šéf povie čo máme robiť), nevýhoda: môže sa dopustiť určitých nepresností, pretože nepozná podrobnosti ako tí dole.

- zdola nahor: podriadení navrhujú ciele pre svoje postavenie svojim nadriadeným.

STRATÉGIA A TAKTIKA

Stratégia a taktika sú navzájom tesne späté. Obe dávajú smer, obe predstavujú rámec pre plánovanie, sú východiskom pre operatívne plány a ovplyvňujú všetky oblasti riadenia. Pod pojmom stratégia v teórií managementu zjednoduše­ne chápeme formuláciu zámerov, cieľov, ako i rámcových postupov, ktorými chceme tieto zámery a ciele dosiahnuť. Pod taktikou rozumieme predovšetkým voľbu spôsobov použitia prostriedkov, ktoré má podnik k dispozícií, umožňujúcich dopracovať sa k výsledkom zodpovedajúcim stanovenej stratégii. Strategicky management je proces, ktorým vrcholový manažment určuje dlhodobé smery vývoja a činnosti organizácie práce prostredníctvom vhodne formulovanej stratégie implementuje formulovanú stratégiu a sústavne vyhodnocuje jej realizáciu.

POSTUPY


Sú plány, ktoré určujú a vyžadujú metódy vykonávania budúcich činností. Majú podobu chronologických postupností požadovaných činností. Predstavujú návody.

PRAVIDLÁ


Určujú špecifické požiadavky na činnosti a iné záležitosti, ktoré vylučujú akúkoľvek voľnosť. Obvykle predstavujú najjednoduchší typ plánu. Pravidlá na rozdiel od postupov určujú spôsob vykonávania činností bez špecifikácie ich časovej postupnosti. Pravidlo však môže, ale nemusí byt: súčasťou postupu. Podstatou pravidiel je, že vyjadrujú manažérske rozhodnutie, že niektoré určité činnosti musia či nemusia byt vykonané.

Pravidlá a postupy vzhľadom k ich charakteru sú vytvárané preto, aby obmedzovali myslenie. Mali by byť používané len vtedy, ak chceme, aby ľudia v organizácii nevyužívali svojvoľnosť.

PROGRAMY

Predstavujú súhrn cieľov, taktík, postupov, pravidiel, pridelených úloh, potrebných krokov, využívanie zdrojov potrebných k vykonaniu danej postupnosti činnosti. Obvykle bývajú podporované rozpočtom. Základný program môže vyžadovať podporné programy, programy sa spracovávajú napr. z oblasti marketingu, výroby, financií, vývoja ľudských zdrojov a podôb. Programu predchádza prognóza. Musíme rozlišovať prognózovanie, ktoré predstavuje plánovacie predpoklady od prognóz budúcich očakávaní vyjadrených obvykle vo finančných jednotkách. Tieto plánovacie predpoklady je možné definovať ako predpoveď prostredia, v ktorom sa bude plán realizovať. Stredom pozornosti pri spracovaní prognóz býva: ekonomické, sociálne, politicko - legislat., technologické prostr.

ROZPOČTY

Je číselné stanovenie očakávaných výsledkov. V praxi prevádzkový finančný rozpočet sa často nazýva aj "plán zisku". Presnosť, podrobnosť a účel jednotlivých rozpočtov sa značne odlišuje. Niektoré rozpočty sa líšia podlá organizačnej úrovne výstupu, nazývajú sa premenlivé alebo pružné rozpočty. Rozpočet slúži tiež ako prostriedok kontroly.


Z užšieho hľadiska plány môžeme rozdeliť na:

  • plán výroby

  • plán odbytu

  • plán MTZ (materiálno technického zabezpečenia)

  • plán personálneho zabezpečenia a podôb.

Finančný plán je dôležitou zložkou týchto a ostatných zložiek hospodárskeho plánu.

9. Organizácia ako fáza riadenia, komplexný rozbor.

10. Rozhodovanie ako fáza riadenia, komplexný rozbor.




11. Evidencia a štatistika (podniková informatika) ako fáza riadenia, komplexný rozbor.


Obsah tejto fázy riadenia je

- zber


  • triedenie

  • spracovanie údajov

  • vyhodnocovanie

  • prenos

  • uchovávanie údajov

Za relevantné údaje sa považujú tie, ktoré ovplyvňujú priebeh činností všetkých prvkov podniku práve tak ako aj podniku ako celku. Proces transformácie údajov by mal viesť k formovaniu takej množiny informácií, ktoré objektívne odzrkadľujú priebeh a výsledok riadených činností. Údaje sa zmenia na informácie a informácia sa stáva modelom stavu, alebo procesu.

Formovanie v tomto zmysle účinnej množiny informácií naráža dnes na tieto základné prekážky:

  • rastúca zložitosť riadených činností podniku

  • diverzifikácia kritérií, ktorá zosumarizovala f. a dnes sa optimalizuje predmet činností

  • nejednotnosť výkladu samotného pojmu informácie vo vzťahu k vyššie uvedeným charakteristikám samotného prosecu riadenia podnikových činností

  • multidimenzionálny systém riadenia je viazaný na presun ťažiska riadiaceho procesu od toho čo sa deje v podniku, k tomu čo sa deje mimo podniku

  • nástroj, ktorého funkciou je adekvátnu základnú informáciu vytvárať je informačný systém podniku = ISP. Jeho úlohou je v potrebnom čase a s minimom vynaložených prostriedkov vytvárať, aktualizovať a uchovávať informácie potrebné pre rozhodovanie riadiacích subjektov a každej úrovne podnikového riadenia.

  • ak má ISP plniť svoju funkciu - proces transformácie údajov na informácie, tak musíme si charakterizovať čo je použiteľná informácia. Dodnes sa tento problém nevyjasnil, z hľadiska potrebnej kvality práce IS je treba pochopiť tieto skutočnosti:

* je tu treba rozdeliť a členiť údaje tvoriace informačnú základňu, ktorej nositeľom je

IS

- z hľadiska tvorby efektívnych rozhodnutí môžeme tieto údaje deliť:



      1. z hľadiska skúsenosti môžeme tieto údaje využiť na rozhodovanie a preto sa volajú informácie trvalé

      2. ide o údaje, ktoré sa pri rozhodovaní neuplatňujú bezprostredne, ale ich použitie je pravdepodobné - ide o potenciálne informácie

      3. informačnú základňu (IZ) tvoria údaje, ktoré sa pre rozhodovanie neuplatňujú a tieto údaje z hľadiska IS sa považujú za nadbytočné a z hľadiska rozhodovania predstavujú v IS šum => znižujú kvalitu rozhodovacieho procesu

Otázka efektívnosti a kvality IZ je problém, ktorý každý ISP musí zvládnuť. Je treba rozmnožovať informácie typu a) b) a eliminovať informácie typu c).

Účelová (použiteľná) informácia
Najčastejšou interpretáciou účelovej informácie (ÚI) je Shannonovské poňatie informácie. Z hľadiska podstaty ide o kvantitatívne vyjadrenie informácie (1bit sa môže chovať ako 1,0 pričom oba majú 50%-nú pravdepodobnosť). Využiteľnosť tohto princípu v sociálnom systéme je problémom. Ide tu totiž o informačné pôsobenie človek – človek a nie stroj – stroj.

Ďalším problémom je, že toto poňatie je založené a tvorí bázu teórie informácie v takomto slede:

  • je to predmet rozvojovej teoretickej kybernetiky a tak to má vzťah k procesu prenosu informácie na báze teórie procesu pravdepodobnosti

  • ide o chápanie, ktoré abstrakuje od obsahu informácie a je zamerané na prenos informácie => je to ťažko efektívne pre rozhodovanie, lebo chýba vzťah človek – človek.

Poňatie informácie v kvalitatívnom chápaní –ide o kategóriu sémantických informácií alebo ich nazývame aj informácie kategórie  (s-?). Principiálne je to chápané ako teória poznávania – všetko čo vstupuje ako údaj do obsahu IZ, je vlastne automaticky účelová informácia.

Ak ja mám akýkoľvek proces (jav) prebiehajúci v podniku, tak každý údaj o podniku je prínosom v zmysle poznávania a teda aj informovanosti.

- ani jeden prístup nie je akceptovateľný, lebo ISP by bol nekonečný.
Účelová informácia – je to taký údaj, ktorý už v minulosti bol využitý na vypracovanie niektorej z alternatív uplatnených pre rozhodovanie na hociktorej úrovni riadenia. Nemožno za ňu považovať tú informáciu, ktorá má z hľadiska riadenia potenciálnu informačnú hodnotu.
Tvorba ISP sa vyznačuje v praxi nejednotnosťou prístupu zo strany riadenia subjektov hierarchii riadenia. Pre tvorbu ISP sa považuje za východisko. Formovanie sémantickej (obsah) a syntetickej (forma) straty jednotlivých údajov (správy), ktoré musíme chápať ako nositeľov informácie. 1

RSP RSP – riadiaci systém podniku

4 VZP – výkonná zložka podniku

Podniky garantujú, že v tomto
rámci je riadenie robené určitým
spôsobom

2
Väzby (spätné a normálne)


určujú smer priebehu riadenia

VZP
Pre vlastné riadenie IZ podnik má určitý trend, ktorý musíme rešpektovať. Základná kategória informárcií, ktorá musí ISP spracovať sú informácie zo samotného podniku (charakter informačných tokov určujú väzby). Na podnik vplývajú aj informácie z okolia (z prostredia-čiarkovaná čiara) a tie môžu mať charakter informácie alebo šumu.

Pre podniky pri rozhodovaní majú informácie z prostredia stále vyšší význam. Kľúčový rozmer je daný tým ako diverzifikujú určité kľúčové podnety vlastné trhu. Určité údaje, ktoré odzrkadľujú zmenu postavenia v podniku v procese globalizácie (ide o informácie z vonku).

Užšie chápanie

Existujú kritéria na posúdenie účelovosti informácie a to sa viaže na tvorbu obsahu IZ takto:


      • podľa pôvodu

-externé

- interné



      • podľa použitia

- periodicky

- jednorázovo



      • podľa spôsobu spracovania

- klasický spôsob

- použitie výpočtovej techniky



      • podľa úplnosti

- čiastkové informácie (charakter základnej informácie, charakter
združenej informácie)ä

- komplexné (charakter súboru)




12. Kontrola ako fáza riadenia, komplexný rozbor.

13. Technika, štýly, zásady a prostriedky podnikového riadenia.

V riadení, tak isto ako v iných oblastiach existujú praktici, ktorí sa učia pomocou pokusov a omylov.



Vedecký prístup si vyžaduje jasnú koncepciu, sformovanú na základe obecného z jednotlivých špecifík. Vedecké metódy zahŕňajú určenie skutočností prostredníctvom pozorovania.

Teória je systematické zoskupovanie vzájomne súvisiacich koncepcií a princípov, ktoré dávajú rámec alebo vzájomne spájajú významnú oblasť znalostí. V oblasti riadenia teória poskytuje prostriedky pre klasifikáciu jeho významných a vhodných znalostí.

Princípy v riadení sú základné pravdy vysvetľujúce vzájomné vzťahy medzi závisle a nezávisle premennými veličinami. Princípy môžu byť popisné alebo predikčné, nikdy však nie prikazujúce, t.z. nenahrádzajú to čo by mali ľudia robiť.

Techniky sú zásady, ako vykonávať činností resp. metódy k dosiahnutiu požadovaných výsledkov. V oblasti riadenia bolo objavených pomerne málo skutočne významných techník. Patria sem účtovníctvo, metódy operačnej analýzy a pod. Techniky vychádzajú z teórie a umožňujú manažérom vykonávať činností čo najefektívnejšie.

Ak sa majú jednotlivé fázy riadenia stretnúť v synergickom efekte, majú viesť k najlepšie riadenému cieľovému efektu práve preto, že ide o sociálny systém je nevyhnutné uvedomiť si, že proces riadenia musí byť chápaný aj ako proces zlaďovania (alebo sprostredkovávania) vzťahov medzi ľuďmi, ktorí tvoria základnú substanciu podniku.

Tento aspekt sa odzrkadľuje v :


  1. technika riadenia

  2. štýloch

  3. zásadách

  4. prostriedkoch


Techniky riadenia:

Zmyslom uplatnenia jednotlivých techník riadenia v podnikových útvaroch je v prvom rade snaha v rýchlo sa meniacich spoločenských podmienkach udržať požadovanú úroveň v účinnosti reprodukčného procesu (výmeny, výroby, spotreby a rozdeľovania) v podnikoch s paralelným efektom, t. z. zlaďovaním reprodukcie podniku s cieľovou orientáciou celospoločenskej reprodukcie.

Podstatou uplatňovaných techník spočíva v:


  • oddeľovaní rutinných činností a hľadanie ciest ich účinnej realizácie

  • vytváraní podmienok pre zvýšenie úrovne samostatnosti a kreativity v rozhodovaní riadiacich subjektov

  • zvyšovanie miery flexibility riadiaceho prostredia

Možno uplatniť 4 základné techniky:



  1. technika delegovania

  2. technika motivovanie

  3. riadenie podľa odchýlok

  4. riadenie podľa úloh alebo cieľov



Riadenie delegovaním

  • neustále delegovanie všetkých rutinných činností z vyššieho stupňa riadenia na nižšie

  • tento proces súčasne znamená prenos zodpovednosti za ich výkon na ten stupeň riadenia, na ktorý boli delegované

Hlavný princíp uplatnenia:



  • snaha dosiahnuť, aby vyšší stupeň riadenia „uvoľnil ruky“ pre prípravu a realizáciu rýchleho a flexibilného rozhodovania

Ak v podniku má byť uplatnená táto technika, je potrebné aby podnik disponoval týmito podmienkami:



  • musí byť vytvorený adekvátne danej technike spôsob organizovania riadeného systému podniku

  • musí byť vypracovaný systém podrobného popisu obsahu práce na každom stupni riadenia a na každom pracovnom mieste

U malých podnikoch – líniová je to organizácia

U veľkých podnikoch – líniovo-štábna organizácia riadená subsystémom podniku

Organizácia sa pohybuje v čase.


Fázy vývoja podniku:

  • založenie podniku (kľúčová úloha je presadiť sa na trhu)

  • stabilizácia (cieľom je optimalizácia funkcie podniku) – tu plní rozvinutie techniky delegovania a líniovo štábnej organizácie riadenia – decentralizácia premiestňovania právomoci a zodpovednosti

  • techniky delegovania

  • otázky motivácie – často tu dochádza ku krízam

  • prekonanie krízy – cieľom je inovačná politika, musí sa zmeniť technika riadenia



Riadenie podľa odchýlok

Podstata : riadiace subjekty na najvyššom stupni riadenia v hierarchii podnikového riadenia zasahujú do činnosti nižšie postaveného riadiaceho subjektu a to do procesov jeho rozhodovania vtedy, keď v ním riadenej činnosti alebo v jej výsledku vznikajú odchýlky, ktoré prekračujú vopred stanovené a teda z hľadiska zväzku podnikových cieľov prípustné hodnoty.

Riadenie motivovaním

Spočíva predovšetkým v uplatnení materiálnych motivácií riadeného útvaru, najčastejšie formou progresívneho prémiovania, ktoré nadväzuje na kvantitatívne al. kvalitatívne ukazovatele vyjadrujúce úroveň plnenia zväzku podnikových cieľov.

Používa sa v krízových situáciách do ktorých sa podnik môže dostať v dôsledku náhlych zmien na trhu alebo z podobných príčin.

Táto technika sa preto často používa ako doplnková riadiaca technika k niektorej z iných techník.

Najzávažnejším vonkajším vplyvom podniku je charakter konkurencie. Vzniká tu určité systémové riešenie, ktoré nemajú obligatórne riešenia, ale zapadá do časti manažmentu podniku KRÍZOVÝ MANAŽMENT – nesúvisí len s fázami vývoja P ako organizácie ale aj s faktormi tvoriacimi prostredie v ktorom podnik funguje



Riadenie pomocou cieľov – úloh

Podstata : v zadávaní konkrétnych úloh nižším stupňom v hierarchii podnikového riadenia sformovaným tak, že ich plnenie neznamená len dosahovanie cieľov, ktoré vo zväzku podnikových cieľov zodpovedajú danej úrovni riadenia, ale súčasne prispejú k splneniu celého zväzku podnik. Cieľov.

Zvláštnosťou tejto teórie je fakt, že zadaním úlohy sa nedelegujú ani návody, ani obmedzenia pre plnenie stanovenej úlohy.

Pri uplatňovaní tejto techniky sa sleduje:


  • maximálne možné odbremenenie vrcholového riadenia na účasti na výkonoch vedúcich k samostatnému naplneniu podnikových cieľov

  • maximálne možné zvýšenie samostatnosti nižších stupňov riadenia pri hľadaní spôsobov, prostriedkov a času realizácie úlohy

Táto technika podporuje:

  • samostatnosť

  • tvorivosť

  • iniciatívu

  • ale i kooperatívnosť (spolupráca) v činnosti podnikových útvarov

Prax hovorí : najväčší efekt z tejto techniky sa prejavuje cez aktivity vrcholového stupňa riadenia, naopak veľkým negatívom vyplývajúcim z činnosti tých, na ktorých s aktivity uplatňujú.

Vychádzajúc zo všetkých týchto predpokladov sa vytvorili podmienky pre krízový manažment. Uplatnenie krízového manažmentu, tak ako vyplýva z vyššie rozobratého sa musí najčastejšie spájať s krízou stratégie (koncepcia rozvoja P) alebo so štruktúrnou krízou.
Základnými znakmi narastajúcej krízy výkonnosti (pokles ekonomickej účinnosti práce) sú:

-potreba zmeny cenovej politiky (prejavuje sa tendenciou zvyšovania ceny vyrábanej produkcie)

-revízia nákladov v podniku (snaha hľadať cesty ku znižovaniu N)

-tendencie ku zužovaniu výrobného profilu zbavovaním sa niektorých výrobkov (s tým často súvisí strata potenciálu pre budúcnosť)

-snaha získavať dodatočné úvery (spája sa s tendenciou poklesu schopnosti splácať úvery)

-prechod P k stavu, ktorý je typický znižovaním likvidity (objem úverov prerastá hodnotu kmeňového majetku P)

-P sa dostáva do konkurzu

Krízový manažment môže pôsobiť vo všetkých fázach organizácie P.



Štýl riadenia

Samotné štýly riadenia (ŠR) bezprostredne korelujú s priestorovo – časovým vývojom reprodukcie – V,V,S,R, lebo v tomto procese sa mení postavenie človeka v ich realizácii

ŠR sú zamerané na určitý vývoj vo vzťahoch medzi ľuďmi, ktorí reprezentujú podnikovú hierarchiu určujú vzťah medzi riadeným a riadiacim subjektom, ktorý súčasne upozorňuje na to, že P je sociálny systém.

Existujú tri základné štýly riadenia – z historického aspektu:



  1. patriarchálny štýl

  2. autoritatívny štýl

  3. kooperatívny štýl

Patriarchálny štýl – vznikol vo fáze spriemyselňovania

- vlastnenie a riadenie bolo v jediných rukách

- je najlepšie vyjadriteľný tou skutočnosťou, že mocenská stránka a sociálna zodpovednosť bola v jediných rukách

- z organiz. hľadiska – líniový systém v procese riadenia

- technika riadenia – delegovaním

- hierarchia bola modelovaná na princípe rozpätia riadenia


Autoritatívny štýl

- základný znak: koncentrácia rozhodovania v jediných rukách, pohyb koncentrácie smeroval hore

- prejavila sa nie autorita osobnosti, ale autorita „stoličky“- moci úradu

- prejavenie medzi ľuďmi smerom dolu – otázka nadriad. – podriaden.

- riadenie príkazmi, kontrola plnenia príkazov

- obmedzovaná miera voľnosti riadenia výkonu u riadeného subjektu

- líniovo štábny systém riadenia

- plne rozvinutá technika riadenia delegovaním

Kooperatívny štýl

- zákl. znak: snaha vyššie postaveného riadiaceho subjektu vytvárať priestor pre spoluúčasť podriadených na formovaní rozhodnutí

- priestor pre uplatnenie tvorivosti človeka

- obmedzenia: v krízových situáciach nemá uplatnenie

- pri priaznivých podmienkach musí mať tento štýl maticový princíp riadenia

- technika riadenia podľa cieľov

Proti použitiu týchto štýlov pôsobia subjektívne a objektívne prekážky.

Subjektívne : neochota ľudí študovať, vzdelávať sa

Objektívne : to, ako sa vyvíja trhovo orientované prostredie, paradoxne pôsobí proti tomu v tom zmysle, že ak nedodržiavame ekonomické zákony, strácame konkurencieschopnosť.



Ak P stráca konkurencieschopnosť vracia sa k autoritatívnemu ŠR.

Závery:

1.Zmeny vo vývoji jednotlivých spoločenských systémov cez pôsobenie najmä moderných filozofií, prínosov sociálnych vied, vedú k tomu, že v podnikovom riadení je dnes nedostatočne účinné (okrem hraničných situácii) uplatňovať autoritatívny alebo patriarchálny štýl riadenia.

2. Všetky riadiace subjekty ( najmä vrcholové riadenie P) musia eliminovať líniové, líniovo –štábne systémy v P, pretože sú vo vyššie citovaných súvislostiach organizačne nedostatočne pružnými

3. Ak budú aspoň rámcovo dodržané 1,2 potom by za základný štýl riadenia mal byť považovaný kooperatívny ŠR


Zásady podnikového riadenia


Sú z pravidla zakotvené v písomných a grafických dokladoch, ktoré slúžia ako normatívy, vytvárajúce rámec pre dosahovanie jednoty chovania ľudí tvoriacich sociálnu podstatu podniku.

Základné normatívy :



  1. Štatút podniku

  2. Organizačný poriadok podniku

  3. Organizačná schéma (model) podniku

Čo je podstatné v rámci podnikových noriem:

  1. pravidlá chovania sa v podniku i v prostredí – základom je podnikateľská filozofia a jej zodpovedajúce podnikateľské zámery

  2. sústava podnikateľských cieľov

  3. pravidlá delegovania, právomocí a zodpovedností

  4. spôsob komunikovania a prístupu k informáciám

  5. spôsob kontroly

  6. spôsob hodnotenia pracovníkov



14. Moderné riadenie podnikov, východiská a charakteristiky.

V novej (modernej) teórii manažmentu sú významné nasledujúce prístupy k riadeniu, ktoré predstavujú jej hlavné smery:



  1. Rozhodovací prístup

Predstavitelia tohto smeru vychádzajú z toho, že jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí, na ktoré pripadá aj vysoký podiel času z jeho celkového cyklu. Predpokladajú, že v budúcnosti význam rozhodovania v riadení vzrastie.

Pozornosť sa v ňom sústreďuje na dva problémy, pri ktorých sa hľadajú možnosti zdokonalenia rozhodovania:

  1. na vypracovanie racionálneho postupu rozhodovania, s čím súvisí vznik heuristiky

  2. na vypracovanie a využívanie spôsobov rozhodovania, ktoré umožňujú prijať čo najefektívnejšie riešenie spomedzi možných variantov.

Významným predstaviteľom tohto prístupu bol Herbert A. Simon – venoval sa psychologickým a teoreticko-poznávacím aspektom procesov spojených s rozhodovaním. Organizáciu chápal ako systém, v ktorom sú ľudia mechanizmami robiacimi rozhodnutia. Hlavné miesto v jeho výskumoch malo prijímanie rozhodnutí.

  1. Matematický prístup

Stúpenci tohto prístupu sa pozerajú na riadenie ako na systém matematických modelov. Vychádzajú z toho, že ak riadenie (resp. jeho jednotlivé časti) sú logickými procesmi, potom ich možno vyjadriť matematicky.

Najznámejšou skupinou sú vedci operačného výskumu - operačnej analýzy. Operačná analýza je jedným zo základných faktorov, ktorý podstatne ovplyvnil vývin teórie manažmentu. Pozornosť operačného výskumu sa sústreďuje na vypracovanie matematických modelov.



  1. Systémový prístup

Je základňou novej (modernej) teórie manažmentu. Podstatou tohto prístupu je, že sa snaží teoreticky vysvetliť a zdôvodniť pohyb reálnych objektov pomocou systémov, ktorých celkovosť je daná množinou navzájom prepojených prvkov. Ak na objekte definujeme prvky (časti) a ich vzťahy, ktoré tvoria celistvosť objektu, potom sme naň zaviedli systém, resp. sme na objekte definovali systém.
Moderné chápanie reality v procese riadenia – nemožno považovať za objektívne, vtedy ak budú uplatnené nároky alebo myšlienkové schémy, ktoré z pravidla vychádzajú z tzv. overených právd (správ), ale naopak z overenia, že všetky názory na realitu, t.z. všetko čo sa týka procesu reprodukcie budeme považovať vždy len za hypotézy, pričom si musíme uvedomiť, že budeme o nich uvažovať ako o hypotézach, ktoré nemajú väzbu na celý systém.

Dá sa povedať, že  vyššie citované skutočností sú spravidla príčinou pre ktorú skutočne dochádza k nutnosti, potrebe nepretržitého učenia sa, a na druhej strane priama väzba medzi samotným procesom učenia sa a konkurencieschopnosťou P.

Ak by sme vychádzali zo základného obsahu moderného riadenia P, tak ako bolo citované, potom základnou prekážkou pre vytváranie priestoru na ich aplikáciu je spravidla postoj vrcholového riadenia organizácie a najmä jeho neochota eliminovať podnikovú hierarchiu riadiacich štruktúr podnikoch.
Z pohľadu pre budovanie nových moderných systémov riadenia – vyjadruje zmenu v jednotlivých fázach riadenia.

Neklasické poňatie jednotlivých fáz riadenia:

PLÁNOVANIE – v klasickom poňatí obsah tejto fázy bol formovaný snahou čo najdokonalejšie definovať trajektóriu buď vývoja P (stanovenie zväzku P cieľov) a prostriedkov, využívaním ktorých mal byť tento vývoj dosiahnutý. Moderné poňatie vychádza z konštatovania, že nie je ani tak dôležité zostavovať vo vyššie uvedenom zmysle dokonalé plány ale skôr využívať plánovanie ako prostriedok zrýchlenia premeny podstaty tvorby myšlienkových schém o charaktere podniku, o trhu na ktorom sa P presadzuje, chce presadiť, o konkurencii.

Plánovaním preto rozumieme celo podnikovo orientované učenie sa – ide o myšlienkový model. Produktom myšl. modelu nie je nič iné ako sformovanie spoločnej podnikovej vízie.

V procese myšlienkového modelu sa naráža na dvojaké učenie sa :

a)adaptívne učenie – chápeme v zásade ako získavanie informácii

b)tvorivé učenie – je vlastne učením, výsledkom ktorého je dosiahnutie toho, na čom P ako sociálnemu systému najviac záleží

V prípade, že budeme analyzovať plánovanie v ľubovoľných podnikoch (strategické plánovanie, t.j. dnešné plánovanie) v rozhodujúcej väčšine prípadov sa ešte stále kladie dôraz na analýzu silných a slabých stránok vlastného P, konkurencie, vypracovanie charakteristík na segmentoch trhu (segment produktivity, s. spotrebiteľský), analýza zameraná na štruktúru a využitie podnikových zdrojov.

Tomuto sa súčasne prispôsobuje aj metodológia analýz a nástroje vyhodnocovania. V tom je súčasne aj príčina pre ktorú žiaden RS P nemôže sformovať cieľ za realizáciu ktorého by sa v plnom rozsahu zasadila celá sociálna podstata P – jasne tu absentuje schopnosť vytvoriť spoločnú víziu.


15. Čo tvorí obsah kvalifikácie pracovníka podnikového riadenia, čo podmieňuje účinnosť a čo znižuje účinnosť riadiacich pracovníkov.

16. Rozoberte moderné poňatie obsahu základných fáz podnikového riadenia.

17. Definujte rozdiel medzi moderným a klasickým poňatím podnikového plánovania.

18. Definujte rozdiely medzi moderným a klasickým poňatím organizácie podniku. Vymenujte základné fázy modernej organizácie podniku.

19. Čím sa vyznačuje podnik ako učiaca sa organizácia.

Motivácia ľudí (sociálnej podstaty P) k trvalému skvalitňovaniu vedomosti a k trvalému učeniu sa.

!!!Podnik by mal byť učiacou sa organizáciou!!!

Príčiny, prečo je ťažké dosiahnuť aby bol podnik učiacou sa organizáciou sú vo vrcholovom vedení.

Väčšinou na pozícii vrcholového riadenia sú 2 pozície:


  • nepochopenie zmien a z nich vyplývajúcich požiadaviek – z mnohých príčin vedenie zotrváva na uplatňovaní modelov, štýlov riadenia, ktoré sa vyznačujú určitými organizačnými štruktúrami, technikami

  • do vysokej miery nechápe rozdiel medzi tým čo znamená proces zvyšovania kvalifikácie a zručnosti nevytvára priamo podmienky pre zvyšovanie tvorivosti RS a pracovnej sily

Základné podmienky, ktoré by mali byť vytvorené v P – aby bol ozn. ako učiaci sa :

1.Sústavné ozrejmovanie si podstatných skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre dosahovanie podnikových cieľov

2.Existuje snaha čo najkomplexnejšie pochopiť realitu, súčasný stav vzťahov, všetkých prvkov na ktorých je postavený proces riadenia P ( a to P nezvláda)

Nájdenie najúčinnejšieho spôsobu dosahovania podnikových cieľov okrem poznania podstaty, vyžaduje čo najpresnejšie vedieť kde sa fakticky z hľadiska P cieľov z priestorovo – časového hľadiska nachádzame.

Učenie v tomto kontexte neznamená získavanie nových informácii, ale prehlbovanie schopností, dosiahnutie takých výsledkov, ktoré vedú k najefektívnejšiemu plneniu P cieľov nutnosť KONTINUITY učenia sa
UČENIE SA ––– ZÁKLAD MODERNÉHO RIADENIA

-zaoberá sa tým USA, Japonsko

-kľúčové osobnosti – Chrys Argirys, prof.Saymon, prof.Senge pri vedomí základných postulátov súčasne konštatujú, že k takému to obsahu riadenia môže dôjsť len vtedy, ak dôjde k zmene chápania zmyslu práce (ako výkonnej tak aj riadiacej zložky)

Podstata zmeny by mala spočívať, že sa zmení dnes podstatný (normálny) tzv. inštrumentárny postoj k práci (človek chápe prácu ako nástroj získavania hodnôt, ktoré umožňujú uspokojovať jeho prevažne materiálne potreby a to podľa ich individuálne uznávanej hierarchie)

Ak má dôjsť k tejto zmene:

-musí byť zmenený celý systém prípravy ľudí vo výchovno – vzdelávacej sústave (od ZŠ po VŠ), pretože tak ako tam človeka cechujú, tak celá príprava nie je nič iného ako prostriedok, ktorý v skutočnosti umožňuje dosahovať ciele formálnej organizácie (P) v ktorej bude človek v budúcnosti pracovať.


MAX – súčasný spôsob získavania vedomosti vedie k devalvácii vzťahu medzi jednotlivcami (PS, RS) na jednej strane a formálnymi organizáciami na druhej strane
INAMORI – japonec – dlhé roky viedol spoločnosti

-„moderná filozofia riadenia v P je postavená na predpoklade vytvárania tzv. KOMPLEXNÉHO VZŤAHU medzi jednotlivom a organizáciou v ktorej pracuje.



-môže však reálne vznikať iba vtedy ak jednotlivec (PS,RS) bude súhlasiť v danej organizácii pracovať na princípe aktívnej tvorivej spolupráce so všetkými s cieľom dosiahnuť plnohodnotný život všetkých“



1Management podľa cieľov - MBO: sú stanovené ciele a robí sa všetko pre to, aby sa ciele dosiahli.



Dostları ilə paylaş:


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə