Baruch Benedikt s p I n o z a / 1588 – 1679 / Novoveký racionalizmus



Yüklə 16.54 Kb.
tarix25.07.2018
ölçüsü16.54 Kb.

Baruch Benedikt S P I N O Z A / 1632 – 1677 /

Novoveký racionalizmus

Panteisticko – monistický racionalizmus


Holandsko popredná kapitalistická krajina. Bol členom židovskej komunity v Amsterdame. Pre svoju neortodoxnosť bol z komunity vylúčený a vykázaný z Amsterdamu. / mladícka kritika Talmudských doktrín / Začal sa intenzívne venovať filozofii. Keďže mu táto práca finančne nepokryla náklady na živobytie, venoval sa brúseniu šošoviek. Prašnosť tejto práce zhoršila jeho chorobu, zomiera vo veku 45 rokov.

Dielo „ ETIKA“- je napísané podľa vzoru Euklidovej geometrie.

Spinoza dospel vo svojej F k radikálnemu monizmu. Substanciu stotožňuje s prírodoubohom. Podľa Spinozu existvuje jediná substanciaBoh, čiže príroda = Deus sive natura.

Boh neexistuje mimo prírody. Všetko čo existuje je Boh a Boh je všetko, čo existuje.

Najväčší vplyv mal na noho Descartesov racionalizmus. Zamietol však Descartesov dualizmus a kritizoval aj jeho subjektivizmus / filozofiu začínajúcu od JA /.

Ústredným motívom jeho filozofie sa stáva SUBSTANCIA, ktorá je príčinou seba samej – causa sui. Spinoza definuje substanciu ako to: „ čo je samo v sebe a čo sa dá pochopiť pomocou seba samého, t.j. to, čoho pojem nevyžaduje pojem inej veci, pomocou ktorého by mohol byť vytvorený.“

Výrazom „príčina seba samej „ vyjadruje Spinoza FUNDAMENT, základ substancie, t.j.



n e s t v o r i t e ľ n o s ť substancie.

Substancia – nekonečná

  • absolútne dokonalá

  • nezávislá od ničoho

  • jediná

Metóda: 4 spôsoby poznania

  1. autorita - toto poznanie je nekritické a nemá nijakú zvláštnu hodnotu

  2. skúsenosť – toto poznanie je ohraničené a jednostranné

  3. rozum – intelektuálne, intuitívno-deduktívne poznanie

  4. racionálna intuícia – najvyššia forma intelektuálneho poznania, opiera sa o „vyšší rozum“= intellectus, ktorý presahuje bežné ratio .

Metóda 3 + 4 sú považované za vedecké spôsoby myslenia = matematické poznanie.
/Uplatňoval geometrickú metódu vo F – dielo „Etika“ napísal podľa vzoru Euklidovej geometrie. Uvažuje o prírode, o duši, o Bohu, o človeku, akoby išlo o čiary, plochy, telesá. /
POZNANIE

Spinoza bol presvedčený, že tie najvšeobecnejšie pravdy /ako východiskové výroky / sú vlastné samému rozumu, ktorý by bez nich nemohol vyvíjať nijakú činnosť.

Základom poznania sú I D E Y, ktoré sú nám dané racionálnou intuíciou a vyjadrujú pravdivosť.
S u b s t a n c i a = p r í r o d a = b o h === > substanciálny monizmus / paralela s antickým chápaním sveta / Učenie o jedinej substancii. Spinoza hovorí :”všetko je substancia, substancia je všetko

Substancia je to, čo je samo v sebe, čo sa dá pochopiť pomocou seba samého.

S u b s t a n c i a je najskutočnejším bytím, je základom mnohotvárnosti sveta, je nekonečná, absolútne dokonalá, nezávisí od ničoho. Je jej vlastná substančná sloboda.

Spinozova substancia nevzniká, ani nezaniká ale J E ./nestvoriteľnosť a nezničiteľnosť/

To, čo Spinoza pripísal substancii, v rovnakej miere pripísal i prírode i Bohu.
B o h – je nekonečne mnohotvárna príroda v jej materiálnej jednote. Boh neexistuje mimo prírody = panteistické stotožnenie Boha s prírodou.

Príroda nie je ohraničená. Je to v princípe nekonečný vesmír, ktorý nemá svoj stred.



Jeho príroda nie je iba príroda tvoriaca / natura naturans /, ale aj príroda stvorená /natura naturata /Tieto prírody sú skutočné a rovnoprávne, existujú súčasne. Neexistuje časová postupnosť medzi svetom tvoriacim a vytvoreným. Druhý neexistuje po prvom a prvý po druhom,ale súčasne s ním. Príroda tvoriaca je tá, ktorá tvorí prírodu stvorenú. Stvorená príroda je podmnožinou tvoriacej. Príroda stvorená je súborom všetkých modov.
Substancia ako príčina seba samej je ontologicky skôr ako jej prejavy:atribúty a mody.

Kvalitatívna a kvantitatívna určenosť prírodných javov, telies ako i človeka je vyjydrená atribútmi a modami.



Atribút : vyjadruje najpodstatnejšie vlastnosti a kvalitu substancie

Mody /modus /: je to stav, spôsob substancie, sú to jednotlivé reálne, konečné formy, konečné telesá, objekty.



Substancia má nekonečné množstvo atribútov, avšak nášmu poznaniu ako konečnému sú prístupné iba dva – atribút myslenia a atribút rozpriestranenosti. Spinoza ich považuje za rovnocenné.

2 atribútry: - rozpriestranenosť = hmota, telesnosť, materiálnosť

- myslenie = idea



Reálna nekonečná príroda sa rozprestiera v priestore a myslí.

To znamená, že substancia so svojimi atribútmi sa prejavuje prostredníctvom modov =>spôsob existencie substancie.
rovnocennosti atribútov substancie vyplynul u Spinozu P A R A L E L I Z M U S = súbežnosť telesných a duševných javov.
Spinozovský determinizmus: je mechanistický, t.j. vzťah príčiny a účinku bol vyhlásený za jediný základ svetového diania. Príroda nepozná náhodu. Ale i napriek tomu, že vládne nad svetom nevyhnutnosť, i tak môže byť človek slobodný.
Etika: jeho teória morálky je racionalistická. Dobro a zlo sú len spôsobom myslenia , lebo v prírode je všetko dokonalé. Šťastie stotožňuje s poznaním
V učení o spoločnosti nadväzuje na učenie Hobbesa. Štát ako produkt vzájomnej zmluvy medzi ľuďmi. Najdokonalejšia forma štátu je demokracia.
Spinoza – zakladateľ vedeckej kritiky Biblie. V diele „Teologicko-politický trktát“ podal filologickú a historickú kritiku textov Starého zákona.

Dostları ilə paylaş:


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2017
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə