Bojan [optrajanov

Od druga strana, tvrdeweto deka odnosot na izreagiranite koli~estva od vodorod i azot e 3 : 1 
}e bide vistinito bez ogled na toa kako sme ja zapi{ale reakcijata.  
Za presmetuvawata vr{eni vrz osnova na hemiskite ravenki, poslednovo tvrdewe ima najgolema 
va`nost.  
Za polesno snao|awe vo ona {to go rekovme, neka ti poslu`i slednata {ema: 
RAVENKATA OZNA^UVA 
ELEMENTAREN AKT NA HEMIS-
KA TRANSFORMACIJA 
      
HEMISKA REAKCIJA 
Hemiskite formuli ozna~uvaat ~esti~ki.  
Hemiskite formuli ozna~uvaat supstanci. 
Koeficientite (sekoga{ celobrojni) go 
davaat brojot na ~esti~ki od daden vid {to 
u~estvuvaat vo elementarniot akt. 
Koeficientite (ne mora da bidat celo-
brojni) gi davaat odnosite na koli~estvata 
supstanca od u~esnicite vo reakcijata. 
 
Ako nema pri~ini {to nè teraat da pos-
tapuvame poinaku, upotrebuvame najmali 
mo`ni celobrojni koeficienti. 
Koeficient 1 ne se pi{uva. 
Koeficient 1 ne se pi{uva. 
Zbirot od proizvodite na koeficientite i 
indeksite za sekoj vid atomi levo i desno od 
znakot za ravenstvo mora da bide ednakov. 
Zbirot od proizvodite na koeficientite i 
indeksite za sekoj vid atomi levo i desno 
od znakot za ravenstvo mora da bide 
ednakov. 
Od seto pogore re~eno, sekako se uveri deka hemiskite ravenki (kako i hemiskite znaci i 
formuli) pomagaat za razbiraweto na jazikot na hemijata. Ako simbolite mo`e da gi smetame za 
bukvi, a formulite za zborovi, hemiskite ravenki mo`e da gi razgleduvame kako re~enici so 
~ija pomo{ se predavaat soznanijata za te~eweto na hemiskite reakcii.  
 
 
 
 
 
 
 
 
34

---

 
1.3. OSNOVNI HEMISKI ZAKONI 
 
 
ZAKON ZA ZAPAZUVAWE NA MASATA 
Hemiski zakoni 
Kako {to rekovme, edna od celite na naukata (pa i na hemijata kako nauka) e otkrivaweto na 
zakonitostite vo prirodata. Nekoi od ovie zakoni i zakonitosti se mnogu va`ni, drugi imaat 
pomala va`nost. Vo tekot na izu~uvaweto na hemijata, postepeno }e se zapoznava{ so razli~ni 
zakonitosti {to vladeat vo nea. Me|utoa, ima i zakonitosti {to se mnogu va`ni i pretstavuvaat 
osnova za dadenata nauka. Takvi se: Lavoazjeoviot zakon za zapazuvawe na masata, Prustoviot 
zakon za postojanite te`inski odnosi,  Doltnoviot zakonot za pove}ekratnite te`inski 
odnosi i Avogadroviot zakon.  So niv treba da se zapoznaeme u{te vedna{.  
Zakon za zapazuvawe na masata 
 
Sl. 1.19. Antoan Lavoazje i negovata sopruga 
i sorabotni~ka Mari-An 
Vo hemijata eden od najosnovnite e zakonot za 
zapazuvawe na masata i zatoa nego prv }e go izu~ime. 
Za da se poka`e negovoto va`ewe, mo`e da se izvedat 
razli~ni obidi. Mo`e, da re~eme, vo epruveta da se 
stavi prav od `elezo, epruvetata da se zatopi i potoa 
da se izvaga.  
Izvaganata epruveta potoa treba da se zagreva sè 
dodeka vo nea da se zabele`at promeni {to uka`u-
vaat na izmenuvawe na sostavot i u{te izvesno vreme 
potoa. Toga{ epruvetata treba da se ladi sè dodeka 
da ja dostigne temperaturata na prostorijata, a 
potoa povtorno da se izvaga. ]e se zabele`i deka 
masata pred i po nastanatata hemiska promena e 
ednakva.  
Mo`ni se i cela niza sli~ni obidi koi mo`e da se voop{tat na sledniov na~in:  
pri prote~uvaweto na hemiska reakcija, vkupnata masa na u~esnicite vo reakcijata ne se 
izmenuva. 
 
35

---

Gornoto tvrdewe e edna od mo`nite formulacija za t.n. Zakon za zapazuvaweto (ili za konzer-
vacijata) na masata. Tvrdewevo ponekoga{ se vika i zakon na Lavoazje
*
, makar {to ovoj golem 
hemi~ar ne e prviot {to do{ol do vakvi zaklu~oci. 
 
 
  
  
 
                                        a 
 
 
 
 
    b 
 
 
        v 
Sl. 1.20. Sogoruvawe na magneziumova lenta 
Za da se uverime dali ovoj zakon navistina va`i, da izvedeme u{te 
dva eksperimenta. Pri prviot, vo porcelansko lon~e koe prethodno 
sme go izvagale (sl. 1.20.a), }e stavime lenta (okolu 10 cm  dolga) od 
magnezium i lon~eto povtorno }e go izvagame. Lon~eto i negovata 
sodr`ina }e zagrevame so plamenik (sl. 1.20.b) sè dodeka magniziumot 
da se zapali (sl. 1.20.v) i da izgori. Otkako lon~eto }e se izladi, 
povtorno }e go izvagame i }e utvrdime deka masata sega e pogolema 
odo{to na po~etokot.   
 
Sl. 1.21. Sve}a {to gori 
Vo vtoriot eksperiment, na vaga }e stavime zapalena sve}a i dodeka 
taa gori, }e go sledime poka`uvaweto na vagata. ]e utvrdime deka 
masata se namaluva. 
Ako obidive navistina gi izvedeme, }e utvrdime deka rezultatite od 
niv kako da zboruvaat sprotivno od onie na obidot {to prethodno go 
izvedovme. Kako zakonot za zapazuvawe na masata da ne va`i!  
No, toa samo taka izgleda. Masata, vistina, vo prviot slu~aj se zgolemila, a vo vtoriot se nama-
lila, no nie ne gi zemavme predvid site podrobnosti.  
Imeno, vo reakcijata na gorewe na magneziumot, toj se oksidira so u~estvo na kislorodot od 
vozduhot, obrazuvaj}i magnezium oksid koj ostanuva vo porcelanskoto lon~e. Me|utoa, so na{eto 
vagawe na po~etokot ne ja opredelivme masata na site u~esnici vo reakcijata - masata na kislo-
rodot ne ja zedovme predvid!  
 
                                                           
*
 Antoan Lavozazje [Lavoisier] (1743–1794). 
 
36

---