Bojan [optrajanov

I formulite se internacionalni 
Kako i hemiskite simboli, i hemiskite formuli se internacionalni oznaki: bez ogled na 
jazikot, niz hemiskite tekstovi }e sretneme formuli kako H
2
O, NaCl ili CH
3
COOH (kaj nas se 
~ita:  hadvao,  enaceel, odnosno cehatriceooha; vo drugi jazici ~itaweto }e bide 
poinakvo). Vo sekoj jazik, kako i da gi izgovorime, formulite }e imaat ednakvo zna~ewe.  
Pred sè, hemiskata formula pretstavuva kus simboli~en prikaz za nazivot na soedinenieto
*
. Od 
formulata se gleda koi elementi vleguvaat vo nejziniot sostav ili, kako {to obi~no se veli, 
formulata go odrazuva kvalitativniot sostav na supstancata. 
Osven toa, formulata mo`e da ozna~uva i edinka od dadenata 
supstanca. Taka, H
2
O  mo`e da ozna~uva edna molekula voda, a 
CH
3
COOH  edna molekula ocetna kiselina. Ako toa e zna~eweto 
na formulata H
2
O, taa ozna~uva deka molekulata na vodata se 
sostoi od atomi na vodorod i na kislorod (toa e nejziniot kvali-
tativen sostav) i toa od dva atoma vodorod {to se svrzani za eden 
atom od kislorod (t.e. formulata go dava i kvantitativniot 
sostav). Deka vo molekulata ima dva atoma od vodorod se gleda od indeksot 2  onaa mala cifra 
{to stoi pokraj simbolot za vodorodot, a deka ima eden atom od kislorod ne se gleda, tuku se 
podrazbira. Imeno, koga indeksot bi trebalo da bide 1, cifrata ne se pi{uva. Sli~no taka, od 
formulata HCl za hlorovodorodot se gleda deka toj e obrazuvan od atomi na vodorod i na hlor i 
toa taka {to eden atom od vodorod i eden atom od hlor, svrzuvaj}i se me|usebno, obrazuvaat mo-
lekula od ovaa supstanca. 
 
 
Inaku, pri pi{uvaweto, indeksot stoi podolu od simbolot na elementot na kogo se odnesuva, po 
razmeri e pomal od nego i se pi{uva pravo (ne koso). So drugi zborovi, od pette zapisi podolu, 
samo prviot e pravilen!  
H
2
O      H2O     H2O      H
2
O      H
2
O 
Zna~i, koga }e napi{eme N
2
O, ovaa formula mo`e da ozna~uva edna molekula od voda. Me|utoa, 
formulata  NaCl naj~esto ne ozna~uva edna molekula natrium hlorid, zatoa {to site supstanci 
ne se obrazuvani od molekuli, a natrium hloridot e edna od takvite supstanci (toj, i koga e ~ist 
i vo cvrsta agregatna sostojba, e obrazuvan od naelektrizirani ~esti~ki  joni).  
Sepak, formulata na natrium hlorid mo`e da ozna~uva edinka, no ne molekula, tuku definirana 
edinka, obrazuvana od eden natriumov i eden hloriden jon. Vakvata, najednostavnata mo`na 
kombinacija na ~esti~ki koja soodvetstvuva na sostavot na supstancata
†
 i koja, po dogovor, ja 
smetame za edinka, ja vikame formulna edinka. Formulnite edinki na kalcium karbonatot, 
silicium dioksidot i magnezium hloridot (niedna od ovie supstanci ne e obrazuvana od 
molekuli) }e bidat grupacii od atomi {to mo`e da se zapi{at kako CaCO
3
,
  SiO
2
 i MgCl
2
 sood-
vetno.  
                                                           
*
 Pogore navedenite tri formuli ozna~uvaat, sekako znae{, voda, natrium hlorid i ocetna kiselina soodvetno. 
†
 Popodrobno za toa kako formulite go odrazuvaat sostavot na supstancite, vidi podolu. 
 
18

---

Formuli se upotrebuvaat i pri ozna~uvawe-
to na grupacii od ednakvi atomi. Taka, gaso-
vite vodorod, kislorod, azot, hlor i drugi se 
obrazuvani od dvoatomski molekuli, a za 
ozna~uvawe na ovie se koristat formuli 
kakvi {to se H
2
, O
2
, N
2
, Cl
2
  itn. Istite 
formuli se polzuvaat za ozna~uvawe i na sa-
mite supstanci, ako sakame da istakneme de-
ka tie se obrazuvani od takvi molekuli. 
Taka, sulfurot vo cvrsta agregatna sostojba 
se sostoi od osumatomski molekuli 
(sl. 1.11) i, za da se istakne ovoj fakt, pone-
koga{ se polzuva formulata S
8
  i nazivot 
oktasulfur
*
. Mnogu po~esto, sulfurot go 
ozna~uvame ednostavno so znakot S.  
 
Sl. 1.10. Kon definicijata za formulna edinka kaj 
supstanca od tipot na NaCl (levo) i na MgCl
2
 (desno) 
 
Sl. 1.11. Model 
za strukturata na 
obi~niot sulfur 
Ponekoga{ vo sostavot na edinkite u~estvuvaat grupacii od atomi {to i 
samite se odnesuvaat kako edinki. Taka, vo sostavot na solite na sulfurnata 
kiselina vleguva grupacijata SO
4
2

   sulfatniot jon. Vo vakov slu~aj }e na-
pi{eme, da re~eme, Na
2
SO
4
, CaSO
4
 i Al
2
(SO
4
)
3
.  
Inaku, formulata na aluminium sulfatot, Al
2
(SO
4
)
3
, }e ja pro~itame 
“aeldva, eso~etiri, tripati”. 
Formulite davaat informacii i za sostavot na supstancite i od niv mo`e da 
se vidi vo kakov koli~inski odnos se nao|aat elementite {to ja so~inuvaat so-
odvetnata supstanca. Taka, formulata CaCO
3
 poka`uva deka vo kalcium 
karbonatot odnosot na koli~estvata na kalcium, jaglerod i kislorod e 1 : 1 : 3.  
Se razbira, istiot odnos na koli~estvata }e go imame i ako formulata bi 
glasela  Ca
2
C
2
O
6
 (odnosot 2 : 2 : 6 e ednakov so 1 : 1 : 3). Me|utoa, ako nemame 
specijalni  pri~ini da postapuvame poinaku, izbirame najmali  mo`ni ce-
lobrojni indeksi. Vo slu~ajov, kalcium karbonatot e obrazuvan od kalciumovi 
i karbonatni joni, pa prakti~no e da se zeme najmaliot mo`en odnos na koli-
~estvata na jonite. O~igledno e deka za kalcium karbonatot formulnata 
edinka }e bide kombinacija od eden Ca
2+
 i eden CO
3
2

 jon. 
Nema da odbereme najmali mo`ni indeksi toga{ koga sakame so formulata da 
ja iska`eme gradbata na edinkata. Taka, formulata na benzenot (C
6
H
6
) po-
ka`uva deka odnosot na koli~estvata na jaglerod i vodorod vo soedinenieto e 
6 : 6 ili, {to e isto, 1 : 1. Navidum, bi mo`elo da ja izbereme poednostavnata 
mo`nost i benzenot da go ozna~uvame kako CH, onaka kako {to re{ivme deka 
formulata na natrium hloridot }e ja pi{uvame kako NaCl, a onaa na kalcium 
karbonatot kako CaCO
3
. Vaka denes nikoj ne postapuva zaradi toa {to se znae 
deka molekulite na benzenot se obrazuvani od po {est atoma jaglerod i {est atoma vodorod (sl. 
1.12), pa formulata C
6
H
6 
go odrazuva ovoj fakt duri i toga{ koga ni slu`i kako oznaka za 
 
 
 
Sl. 1.12. Modeli 
za gradbata na 
molekulite na 
benzen (gore) i na 
etin 
                                                           
*
 Ako vaka postapuvame, nazivot na supstancata obrazuvana od N
2
 molekuli }e bide divodorod, onoj na gasovitiot 
kislorod }e bide dikislorod i sli~no. 
 
19

---