Bojan [optrajanov

Valentnosta i sostavuvaweto na formuli 
Ako edno soedinenie e obrazuvano od samo dva vida atomi (da re~eme, A i B) i ako gi znaeme 
valentnostite na tie atomi (tie neka bidat, da re~eme, val
 A
 i val
 B
), opredeluvaweto na indeksite 
za A i za B koja, privremeno, }e ja zapi{eme kako A
x
B
y
, se vr{i na sledniov na~in: 
x  se bara najmal zaedni~ki sodr`atel za val
 A
 i val
 B
; 
x  se nao|a kolku pati val
 A
 se sodr`i vo zaedni~kiot sodr`atel; 
x  najdenata vrednost e vrednosta na indeksot x; 
x  se nao|a kolku pati val
 B
 se sodr`i vo zaedni~kiot sodr`atel; 
x  najdenata vrednost e vrednosta na indeksot y; 
x  za proverka se mno`i x u val
 A
 i y u val
 B
; 
x  ako dvata proizvoda se ednakvi, formulata e pravilno napi{ana; 
x  ako proizvodite ne se ednakvi, postapkata se povtoruva. 
Istiot na~in se primenuva i pri iznao|aweto na formulite na soedinenija vo ~ij sostav 
vleguvaat pove}eatomski grupi ~ii valentnosti se poznati. 
Za sekoj slu~aj: 
pro~itaj ja u{te edna{ gornata postapka.  
Strukturni formuli 
Za pretstavuvawe na sostavot na ~esti~kite {to se obrazuvani od pove}e atomi slu`at i 
strukturnite formuli koi{to davaat informacija za toa kakva e strukturata  (gradbata) na 
~esti~kata – molekulata ili jonot. Imeno, vo strukturnite formuli e poka`an me|usebniot 
raspored na atomite vo ~esti~kata i na~inot na svrzuvaweto na eden atom za drug. Taka, struk-
turnata formula na molekulata od vodorodot }e bide HH, strukturnata formula na molekulata 
na kislorodot mo`e da se napi{e kako O O, a za hlorovodorodot vakvata formula glasi H–Cl.  
Sli~no se postapuva i pri pi{uvaweto na strukturnite formuli na drugi dvoatomski ~esti~ki, 
so toa {to treba da se vodi smetka za toa so kolku vrski me|usebno se svrzani atomite vo 
molekulata (ili jonot). Imeno, crti~kata vo strukturnata formula ozna~uva vrska me|u ato-
mite. Ako vrskata e edini~na
*
, taa se ozna~uva so edna crti~ka. Ako, pak, vrskata e dvojna, sta-
vame dvojna crti~ka, a ako vrskata e trojna, i crti~kata }e bide isto taka trojna. Za hemiskoto 
svrzuvawe, inaku, podocna pove}e }e se zboruva, pa toga{ podobro }e razbere{ zo{to ne smee da 
se pi{uvaat strukturni formuli na supstanci {to se obrazuvani od joni (takov e, da re~eme, na-
trium hloridot). Zna~eweto na to~kesto ispi{anite crti~ki {to se sre}avaat vo nekoi struk-
turni formuli }e go razbere{ u{te podocna. Makar {to strukturnite formuli bi trebalo da ja 
odrazuvaat gradbata na ~esti~kite (molekulite ili jonite), ~estopati se zboruva za strukturna 
formula i na supstancata {to e obrazuvana od takvi ~esti~ki
†
.  
                                                           
*
 ^estopati vo istata smisla se upotrebuva i nazivot prosta vrska. Za pretpo~itawe e terminot edini~na vrska. 
†
  Kako op{to pravilo, zapomni deka strukturna formula ne mo`e da se napi{e za definirana formulna edinka 
koja{to ne e ~esti~ka. Za ova vidi i podolu.  
 
24

---

I taka,  
strukturnite formuli go davaat ne samo brojot na oddelnite atomi vo dadenata ~esti~ka 
(molekula ili jon), tuku i na~inot na koj atomite se svrzani i me|usebniot raspored {to go 
imaat. 
Za da se dobie poto~en uvid vo gradbata na molekulite, mo`e da se slu`ime i so prostorni 
modeli, kako onie ~ii dvodimenzionalni sliki se poka`ani na sl. 1.12 ili, podolu, na sl. 1.14. Se 
razbira, namesto vakvi, mo`e da se koristat i modeli sostaveni od “top~iwa” povrzani so “stap-
~iwa” (kako na sl. 1.13 i na nekolku drugi sliki)
*
. 
 
 
 
 
 
 
 
Sl. 1.14. Modeli za molekulite od voda, jaglerod dioksid, jaglerod monoksid, 
vodorod peroksid, metan i etan 
Vodi smetka za faktot deka koga vrskite me|u atomite se pretstavuvaat so nekoj vid stap~e, 
odnosot me|u pre~nicite na top~iwata i dol`inata na stap~iwata ne soodvetstvuva na 
vistinskiot odnos me|u razmerite na atomite i rastojanijata me|u niv. Zaradi pogolema pre-
glednost, stap~iwata se napraveni zna~itelno podolgi odo{to bi trebalo. Osven toa, tie ne 
davaat nikakvi informacii za toa dali vrskata e edini~na, dvojna ili nekakva poinakva.    
Za `al, vistinskata gradba na ~esti~kite ne e opredelena za sekoja od poznatite supstanci. Koga 
toa ne e storeno, a nema nitu na~in za strukturata da se sudi posredno (vrz osnova na poznava-
weto na gradbata na sli~ni ~esti~ki), podobro e voop{to da ne se pi{uva nikakva strukturna 
formula.  
Me|utoa, i toga{ koga strukturata e poznata i koga 
soedinenieto e sostaveno od molekuli, ne e sekoga{ 
lesno da se napi{e strukturnata formula. Imeno, 
atomite se rasporedeni vo prostorot, a ne vo ram-
nina. Sekako, postojat i takvi molekuli ~ii site 
atomi  le`at vo edna ramnina, no ako toa ne e slu-
~aj, se javuvaat te{kotii pri pi{uvaweto na struk-
turnite formuli  na list hartija, na u~ili{nata 
tabla ili na nekoja druga ramna povr{ina.  
Opredeleni te{kotii ima ve}e vo slu~ajot na tri-
ili jon treba da se zema predvid ne samo toa koj atom so koj e svrzan i kakva e vrskata (edini~na, 
dvojna, trojna), tuku i toa kakov e agolot okolu onoj atom {to se nao|a vo sredinata.  
                                                          
 
           
a   
    b 
 
         v 
 
Sl. 1.15. Mo`ni strukturni formuli za voda 
(a), amonijak (b) i metan (v)
 
atomskite ~esti~ki, makar {to tri atoma
†
 sekoga{ 
le`at vo edna ramnina. Imeno, kaj vakva molekula 
 
*
 Modeli od top~iwa i stap~iwa mo`e{ i samiot da napravi{ od raznobojnite top~iwa na nekoja detska smetalka (ili 
od plasti~nite top~iwa na nekoj gerdan) i od ~epkalki za zabi ili za u{i. 
†
 Pod uslov atomite da gi smetame za materijalni to~ki, t.e. za tela {to imaat masa, no nemaat nitu dol`ina, nitu 
{irina, nitu visina.  
 
25

---