Didaktika odborných predmetov

Didaktické testy

Didaktické testy (DT) sú moderným prostriedkom na zisťovanie kvantity i kvality vedomostí a zručností učiacich sa subjektov. DT obsahujú pomerne veľký počet úloh navrhovaných tak, aby odpovede na ne boli časove nenáročné, ale aby sa pritom nenarušila náročnosť ich riešenia. Tieto úlohy môžu naraz riešiť všetci žiaci skupiny alebo ročníka.

Základnými charakteristikami DT, takisto ako pri každom meraní, sú validita a reliabilita.

Validita (správnosť, platnosť) je najdôležitejším ukazovateľom kvality DT. Validita je teda stupeň (miera) zhody, do ktorej DT naozaj meria to, čo merať má. Existuje viacej druhov validity.

Jednou z nich je obsahová validita DT. Ide v nej o to, aby DT rovnomerne pokrýval celé učivo, ktoré je obsahom testovania. Ak napríklad určitá téma učiva sa preberala 10 % vyučovacieho času, DT by mal obsahovať približne 10 % úloh z tejto témy učiva. Ak osvojenie si učiva tejto témy predpokladá zapamätanie informácií, ich porozumenie, aplikáciu, analýzu, syntézu i hodnotenie informácií, úlohy DT by mali byť navrhnuté tak, aby merali aj osvojenie si učiva na požadovaných úrovniach učenia.

Kritériová validita DT predstavuje mieru zhody medzi výsledkami DT a nejakým iným kritériom úspešnosti. Spravidla sa v literatúre uvádzajú dva druhy kritériovej validity: súbežná validita a predikčná validita. Súbežná validita sa určuje ako koeficient korelácie medzi výsledkami DT a iným akceptovaným kritériom (meradlom), napr. známkami z príslušného predmetu alebo výsledkami iného DT, ktorý je všeobecne akceptovaný ako validné kritérium. Predikčná validita slúži na prognózovanie určitej vlastnosti, schopnosti a pod. Pri prijímaní žiakov na stredné školy sa používajú DT. Predpokladá sa, že žiaci, ktorí dosiahli dobré výsledky v DT, budú na škole úspešnejšie študovať ako žiaci, ktorí dosiahli horšie výsledky v DT. Po rokoch štúdia sa určí priemerný prospech žiakov, vypočíta sa korelácia medzi výsledkami DT na prijímacích skúškach a priemerným prospechom žiakov po rokoch štúdia. Hodnota tejto korelácie sa považuje za predikčnú validitu DT. Ak je hodnota korelačného koeficientu vysoká, uvedený DT môže byť dobrým prediktorom úspechu ďalšieho štúdia..

Pojmová validita DT vyjadruje rozsah, v akom DT meria určitú charakteristiku alebo psychologickú vlastnosť, napr. schopnosť študovať na určitom type školy. Pri konštrukcii DT sa jeho autor opiera, či už vedome alebo nevedome, o určitú teóriu.

Reliabilita je ukazovateľom presnosti, spoľahlivosti merania. Reliabilita DT sa určuje koeficientom reliability, ktorý je možné vypočítať. Ak sa koeficient reliability rovná jednej (1, -1), výsledky DT neovplyvnila tréma, strach, únava, nesústredenosť, nepozornosť, vyrušovanie, opisovanie, hádanie odpovedí, nepochopenie niektorých slov či viet, chytáky v úlohách, technická kvalita úloh a testovacích pokynov, časové obmedzenie, nepresnosť pri oprave DT atď. Nijaký DT nemôže dosiahnuť takúto hodnotu koeficientu reliability. Určitá chyba je nevyhnutná pri každom meraní, ale skúsený odborník ju dokáže zredukovať na minimum. Reliabilita odzrkadľuje teda technickú kvalitu DT.

1. Klasifikácia didaktických testov

Didaktické testy sa môžu klasifikovať podľa rôznych hľadísk.

1. Podľa dokonalosti prípravy DT a jeho vybavenia:

Štandardizované DT - overujú sa na veľkej vzorke žiakov, vymedzujú normatívne podmienky a postup testovania, obsahujú testové štandardy umožňujúce vyjadriť výkon testovaného žiaka vo vzťahu k celej populácii žiakov.

Neštandardizované DT si učitelia pripravujú sami. Ak sa tieto DT podrobia analýze a na základe toho sa upravia, zvýši sa ich reliabilita - nazývajú sa kvázištandardizované DT.
2. Podľa charakteru činnosti testovaných študentov:

Kognitívne DT zisťujú vedomosti a intelektové zručnosti.

Psychomotorické DT zisťujú psychomotorické zručnosti, napr. písanie na stroji, telesné pohyby.


3. Podľa časového zaradenia do vyučovacieho procesu:

Vstupné DT zisťujú vedomosti a zručnosti žiakov, ktoré sú predpokladom pre úspešné štúdium určitého učiva.

Priebežné DT sa zadávajú v priebehu vyučovacieho procesu. Ich obsahom je zvyčajne menšia časť učiva.

Výstupné DT sa zadávajú na konci vyučovania uceleného celku učiva, alebo na konci klasifikačného obdobia z celého prebraného učiva.
4. Podľa miery objektívnosti hodnotenia (skórovania):

Objektívne skórovateľné DT - obsahujú úlohy, správnosť riešenia ktorých je možné jednoznačne posúdiť. Aj veľký počet osôb ich posúdi úplne rovnako. K ich oprave nie je potrebný úsudok osoby opravujúcej DT, a preto ich môže opravovať aj neodborník alebo stroj.

Subjektívne skórovateľné DT - obsahujú úlohy, k posúdeniu správnosti riešenia ktorých je potrebný úsudok osoby opravujúcej DT. Ak DT opravuje viacej osôb, môžu tieto prísť k rozdielnym záverom, riešenie úloh môžu posúdiť rozdielne. Tieto DT nemôžu byť opravené strojovo.
5. Podľa porovnávania a interpretácie výkonov v DT:

Rozlišujúce DT alebo tiež DT relatívneho výkonu. Výkon žiaka je porovnávaný s výkonom iných žiakov, spravidla s priemerným výkonom preverovaných žiakov.

Overujúce DT alebo tiež DT absolútneho výkonu. Výkon žiaka je porovnávaný s určitou dopredu stanovenou normou.
Pri konštrukcii didaktického testu odporúčame dodržať tento postup:

1. 
   Určiť účel a druh DT.
   
2. 
   Vymedziť rámcový obsah DT.
   
3. 
   Spresniť obsah DT. V prípade výstupného DT je potrebné v tomto kroku urobiť špecifikačnú tabuľku, účelom ktorej je dodržanie obsahovej validity DT, aby časový rozsah učiva zodpovedal zastúpeniu úloh z tohto učiva v DT.
   

4. 
   Určiť formu úloh DT. Existujú tieto formy úloh DT:
   

Otvorené úlohy:

So širokou odpoveďou

Neštrukturalizované

Štrukturalizované:

s vymedzenou štruktúrou

so štruktúrou danou konvenčne

So stručnou odpoveďou:

Produkčné

Doplňovacie

Zatvorené úlohy

Dichotomické

S výberom odpovede (polytomické)

Priraďovacie

Usporiadacie

Otvorené úlohy so stručnou odpoveďou produkčné i doplňovacie a všetky zatvorené úlohy: dichotomické, s výberom odpovede, priraďovacie a usporiadacie sa nazývajú aj objektívne skórovateľné úlohy alebo skrátene iba objektívne úlohy.

Pri otvorených úlohách riešiteľ DT odpoveď tvorí: píše, kreslí, počíta.

Pri zatvorených úlohách vyberá správnu odpoveď z niekoľkých ponúkaných odpovedí.

4. 
   Navrhnúť úlohy DT, vytvoriť banku úloh DT. Pre každý špecifický cieľ, ktorého obsahom je dôležité učivo, a ktorý možno testovať, sa navrhne aspoň jedna úloha.
   
5. 
   Určiť testovací čas. Výstupné DT môžu mať časovú dĺžku riešenia jednu vyučovaciu hodinu na stredných školách, priebežné DT 3 až 20 minút.
   
6. 
   Určiť počet úloh DT. Počet úloh je podmienený časom, formou úloh, ich zložitosťou, ale aj vekom a intelektuálnou úrovňou žiakov. Čas riešenia objektívnych úloh nebýva dlhší ako 1 minúta, ak sa nevyžaduje výpočet. Problém je s určením času na riešenie otvorených úloh so širokou odpoveďou. Je vhodné, aby si učitelia empiricky overili časovú dĺžku riešenia jednotlivých foriem úloh z jednotlivých tém učiva ich žiakmi.
   
7. 
   Určiť formu a počet variantov DT. Ak každý žiak nemôže sedieť samostatne, treba utvoriť aspoň dva varianty DT, aby sa zabránilo opisovaniu. Obidva varianty DT musia byť rovnocenné, a preto netreba zaraďovať do druhého variantu iné úlohy, a tým vytvoriť v podstate iný DT, ale je vhodné:
   

• 
  Zmeniť poradie úloh,
  
• 
  Zmeniť hodnoty daných veličín.
  
• 
  Zmeniť poradie ponúkaných odpovedí v úlohách s výberom odpovede.
  
• 
  Urobiť zrkadlový obraz objektu tvoriaceho súčasť úlohy.
  
• 
  Kombinovať uvedené spôsoby.
  

4. 
   Navrhnúť predbežnú podobu DT. Jednotlivé úlohy DT sa zoradia obvykle od najľahších úloh po najťažšie úlohy.
   
5. 
   Prideliť úlohám DT váhy významu. Nie všetky úlohy DT sú vždy rovnocenné. Veď porozumieť niečomu je cennejšie, ako si to iba zapamätať a potom memorovať, no aplikovať to je ešte cennejšie. Aby sme vzali do úvahy tieto odlišnosti vo význame, prideľujú sa úlohám DT váhy významu. Od 1 – až po 4.
   
6. 
   Určiť skórovanie úloh DT. Jednotlivé úlohy DT sa zásadne neznámkujú, ale bodujú. Prideľovanie bodov jednotlivým úlohám DT sa nazýva skórovanie. Súčet bodov DT sa nazýva skóre DT. Ak sú úlohy DT objektívne alebo ak je počet akýchkoľvek úloh DT väčší ako 20, používa sa binárne skórovanie, pri ktorom sú len dve možnosti: jeden bod sa pridelí za správnu odpoveď, nula bodov za nesprávnu, neúplnú alebo vynechanú odpoveď. Ak je počet úloh DT menší ako 20, používa sa zložené skórovanie, a to najmä pri otvorených úlohách so širokou odpoveďou. Jednotlivým úlohám sa prideľuje aj viacej bodov ako jeden, a to zvyčajne za každý samostatne a správne uvedený pojem, definíciu vzorec a pod. a za každý samostatný krok v riešení úlohy po jednom bode.
   
7. 
   DT dať posúdiť kompetentom, t. j. odborníkom, ktorí poznajú testované učivo, možnosti a schopnosti testovaných žiakov, ako aj teóriu a prax testovania.
   
8. 
   DT predbežne overiť.
   
9. 
   Na základe predbežného overenia a vyjadrenia kompetentov urobiť konečnú úpravu DT.
   
10. 
    Dať žiakom vyriešiť DT. Pri tom je potrebné zabezpečiť optimálne fyzické a psychické podmienky.
    
11. 
    DT opraviť.
    
12. 
    DT klasifikovať, pri čom sú dve možnosti: arbitrážny postup, pri ktorom je dopredu určený transformačný kľúč prevodu skóre DT na známky; štatistický postup, pri ktorom sa transformačný kľúč prevodu skóre DT na známky vypočítava podľa výkonu, ktorý dosiahli žiaci v DT.
    
13. 
    Určiť stredné hodnoty výsledkov DT: aritmetický priemer a medián.
    
14. 
    Výsledky DT zobraziť graficky v podobe histogramu alebo polygónu.
    
15. 
    Určiť hodnoty rozptýlenia výsledkov DT: rozptyl, smerodajnú odchýlku, variačné rozpätie, variačný koeficient.
    
16. 
    Posúdiť primeranosť časovej dĺžky riešenia DT.
    
17. 
    Určiť podozrivé úlohy DT, t. j. úlohy, ktoré mohli znížiť reliabilitu DT a ktoré treba pre ďalšie použitie DT vynechať alebo upraviť.
    
18. 
    Vypočítať koeficient reliability DT.
    
19. 
    Vypočítať chybu merania DT.
    
20. 
    Vypočítať koeficient súbežnej validity DT.
    
21. 
    Vykonať javovú analýzu úloh DT.
    
22. 
    Na základe analýzy DT (kroky č. 18-26) DT upraviť, korigovať.
    

Výhody DT v porovnaní s inými metódami zisťovania úrovne vedomostí a zručností žiakov sú:

• 
  Za rovnaký čas možno zistiť osvojenie si väčšieho množstva učiva alebo do väčšej hĺbky.
  
• 
  Vyššia validita, reliabilita a objektívnosť hodnotenia, pretože všetci žiaci sú testovaní v rovnakých podmienkach a z toho istého učiva.
  
• 
  Úspornosť, keď v relatívne krátkom čase možno testovať všetkých žiakov.
  
• 
  Jednoduchosť opravy a možnosť využitia výpočtovej techniky pri konštrukcii, riešení, oprave, vyhodnocovaní i štatistickej analýze výsledkov DT.
  

Nevýhody) DT v porovnaní s inými metódami zisťovania úrovne vedomostí a zručností žiakov sú najmä:

• 
  Náročnosť konštrukcie DT.
  
• 
  Ekonomická náročnosť.
  
• 
  DT vyvolávajú u žiakov niekedy strach, trému, stres.
  
• 
  Možno nimi zisťovať iba vedomosti a zručnosti.
  
• 
  DT s nízkou validitou a reliabilitou vedie k mylným záverom.
  

Zoznam bibliografických odkazov:
Brown, J. D.: Understanding Research in Second Language Learning. Cambridge : Cambridge University Press, 1988.

PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 1997. ISBN 80-88778-49-2.

PRUCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997.

ROSA, V.: Metodika tvorby didaktických testov. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007. ISBN 978-80-89225-32-3.

SKALKOVÁ, J.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN 978-80-247-1821-7.

Lapitka, M.: Tvorba a používanie didaktických testov. Bratislava: SPN, 1990. ISBN 80-08-00782-6.

TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. 2. doplnené vydanie. Bratislava: MC, 1988. ISBN 80-88796-89-X.

TUREK, I.: Inovácie v didaktike. Bratislava: MC, 2004. 360 s. ISBN 80-8052-188-3.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava: IURA EDITION, 2008. ISBN 978–80–8078–198–9.

TUREK, I.: Kapitoly z didaktiky: Didaktické testy. Bratislava: MC., 1995. ISBN 80-85185-96-2.

Velikanič, J.: Skúšanie, hodnotenie a klasifikácia žiakov. Bratislava: SPN, 1973.