Didaktika odborných predmetov



Yüklə 0,8 Mb.
səhifə7/27
tarix07.12.2017
ölçüsü0,8 Mb.
#14498
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   27

DIDAKTICKÁ ANALÝZA UČIVA


Transformácia vedného systému na didaktický systém sa realizuje didaktickou analýzou učiva (Turek, 2008). Tá predstavuje druhú fázu plánovacej činnosti učiteľa s učivom.

V súvislosti s prípravou učiteľa na vyučovanie sa najčastejšie zdôrazňujú tieto požiadavky: stanoviť výchovný a vzdelávací cieľ vyučovacej jednotky (vyučovacia hodina, vychádzka, exkurzia, prednáška ..), využiť adekvátne vyučovacie metódy, ktorými dosiahneme splnenie stanovených cieľov, výber učebných pomôcok, resp. didaktickej techniky a ich začlenenie do vyučovania. Toto možno označiť ako rámcový pohľad na prípravu učiteľa, z ktorého vo vzťahu k preberanému učivu nevyplývajú konkrétne vyučovacie činnosti učiteľa a poznávacie činnosti žiakov. Preto sa v posledných rokoch zdôrazňuje potreba didaktickej analýzy učiva (Petlák, 2004).

Didaktická analýza učiva spočíva (pri rešpektovaní cieľov a didaktických zásad):

- v určení konkrétnych prvkov učiva: vedomostí (faktov, pojmov, princípov, zákonov, teórií atď.), zručností (psychomotorické, intelektuálne, všeobecné, špecifické), intelektuálnych činností (schopností) a postojov, potrebných na osvojenie si vedomostí a zručností;

- v  určení medzipredmetových vzťahov: prvky učiva, ktoré si už žiaci osvojili v iných vyučovacích predmetoch a ktoré prvky učiva iných predmetov možno využiť a  pod.,

- v  určení hierarchie prvkov učiva (hlavných, nosných a  vedľajších, pomocných) a  ich poradia tak, aby boli kontinuálne, vzostupné a  operatívne (aplikovateľné), v  určení základného a doplňujúceho učiva;

- v zoskupení prvkov učiva do logicky ucelených , samostatných blokov: tematických celkov tém učiva;

- v určení postupnosti, v akej sa tematické celky a témy učiva majú preberať (pri zohľadnení potreby motivácie žiakov, upevňovania, prehlbovania a  zovšeobecňovania učiva, permanentnej spätnej väzby). Postupnosť učiva môže byť determinovaná historickou následnosťou dejov a  udalostí (napr. pri vyučovaní dejín techniky), technologickou následnosťou činností (napr. pri vyučovaní matematiky), hierarchickým usporiadaním prvkov (Turek, 2008).

Didaktická analýza učiva je hĺbková myšlienková činnosť učiteľa, kde sa zoznamuje s učebnými plánmi, osnovami, učebnicami a ktorú vykonáva pri príprave na vyučovanie. Je v podstate kombináciou analýzy základných pojmov a vzťahov v učive vrátane ich logického systému analýzy základných činností, ktoré žiakov privedú k pochopeniu a osvojeniu učiva, ale i analýzy počiatočných a následných medzipredmetových väzieb v učive. Analýza postupuje od celku k častiam. Je ju možné, ba potrebné využívať vo všetkých predmetoch. Bez dôkladnej analýzy učiva nemôžeme špecifikovať konkrétne ciele, bez poznania konkrétnych cieľov nemožno urobiť výber učiva.

Didaktickú analýzu vzdelávacích obsahov (učiva) uskutočňuje každý, kto sa pripravuje k cielenému rozširovaniu informačného obzoru akýchkoľvek poslucháčov. Tým konkrétnejšie obrysy by mala mať táto činnosť v práci učiteľa, ktorý je na poli sprostredkovania poznania školským deťom a mládeži profesionálom (Švec a kol., 1998). Jednoducho povedané, didaktickú analýzu učiva vykonáva učiteľ .v rámci svojej prípravy na vyučovací proces tak, že myšlienkami preniká do obsahu vzdelávania s cieľom vystihnúť a využiť jej výchovnú a vzdelávaciu hodnotu. Pokiaľ ide o obsah samotný, prvou podmienkou jeho účinnej analýzy je jeho dokonalé zvládnutie a pochopenie učiteľom. Až potom je schopný vymyslieť pre žiakov potrebnú didaktickú štylizáciu preberanej problematiky – vytvoriť akýsi most, po ktorom privedie žiakov k jej osvojeniu. Odtiaľ plynie druhá podmienka pre uskutočnenie didaktickej analýzy učiva, totiž uvedomiť si, komu a ako je potrebné učivo sprostredkovať. Didaktickú analýzu učiva uskutočňuje učiteľ smerom k stanovenému cieľu vyučovania, ktorý je však formulovaný so zreteľom na zvláštnosti a možnosti učiva a je v procese didaktickej analýzy učiva dotváraný. Uskutočniť didaktickú analýzu učiva znamená uvedomiť si jeho skladbu, nájsť jeho jednotlivé komponenty, napr. pojmy, zákony, metódy, zručnosti a návyky, logické operácie a pod. Pre úplnosť uvedieme charakteristiku didaktickej analýzy učiva (Maňák, 1992).

J. Skalková: „Pod pojmom didaktickej analýzy učiva chápeme myšlienkovú činnosť učiteľa, ktorá mu umožňuje z pedagogického hľadiska preniknúť do učebnej látky.“ (Skalková, 1999).


Didaktická analýza učiva znamená:

1. Analýzu predchádzajúcich vedomostí a skúseností žiakov – je základom, resp. východiskom pre tvorivú prácu s učivom (učivo môže byť žiakom známe, neznáme) a pre

organizáciu vyučovacej jednotky.



2. Analýzu základných pojmov a vzťahov v  učive – znamená ujasnenie si štruktúry učiva, a to najmä, ktoré pojmy sú základné, ktoré pomocné a  ktoré rozširujúce. Súčasťou je vzťahová analýza, t.j. aké sú vzťahy medzi pojmami, predmetmi a javmi.

3. Analýzu základných činností vedúcich k pochopeniu a osvojeniu si učiva, tzv. operačná analýza – vyjadruje, resp. zameriava sa na činnosti a operácie, ktoré musí uskutočňovať učiteľ, no najmä žiak, aby dospel k stanovenému cieľu.

4. Analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahov – vyžaduje, aby učiteľ v učive nachádzal vzťahy medzi učivom jednotlivých predmetov v ročníku – horizontálne medzipredmetové vzťahy, ale aj v nadväznosti na predchádzajúce a nasledujúce ročníky – vertikálne medzipredmetové vzťahy. Pravda, nejde tu len o úlohu učiteľa nájsť tieto vzťahy, ale ide predovšetkým o to, aby ho v týchto medzipredmetových súvislostiach žiakom aj sprostredkúval, aby si žiaci neosvojovali učivo izolovane, len ako sumu vedomostí, ale ako integrovaný systém.
Získané poznatky naznačujú, že príprava učiteľa na vyučovanie nepatrí, nazveme to k „silným stránkam“ práce viacerých učiteľov. Preto uvádzame dva modely prípravy so zreteľom na didaktickú analýzu učiva, pričom predpokladáme, že každý si vie dosadiť, podľa obsahu učiva, konkretizovanie cieľov, resp. činností.

Didaktická analýza podľa J. Maňáka, ktorý uvádza takúto ukážku zameranú na tému: Starostlivosť o zdravie:



Špecifické ciele môže mať vyučovacia jednotka viacej. Podstatné a dôležité je, aby boli:

  • komplexné, t.j. sledujúce kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele a tiež rozvoj žiaka (pravda nie každé učivo poskytuje takúto možnosť, a preto v niektorých hodinách prevláda tá, či oná stránka);

  • konzistentné, t.j. aby medzi jednotlivými cieľmi boli vzájomné vzťahy;

  • kontrolovateľné, t.j. aby jasne vymedzovali požiadavky, ktoré možno pozorovať, hodnotiť, merať;

  • primerané, t.j. aby boli náročné. Ale pre žiakov primerané.


Analýza učiva:

1. Pojmy: základné, pomocné doplnkové.

2. Zručnosti: intelektuálne, senzorické, motorické.

3. Návyky: vytvárať v škole, ale zapojiť do toho aj rodinu.

4. Myšlienkové operácie: podľa povahy učiva využiť čo najviac logických vyučovacích metód analýza, syntéza, indukcia ...

5. Spojené školy so životom: rôzne vzťahy a súvislosti.

6. Medzipredmetové vzťahy: horizontálne a vertikálne.

7. Znázornenie: schémy, grafy, obrazy, diafilm ... (Maňák, 2009)

Podľa Obsta je iný model didaktickej klasifikácie učiva:



1. Čo chcem, čo zamýšľam dosiahnuť.

2. Akými prostriedkami chcem dosiahnuť ciele.

3. Zvláštne ciele – didaktické hľadiská: - Aké majú žiaci o  preberanej téme predbežné vedomosti, prípadne nesprávne pochopenie učiva? – Čo bude z učiva pre žiakov najťažšie? – Ako budem žiakov aktivizovať?

4. Výchovné možnosti (so zreteľom na kolektív, ale aj jednotlivcov).

5. Organizácia vyučovacej jednotky (aký typ hodiny, čo treba zabezpečiť).

6. Časový projekt vyučovacej jednotky (koľko času budú trvať jednotlivé etapy hodiny).

7. Realizácia prípravy (ako zabezpečiť spoluprácu žiakov a ako zisťovať výsledky práce)? (Obst, 2002).


    1. Yüklə 0,8 Mb.

      Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   27




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə