Elektrostatika sa zaoberá elektrickými nábojmi V pokoji. Elektrické pole
Yüklə 60,35 Kb. Pdf görüntüsü
|
| ELEKTROSTATIKA Elektrostatika sa zaoberá elektrickými nábojmi v pokoji. Elektrické pole (kap. 4.1) Coulombov zákon a plošná hustota náboja (kap. 4.2) – elektricky nabité telesá na seba navzájom pôsobia silami – takéto telesá sa navzájom priťahujú alebo odpudzuj ú. Toto silové
Priebeh elektrických polí sa znázorňuje siločiarami. Tam, kde sa prejavujú väčšie silové účinky elektrického poľa na nabité teleso, sú siločiary bližšie pri sebe. Medzi dvoma platňami spojenými s opačnými pólmi zdroja vysokého napätia sa vytvárajú rovnobežné siločiary.
Dohodou bolo stanovené, že siločiary vychádzajú z kladne nabitého telesa a končia na záporne nabitom telese. -
Siločiary vystupujú kolmo z telies. -
V homogénnom elektrickom poli sú siločiary rovnobežné. -
Na hranách a hrotoch sú siločiary bližšie k sebe.
+ - Elektrické pole je podobne ako gravitačné pole formou hmoty. Elektrické pole možno odtieniť – do cesty mu môžeme dať prekážku. Gravitačné pole sa odtieniť doteraz nepodarilo.
tiež väčšie silové účinky poľa na náboj. Intenzitu elektrického poľa E vyjadrujeme podielom sily a náboja
=
0 Q F
Kde: E je intenzita elektrického poľa F je sila, ktorá pôsobí v určitom mieste poľa na bodový náboj Q 0
Intenzita elektrického poľa je vektorová veličina – má veľkosť aj smer. Jednotkou intenzity elektrického poľa je volt na meter (V.m -1 ). V/m (V.m -1 ) je intenzita elektrického poľa v takom mieste, kde na bodový náboj 1 coulomb pôsobí sila 1 Newton.
Bodový náboj v skutočnosti neexistuje ale s týmto pojmom budeme pracovať – nemusíme uvažovať vplyv rozloženia náboja v telesách.
1 a Q
2 v pokoji je priamo úmerná súčinu týchto nábojov a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti r :
2 2
r .Q Q Q 1 r Q 2 kde k vyjadruje vplyv prostredia v ktorom na seba pôsobia bodové náboje – pre vákuum k = 9.10 9 m/F k =
4 1 kde π je Ludolfovo číslo, ε je permitivita prostredia (F/m) – pre vákuum je ε 0 = 8,85.10 -12 F/m
Plošná hustota (kap. 4.2.2) – Na telesách môže byť náboj Q rozložený na rôznom plošnom obsahu (na rôznej ploche) S - uvádza sa to ako plošná hustota náboja δ = S Q
Plošná hustota elektrického náboja je podiel náboja Q a plošného obsahu S, na ktorom je rovnomerne rozložený náboj. Jednotkou plošnej hustoty náboja je coulomb na štvorcový meter (C.m -2 ). Príklad E01 – Vypočítajte silu ktorou na seba pôsobia dve guľôčky s nábojmi +2 μC a - 5 μC ak sú od seba vzdialené 50 mm. Počítajte s vplyvom prostredia ako pre vákuum (k = 9.10 9 m/F).
Riešenie:
Guľôčky sa priťahujú silou .......... Elektrický potenciál a napätie (kap. 4.3.1)
Elektrický potenciál súvisí s prácou, ktorú musíme vykonať alebo s prácou, ktorú získame pri premiestnení elektrického náboja v elektrickom poli. Jednotlivé potenciály označujeme symbolom φ. Ak bodový náboj budeme prenášať z miesta s nulovým potenciálom φ 0 do určitého bodu s potenciálom φ, tento potenciál určíme vzťahom φ = 0 Q W
kde W je práca vynaložená na premiestnenie náboja Q 0 z nulového potenciálu. V praxi za miesto nulového potenciálu považujeme zem alebo uzemnenú časť elektrického zariadenia.
Medzi dvoma rôznymi hladinami potenciálu je potenciálny rozdiel Δφ = (φ 2 – φ
1 )
Medzi dvoma bodmi elektrického poľa s potenciálnym rozdielom Δφ je
2 – φ 1 = Δφ
Potenciálny rozdiel (a teda ani napätie) nemôžu byť na rovnakej hladine potenciálu, napr. na rovnakej svorke napätia.
napätie ?
Vodič v elektrickom poli
(kap. 4.3.2) Ak vložíme vodič do elektrického poľa (vodič nie je pripojený na zdroj napätia) začnú v ňom pôsobiť sily vyvolané elektrickým poľom. Tieto sily vedú ku vzniku usmerneného prúdu elektrónov vodičom. Vzniká jav nazývaný
Ak trvalo spojíme konce vodiča s miestami s rôznym potenciálom, vznikne vo vzduchu elektrické pole a vodičom prechádza trvalý elektrický prúd.
(kap. 4.3.3) Dielektrikum je iný názov pre izolant. Celkový kladný náboj 1 kg dielektrika je obrovský (5.10 7 C). V elektricky neutrálnom telese má rovnakú veľkosť aj záporný náboj, ktorého nositeľom sú elektróny. Nosičmi elektrického náboja v atóme sú protóny (+) a elektróny (-).
Ak do elektrického poľa vložíme dielektrické teleso, na toto teleso pôsobí elektrické pole – pôsobí silami na elektricky nabité časti dielektrika – nastáva polarizácia telesa z dielektrika, ktoré sa javí ako elektricky nabité, pretože jedna jeho povrchová vrstva má kladný náboj a druhá záporný náboj. (Polarizácia izolantu je jav, pri ktorom dochádza v izolante vplyvom elektrického poľa k presunu voľných elektrónov, ale len vo vnútri molekúl a atómov). V dôsledku tohto javu môže elektricky nabité teleso priťahovať aj elektricky nenabité teleso
Polarizácia môže vznikať nie len pôsobením elektrického poľa , ale aj tlakom na piezoelektrické kryštály. Príklad (úloha) E04 – Aký pomer kladných a záporných nábojov je v elektricky neutrálnom telese ?
Elektrická indukcia, elektrická pevnosť (kap. 4.3.4)
náboju Q a nepriamo úmerná plošnému obsahu S dielektrika, ktorým prechádza náboj.
S Q
Jednotkou elektrickej indukcie je Coulomb na štvorcový meter (C.m -2 ). Elektrická indukcia je vektorová veličina – má veľkosť aj smer.
Medzi elektrickou indukciou D a intenzitou elektrického poľa E platí vzťah: D = ε.E kde ε je permitivita príslušného prostredia
ktorá opisuje: - izolačné vlastnosti dielektrika v prípade statického poľa, - vzťah medzi vektormi elektrického poľa a elektrickej indukcie v prípade striedavého poľa alebo elektromagnetického vlnenia Najčastejšie sa udáva ako súčin permitivity vákua a relatívnej permitivity.
Ak sa zväčší intenzita elektrického poľa E nad určitú hranicu, dochádza k hromadnému priechodu elektrónov dielektrikom – dielektrikom prechádza prúd. Tomuto javu hovoríme prerazenie dielektrika.
Každé dielektrikum má určitú elektrickú pevnosť – je to miera do ktorej dielektrikum odoláva prerazeniu. Dielektrika (izolanty) nie sú dokonalé, ich elektrická pevnosť závisí od ich chemickej čistoty, od povrchového znečistenia, od mechanického namáhania a pod. Jednotkou elektrickej pevnosti je Volt na meter (V.m -1 ).
Kapacita, kondenzátory (kap. 4.4)
Pokus: Ak elektrometer nabíjame záporne nabitou tyčou, po každom dotyku sa lístok elektrometra vychýli. Lístok sa ďalšími dotykmi tyče vychyľuje viac – elektróny prechádzajú z tyče na elektrometer. Po určitom počte dotykov (nabíjaní) sa lístok už viac nevychyľuje – elektrometru už viac neodvádzame žiaden ďalší náboj. Záver: Každé teleso je schopné prijať len určitý najväčší voľný náboj. Hovoríme, že má určitú kapacitu C. Jednotkou kapacity je Farad (F) – pre prax je to veľmi veľká jednotka, preto sa používajú: pikofarad 1 pF = 10 -12 F , nanofarad 1 nF = 10 -9 F a mikrofarad 1 μF=10 -6 F .
V elektrotechnike sa používajú súčiastky, ktoré majú najmä veľkú kapacitu – kondenzátory.
Sústava dvoch platní oddelených dielektrikom tvorí platňový kondenzátor. Kapacita platňového kondenzátora závisí od plochy, ktorou sa platne proti sebe prekrývajú. Kapacita kondenzátora tiež závisí od druhu dielektrika (izolantu), ktoré je medzi jeho platňami (napr. vzduch, papier, sľuda) – tento jav sa vysvetľuje polarizáciou dielektrika. Pre platňový kondenzátor, pre jeho kapacitu C platí vzťah: C = d .S
Slovné vyjadrenie: Kapacita C platňového kondenzátora je priamo úmerná obsahu účinnej plochy kondenzátora (plocha S) a nepriamo úmerná vzdialenosti platní kondenzátora (vzdialenosť d). Vplyv prostredia medzi platňami kondenzátora (druh dielektrika, teda izolantu) vyjadruje permitivita ε ( pre ε platí vzťah: ε = ε 0 . ε
r ) .
Pokusmi bolo zistené, že napätie U, ktoré je medzi platňami kondenzátora, je priamo úmerné náboju Q a nepriamo úmerné kapacite C kondenzatora: U = C Q z toho kapacita C sa rovná C = U Q Ak dáme za kapacitu C jednotku F (Farad), dostaneme F = U Q
Jednotka Farad (podľa uvedeného výrazu pre F): Farad je kapacita elektrického kondenzátora, ktorý pri napätí jeden Volt pojme náboj jeden coulomb.
kondenzátorový papier s relatívnou permeabilitou ε r = 4. Obsah (plocha) účinnej plochy je 0,25 m 2 .
Počítajte s permitivitou vákua ε 0 = pre vákuum je ε 0 = 8,85.10 -12 F/m.
Riešenie:
Kondenzátor má kapacitu ..............
V elektrických obvodoch, kde sú i kondenzátory, po ich odpojení od zdroja, môže na kondenzátoroch zostať napätie i niekoľko minút, čo môže spôsobiť úraz. Spôsob vybíjania kondenzátorov určujú bezpečnostné predpisy. V súčasnosti sa vyrába veľký počet druhov kondenzátorov:
Keramický kondenzátor Elektrolytický kondenzátor Tantalové kondenzátory Fóliový kondenzátor
Kondenzátor s premennou kapacitou Kompenzačné kondenzátory Rozbehový kondenzátor
nerozbehne. Aby sa jednofázový motor začal sám bez pomoci otáčať, musí sa nejakým spôsobom roztočiť aspoň na 20 % synchrónnych otáčok. Na to používame buď mechanické roztočenie , alebo najčastejšie pomocné
Pozn.: Synchrónnosť otáčok znamená, že pracujú bez sklzu, čiže otáčky statorového magnetického poľa sa rovnajú otáčkam rotora.
Vysvetlivky ku schéme: H - hlavná fáza, P - pomocná fáza, C1 - rozbehový kondenzátor, C2 - odrušovací kondenzátor, V - odstredivý vypínač, K – kontakt odstredivého vypínača Pomocné rozbehové vinutie P sa navrhne tak, aby bolo proti hlavnému vinutiu H fázovo posunuté o uhol 90%. Potrebný fázový posun sa dosiahne zapojením rozbehového kondenzátora C 1 do pomocnej fázy P (prípadne sa pomocná fáza navinie mosadzným vodičom na zväčšenie jej odporu).
Rozbehové vinutie P je dimenzované len na krátkodobý chod a musí sa po skončení rozbehu odpojiť, čo sa robí najčastejšie odstredivým vypínačom V namontovaným priamo na hriadeli motora alebo možno použiť aj časové relé.
Príklad (úloha) E06 – Vymenujte aspoň tri druhy kondenzátorov. K čomu slúži rozbehový kondenzátor ?
Yüklə 60,35 Kb. Dostları ilə paylaş:
|