Fakulta sociáLNÍch studií Katedra politologie Krajne ľavicové politické strany V Izraeli V kontexte obrannej demokracie



Yüklə 1,18 Mb.
səhifə6/22
tarix25.07.2018
ölçüsü1,18 Mb.
#58755
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22

Metodológia


Vzhľadom na ciele predkladanej diplomovej práce sa za jej najvhodnejší design javí prípadová štúdia. Napriek tomu, že na prípad štátu Izrael budeme aplikovať teoretické koncepty, tak nepôjde o inštrumentálnu prípadovú štúdiu. Autor bude pracovať v rámci disciplinovanej interpretatívnej štúdie, ktorá stojí na pomedzí medzi jedinečnou prípadovou a inštrumentálnou prípadovou štúdiou. V tomto prípade slúži teória len ako návod pre identifikovanie hlavných procesov a premenných v rámci prípadu. Prípad teda neslúži ako nástroj pre prácu s teóriou, ale naopak teória je vodítkom pre prácu s prípadom (Kořan 2008: 34). Teoretické koncepty sú teda akýmisi príručkami ako čítať v dátach. Prípadové štúdie sú najviac späté s kvalitatívnymi metódami výskumu (Hendl 2005).

Diplomová práca operuje najmä s dátami kvalitatívneho charakteru a v kontexte empiricko-analytického prístupu boli spracované početné primárne a sekundárne zdroje. Zber dát na predkladanú diplomovú prácu začal už vo februári 2011, kedy boli kontaktovaní niekoľkí izraelskí odborníci na problematiku politického extrémizmu, radikalizmus a terorizmu, prípadne sociálni vedci zaoberajúci sa obrannou či militantnou demokraciou. Takmer všetci izraelskí politológovia na emaily odpovedali, i keď niektorí z nich (napríklad profesor Menachem Hofnung z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, profesor Uri Bar Joseph z Univerzity v Haife, doktor Oren Barak z Hebrejskej univerzity či výskumníci Stevie Weinberg a Karmon Ely, obaja z Medzinárodného inštitútu boja proti terorizmu v Herzliji) len zdvorilostne, s popriatím šťastia respektíve odporúčaním odbornej literatúry alebo elektronických zdrojov.

Avšak ďalší izraelskí politológovia (napríklad profesor Ami Pedahzur z Texaskej univerzity v Austine, profesor Benjamin Neuberger z Hebrejskej univerzity, profesor Raphael Cohen-Almagor z britskej univerzity v Hulle, profesor Barry Rubin z Medzinárodného inštitútu boja proti terorizmu v Herzliji a docent Eitan Alimi z Hebrejskej univerzity) mi zaslali niekoľko publikovaných (v prípade Amiho Pedahzura (2002, 2004) išlo o celé knihy o obrannej demokracii v Izraeli) a nepublikovaných zdrojov alebo vyjadrili svoj názor a pozíciou na danú problematiku. Dokonca Eitan Alimi bol ochotný pozvať ma na Hebrejskú univerzitu s cieľom pomôcť pri hľadaní zdrojov (pôvodne sa diplomová práca mala zaoberať všetkými typmi politického extrémizmu v Izraeli na jeho všetkých organizačných úrovniach). S Eitanom Alimim som sa napokon niekoľkokrát stretol v septembri 2011 na pôde Hebrejskej univerzity. Počas vedených rozhovorov mi poskytol cenné informácie o krajne ľavicových subjektoch v Izraeli a takisto mi umožnil prístup do univerzitnej knižnice a niekoľkých internetových vyhľadávacích databáz (právna databáza TAKDIN).

Okrem Eitana Alimiho sa autor v Jeruzaleme stretol aj s Amirom Fuchsom, analytikom v Izraelskom demokratickom inštitúte, ktorý sa špecializuje na ústavné a trestné právo respektíve výskum terorizmu a demokracie. Navyše Amir Fuchs je tiež pracovníkom izraelskej civilnej spravodajskej služby Šin Bet (Šabak) a do určitej miery mi "prezradil" a ozrejmil akú úlohu hrá táto bezpečnostná inštitúcia v boji proti extrémizmu respektíve terorizmu. Amir mi poskytol niekoľko zdrojov aj neskôr po mojom odchode z Izraela. Potom som sa v Tel Avive stretol a diskutoval s významným politológom Barry Rubinom16, ktorý je profesorom na Interdisciplinary Center v Herzliji a riaditeľom Global Research in International Affairs Center.

Ďalšie potrebné informácie boli zadovážené početným kontaktovaním bezpečnostného experta z denníka The Jerusalem Post, Yaakova Lappina (2011), ktorý autorovi okrem iného sprostredkoval aj veľmi cenný kontakt na súčasného (od roku 2005), skúseného hovorcu izraelskej štátnej polície, vrchného inšpektora Mickyho Rosenfelda. Ten predtým osem rokov slúžil v jednotke Jamam (protiteroristická jednotka izraelskej pohraničnej polície). Emailovou komunikáciou boli získané aj rôzne primárne dáta (predovšetkým izraelská legislatíva) a sekundárne zdroje z niektorých štátnych inštitúcií, konkrétne išlo o Knesset, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútornej bezpečnosti, Izraelské veľvyslanectvo na Slovensku, prípadne o niektorých poslancov Knessetu (napríklad Marina Solodkin z politickej strany Kadima). Autorovi práce sa na konci augusta 2011v kibuci Lahav podarilo stretnúť s predsedom politickej strany Nové hnutie ˗ Merec, s Chaimom "Džumas" Oronom, ktorý dvadsaťtri rokov zastával mandát v Knessete (do marca 2011) a bol ministrom (1999-2000) vo vláde Ehuda Baraka. Zdrojom informácii sa stala aj osobná návšteva Knessetu a Najvyššie súdu Štátu Izrael, kde sa autor zúčastnil aj verejného pojednávania.

Výskumný materiál bol získaný aj prostredníctvom oficiálnych internetových stránok izraelských ministerstiev vnútornej bezpečnosti, obrany, zahraničných vecí a spravodlivosti, Knessetu a Výskumného a informačného centra Knessetu (Knesset Research and Infromation Center), Najvyššieho súdu Štátu Izraeli, Ústrednej volebnej komisie, Národnej bezpečnostnej rady, izraelskej štátnej a pohraničnej polície, Izraelských obranných síl, Veliteľstva domácej fronty, spravodajskej služby Šin Bet (Šabak) a iné. Autor si bol pri hľadaní informácii vedomí, že niektoré z nich budú z bezpečnostných dôvodov verejne nedostupné. Predovšetkým ide o dáta získavané spravodajskými službami alebo o rôzne bezpečnostné zasadania a správy, napríklad parlamentného Výbor pre zahraničné vzťahy a obranu či jeho podvýborov.

Odborné články boli zhromaždené z internetových stránok rôznych izraelských think tankov venujúcim sa výskumu demokracie, politické extrémizmus, terorizmu či Blízkemu východu a bezpečnostnými otázkami vo všeobecnosti. Konkrétne ide napríklad o The Israel Democracy Institute, The Institute for National Security Studies, The Begin-Sadat Center for Strategic Studies, The International Institute for Counter-Terrorism, The National Security Studies Center of the University of Haifa, The Intelligence and Terrorism Information Center, Middle East Forum, The Washington Institute for Near East Policy, The International Crisis Group a iné. Tieto think tanky vydávajú rôzne odborné časopisy, štúdie a publikácie, ktoré boli použité pri písaní diplomovej práce.

Početné zdroje ohľade krajne ľavicových politických stranách a hnutiach boli získané buď cez oficiálne internetové stránky týchto subjektov, alebo v sekundárne literatúre (odborné knihy a články) venujúcej sa problematike politického extrémizmu a radikalizmu. Užitočné informácie o ľavicovom extrémizme a radikalizmu poskytujú aj mediálne správy. Tie boli získané najmä z izraelských denníkov The Jerusalem Post, Haaretz a Yediot Ahronoth. Štatistické údaje a dáta kvantitatívneho charakteru pochádzajú už zo spomínaného The Israel Democracy Institute, The Institute for National Security Studies, The Guttman Center for Survey, Izraelského centrálneho štatistického úradu, Organizácie spojených národov a jej agentúr (napríklad OCHAOPT- Office for the Coordination of Humanitarian Affairs Occupied Palestinian Territory).




  1. Yüklə 1,18 Mb.

    Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə