Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

23 

 

3. 4. 2 Vplyv priemyslu 

     Rozvoj  moderného  priemyslu  je  nevyhnutný;  vedľa  úţitku  však  ľudstvu  prináša  aj 

starosti.    Je  jedným  z  hlavných  zdrojov  znehodnocovania  ţivotného  prostredia.  

Najvýraznejším  zásahom  do  krajiny  býva  povrchová  ťaţba  nerastných  surovín.  

Priemyselné  závody  znehodnocujú  ovzdušie,  vodstvo,  pôdu  i  rastlinstvo.  Medzi 

najvýznamnejšie  znečisťovateľov  ovzdušia  patrí  tepelnej  elektrárne,  závody  čierne  a 

farebné metalurgia, cementárne, koksárny, rafinérie ropy a závody chemického priemyslu.  

Odpadov, ktoré do ovzdušia vypúšťajú je mnoho: popolček, prach, zlúčeniny síry, uhlíka, 

dusíka, chlóru.  Exhalácie ohrozujú zdravie ľudí, poškodzujú poľnohospodárske porasty, 

ničí lesy.  Značným znečistením ovzdušia trpia najmä veľké priemyselné mestá a oblasti.  

Dochádza tu k tvoreniu smogu, hustej hmly presýtenej prachom a dymovými splodinami, 

ktoré zniţuje slnečné ţiarenie a 30 - 40%.  Hlavnými zdrojmi znečistenia riek býva odpad 

z chemického kombinátu, ropné výrobky, čistiace a pracie prostriedky, odpad zo závodov 

papierenského  priemyslu    aţ  niektorých  potravinárskych  závodov.    Najvýraznejšie sa  na 

celkovom priemyselnom znečistení ţivotného prostredia podieľajú najväčšie priemyselné 

oblasti sveta. (Řezníček a Kousal, 1986, s. 35)      

3. 4. 3 Vplyv poľnohospodárstva 

     Poľnohospodárstvo  zmenilo  ráz  krajiny  na  omnoho  väčších  plochách  ako  iná  činnosť 

ľudí.    Ľudia  vypaľovali  rozsiahle  plochy,  aby  rozšírili  pozemky.    Rozvoj 

poľnohospodárstva  viedol  k  nesmiernemu  ničeniu  lesov.    Za  posledných  10  000  rokov 

človek vyrúbal 2/3 pôvodnej lesnej pokrývky Zeme.  Vyrúbanie lesov vyvolalo zmeny v 

povrchovom  odtoku,  ktoré  sa  prejavili  najmä  vo  väčšej  intenzite  svahových  a  riečnych 

pochodov.    Rýchly  povrchový  odtok  je  príčinou  vzniku  zosuvov,  bahenných  prúdov  a 

urýchlené erózie pôdy.  

     Pri  premene  prírodnej  krajiny  na  poľnohospodársku  rozorávaním  pôd  dochádza  k 

podstatným zmenám v krajine.  Dôsledkom je opäť erózia  - rozorané pozemky vysušené 

slnkom,  nedokáţu  odolávať  vode  ani  vetru  ->  dochádza  k  urýchlenému  odnosu  pôdy.  

Ročne sa stratí také mnoţstvo pôdy, ktoré by pri správnom vyuţívaní bolo schopné uţiviť 

30 míľ ľudí.  

     Medzi  krajiny  najvýraznejšie  pretvorené  človekom  patria  oblasti  závlahového 

poľnohospodárstva.    Nájdeme  ich  tam,  kde  je  dostatok  tepla,  ale  málo  zráţok  (hlavne 

subtropický pás).  

---

 

24 

 

 Pri  vyuţívaní  pastvín  býva  človek  ešte  menej  prezieravý.    Kaţdé  územie  môţe  zaistiť 

potravu  len  určitému  počtu  zvierat.    Ak  je  preťaţené,  porasty  rednú,  pôda  sa  rozrušuje, 

úrodnosť klesá.  Nadmernou pastvou trpí najmä suché oblasti Afriky, Stredného východu, 

Indie.  Holá pôda vysychá a mení sa na púšť.  Napr.  Sahara sa posúva k juhu, ročne sa 

rozrastie asi o 20km.  

     So zväčšujúcim sa počtom ľudí rýchlo vzrastá spotreba potravín.  Zabrániť hladovanie 

môţe  predovšetkým  zintenzívnenie  poľnohospodárstva.    Nadmerné  pouţívanie 

priemyselných  hnojív  však  škodí  pôde  i  pestovaným  plodinám,  znehodnocujú  sa 

povrchové  i  podzemné  vody.    Neúmerne  vysoké  dávky  priemyselných  hnojív  môţu 

negatívne ovplyvniť i trvalú prirodzenú produktivitu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 

(Řezníček a Kousal, 1986, s. 37)      

3. 4. 4 Vplyv cestovného ruchu 

     Rast ţivotnej úrovne obyvateľstva vytvára tlak na uspokojovanie jeho nárokov v oblasti 

rekreácie a cestovného ruchu.  

     Rozvoj rekreácie má veľmi nepriaznivý dopad na krajinu a ţivotné prostredie.  Vysoká 

koncentrácia  rekreačných  objektov  vedie  často  k  devastácii  ŢP.    Veľká  koncentrácia 

rekreantov  v  týchto  oblastiach  vytvára  značné  mnoţstvo  odpadov,  znečisťuje  ovzdušie 

výfukovými  plynmi  z  áut,  zhoršuje  sa  kvalita  vody  v  nádrţiach  aj  na  morských 

pobreţiach.  Neustále je zaberaná pôda na stavbu nových rekreačných objektov. (Řezníček 

a Kousal, 1986, s. 38)      

3. 4. 5 Vplyv elektroenergeticky  

     Vplyv z pohľadu elektroenergetiky na ţivotné prostredie v dnešnej dobe by sme ťaţko 

hľadali takú hospodársku činnosť, ktorá viac alebo menej nevplýva na ţivotné prostredie. 

Zaťaţenie  ţivotného  prostredia  je  veľkým  problémom  z dôvodu  vyuţívania  prírodných 

energetických zdrojov.      

     Z hľadiska zloţiek ţivotného prostredia môţeme rozdeliť ako vplyvy na: 

  atmosféru  (ovzdušie) – produkciou oxidov síry, oxidov dusíka a popolčeka, 

  hydrosféru  (voda)  –  vypúšťaním  odpadových  vôd,  presakovaním  úloţísk 

a výstavbou vodných elektrárni, 

  pedosféru  (pôda) – zobratím pôdy, imisiami a ukladaním odpadov 

  nerastné  bohatstvo  –  vyčerpaním  loţísk  fosílnych  palív  a ovplyvňovanie  okolia 

ťaţobným procesom, 

---

 

25 

 

  rastlinstvo,  ţivočíšstvo  a človeka  –  prostredníctvom  škodlivín  rozptýlených 

v prírode. (Novák, 1999, s. 13) 

2. 4 Územné plánovanie 

     Rozsah  nárokov  na  územie  s rozvojom  civilizácie  narastá  kvalitatívne  i kvantitatívne. 

Pokým bola zemeguľa málo zaľudnená a úroveň nárokov bola nízka, priestorové a územné 

aspekty  nepredstavovali  faktor,  ktorý  by  zásadne  ovplyvňoval  sídelné  podmienky 

a osídľovanie  ľudstva.  Neskôr  s rozvojom  civilizácie  sa  tento  faktor  stával  čoraz  viac 

dôleţitejším. Priestor a územie sú dôleţitým predpokladom ľudského ţivota. O to viac, ţe 

dimenzie priestoru či územia sú relatívne konštantné, pričom procesy v nich prebiehajúce 

majú  dynamický  charakter.  Spoločnosť  bola  nútená  následne  vytvárať  nástroje  na  ich 

riešenie a tak vznikla neskôr potreba hospodáriť s územím a neskôr celá disciplína, ktorá 

sa  zaoberala  plánovaním  územia  –  územné  plánovanie.  Za  „plánovanie“  sa  povaţuje 

uvedomelé úsilie a činnosť slúţiacu novému usporiadaniu javov, dynamicky sa meniacich 

v priestore  a v čase  s  doplňujúcim  pojmom    „územie“  ,  ktorý  bliţšie  určuje,  kde 

plánovanie prebieha.  

     Územné  plánovanie  je  teda  nástroj  (súbor  metód,  techník,  štandardov  a noriem)  na 

uskutočňovanie  ţivotného  prostredia  a organizáciu  priestoru  v rámci  rozličných  štruktúr 

osídlenia. Takto ponímané územné plánovanie je organickou súčasťou systému, ktorou sa 

riadi  rozvoj  spoločnosti.  Vychádza  z teórií  architektúry,  urbanizmu,  regionalizácie 

a z poznatkov  ostatných    prírodných,  spoločenských  a technických  vied  a rieši 

usporiadanie územia (zóna, sídlo, širší územný celok) takým spôsobom, aby bol v súlade 

so  sociálnymi  cieľmi  a národohospodárskymi  úlohami  spoločnosti  v istých  časových 

úsekoch (prognóza, plán, projekt).  (Šteis, 1985, s. 234-244) 

2. 4. 1  Ciele územného plánovania 

     

Cieľom  územného  plánovania  je  spracovať  a realizovať  integrované  rozvojové 

programy územia a sídiel tak, aby sa dostali do vyváţených ekonomicko – ekologických 

civilizačných  vzťahov,  aby  sa  dosiahla  na  základe  uvedených  programov  vysoká 

hospodárska, sociálna a kultúrna úroveň územia. Aby sa zabezpečil optimálne vzťahové, 

interakčné  a prevádzkové  fungovanie  vertikálnej  a horizontálnej  hierarchie  územných 

systémov.  (Kršáková, 1996, s. 17) 

---