Grécko – začiatok estetiky

ESTETIKA

Mgr. Zuzana Slušná

[e-mail]

Filozofická fakulta UK, Bratislava

Literatúra:

Prokop, D. – Jůzl, M.: Úvod do estetiky, Praha 1989

Estetika ako veda

• 
  od 18. storočia ako spoločenská veda, dovtedy iba jednotlivé koncepcie, ktoré boli súčasťou filozofie, umenia
  

= spoločensko-vedný odbor, systém formulovaný termínmi – terminológiou

• 
  poznatky každej vedy navzájom súvisia a musia byť overiteľné
  
• 
  predmetom je KRÁSA, KRÁSNO (absolútna abstrakcia, nepojmová krása)
  
• 
  konkrétne základné pojmy, maximálne zovšeobecnenie  kategórie
  
• 
  hlavné kategórie: krása
  

 krásno

• 
  podkategórie: pravda, dobro (bližšie charakterizujú krásu)
  

Boh, príroda

číslo, pomer, pravidlo

(keď sa dá niečo vyjadriť číslom je to krásne)

vznešené, tragické, komické

Grécko – začiatok estetiky

• 
  začiatky estetického myslenia sú datované v 6. stor. p.n.l. v Grécku prostredníctvom filozofie
  

noetická (rozumová) – vyššie poznanie, dokonalejšie

aisthesis (zmyslová)  estetika

- nižšie poznanie, nedokonalé

Pytagorejci

• 
  hľadajú krásu v číslach
  
• 
  špecifické vnímanie krásy – objektívna krása
  

subjekt krásy = človek

objekt krásy = aj iný človek a ostatné okolie

- objektívna krása súvisí s tým, čo vnímame

Sofisti, Sokrates

- konanie človeka musí byť dobré, teda zamerané na praktický cieľ
absolútne: morálka, cnosti (dobro)

„Človek, ktorý chce byť hodnotený ako dobrý, musí

vedieť čo a ako robiť. Snaží sa o krásu ducha“

ciele Sokrates

krása ducha = asolútny cieľ (krása je cieľom)

praktické (každodenné)

„Každá vec, ktorá chce byť krásna musí spĺňať účel – praktický cieľ.“
 účelnosť a užitočnosť spojená s dobrom = Solkratova definícia krásy

Napr.: Čo je krásne? Zlatý štít alebo dreveny smetný kôš?

Podľa Sokrata smetný kôš - účel!!!)

• 
  príroda je krásna vždy
  

Platón

• 
  s jeho koncepciou sa stretávame v stredoveku u Aurélia Augustina, v renesancii, ovplyvnila aj Schopenhauera
  
• 
  jeho koncepcia krásy je idealizmus
  
• 
  je filozof „krásy“
  
• 
  rozlišoval všeobecný svet
  

- platí neustále, stále ostáva, je večný, nemení sa - idea

konkrétny svet

- je nedokonalý, smrť, zánik, zmena, nestálosť
Platónov trojuholník

- triáda ideí :pravda, krása, dobro

- ostatné idey

- FYZIS: každodenný svet

zmyslové

vnímanie

- tiene a odlesky každodenného sveta:

praktické a umelecké veci vytvorené človekom

• 
  obyčajný človek nemá schopnosť vnímať zmyslami krásu, snaží sa ju len spoznať cez jej odhalenie vo veciach
  
• 
  model spoznávania krásy: spojené s rozumom
  

1. 
   poznávanie vonkajšej krásy
   
2. 
   poznávanie duševnej krásy
   
3. 
   krása mravov a zákonov
   
4. 
   krása poznatkov a vied (iba filozof)
   
5. 
   obrad zjavenia krásy
   

krása a umenie podľa Platóna

umenie = remeselná činnosť cez prostriedky prostriedky ako vzdelávanie

a výchova

- nie všetky druhy umenia sú krásne

- krásne umenie rozdelil pomocou obrazu duše

vôľa (rozum) - je to podľa neho krásne umenie, lebo

neobsahuje mravy a spája sa s dobrom

duša
emócie - nepovažuje za krásne umenie, lebo je neovládateľné,

ovplyvnené zmyslami

Aristoteles

• 
  filozof umenia, kritická interpretácia Platónových definícií
  
• 
  umenie = výsledok špecifickej ľudskej činnosti – TVORBA
  

kritériá tvorby: 1) logické – racionalizmus

2) etické – väzba na dobro

3) umelecké – najvyššie

Umenie je tvorba, ale tvorba nie je vždy umenie

poznanie pravidiel znalosť

tvorba zručnosť

božská inšpirácia (kopnutie múzou)

• 
  MIMESIS = napodobňovanie, vlastnosť vrodená človeku
  

- človek sa chce podobať božstvu

- podstata tejto skupiny tvorby je použitie rozumu a objavenie

podstaty, spájanie častí do celku, zachovanie proporcie (číslo),

aby umenie pôsobilo na našu dušu

• 
  KATARZIA = analýza ako pôsobí umenie na človeka, pôsobí ako očista duše
  
• 
  smiech  komédia
  
• 
  súcit  tragédia
  
• 
  PRAVDEPODOBNOSŤ  umelec nemusí vždy pojednávať o tom, čo sa stalo, ale môže pojednávať o tom, čo sa pravdepodobne mohlo stať
  
• 
  umelecké kritérium tvorby = spojenie s krásou, zážitkom,
  

- vyplýva zo vzťahu,

- to, čo vníma je objekt (objekt musí mať

všeobecne platné znaky)

• 
  dielo o umení: spisy Rétorika, poetika
  
• 
  presná ucelená terminológia, vytvorený pojmový aparát TEÓRIE UMENIA
  

remeselné (techné) časť človeka, ktorou dopĺňal čo príroda

nevytvorila sama

umenie
mimetické – napodobňovanie prírody, v tom, čo vytvorila, krásne

umenie

Všeobecne platná myšlienka starovekej estetiky:

"Krása objektívna, t.j. vlastnosť vecí sa spája s číslom, pravdou a dobrom."

„Krása prírody je nad krásou, ktorú vytvoril človek (krása artefaktov).“
„Duchovná krása je vyššie ako zmyslová krása.“

• 
  toto je vyjadrené v ideáli kalokagatie
  

Stredoveká estetika

1. 
   ranokresťanská – spadá čiastočne do staroveku, súvisí s myšlienkami
   

cirkevne autority do 4. storočia

2. 
   názory v rannom stredoveku – 4.-10. storočie (Augustin)
   
3. 
   vrcholný stredovek – scholastika (T. Akvinský)
   

Kresťanská estetika

• 
  idea je Boh (pravda, krása, dobro)
  
• 
  prepojenie kresťanstvo  pohanstvo
  
• 
  kresťanstvo – napodobňovanie Krista (Imitatio Christi) pomocou negácie svetských hodnôt
  
• 
  umenie a kultúra, ktoré z pohľadu cirkevných autorít stáli na telesnosti a zmyslovosti boli označené za nežiadúce
  
• 
  naďalej platí: krása  pravda  dobro = Boh, ale prehodnotili sa postoje k týmto hodnotám
  

Augustín Aurélius

Umenie = zlo a klamstvo, čím nastolil otázku diskusie o pravdivosti tohto tvrdenia

lož = predstieranie, že je to dobré (to, čo nie je dobré)

klamár = človek  za cieľom zábavy
oslava Boha - dobré

• 
  „Umelecké dielo je lož, lebo sa snaží byť tým, čím nie je. „ Augustínus
  
• 
  „Ak je však vôľa zameraná k Bohu, dielo je klamstvo vedúce k pravde.“
  
• 
  „Umenie je pravdivé, špecifické klamstvo.“„Najvyšší umelec je Boh, lebo všetko riadi a usporadúva.“
  
• 
  „Vo svete sa krása prejavuje iba vďaka božej vôli.“
  
• 
  človek iba vníma krásno (prírodu a svet človeka).
  
• 
  „Človeku sa veci zdajú krásne iba vtedy, ak umelec napodobňuje princípy, ktorými Boh stvoril svet.“
  

- krása – poriadok – číslo – uľahčujú vnímanie krásy a umožňuje postupovať od

celku k častiam

- číselný pomer: ZLATÝ REZ

BRÁNA HARMÓNIE

Tomáš Akvinský

• 
  názory neskorého stredoveku, ovplyvnené záujmom o názory Aristotela
  
• 
  krása  pravda  dobro
  
• 
  odlišoval jednotlivé tieto pojmy
  
• 
  (spor nominalisti  realisti)
  
• 
  vyjadruje iný aspekt Boha
  
• 
  krása – poznávanie sveta rozum  pravda
  

zmysel (nedokonalé poznávanie)

• 
  človek spája krásu s harmóniou, t. j. musí existovať vyvážený vzťah pravda - krása - dobro, proporcia a úplnosť
  
• 
  umenie je schopnosť tvoriť.
  
• 
  umelec tvorí veci na pôžitok alebo na úžitok
  

Renesancia estetiky

- vypracovať doma
Humanizmus

Homo universalis