Infekčné ochorenia



Yüklə 22,6 Kb.
tarix25.03.2018
ölçüsü22,6 Kb.
#33272

Infekčné ochorenia


ŠPANIELSKA CHRÍPKA- 1918c:\documents and settings\administrator\my documents\downloads\vc_chripka2_big.gif

Najničivejšia pandémia bola v roku 1918 známa ako španielska chrípka - chrípka typu A, kmeň H1N1. Trvala do 1919. Chrípkový vírus, ktorý ju spôsobil, bol veľmi smrtiaci. Infikovalo sa 500 miliónov ľudí. Na chrípku a komplikácie s ňou spojené v tom čase zomrelo pravdepodobne viacej ľudí ako padlo v prvej svetovej vojne – 50 až 100 miliónov obetí. Mnohí zomreli v prvých dňoch po napadnutí infekciou a ďalší na následné komplikácie. Španielska chrípka bola výnimočná tým, že takmer polovica mŕtvych boli mladí, zdraví dospelí ľudia. V 50. rokoch subtyp H1N1 prestal postupne v populácii cirkulovať.



ÁZIJSKÁ CHRÍPKA - 1957-1958

Išlo o vírus chrípky typu A subtyp (H2N2) a počet obetí sa odhaduje na viac ako 1 milión. Prvýkrát bola identifikovaná koncom februára 1957 v Číne a do Spojených štátoch sa rozšírila do júna 1957. Tento subtyp sa takisto postupne vytratil a dodnes sa u chorých ľudí nediagnostikuje.



HONGKONSKÁ CHRÍPKA - 1956-57 a 1967-68

Chrípka typu A (H3N2). Pandémia hongkonskej chrípky zapríčinila približne 34 000 úmrtí v Spojených štátoch. Typ tohto chrípkového vírusu bol objavený v Hong Kongu v roku 1968 a cirkuluje po svete dodnes.



CHOLERA

Prvá epidémia cholery sa začala už v roku 1817 a dostala sa až do východnej Európy. Od roku 1826 sa rozšírila do celého sveta a v rokoch 1831-32 dosiahla Nemecko. V roku 1961 sa objavila v Indonézii a rapídne sa rozšírila do Ázie a Európy. V roku 1991 zasiahla aj Americký kontinent. Za ten rok v 11 krajinách severnej a južnej Ameriky zomrelo 4000 ľudí a bolo zaznamenaných 400 000 prípadov ochorenia. Epidémia sa objavila aj v roku 2008 v Zimbabwe.

Cholera je infekčná choroba, ktorej pôvodcom je baktéria Vibrio cholerae. Je mikroorganizmus, ktorý je trvalo usídlený vo vodnom prostredí endemických oblastí, kde môže prežívať i niekoľko rokov (v jedle až 6 týždňov). Človek sa infikuje pitnou vodou znečistenou výkalmi alebo kontaminovanými potravinami, najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami. Infekcia sa len zriedkavo prenáša priamo z človeka na človeka. Inkubačná doba je niekoľko hodín až dní. Baktéria produkuje enterotoxín choleragén, ktorý je príčinou vodnatých hnačiek, človek tak môže strácať až 25 litrov vody denne. Príznaky sú kŕčovité bolesti brucha, vodnatá hnačka, horúčka, nevoľnosť a zvracanie. Výsledkom je dehydratácia, rozvrat vnútorného prostredia a acidóza, ktoré sa klinicky prejavujú smädom, svalovými kŕčmi, slabosťou, zníženým napätím kože a vpadnutím očných bulbov. Liečba spočíva v nahradzovaní stratenej vody a minerálov, pretože príčinou smrti býva práve ťažká a rýchla dehydratácia. c:\documents and settings\administrator\my documents\downloads\cholera.jpg

RUSKÁ CHRÍPKA - 1977

Prejavom chrípky je vírus typu A (H1N1).Postihnuté boli prevažne deti a mladí ľudia do 23 rokov, ktoré sa s vírusom nemali šancu stretnúť a teda vytvoriť si protilátky, pretože podobný kmeň prevládal v rokoch 1947-1957, a tak si mnohí ľudia vybudovali svoju vrodenú imunitu voči tejto chrípke.



VTÁČIA CHRÍPKA

1997 - Hongkonské úrady vydali príkaz na utratenie vyše milióna kureniec po tom, čo boli zaznamenané prvé prípady chrípkového vírusu H5N1 u ľudí. Tento vírus sa predtým vyskytoval len u vtákov. Do konca roku 1997 sa ním nakazilo 18 ľudí, z toho šesť zomrelo.

2004- Historicky prvý zdravotnícky summit o chrípke sa uskutočnil 11. novembra 2004 v Ženeve. Klaus Stohr, vedúci globálneho chrípkového programu WHO, na ňom oznámil skúšanie vakcíny proti vtáčej chrípke na ľuďoch.

2005 - Od roku 2003, čo sa objavil vírus H5N1, zomrelo naň v Ázii 50 infikovaných ľudí. OSN vyzvala 30. septembra 2005 všetky vlády sveta, aby okamžite prijali opatrenia proti hroziacej pandémii vtáčej chrípky. Vedci Národného inštitútu pre biologické štandardy a kontroly v Anglicku začali pracovať na vakcínach pre prípad, že vírus zmutuje do "ľudskej" podoby.

2006 - Svetová zdravotnícka organizácia 23. októbra 2006 požiadala o mnohomiliardovú dolárovú dotáciu na výrobu väčšieho počtu očkovacích látok proti chrípkovej pandémii. Od roku 2003 zomrelo 151 ľudí, väčšinou v juhovýchodnej Ázii.

2007 - Indonézia sa s počtom 80 obetí zaradila medzi najviac postihnuté krajiny. Na druhom mieste bol Vietnam so 42 úmrtiami, Egypt zaznamenal 32 prípadov prenosu na človeka, z čoho 13 bolo smrteľných. Išlo o najvyšší počet prípadov v rámci mimoázijských krajín. Indonézia a Egypt sa dohodli 3. apríla 2007 na výrobe vakcíny proti vtáčej chrípke. Svetová zdravotnícka organizácia WHO informovala 24. júna 2007, že na svete sa dovtedy zaregistrovalo 314 prípadov vtáčej chrípky u ľudí a vírus z nich zabil 191. Nad vírusom v krajine zvíťazilo len 21 infikovaných.



MOR - 1999

Podľa WHO mor postihol 14 krajín. Infikovalo sa 2603 ľudí, z ktorých 212 zomrelo.

Mor je bakteriálne infekčné ochorenie, bolo známe už v antike. Môže byť na človeka prenesené parazitmi, ako napr. potkaními blchami. Rozlišujú sa štyri formy priebehu: žľazový mor a abortívny mor (nie úplne rozvinutý), oba možno prežiť a smrteľné varianty – pľúcny mor a septický mor .Proti moru neexistuje žiadne očkovanie. Dnes sa choroba vyskytuje už len zamorených rezervoároch divoko žijúcich hlodavcov v strednej Ázii, východnej aj strednej Afrike, Južnej Amerike a v skalistých horách v USA. Lieči sa užívaním antibiotík.

AIDS, TBC - 2001c:\documents and settings\administrator\my documents\downloads\hiv1.jpg

V roku 2001 zomrelo na celom svete 14,7 milióna ľudí na rôzne infekčné ochorenia infekcie dýchacích ciest, AIDS, dyzentéria, tuberkulóza a malária. TBC a žltá horúčka sú na vzostupe v krajinách tretieho sveta aj naďalej.

AIDS je ochorenie zapríčinené vírusom HIV, ktorý napáda ľudský imunitný systém tela. HIV napáda a usmrcuje biele krvinky - pomocné T-bunky. v rámci imunity fungujú ako varovný systém pred infekciou. Infikovaný človek môže byť v dobrom klinickom stave aj 15-20 rokov, kým sa u neho rozvinie AIDS, na ktorý už umiera.

EBOLA - 2001, 2002, 2003

V roku 2001 bola táto epidémia na severe Ugandy v okolí mesta Gulu si vyžiadala 169 smrteľných obetí, pri spolu 423 chorých. Posledná známa epidémia eboly bola hlásená WHO vo februári 2003 z dedín Kelle a Mbomo, ležiacich cca 800 km severne od hlavného mesta Konga-Brazzaville. Ebola dostala názov podľa rieky v Konžskej demokratickej republike, kde ju po prvý raz objavili v roku 1976 a kde rozsiahla epidémia v roku 1995 zabila vyše 250 ľudí.

Ebola je vírusové ochorenie, ktoré predstavuje jednu z najnebezpečnejších nákaz s akými sa ľudstvo stretlo. Je zo skupiny hemoragických horúčok, čiže krvácania vyvolávajúcich horúčok. . Prenos z človeka na človeka sa uskutočňuje telovými tekutinami chorých. V 50% - 80% prípadov ochorenie končí smrteľne. Vyskytuje sa iba v Afrike najmä v Demokratickej Republike Kongo, v Sudáne, Gabune, na Pobreží Slonoviny atď. Lieky alebo očkovania proti vírusu neexistujú. Symptómy začínajú 4 až 16 dní po infikovaní. U postihnutých sa objavuje horúčka, zimnica, bolesti hlavy a svalov, a úplne strácajú chuť do jedla. V ďalšom priebehu choroby sa vyskytuje zvracanie, hnačka, žalúdočné kŕče a silné bolesti hrudníka. Dochádza k ťažkým poruchám zrážanlivosti krvi a pacienti začínajú všade krvácať: v žalúdočno-črevnom trakte, pod kožou a rovnako aj z miest vpichov po injekciách. Na 5. až 7. deň ochorenia sa objavujú osýpkovité kožné vyrážky. Časté sú neurologické symptómy s ochrnutiami a psychózami. Smrť nastáva väčšinou okolo 9. dňa ochorenia.

2008 PRASACIA CHRÍPKA

Ku koncu apríla 2008 si chrípka vyžiadala 150 mŕtvych. Symptómy sa podobajú na celkom bežné symptómy chrípky. Sprievodnými príznakmi mimo horúčky a kašľa môže byť malátnosť, nechutenstvo, vyprázdňovanie, závraty, zvracanie, rôzne druhy bolestí tráviaceho a dýchacieho ústrojenstva.  Pôvodná prasacia chrípka je chrípkové a teda vírusové ochorenie respiračného typu u prasiat, spôsobené vírusom A. U zvierat nie je taká vysoká úmrtnosť ako u ľudí. Problém však nastal práve po mutácií, ktorá dokázala z vírusu spraviť oveľa silnejší vírus, a ten už má na ľudí nepriaznivý vplyv, pri neliečení a pri neskorom zistení, spôsobuje smrť. Vírus sa prenáša zo zvieraťa na zviera, z človeka na človeka a medzi sebou. Ide o kýchnutie, kašlanie na verejnosti. Po zjedení bravčového mäsa je však nemožné sa nakaziť. 



Justína Jurašková a Lucia Molčanová 1.B
Yüklə 22,6 Kb.

Dostları ilə paylaş:




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə