Istiqlol avlodi



Yüklə 4,03 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə11/39
tarix18.04.2022
ölçüsü4,03 Mb.
#85608
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   39
12 TENG-TENGGA” - zamonaviy yoshlar kraudsorsing dasturining modifikatsiyasi (tengdoshlar darajasi).

SAVOLNOMA 

№ 

Hayotiy qadriyatlar 



Muhim 

qadriyat 

Erishish 

mumkin  boʻlgan 

qadriyat 

Axloq va madaniyat 



2 – 1 - 0 

2 – 1 - 0 

Erkinlik va boshqalardan mustaqil boʻlish  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

Muhabbat va doʻstlik  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

Salomatlik va kuch 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

Qobiliyatlar va kelajakdagi faoliyat  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

Hurmat va e’tirof 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

San’at va ijod 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

Yaxshi 


koʻrgan 

faoliyat 

bilan 

shugʻullanish 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

Jasorat va mustahkam iroda  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

10 

Oʻyinlar va koʻngil ochar mashgʻulotlar 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

11 

Sport bilan shugʻullanish  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

12 

Yangiliklardan xabardor boʻlish 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

13 

Doʻstlar bilan yaxshi munosabat 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

14 

Oʻqituvchilar bilan yaxshi munosabatlar  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

15 

Yaxshi koʻrgan kasb  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

16 

Oʻziga ishonch 



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 

17 

Oʻz ustida ishlash va tarbiyalanganlik.  



2 – 1 – 0 

2 – 1 – 0 




13 

 

SOʻROVNOMA NATIJALARINI QAYTA ISHLASH SHAKLI 

№ 

Hayotiy qadriyatlar 



Juda 

muhim 


(2 ball) 

Unchalik 

muhim 

emas 


(1 ball) 

Muhim 


emas 

(0 ball) 

Erishish 

mumkin 


“xohlayman va 

uddalayman” 

(2 ball) 

Erishish qiyinroq 

“xohlayman va 

uddalay 


olmayman” (1 ball) 

Erishish qiyin 

“xohlamayman, 

chunki uddalay 

olmayman”  

(0 ball) 

Axloq va madaniyat 



 

 

 



 

 

 



Erkinlik va boshqalardan 

mustaqil boʻlish  

 

 



 

 

 



 

Muhabbat va doʻstlik  



 

 

 



 

 

 



Salomatlik va kuch 

 

 

 



 

 

 



Qobiliyatlar va kelajakdagi 

faoliyat  

 

 



 

 

 



 

Hurmat va e’tirof 



 

 

 



 

 

 



San’at va ijod 

 

 

 



 

 

 



Yaxshi koʻrgan faoliyat bilan 

shugʻullanish 

 

 



 

 

 



 

Jasorat va mustahkam iroda  



 

 

 



 

 

 



10 

Oʻyinlar va koʻngil ochar 

mashgʻulotlar 

 

 



 

 

 



 


14 

 

11 



Sport bilan shugʻullanish  

 

 



 

 

 



 

12 


Yangiliklardan xabardor 

boʻlish 


 

 

 



 

 

 



13 

Doʻstlar bilan yaxshi 

munosabat 

 

 



 

 

 



 

14 


Yaxshi koʻrgan kasb  

 

 



 

 

 



 

15 


Oʻziga ishonch 

 

 



 

 

 



 

17 


Oʻz ustida ishlash  

 

 



 

 

 



 

 

 



 


15 

 

Quyidagi  muhim  me’zonlarga  koʻra  “Muhim”  va  “Mavjud”  hayotiy 



qadriyatlarni tanlash soni hisoblab chiqiladi: 

Juda muhim qadriyat - 2 

Kamroq ahamiyatga ega qadriyat- 1 

Muhim emas - 0 

Mavjud qadriyat - 2 (istayman va uddalayman) 

Mavjud boʻlmagan qadriyat - 1 (xohlayman va uddalay olmayman) 

Umuman keraksiz qadriyat - 0 (istamayman, chunki uddalay olmayman)  

Soʻrov natijasida olingan ma’lumotlar maxsus jadvalga kiritilib, unda har bir 

qadriyat uchun muhim boʻlgan javobni tanlagan oʻsmirlar soni koʻrsatiladi (2 - 1 - 

0 baholar). 

Keyin  ularni  sifat  jihatidan  tahlil  qilish  quyidagi  mezonlarga  muvofiq 

amalga  oshiriladi:  “men  xohlayman  –  uddalayman”,  “xohlayman  va  uddalay 

olmayman”, “men xohlamayman, chunki ilojim yoʻq”. 

 

Darsni aks ettishi (refleksiya) 



Fikrlash  uchun  ishtirokchilar  bilan  aylana  shaklida  o'tiring.  Savol  bering  - 

nimani o'rgandingiz, nimani yoqtirdingiz, nima tushunarsiz qoldi. 

 

3-DARS. MULOQOT KO'NIKMALARI (OG'ZAKI / OG'ZAKI 

BO'LMAGAN MULOQOT VA TAQDIMOT KO'NIKMALARI). 

 

Maqsad: 



Og'zaki va og'zaki bo'lmagan muloqot shakllarini ajrata olish. 

Vazifalar: 

O'zingizni taqdimotda kuchli va zaif tomonlaringizni aniqlang va 

baholang; 

O'z-o'zini taqdimot o'tkazish.. 

Umumiy 


vaqt: 

1 soat 


Usullar: 

Slaydli taqdimot, aqliy hujum, munozara, kichik guruhlarda 

ishlash, mashq va o‘yinlar. 

Zarur 


materiallar: 

Flipchart, rangli markerlar, daraxt tasviri chizilgan vatman, meva 

yoki gul shaklidagi stikerlar, qaychi, rangli qog‘oz, ruchka.  

 



16 

 

Mashg‘ulotning borishi. 



Kirish qismi 

        Videorolik: 

 

 



 

Trener 


ishtirokchilarga 

savol 


tashlaydi: 

“muloqot”, 

“kommunikatsiya nima?”. 

Muloqot 


–  bu  kishilar 

o‘rtasidagi 

munosabat, 

aloqa, 


dialog, 

so‘zlashuv, 

axborot 

ayirboshlashdir. 

Muloqotga 

bo‘lgan  ehtiyoj  yoki  boshqacha 

aytganda,  kommunikativ  ehtiyoj 

insonning  boshqa  insonlarni  bilish 

va  baholashga,  ular  orqali  va  ular 

yordamida – o‘zini bilish va o‘ziga 

baho  berishga  intilishidan  iborat. 

Muloqot davomida insonda xayrixohlik ruhidagi e’tiborga, hamkorlikka, kattalarga 

ehtiromli  munosabatda  bo‘lishga,  bir-birini  tushunish  va  bir-biri  haqida 

qayg‘urishga ehtiyoj yuzaga keladi.   

Trener  savol  beradi:  Siz  samarali  muloqot,  samarali  kommunikatsiya 

deganda nimani tushunasiz?  

Ishtirokchilar  bir-birini  tushunganidagina  muloqotni  samarali  deb  hisoblash 

mumkin. 


Savol bering: nima yordamida va qay tarzda o‘zaro muloqotga kirishadilar? 

Olingan javoblarni trener quyidagi tarzda joylashtiradi: 

 

Muloqot vositalari 

 

                     Verbal 

    Noverbal 

 

Ilgari surilgan fikrlarga asoslangan holda trener verbal va noverbal muloqot 



haqida qisqacha izoh beradi. 


17 

 

Trener  ishtirokchilar  bilan  birgalikda  noverbal  muloqotning  mazmun-



mohiyatini muhokama qilishi kerak.  

Trener  xulosasi:  kishilar  bilan  muloqotda,  ayniqsa,  seminarlar  va  boshqa 

tadbirlar  o‘tkazilganida  shuni  doimo  yodda  tutish  kerakki,  65  %  dan  80%  gacha 

axborot  noverbal  muloqot  orqali    va  faqatgina  35-20%  axborot  verbal  muloqot 

vositasida  uzatiladi.  Noverbal  muloqotning  sir-asrorlari  va  o‘ziga  xos 

xususiyatlarini  bilish  orqali  muloqot  va  chiqishlarni  yanada    samarali  qilishi 

mumkin.   

Amaliy qismi 

 

Verbal, noverbal muloqot – “Uchrashuv joyi” mashqi. 



Juftlikda ishlash. Ishtirokchilarni juftliklarga ajrating.  

Birinchi  guruhning  auditoriyadan  chiqib  turishini  iltimos  qiling. 

Auditoriyada  qolgan  ikkinchi  guruhga  quyidagi  topshiriqni  bajarish  taklif  etiladi: 

”Sizning  juftlaringiz qaytib kirganida,  5  daqiqa davomida  Siz gapirmasdan turib, 

so‘zlarni  ishlatmagan  holda:  “Bugun  kechqurun  soat  5  da  “Paxtakor”  metrosi 

oldida uchrashib, kinoga tushaylik”, degan fikrni ifodalashingiz kerak”.  

 

Trener  uchun:  barcha  ishtirokchilar  yo‘l-yo‘riqni  juda  aniq 



tushunganliklariga  –  zinhor-bazinhor  tovush  chiqarib  bo‘lmasligini,  qo‘shimcha 

narsalar, ruchkalar, qog‘ozlar va hokazolardan aslo foydalanish mumkin emasligini 

tushunganliklariga ishonch hosil qilish zarur. Faqat  “tana tilida” “gapirish”  ya’ni 

so‘zsiz harakat qilishi lozim. 

Ikkinchi  guruhga  trener  quyidagicha  ko‘rsatma  beradi:  “Xonaga 

kirganingizda,    juftingizni  toping.  Sherigingiz  Sizga  imo-ishoralar  orqali  nimani 

ko‘rsatayotganini tushunishingiz kerak. Siz esa unga bemalol savol berishingiz va 

erkin  gapirishingiz  mumkin”.  Topshiriq  nihoyasida  ikkinchi  guruhning  har  bir 

ishtirokchisi bir parcha qog‘ozda o‘zi tushungan fikrni qayd etishi lozim.  

 O‘yin  davomida  trener  barcha  ishtirokchilarni  kuzatib  boradi.  Barcha 

qoidalarga  amal  qilinishi  nihoyatda  muhimdir.  Vaqt  tugagach,  trener  barcha 

ishtirokchilarni to‘xtatadi va natijalarni muhokama qiladi. 

 Trener qaysi juftlik topshiriqni eng yuqori darajada aniqlik bilan bajarganini 

aniqlashi  lozim.  Shundan  so‘ng  avval  “tinglagan”  guruhga,  keyin  imo-ishoralar 

bilan  fikrni  ifodalagan  guruhga  savol  bilan  murojaat  qiling.  Trener  quyidagi 

savolni  berishi  lozim:  “O‘yin  davomida  nimani  his  qildingiz?  “Tinglash” 

murakkab emasmi, Sizga nima yordam berdi va aksincha nima xalaqit berdi?”  



18 

 

 Ishtirokchilardan  so‘rang:  “Bu  o‘yin  natijasida  o‘zingiz  uchun  nimani 



o‘zlashtirdingiz?”.  Va  samarali  muloqot  qurish  uchun  “tana  tili”dan 

foydalanishning muhimligini yodga soling. O‘yin natijalarini e’tiborga olgan holda 

ishtirokchilar bilan tarqatma materialni muhokama qiling.  

Trener  xulosasi:  u  yoki  bu  imo-ishoradan  foydalanishda  me’yorni  bilish 

kerak,  chunki  haddan  ortiq  imo-ishora  qaytaga  suhbatdoshingizda  salbiy 

ta’sirlanish  uyg‘otishi  mumkin.  Shuningdek,  u  yoki  bu  imo-ishoralarni  talqin 

qilishda  vaziyatdan  kelib  chiqish  lozimligini  yodda  tutish  zarur.  Masalan,  agar 

inson  burnini  qashiyotgan  bo‘lsa    –  bu  har  doim  ham  uning  nimagadir 

ishonmayotganligini  bildirmaydi,  balki  u  shamollagandir  yoki  uning  allergiyasi 

bo‘lishi ham mumkin.  

 


Yüklə 4,03 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   39




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2022
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə