Kresťanstvo



Yüklə 153,62 Kb.
səhifə1/4
tarix22.10.2018
ölçüsü153,62 Kb.
  1   2   3   4


KRESŤANSTVO

Dejepis a dejiny umenia

°

Michal Porvazník



Igor Machata

°

OBSAH


Miso Porvaznik – Dejepis :



  1. Ježiš Nazaretsky

      1. Kristovo učenie a ukrižovanie




  1. Rozšírenie kresťanstav do rímskej ríše

  1. Apoštoli

  2. Rímska politika voči kresťanstvu

  3. Prijatie krestaňstva v rímskej ríši




  1. Rozšírenie kresťanstva do západnej a strednej Európy po páde západorímskej ríše

    1. Prijatie kresťnstva vo Franskej ríši

3. 2 Prijatie kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši


  1. Vývoj kresťanstva v neskorom stredoveku

        1. Rozdelenie cirkvi na rímskokatolícku a byzantínsku

        2. Boj o investitúru

        3. Križiacke výpravy




  1. Vnútorná opozícia v katolíckej cirkvi

                1. Reformačné hnutie v cirkvi

  1. Ján Hus

  2. Martin Luther

  3. Ulrich Zwingli

  4. Ján Kalvin

  1. Reakcia katolíckej cirkvi na remormačné hnutie – inkvizícia

  2. 30-ročná vojna

6. Vplyv marxizmu na vývoj krestanstva




            1. Postavenie a uloha cirkvi v dnešnom svete



Igor Machata – Dejiny umenia:


  1. Rannokresťanské umenie

1.1 Vplyv starovekej symboliky

1.2 Ikonografia

1.2.1 Zobrazovania najvyššieho božstva

1.3 Prvé formy umenia

1.4 Architektúra

1.5 Zobrazovanie v kostoloch

1.6 Rannokresťanské + Byzantské umenie

1.6.1 Ikonografia



  1. Románske umenie

2.1 Architektúra

2.2 Sochárstvo

2.3 Ikonografia

3. Gotika

3.1 Architektúra

3.2 Ikonografia

3.3 Sochárstvo

3.4 Maliarstvo

3.4.1 Giotto

3.5 Skorá gotika

3.6 Vrcholná gotika

3.7 Neskorá gotika

4 . Renesancia

4.1 Architektúra

4.2 Ikonografia

4.3 Maliarstvo

4.4 Sochárstvo

4.5 Ranná renesancia

4.6 Vrcholná renesancia

4.7 Neskorá renesancia




ÚVOD
Tuto tému sme si vybrali lebo je to veľmi dôležitá kapitola celej histórie ľudstva. Z veľkej časti ovplyvnila svet do takej podoby ako ho poznáme dnes a taktiež z veľkej časti ovplyvnila umenie a zmýšľanie ľudí. Ale keďže nemôžme byť subjektívny a hovoriť že ovplyvnila svet len pozitívne tak musíme spomenúť že pravé vďaka cirkvi bol do veľkej miery obmedzený pokrok vedy, techniky a najme medicíny. Ma veľmi bohatú históriu a rozvetvuje sa do niekoľkých ďalších náboženských smerov. Budeme sa venovať kresťanstvu z pohľadov dvoch rôznych, ale napriek tomu veľmi podobných predmetov. Dejepis a dejiny umenia. Dejepisu sa bude venovať Michal Porvaznik a dejinám umenia Igor Machata.

Meno: Michal Porvazník

Téma: Kresťanstvo, dejepis

Ježiš Nazaretsky


Kristovo učenie a ukrižovanie


Cele Kristovo učenie by sa dalo sformulovať do niekoľkých viet, ktoré sú známe ako „Kázanie na hore“. Tie vety sú:



  • blahoslavení sú chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské,

  • blahoslavení sú umiernení, lebo oni budú vládnuť zemou.

  • blahoslavení sú trúchliaci, lebo im sa dostane útechy,

  • blahoslavení sú túžiaci po spravodlivosti, dostane sa im,

  • blahoslavení milosrdný, lebo sa im milosrdenstva dostane,

  • blahoslavení čistého srdca, lebo oni boha uvidia,

  • blahoslavení sú pokojamilovný, lebo oni budú deti božie.

V týchto vetách v podstate povedal, ako má človek žiť a správať sa tak, aby sa mu dostalo božej priazne. Vo vtedajšej Palestíne bol veľmi veľký rozdiel medzi spoločenskými vrstvami. Ježiš Kristus presadzoval nový náboženský smer, ktorý bol orientovaný proti vtedajšej dvojtriednej spoločnosti. Chcel odstrániť rozdiely medzi spoločenskými vrstvami a oslovoval samozrejme chudobné vrstvy. Získal si takú priazeň más, že ho nasledovali kamkoľvek. Keď si získal dostatočnú priazeň más tak išiel do Jeruzalema hlásať nove náboženstvo. Jeruzalem bol rímskou kolóniou a mal svojho rímskeho miestodržiteľa, ktorý chcel mat v Jeruzaleme kľud. Keď prišiel do Jeruzalema Ježiš s davmi tak spravil veľký rozruch a tak ho posúdili ako buriča a odsúdili na trest smrti ukrižovaním. Jeho najbližší nasledovníci, apoštoli, prehlásili, že po troch dňoch vstal z mŕtvych a tím dokázal, že je syn boží. Až po niekoľkých storočiach bola priata téza o tom, že boh Ježišovo ukrižovanie zamýšľal z nasledovného dôvodu. Boh je milosrdný a spravodlivý. Ľudstvo je hriešne. Boh bi chcel odpustiť všetky hriechy ľudstva pretože je milosrdný ale nemôže lebo je aj spravodlivý a keby odpustil hriechy ktoré páchajú hriešnici, tak bi to bolo nespravodlivé voči tím ktorý nezhrešili. Tak vyslal svojho syna Ježiša a jeho utrpením na kríži vykúpil všetky ľudské hriechy.


Rozšírenie kresťanstva do rímskej ríše



Apoštoli

Termín apoštol grécky apostolos znamená posol. Používa sa v novom zákone. Môže to znamenať najbližších Ježišových učeníkov ktorých si sám vybral a povolal ich aby hlásali jeho učenie a robili zázraky. V kresťanstve sa za nástupcov apoštolov považujú biskupi. V novom zákone sa hovorí o dvanástich apoštoloch. Šimon Peter ( prvý pápež, rybár z Betsaidy),Ondrej (Petrov brat, rybár z Betsaidy), Jakub (Zebedejov syn), Ján (Zebedejov syn, brat Jakuba), Filip (z Betsaidy), Bartolomej (Natalanej s Ptolemajidy), Tomáš (zvaný Didymus, tiež zvaný neveriaci), Matúš (Mýtnik), Jakub (syn Alfejov), Šimon Kananejský (Horlivec), Juda Tadeas ( Jakubov syn), Judáš Iškariotský ( Ježišov zradca).


Úlohou apoštolov po Ježišovom odchode bolo učiť a pokrstiť všetky národy. Tak isto museli nájsť dvanásteho apoštola lebo Judáš Iškariotský sa po svojej zrade obesil.

Novým apoštolom bol svätý Matej.


Rímska politika voči kresťanstvu

Začiatky 1.st nášho letopočtu boli pre kresťanov tvrdé. Spočiatku boli pre vysokú podobnosť s  judaismom považovaní iba za židovskú sektu. Kresťanstvo sa časom ideovo osamostatnilo a začali ho chápať ako samostatný nábožensky smer. Musíme pochopiť, že v tých časoch bolo na území Ríma štátnym náboženstvom pohanstvo čiže polyteizmus (viera vo viacerých bohov) a viera v jedného boha (monoteizmus), ktorý kresťanstvo predstavovalo pre nich bolo neprípustné a nepredstaviteľné. Šírilo sa hlavne do nižších spoločenských vrstiev najmä preto, že v kresťanstve sa do úvahy nebrala dôležitosť v sociálnych kruhoch a nemusel si prejsť zložitými rituálmi ako v pohanstve iba jednoduchým symbolickým krstom. Kresťania sa pohybovali v uzavretých kruhoch a do spoločnosti veľmi nechodili. Práve preto sa medzi pohanmi začali šíriť podozrenia, že nenávidia ľudstvo (lat. odium generis humani). V roku 64 n.l. sa v Ríme rozpútal veľký požiar a veľká čast Ríma bola zničená. Šírili sa reči o tom, že požiar dal založiť sám vtedajší vládca Nero, aby mal kde postaviť svoj palác. Aby sa zbavil podozrenia tak obvinil z podpaľačstva kresťanov. Vtedy sa začalo prvé prenasledovanie, kto bol chytený bol obvinený z podpaľačstva a podľa zvykov upálený. Dôvodom k ďalšiemu prenasledovaniu boli tajné bohoslužobné obrady a stretnutia v katakombách. Ďalším dôvodom boli odmietavé názory kresťanov voči cisárskemu kultu. Na slobodu boli pustení tí obvinení, ktorí popreli, že boli alebo sú kresťanmi. Môžeme teda zhodnotiť, že prvé až tretie storočie nášho letopočtu bolo pre kresťanov ujasňovaním si vzťahov k iným náboženstvám.

Prijatie kresťanstva v rímskej ríši

Až po začiatok 4. storočia nášho letopočtu boli kresťania utláčaní, prenasledovaní a popravovaní. Vtedajší cisár Gaius Aurelius Valerius Diocletianus nebol ku kresťanom zďaleka zhovievavý a za svojej vlády proti nim uzákonil spolu štyri edikty ktorými zbavoval kresťanov osobnej slobody, mučením ich donucoval vzdať sa svojej viery, ničil kresťanské kostoly atď. Posledným historikmi nazývaným krvavým ediktom nariaďoval uctievanie štátnych bohov. Napriek tomu sa ku kresťanstvu pripájali stale väčšie masy ľudí. Dôvodom bola už spomenutá rovnoprávnosť pred bohom nezávisle od postavenia v spoločnosti. Keďže ku kresťanstvu sa hlásila skoro polovica Ríma nedalo sa tomu vzdorovať. Cisár Konstantin Veľký v roku 313 nášho letopočtu milánskym ediktom uzákonil kresťanstvo za rovnoprávne s pohanstvom. Neskôr v roku 391 sa stalo kresťanstvo štátnym a podľa zákona jediným náboženstvom.

Rozšírenie kresťanstva do západnej a strednej Európy po páde Západorímskej ríše

Prijatie Kresťanstva vo Franskej ríši

Priatie kresťanstva do Franskej ríše bolo možné vďaka výbojom Frankov.

Frankovia žili na území dnešného Holandska, takže v podstate na dosť malom území.

Galia bola súčasťou Západorímskej ríše. Keď dochádzalo k nejakým vnútorným nepokojom alebo vonkajšiemu vojenskému ohrozeniu, cisár jednoducho poslal armádu, ktorá obnovila poriadok. Avšak v roku 476 nášho letopočtu padla Západorímska ríša a Galia už nemala jej vojenskú ochranu. Na území Galie síce ostala časť rímskych vojsk, ale tie pre Frankov nepredstavovali žiaden problém. Frankovia dobyli územia Galie. Vyskytol sa však pre nich vážny problém. Síce dobyli územie, ale nevedeli ako ho spravovať, keďže pred tým vlastnili dosť malé územie. Vtedy prišla rada na kresťanstvo. Aj po dobytí Galie Frankami zostala na jej území rímska cirkev. Kresťanstvo hlása pokoru a preto je možné prostredníctvom kňazov a iných cirkevných úradníkov ovládať obyvateľstvo, čo je pre panovníka samozrejme veľkú výhodu. Frankovia vedeli, že kresťanská cirkev predstavuje dobrý spôsob ako spravovať ríšu, tak priali kresťanstvo a začali ho šíriť.

Za zakladateľa Franskej ríše sa považuje Chlodovik I. Franská ríša bola vo svojom najväčšom rozmachu na celom územi dnešného Francúzska, Nemecka a sčasti aj Talianska. Najvýznamnejším panovníkom bol Karol Veľký, ktorý žil od roku 768 do 814. V roku 800 prijal titul rímskeho cisára. Karol Veľký vykonal veľa reforiem, ktoré modifikovali feudalizmus. Po smrti jeho syna a zároveň nástupcu v roku 840 sa Franská ríša Verdunskou zmluvou rozdelila na Východofranskú, Západofranskú ríšu a na Talianske kráľovstvo.


Priatie kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši

Priatie kresťanstva na Veľkej Morave bolo takisto ako aj vo Franskej ríši kvôli správe územia. Pred vznikom Veľkej Moravy boli dve kniežatstvá a to Moravské a Nitrianske. Moravské knieza bol Mojmir I. a Nitrianske Pribina. Začal sa medzi nimi spor o územia a vyústilo to do vojnového sporu, kde Mojmír I. vyhnal Pribinu a spojil tak obe kniežatstvá, ktoré nazval Veľká Morava. Jeho územie sa značne zväčšilo a potreboval efektívnejšie spravovať krajinu. Ako som už spomenul kresťanstvo je na spravovanie ríše ideálne náboženstvo a je veľmi praktické ho prijať. Vážne problémy začala mať Veľká Morava až v roku 843, keď sa Ľudovít Nemec stal kráľom Východofranskej ríše a začal sa miešať do veľkomoravských záležitostí. Násilím dosadil za vládcu Rastislava (Mojmírovho synovca zo Slovenska) a stále sa snažil ovplyvňovať Veľkomoravskú politiku. Vtedy ale Rastislav povedal dost a okolo roku 850 sa zbavil Ľudovítovho vplyvu, tým, že podporoval jeho nepriateľov. To sa Ľudovítovi nepáčilo a v roku 855 zaútočil na Veľkú Moravu pri Devíne, kde bol totálne porazený. Rastislav požiadal pápeža, aby mu poslal učiteľov, ktorí by mohli učiť kňazov, aby sa zbavil vplyvu Východofranskej ríše. Vtedajší pápež bol viac naklonený frankom a preto nereagoval. Preto Rastislav neváhal a požiadal o to isté byzantského cisára Michala III. Ktorý mu v tejto veci vyhovel. Poslal bratov Konštantína (neskôr Cyrila) a Metoda, ktorí rozumeli slovanským jazykom a učili na Veľkej Morave kresťanstvo v staroslovienčine. Vytvorili nove pímo tzv. hlaholiku a učili ľudí písať. Neskôr preložili do starosloviančtiny aj celú bibliu. V roku 863 založil Konstantin tzv. Veľkomoravské učilište, kde sa učili kňazi Teológiu. Všetky tieto veci považovali bavorskí kňazi za rúhanie a obviňovali ich z nepravoverstva. Žalovali na nich pápežovi, ktorý si ich zavolal do Ríma aby sa obhájili. To sa im aj podarilo, ale frankovia Metoda cestou z Ríma chytili, väznili a mučili. Prepustili ho až na rázne zákroky pápeža Jána VIII. V roku 879 ho pápež znovu predvolal, ale Metod sa nielen obhájil tým, že ľud bude môcť lepšie veriť v boha, keď bude rozumieť biblii, ale podnietil pápeža k tomu, aby vyhlásil jeho hlásanie za pravoverné a schválil slovanskú liturgiu.

Konštantín cestou z Ríma ochorel a hneď po tom ako sa vrátil s cesty zostal v kláštore, kde tesne pred smrťou prijal rehoľné meno Cyril. Metod zomrel 6. apríla 885. Môžeme povedať, že Cyril a Metod boli veľkým prínosom pre Veľkú Moravu.






Dostları ilə paylaş:
  1   2   3   4


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə