Kresťanstvo

Vývoj kresťanstva v neskorom stredoveku

Rozdelenie cirkvi na rímskokatolícku a byzantskú

Po zániku západorímskej ríše sa začali rímska cirkev, hlavou ktorej bol pápež v Ríme a východná cirkev, na čele ktorej bol patriarcha v Konstantinopole, vyvíjať odlišne. Rozdiely sa prejavovali hlavne v chápaní poslania cirkvi, výkladu evanjelií a vo forme náboženských obradov, symbolov a rituálov. Po vzniku Svätej rímske ríše zanikla aj formálna podriadenosť pápeža voči byzantskému cisárovi. Obe cirkvi navzájom súperili o vplyv, najmä pri rozširovaní kresťanstva na slovanských územiach a viedli spory o pravosť viery. Tento spor vyvrcholil v roku 1054, keď sa rímsky pápež a byzantský patriarcha navzájom exkomunikovali.

Boj o Investitúru

Boj o investituru bol rozpor medzi svetskou a cirkevnou mocou. Bol to konflikt pápežou a rímsko-nemeckých kráľov o to, kto bude mať právo investitúry. Právo investitúry je vlastne právo dosadzovať biskupov na ich post. Každý chcel mať posledne slovo. Králi sa snažili získať zvrchovanosť nad pápežmi. Konflikt trval od 1075 do 1122 nášho letopočtu. Začal najmä kvôli vzostupu autorít a vplyvu pápežov. Začalo to v roku 1075, keď pápež vyhlásil jeho zvrchovanosť a žiadal kráľa Henricha IV. Aby sa vzdal práva investitúry. Na to ho kráľ Henrich IV. zosadil z postu pápeža a exkomunikoval ho. Na oplatku ho pápež preklial. Situácia sa veľmi vyhrotila, až bol kráľ Henrich IV. nútený odcestovať na sever Talianska na hrad do Canosse, kde sa ospravedlnil pápežovi a zmierili sa. Po jeho odchode domov sa však medzi nimi znovu začali spory. Henrich IV. bol vo veľmi dobrej pozícii a vládol až kým mu korunu nezobral jeho syn Henrich V. Odvtedy teda vládol Henrich V. Za jeho vlády sa boj o investitúru znovu naplno rozbehol. Nakoniec bol spor ukončený v roku 1122 nášho letopočtu a to Wormským konkordátom Po vzniku Svätej rímske ríše zanikla aj formálna podriadenosť pápeža voči byzantskému cisárovi. Bola to dohoda medzi cirkvou a štátom. Bol podpísaný Henrichom V. a pápežom Kalixtom II. 23. 9. 1122 a hovoril o tom, že kráľ sa vzdal možnosti vymenovať biskupa, ale na oplátku pápež uznal, že biskupi sa budú dosádzať pred kráľom a ten im dá na znak svetskej moci žezlo. Po vymenovaní plní biskup povinnosti cirkevné ako aj svetské. Kráľ Henrich V. zomrel v roku 1225.

Križiacke výpravy

Križiackych výprav bolo spolu 7. Najdôležitejšie boli prvé 4. Boli zamerané na oslobodenie Svätej zeme od nadvlády moslimov. Prvá sa uskutočnila roku 1096-99, bola zameraná na mesto Jeruzalem. Vtedajší byzantský cisár Alexios Komnenos, pretože sa Turkov bál, požiadal o pomoc pápeža Urbana II. Pápež zvolal cirkevný snem, na ktorom boli cirkevní hodnostári, ktorých presvedčil na svätú vojnu proti Moslimom. Pod zástavami s krížom sa zhromažďovali Franskí, Normandskí a Byzantskí vojaci. Ale zhromažďovali sa tam aj veľké zástupy zle ozbrojených a vycvičených chudobných ľudí, ktorých sfanatizovali potulní kazatelia. Lákalo ich nielen oslobodenie hrobu Ježiša Krista, ale aj nesmierne bohatstvo východných krajín. Na dobytom území si križiaci založili menšie križiacke štáty. Druhá križiacka výprava sa uskutočnila roku 1147-49. Tretia križiacka výprava sa nazývala aj „výprava korunovaných hláv“ pretože ju viedli traja králi. Viedli ju: Fridrich Barbarosa, Richard levie srdce a Filip II. Štvrtá križiacka výprava sa uskutočnila roku 1202-04. Piata križiacka výprava bola výprava detí, ale neuskutočnila sa, pretože lodníci, ktorí ich mali dopraviť do svätej zeme ich predali do otroctva. Šiestu a siedmu križiacku výpravu viedol Ľudovít IX svätý a uskutočnila sa v roku 1270. Križiaci si stadiaľ priniesli najmä osobnú hygienu , nové ovocie a korenie. Priniesli si aj jemné látky, napr. hodváb. Z križiackych výprav by sme si mali vziať poučenie, pretože sa ľudia zabíjali kvôli náboženstvu a bohatstvu.

 

Vnútorná opozícia v katolíckej cirkvi

Reformačné hnutie v cirkvi
Jan Hus

Jan Hus bol významný český stredoveký kazateľ, teológ a reformátor. Narodil sa asi v roku 1371 v Českom husinci a popravený bol 6. jula 1415 v kostinci v Nemecku. V roku 1393 získal hodnosť bakalára a v roku 1396 mu bol prepožičaný titul majster slobodných umení. Od roku 1400 pôsobil ako univerzitný profesor. V roku 1402 bol vysvätený za kňaza, onedlho sa stal rektorom Karlovej univerzity. S niektorými ďalšími osobnosťami dosiahol vydanie Kutnohorského dekrétu (roku 1409).

V roku 1411 bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Začiatkom roka 1414 cisár Žigmund vyzval Husa, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom (snemom) v nemeckej Kostnici. Koncil obvinil Husa z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám, trval na svojich postojoch, a preto bol 6. júla 1415 Jan Hus za živa upálený na hranici Ján Hus sa považuje za predchodcu protestanstva. Po jeho smrti vypukla v Čechách husitská revolúcia.
Marin Luther

Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v Nemeckom meste Eisleben. Bol významný nemecký teológ, najdôležitejší reformátor a zakladateľ protestantizmu. Bol jedno z deviatich deti chudobnej rodiny. Jeho otec sa stal úspešným podnikateľom takže mohol ísť študovať filozofickú univerzitu v Erfurte.

Po získaní titulu magistra vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza. V roku 1508 prestúpil na Wittenburgskú univerzitu, ktorú s prestávkami vyštudoval a v roku 1512 sa stáva doktorom teológie. Po štúdiu biblie a vtedajšieho kázania cirkvi vydal 31. októbra 1517 95 téz, ktoré kriticky reagovali na cirkev. Bol obvinený z kacírstva, ale keďže bol chránencom saského kurfirsta (nem. knieža z volebným právom) Rím v roku 1520 oficiálne vydáva bulu s hrozbou kliatby. Luther vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Keď po ich verejnom pálení reaguje Luther spálením pápežskej buly, nariadi pápež Lev X. v roku 1521 jeho exkomunikáciu z cirkvi.
Lutherove myšlienky sa v celej krajine stretávajú s úspechom. Dňa 13. júna 1525 si berie za ženu bývalú mníšku Katarinu von Bora. V rok 1529 sa stretáva s Ulrichom Zwinglim s cieľom vytvoriť náboženskú jednotku proti katolíkom. Ich plány stroskotali. Luther dokončuje svoje najdôležitejšie dielo v roku 1534. Neskôr sa venuje ešte teologickym otázkam a vydáva celý rad ostrých polemických spisov. Trpí prepracovanosťou a dňa 18. februára 1546 vo svojom rodnom meste Eislebene zomiera.
Za svojho života sa spočiatku neusiloval o založenie novej cirkvi, ale o reformu vtedajšej cirkvi. Najviac sa mu nepáčili odpustky. Hovoril, že pápež môže odpustiť iba tie tresty, ktoré sám uložil a trest proti bohu môže odpustiť iba boh sám. Ďalej hovoril, že ľudia by sa mali riadiť bibliou a nie tým čo povie cirkev, človeka ospravedlňuje jeho viera. Skrátka by sa to dalo zhrnúť do jednej otázky. Veríme v boha alebo v cirkev?

Ulrich Zwingli

Ulrich Zwingli sa narodil 1. januára 1484 vo Wildhause v grófstve Toggenburg. Bol to Švajčiarsky reformátor zo stredných sociálnych pomerov. Ukončil farskú školu vo Waldensee a potom v Bazilej a Berne v rok 1497 aj základnú latinskú školu. Študoval univerzitu v Bazilej aj vo Viedni hlavne so zameraním na teológiu a humanizmus. V roku 1506 sa stal magistrom slobodných umení a bol vysvätený na kňaza. V rokoch 1506-1516 robil na menšej fare v Glaruse a mal veľa času na štúdium svätého písma.

Zásadná vnútorná premena sa v ňom stala v roku 1519 keď po prekonaní choroby už bol presvedčený o správnosti protestantstva. V roku 1522 sa tajne oženil a v roku 1524 sa oženil aj verejne napriek tomu že zlozil sľub čistoty (celibát).

Po dôkladnom preštudovaní svätého písma sa nevedel stotožniť s myšlienkou postenia nakoľko o tom v biblii nebola ani zmienka. Postenie prikazovalo v piatok nejesť mäso pretože Krista udajne ukrižovali v piatok a keďže mäso bol pôžitok tak si v piatok na znak stotožnenia s Kristovým utrpením veriaci nemohli taký pôžitok dovoliť. Svoju nespokojnosť vyjadril tak že si v piatok sadol na verejne priestranstvo a jedol mäso. To bol samozrejme škandál. Nedodržal celibát ani sa nepostil. Žiadal aby sa obe tieto prikázania zrušili kvôli tomu že ich nikto aj tak nedodržuje a v biblii sa o nich nepíše. Nakoniec Zürich v ktorom pôsobil nariadil všetkým duchovným aby sa vo svojich káznach opierali iba o sväté písmo a nie o „ľudské dodatky“. Kostnický biskup proti tomu síce protestoval ale Zwingli s jeho prívržencami išli ďalej a žiadali o slobodne hlásanie božieho slova. V roku 1523 vydal 63 téz v ktorých zavrhoval viditeľnú cirkev, tradíciu, pápežstvo, kňazstvo, svätú omšu, rehoľné sľuby, očistec, odpustky a sviatky. Dňa 11. októbra 1531 v bitke pri Kappeli prišiel Zwingli o život.
Ján Kalvin

Ján Kalvín Francúzky teológ a reformátor sa narodil 10. Júla 1509 v mestečku Noyon. Po Martinovi Lutherovi bol asi najvýznamnejší reformátor. Bol syn prokurátora a pochádzal zo strednej vrstvy. Na rozdiel od Luthera ho nikdy cirkev nevysvätila. Začal študovať na prestížnom kolégiu Montaigne v Paríži a ako osemnásť ročný po ukončení štúdia odcestoval do Orleansu na univerzitu kde sa učí jazyky najme gréčtinu a hebrejčinu.

K lutheranskym tézam sa prvý krát dostáva pri štúdiu pravá na univerzite v Borges. Keď mal dvadsattri rokov tak sa prvý krát preslávil jeho komentármi na Senecovo dielo De Clementia. Ako reformátor začal byt chápaný v roku 1533 svojimi kázňami ktoré napísal pod vplyvom rektora parížskej univerzity a Lutherovho sympatizanta Nicolasa Copa.
Keď prichádza vlna prenasledovania protestantov tak odcestuje do Bazileja a tam píše svoje najznamejsie dielo Kerstanske inštitúcie, ktoré mu prináša teologicku slávu ale zároveň odmietnutie. Ako väčšina reformátorov aj on odmietal uznať nadradenosť pápeža a cirkvi. Študoval bibliu v pôvodných jazykoch aby obnovil pôvodný zmysel evanielii. Jeho kázania a úvahy zaujali reformátorov v Ženeve a tak ho pozvali do mesta. Účastnil sa na bojoch o politickú moc v Ženeve ale pre prílišnú radikálnosť svojich kázaní bol nútený znovu odíst do exilu.
V rok 1541 ho však povolávajú späť do Ženevy. Tam sa stáva hlavným monarchom a pastorom a bez výraznej opozície pre neho nieje problém ovládnuť mesto. Jeho vláda bi sa dala nazvať terorom. Dvadsattri ročná vláda bola charakterizovaná duchovným potláčaním a fizickym odstraňovaním odporcov.
Tato vláda však priniesla Ženeve úspech a uznanie. Kalvín dbal na prosperitu a umožňoval pôžičky občanom s maximálnym úrokom pat percent a stáva sa tak niečo ako predchodca kapitalizmu. V roku 1559 založil v Ženeve Akadémiu, ktorá slúžila ako centrum protestanskeho vzdelania strednej Európy. Sám však nedokáže uniesť Váhu celého mesta a 26. mája 1564 zomiera na prepracovanosť a vyčerpanie.

Podľa vlastnej vole ho pochovali na neznámom mieste.