Logická SÉmantika a (VŠeobecná) teória prekladu



Yüklə 139,19 Kb.
səhifə1/5
tarix13.11.2017
ölçüsü139,19 Kb.
  1   2   3   4   5

Logická sémantika a (všeobecná) teória prekladu

(Výberový predmet pre študentov vyšších ročníkov a doktorandov filologických odborov)

Vypracoval: Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied FiF UK Bratislava

1. Čo sa má zachovať prekladom?

Umelecký preklad verzus informačný (vecný) preklad. Vetný kontext ako základný. Význam ako invariat pôvodnej vety a jej prekladu. Sémantika ako teória označovania - teória významu výrazov. Čo je jazykový znak? Sémantika verzus semiotika – unilaterárny vs. bilaterárny výklad; synchrónny vs. diachrónny prístup (etymológia, semiósis). Čo je význam výrazu? Objekt z časopriestoru? Objekt v mysli človeka? Významom výrazu je jeho miesto (úloha, funkcia) v štruktúre jazyka? (Štrukturalistické teórie významu: F. de Saussure, Sapiro-Whorfova hypotéza; kognitívny psychologizmus; Quine - lingvistický pragmatizmus a holizmus.) Význam výrazu je abstraktná entita?



2. Lingvistická analýza prirodzeného jazyka

Jazykové roviny či jazykové plány. Syntaktická analýza prirodzeného jazyka. Generatívne gramatiky - generatívne procedúry či pravidlá, štruktúrny opis (stromové diagramy), rozpoznávacie procedúry. Frázová, transformačná a morfofonetická zložka.

Transformačné gramatiky. Prepojenie sémantiky so syntaktikou transformačných gramatík: slovník jazyka - lexikálna rovina, projekčné pravidlá, hĺbkové a povrchové štruktúry. Čo je význam výrazu? Čo je sémantická štruktúra zloženého výrazu?

3. Logická sémantika I.

Zmysel a denotát mena (Fregeovská sémantika podľa A. Churcha)

Zmysel a denotát mena. Princípy kompozicionality (skladobnosti) pre význam zloženého výrazu. Zmysel určuje denotát. Pojmy ako funkcie. Pojem verzus predstava. Podmet a prísudok nie sú logické kategórie. Výrokové spojky označujú pravdivostné funkcie. Predikácia – aplikácia funkcie na argument; kvantifikácia – typy formulácií všeobecných tvrdení v prirodzenom jazyku.


4. Logická sémantika vs. lingvistika o synonymii

Jazyk ako systém kódovania významov? Synonymia, homonymia, podradenosť, sémantická redundancia a diskvalifikujúca predikácia, vyplývanie. Nepriamy kontext – zmena sémantickej schémy. Zažratý kontextualizmus?



5. Štruktúra viet verzus logická štruktúra propozícií.

Russellova teória definitných deskripcií: primárny a sekundárny výskyt označujúcej frázy. Princíp netransparentnosti.


6. Logická sémantika II. Extenzionálny model významu pre výrazy v intenzionálnych kontextoch

Intenzionálne kontexty a povaha empirických pojmov. Rámec toho, o čom hovoríme. Možné svety. Časová dimenzia. Epistemický rámec. Významy výrazov a extenzie a intenzie. Indivíduum verzus indivíduová rola; pravdivostná hodnota verzus propozícia, trieda verzus vlastnosť, veličiny. Empirická ekvivalencia denotátov výrazov.

Sémanticky neurčená pravdivosť a nepravdivosť. Znovu o synonymii. Sémantická (analytická) pravdivosť, sémantická nepravdivosť, nekonzistentnosť, vyplývanie. Typy „prázdnych“ pojmov.

7. O čom je veta - supozície de re de dicto určitých opisov

Supozícia a signifikácia výrazu. Supozície de re de dicto – predikácie de re de dicto. Transparentnosť jazykovej štruktúry.



8. Presupozícia a negácia

Presupozícia a zmysluplné otázky. Zmysluplnosť a sémantická anomália. Kontrafaktuálie.

Negácia a sylepsa; negácia a alegácia.

9. Logická sémantika III.

Význam vety v hyperintenzionálnych kontextoch typu XY sa domnieva, že ...

Adekvátny preklad vety a princíp intenzionálneho izomorfizmu. Štruktúrovaný význam výrazu ako usporiadaná n-tica. Štruktúrovaný význam ako konštrukcia či intelektuálna procedúra. Znovu o jazyku ako systéme kódovania: gramatické parametre ako sémantické kategórie? Nový pohľad na synonymiu: konštrukcia funkcie verzus funkcia ako neštruktúrované priradenie. Identita a ekvivalencia konštrukcií. Analyticky identické konštrukcie, ekvivalentné konštrukcie a pojem pojmu. Identita a ekvivalencia pojmov.



10. Propozičné a pojmové postoje

Postoj k propozícii verzus postoj ku konštrukcii; polyadicionálnosť „činnostných“ slovies (tzv. Kennyho problém), typový polymorfizmus „intencionálnych“ slovies; supozície de rede dicto, kombinácie kontextov de rede dicto, anafora, používanie pojmov verzus zmieňovanie sa o pojmoch (use verzus mention).



11. Pragmatický význam výrazov

Indexové výrazy, pragmatická premenná, význam pragmatického výrazu.

Výber z literatúry:

Carnap, Rudolf


  1. Meaning and Necessity. Chicago UP, Chicago and London.

Cmorej, Pavel

1985 K explikácii pojmu jazykový znak. Jazykovedný časopis, 36, 1985, 2.



Cresswell, M.J.

  1. Structured Meanings: The Semantics of Propositional Attitudes. MIT Press, Cambridge, Massachusetts; London, England.

Chomsky, Noam

  1. Syntactic Structures, Mouton, The Hague; český preklad Syntaktické štruktúry. Praha, 1964.

1965 Aspects of the Theory of Syntax. Cambridge, MIT Press.

Duží, Marie

1996 Propoziční postoje, homonymie, synonymie a ekvivalence výrazů. Organon F, III, č.2, ss. 101-112.

1999 Propositional/Notional Attitudes and the Problem of Polymorphism. Logica´ 1998. Praha.



Frege, Gottlob

1992 O zmysle a denotáte. Filozofia 47, č. 6, 349-363.



  1. Myšlienka: Logické skúmanie, Organon F, roč.III, č. 3,

Gahér, František

1998 Logika pre každého. Iris, Bratislava (II. doplnené vydanie).

2000 Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky. Stimul, Bratislava.




Dostları ilə paylaş:
  1   2   3   4   5


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə