Namangan davlat universiteti


Er on  y o zu vlari,  hind  va  xitoy  m a n b a la r id a   to p o n im i k   m a 'lu m o tla r



Yüklə 3,25 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə10/22
tarix14.04.2022
ölçüsü3,25 Mb.
#85429
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   22
Tarixiy toponomika. Madrahimov Z
Ayollar yubkasini modellash, andoza tayyorlash, gazlamaga andozani joylashtirish, bichish
Er on  y o zu vlari,  hind  va  xitoy  m a n b a la r id a   to p o n im i k   m a 'lu m o tla r .
Q ad im g i  E ro n   y o zu v lari  0 ‘rta   O siyo  tarixi  v a  to p o n im ik asi  h a q id a   q ad im iy   v a 
m u h im   m an b alard an d ir.  B u n d ay   y o z u v la r  a h a m o n iy la m in g   q ad im g i  poytaxti 
P e rs o p o l’.  sh u n in g d ek ,  S u za  v a  E k b atan a   (h o z irg i  H am ad o n )  sh ah arlari  v a  uning 
a tro fid a  to p ilg an .
M asalan .  pishiq  sopol  tax ta ch a g a   o ‘yib   y o z ilg a n   bir  k a tib a d a   D oro  1 
(m ilo d d a n   av v alg i  5 2 2 -4 8 6 -y y .)  h u k m ro n lig in in g   d a stla b k i  y illa rid a   (m ilo d d an  
av v alg i  4 9 4 —4 9 0 -y iliar  o ra sid a)  S u z a d a   b u n y o d   etilg an   saro y n in g   qurilish  
tafsilo ti, 
a n iq ro g 'i 
q u rilish g a  
ketg an  
m aterial la m in g  
q ay si 
m am lak atd an  
k eltirilg an lig i  y o zilg an   tax tach ad ag i  m a 'lu m o tla rg a   k o ‘ra,  oltin   L id iy a   bilan 
B a q triy a d an ,  q im m a tb a h o   to sh lar,  laz u rit v a  serd o lik   (q izil  v a q iz g 'is h   ran g li  tosh) 
S o ‘g ‘diy o n ad a n ,  feruza  X o razm d an   o lib   k elingan.
P e rso p o ld a n   (S h e ro zn in g   sh im o liy   tarafid a,  u n d a n   tax m in an   50   km 
m as o fad a  jo y la s h g a n   m ilo d d an   avvalgi  5 2 0 -4 5 0 -y illa r  o ra lig 'id a   q u rilg an   shahar) 
to p ilg a n   y o z u v la r  v a  tasv iriy   su ra tla r  -   r e l’efla r  k a tta   ilm iy   q iy m a tg a   ega.  U lar 
o ra sid a   A p a d a n a   zin alari  u stig a  ish lan g an   tasv iriy   s u ra tla r  a lo h id a   ah am iy at  kasb 
etadi.  S u ra tla rd a   (b alan d lig i  3  fut  -   in gliz  o 'lc h o v   b irlig i  9 1 ,4 4   sa n tim e trg a   ten g ) 
a h am o n iy la rg a   to b e   b o 'lg a n   23  satrap lik d an   (q a ra m   m am lak a td a n   o 'lp o n   olib 
k e lg an   k ish ila r  qiy o fasi  tasv irlan g an .  B u la r  o ra sid a   b a q triy alik la r  tu rli  idishlar,


teri.  m o 'y n a   v a  tu y a   bilan,  s o ‘g ‘d lik la r  turli  m ato,  teri  va  q o ‘ylar  bilan,  saklar  ot 
va  ch ak m o n lar  bilan.  p arfiyaliklar  id ish lar  va  tuya  bilan  va  x orazm liklar  ot  va 
qu ro l-aslah a bilan   tasvirlangan.
P erso p o ld an   6  m ilya  -   qariyib  9  km   m asofada,  uning  shim ol  tarafid a 
H usaynkuh  q o y a la rid a  ah am o n iy lard an   D o ro   I,  K serek s  I  (m iloddan  avvalgi  486 -  
4 65-yy.),  A rtak serk s  I  (m iloddan  avvalgi  465  -   424-yy.)  ham da  D oro  II 
(m ilo d d an   avvalgi  424—4 0 4 -yy.)larning  m aq b aralarin i  ham da  ularga  k iraverishda 
o ‘yib  y o zilgan  k atib alar  bor.  M azk u r  y o d g o rlik   sosoniy  sarkardalardan  R ustam  
(6 3 6 -y ild a  a rab lar  bilan  b o 'lg an  ja n g d a   halo k   b o 'lg a n )  nom i  bilan  ham   b o g 'liq   va 
tarix d a  k o 'p in c h a  N aqshi  R ustam  deb  ataladi.
K atibalarda,  ay n iq sa  D oro  I  surati  o stig a  y o zilgan  katibada,  uning  davlati 
k o 'k la rg a  k o 'ta rib   m aqtaladi,  u n ing tarafid an   bosib olingan  xalqlar esa itoatkorlik- 
k a  v a  halol  m eh n at  qilish g a  chaqiriladi,  b o 'y su n m a g an lar  v a  shu  sababdan jaz o g a  
m ahkum   etilg a n lam in g   nom lari  qayd  etiladi.  M uhim i  shundaki,  katibada  aham o- 
n iy larg a  tobe  b o 'lg a n   23  satraplik  va  x a lq la m in g   to 'la   ro 'y x a ti  yozilgan.  B ular 
o rasid a  p arfiy alik lar,  baqtriyaliklar,  s o 'g 'd iy o n a lik la r  ham da  xorazm liklar  ham  
bor.
Y o d g o rlik   o rasid a  m u h im larid an   y an a  biri  m ash h u r  B ehistun  y o zuvlaridir 
Bu  y o zu v lar  uzu n lig i  22  m,  um um iy  balan d lig i  7,8  m  b o 'lib ,  ular  Shim oliy 
E ronda,  K irm o n sh o h d an   30  km   m asofada,  daryo  b o 'y la b   o 'tg a n   qadim gi  karvon 
y o 'li  yoqasida.  u n in g   chap  tarafida,  Z ag ro s  nom li  tik   qoyaga,  taxm inan  105  m etr 
b alan d lik d a  D oro  I  ning  am ri  bilan  yozilgan  g 'a la b a   yodgorligidir.  Y ozuv  elan ' 
bobil  v a  qadim gi  eron  tillarid a  bitilgan  v a  m iloddan  avvalgi  5 2 3 -5 2 2 -y illard a  
ah am o n iy lar  saltanatini  larzag a k eltirgan  G au m ata -  m iloddan  avvalgi  522-yil  29- 
sen tab rd a  halo k   b o 'lg a n ,  m a rg 'iy o n a lik   F rada  -   m iloddan  avvalgi  522-yil  10- 
d e k a b rd a   asirg a  olin g an ,  S k u n x a  -   hozirgi  Q o z o g 'isto n   va  O 'z b e k is to n   h ududida 
istiqom at  q ilg an   sak   q ab ilalarin in g   yetak ch isi  kabi  b o shliqlar  rahbarligidagi  xalq 
h arakatlari  h aq id a h ik o y a qiladi.
B ehustun,  N aq sh i  R ustam   va  P e rse p o l’  y o zu v larid a  E ronga  qaram   b o 'lg a n  
x alq lar  qatori  sak lar  ham   tilg a   olinib,  "x a u m a v arg a  saklar” ,  “tig rax au d a  saklar", 
“ d e n g iz orti  sak lari” .  s o 'g 'd   orti  sak lari”  nom lari  bilan keltiriladi.
E ron  y o zu v la rid a   toponim ik  m a  lum o tlar  -   O 'rta   O siyoning  qadim gi 
davlatlari  X orazm .  B aqtriya,  S o 'g 'd iy o n a .  eng  qadim gi  x alq lar m assaget  va  sak lar 
haq id a qim m atli  m a 'lu m o tla r uchraydi
Q adim gi  hind  y ozuvlari  O 'r ta   O siyo  tarix i  v a   to ponim ikasi  haqida  m uhim  
m an b alard an d ir.  X ususan,  “ M a h ab h ara ta ”  (“ B h arata  avlodlari  jan g n o m a si” ) 
san sk rit  tilid a  yozilgan  b o 'lib .  100  m ing  baytni  o ‘z  ichiga  olgan  18  kitobdan 
iborat. 
A fso n av iy  
shoh 
B harataning 
ikki 
to ifa 
avlodlari 
kauravlar 
va 
p a n d av larn in g  o 'z a ro   adovatlari  v a urushlari  bayon  etiladi.  U  m iloddan  avvalgi  X ­
V III  asrlard a yaratilgan.
A sard a  m asalan,  uzoq  H indistonga,  savdo-sotiq  ishlari  bilan  borgan  saklar, 
to h arlar  va  q an h alar  h aq id a  m an a  bu  m uhim   m a 'lu m o t  keltirilgan:  “ U ning 
(p o d sh o h   Y udh ish tran in g )  eshigi  o ld id a   b o sh q a x alq lar  bilan  birga  saklar,  toharlar 
va  q an h alik lar  ham   navbat  kutib  tu rard ilar  P ahm oq  soqol,  peshonalari  sh o h lar 
bilan  bezatilgan.  q o 'lla rid a   turli-tu m an   so v g 'a lar,  jun,  rangu,  ipak 
q a y in n in g   bir  turi)  daraxti  tolasidan,  shuningdek,  kam yob  m at


t o ‘q ilgan  gazlam alar.  m ayin,  n a fis  terilar,  u z u n   v a   o ‘tk ir  qilichlar,  sh am sh irlar, 
tem ir  n ay zalar,  h a r  xil  b o ltalar,  ich im lik lar,  x u s h b o 'y   narsalar,  tu rli-tu m an  
q im m a tb a h o  to sh la r” .  “ M a x a b ah a rata ”  d a  sa k lar “ sh a k ”  tarz id a  tilg a  olinadi.
Q a d im g i  X ito y   m a n b a larid a   0 ‘rta   O siyo  h u d u d id ag i  qad im g i  d av la tla r  v a 
x a lq la r  h a q id a   q im m atli  m a 'lu m o tla r  bilan  b irg a   to p o n o m ik   m a 'lu m o tla r  h am  
u ch rab   tu rad i.  X ito y   m an b alari  h a q id a   s o ‘z  b o sh lash d an   o ld in   shuni  a lo h id a   qayd 
etib  o ‘tish  k erak k i,  u lar  h a m   x ito y   h u k m d o rla rin in g   m aq sad   v a  m an fa atlarin i 
k o ‘zlab  y o zilg an ,  b o sh q a   x alq la rn in g   tarix i  k o ‘p  h o lla rd a   bir tara fla m a   y o ritilg an . 
X ito y   m a n b a la rid a  b o ‘lib  o ‘tg an   v o q e a la m in g   vaqti  v a o ‘m i  aniq  k o ‘rsatilad i,  b ir- 
b irig a  q arsh i  turgan  q o ‘sh in larn in g   u m u m iy  soni  aniq  k o ‘rsatiladi.
Q a d im iy   0 ‘z b e k isto n n in g   u zo q   o ‘tm ish d ag i  ijtim o iy -siy o siy   tarix in i, 
to p o n im ik asin i  o ‘rg a n is h d a  q u y id a g i  X itoy  m an b a lari  m u h im   roP   o ‘ynaydi.
“ Shi  S z i”  (“ T arix iy   esd a lik lar” )  -   X ito y   tarix sh u n o sla rin in g   otasi  h iso b - 
lan ad ig an   S im a  S y an   (tah m in an   m ilo d d a n   av v alg i  145  yoki  1 3 5 -8 6 -y illa r)n in g  
130  b o b d an   iborat  asarid ir.  S im a  S y an n in g   “ Shi  S zi”  nom li  a sarid a  X ito y n in g  
q ad im iy   zam o n lard a n   to   m ilo d d a n   avvalgi  I  a sr  b o sh la rig a   q a d a r  o 'tg a n   ta rix  
b ay o n   etilg an .  A s a rd a   0 ‘rta   O siy o ,  u n in g   123-bobida,  x u su san   F a rg 'o n a   v a u n in g  
q ad im iy   x alqi,  h ay o ti  h aq id a g i  q im m a tli  m a 'lu m o tla r m avjud.
“ S y an   X an   sh u ”  (“A v v alg i  X a n ’  su lo lasin in g   ta rix i” )  -   y irik   tarix ch i  o lim  
B a n   G u   (3 9 -9 2   yy)  asarid ir.  “ S y a n ’  X a n   sh u ” n in g   95-  b o b id a  0 ‘rta   O siy o  
(ay n iq sa,  q a n g ‘li,  y u e ch ji  v a   u su n la r  h aq id a)  v a  S harqiy  T u rk isto n n in g   q ad im iy  
tarixi,  xalqi  v a  u n ing  h ay o ti  h a q id a  k o ‘p m u h im   m a 'lu m o tla m i  uchratam iz.
“ X o u   X an   shu”  (“ K ey in g i  X an   sulo lasi  tarix i” )  -   tarix ch i  F a n ’  X u a   (3 9 8   -  
4 4 5 -y y .)  asari.  “ X o u   X an   sh u ”  X ito y n in g   av v alg i  X a n ’  sulo lasi  d av rid ag i  tarix n i 
o ‘z   ich ig a   o lg an   k a tta   a sa r  b o ‘lib,  130  b o b d an   iborat.  U n d a   0 ‘rta   O siyo,  S h arq iy  
T u rk isto n   v a   J u n g ‘o riy an in g   25  -   2 2 1 -y illa r  o rasid ag i  tarix i  h a q id a   d iq q atg a  
s a z o v o r  m a 'lu m o tla r bor.
B ey  sh u ” (“ S h im o liy   su lo la la r tarix i” ) -   100  bobli  asar  b o ‘lib,  T an  su lo lasi 
(6 1 8   -   9 0 7 -y y .)  d a v rid a   y a sh a g a n   y irik   tarix ch i  Li  Y a n ’  sh o u   (tah m in an   595  -  
6 7 8 -y y .)  q a la m ig a   m an su b .  U n d a   S h im o liy   X ito y d a   h u k m ro n lik   V ey   (3 8 6   -   535- 
y y .).  Si  (5 5 0   -   5 7 7 -y y .),  C h jo u   (5 5 7  -   5 8 1 -y y .)  sulolasi  h u k m ro n lig i,  y a 'n i  3 8 6   -  
5 8 1 -y illa r  tarix i  b a y o n   etilg an .  A sa rd a   0 ‘rta   O siyo,  xusu san   X o razm   h a m d a  
S h arq iy   T u rk isto n  h a q id a  q im m atli  m a 'lu m o tla m i  u chratam iz.
"S u y   sh u ”  (“ S u y   x o n a d o n in in g   tarix i” )  -   X itoy  tarix ch ilari  ja m o a s i  tarafi- 
d an   y o z ilg a n   asar.  U ni  y o z is h d a  V e y  C h jen   (5 8 0  -  6 4 3 -y y .) -  T an  sulo lasi  d a v rid a  
o ‘tgan  tarix ch i,  m u h im   a h am iy at  k asb   etgan.  A sard a   X ito y n in g   S uy  su lo lasi  d a v ­
rid a.  V -V l  a srlard ag i  ijtim o iy -siy o siy  tarix i  85  b o b d a   bayon  etilg an .  K ito b n in g   55 
bobi  6 3 7 -y ili  y o z ib   tam o m la n g a n .  Q o lg an   30  b o b ig a  esa  20   yil  v a q t  ketgan. 
A sard a  im p e rato m in g   iq tiso d iy   siy o sati,  q o ‘s h in n in g   tuzilishi.  m am lak a tn in g  
ahvoli.  x alq n in g   u rf-o d atlari  h a q id a   m a 'lu m o tla r  keltirilgan.  U n in g   8 3 -b o b id a  
0 ‘rta  O siy o   v a  S h arq iy   T u rk is to n   h aq id a  ham   d iq q atg a  sazo v o r  m a 'lu m o tla m i 
u ch ratam iz.
H 'tib o rli  to m o n i  X ito y   m an b a la rid a   0 ‘rta   O siy o n in g   Q a n g ‘,  K u sh o n   va 
D o v o n   dav latlari,  u n in g   q a d im iiy   ah o lisi,  m a s h g ‘ulotlari,  y u e -ch jilar,  saklar, 
q a n g 'lik la r,  d o v o n lik la r  h a q id a   to p o n im ik   m a 'lu m o tla r  u chraydi.  X u su san ,  X ito y


m an b alarid a  esa  sak lar  “ sak ” ,  “ se” ,  “ sek ” ,  " s a i”  shakllarida  tilga  olinib,  ular 
X ito y n in g  g ‘arb id a  yash ash lig i  k o ‘rsa tib   o 'tila d i.
Qang"  d av lati  haq id a  xito y lik   tarix ch ilar  k o ‘plab  m a'lu m o tla r  yo zib   qoldir- 
ganlar.  Jum ladan,  “ S hi-szi”  so ln o m asig a   k o 'ra ,  Q a n g ‘uy  d astlab  k u ch sizg in a  dav­
lat  b o 'lg a n   paytda,  h u km dor  o q so q o llar  orasid an   tanlangan  va  u  oqso q o llam in g  
b irla sh g an   q o 'sh in la rig a   tayangan.  K o 'c h m a n c h ila rd a   har  b ir  oila  b o sh lig 'i 
ja n g c h i  h isoblangan.  Shuning  uchun  q a n g 'u y   q o 'sh in la rin in g   soni  ulardagi  oilalar 
so n ig a   teng  b o 'lg a n .  Q a n g ‘uy  qu d ratli  dav latg a  aylangan  vaqtda  120  m ing 
q o 's h in g a   (d em ak ,  sh u n ch a  o ila g a   ham )  eg a  b o 'lg an .  0 ‘sh a  p aytda  aholisi 
tax m in an   600000  kish id an   iborat  b o 'lg a n .  X itoy  elchilari  o ‘z  hukm dorlariga 
q a n g 'u y la r  haq id a  " m a g 'ru r,  q o ‘rs’"  deb  m a 'lu m o t  bergan.  Bu  dav latn in g   siyosiy 
tarixi  haqida  m a 'lu m o tla r  asosan  X itoy  m an b alarid a  uchraydi.  Jum ladan,  X itoy 
q o 'm o n d o n i  Li  G uan -li  q o 'sh in lari  m ilo d d an   avvalgi  101-yilda  D o vonga  bostirib 
k irg an id a  Q a n g 'u y   davlati  q o 'sh in la ri  o ‘z  q o 'sh n ilari  b o 'lg a n   F a rg 'o n a   Dovon 
d avlatini  x ito y lik lar  b osqinidan  h im o y a  q ilgan  v a  v a  xatto  u lam in g   g ‘alaba 
qozo n ish i  uchun  k atta y o rd am   bergan.
S o ln o m ach ilar  Q a n g ‘uyni  k o 'c h m a n c h ila r  davlati  deb  atasalarda,  unda 
sh ah a rlar  m avjud  b o 'lg an lig i  haqida  ham   m a 'lu m o t  beradilar.  X alqi  “ ....tuproqdan 
q ilin g an   d evor  ichida y ash ay d ig a n ”  Y a n ’tsay   shaharlari  shular ju m lasid an d ir.
X ito y   m an b alarid a  D avan  nom i  bilan  atalgan  d avlat  b o sh q a  m anbalarda 
P ark an a  nom i  bilan  yuritilg an .  F a rg 'o n a   (D o v o n )  davlati  taxm inan  m iloddan 
a vvalgi  III  asrd a  paydo  b o ‘lgan.  X itoy  m an b alarig a  k o 'ra ,  F a rg 'o n a   (D ovon) 
d av latid a  300  m in g   aholi  y ashagan  katta-k ich ik   sh ah arlar  m avjud  b o 'lg an . 
S h a h arlar  o rasid a  E rshi  shahri  alo h id a  aham iyatga  ega  b o 'lg a n   va  davlat  poytaxti 
hisoblangan.
M iloddan  avv allg i  1 0 4 -1 0 1 -y illard a   X itoy  q o 'sh in lari  ja n g   qilib,  Ershini 
b osib   olg an   vaq td a  d o v o n lik larg a   Q a n g '  davlati  q o 'sh in lari  yordam ga  yetib 
k elg an   v a  ikki  o 'rta d a   tuzilg an   sulh  sh artn o m asig a  k o 'ra ,  x ito y lik lar  D ovon 
d av lati tark ib id an  chiqib  ketadilar.
X itoy  m an b alarin in g   T o sh k en t  shahri  tarixi  va  to ponim ikasi  haqidagi 
m a 'lu m o tla ri  ham   e 'tib o rlid ir.  C hoch  to ponim i  X itoy  m an b a larid a  C hoch,  Shi 
yoki  C hjeshe  nom lari  bilan  eslatib  o 'tilad i.
X itoy 
m an b alarin g  
o 'z ig a   xos  to m o n la rid an  
biri 
shundaki, 
ularda 
resp u b lik am iz   h u d u d id a  jo y la sh g a n   T o sh k en t  viloyati  va  F a rg 'o n a   vodiysining 
en g   qadim gi  davri  h aq id a  qim m atli  m a 'lu m o t  berilgan  v a  bu  h u dudda  m avjud 
d av la tla r  v a  shaharlar.  x alq lar  va  q abilalar,  dary o lar  v a  to g 'la r   h aq id a  qim m atli 
to p o n im ik  m a 'lu m o tla r ham   m avjud.

Yüklə 3,25 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   22




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2022
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə