Namangan davlat universiteti


Y evrop ad a  yaratilgan  tarixiy  kartalarda  O'r ta  Osiyo  toponimlari.  XIV



Yüklə 3,25 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə21/22
tarix14.04.2022
ölçüsü3,25 Mb.
#85429
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   22
Tarixiy toponomika. Madrahimov Z
Ayollar yubkasini modellash, andoza tayyorlash, gazlamaga andozani joylashtirish, bichish
Y evrop ad a  yaratilgan  tarixiy  kartalarda  O'r ta  Osiyo  toponimlari.  XIV
-   X V   asrlarg a  kelib  Y ev ro p ad a  sa v d o g arlar  va  tad b irk o rlar  tabaqasi  ehtiyojlarini 
q o ndirish  m aq sad id a  savdo  yoMlari  haqidagi  m a'lu m o tla m i  o 'z id a   aks  ettirgan 
haritalar  yaratilgan.  X ususan,  Sharq  m am lakatlari,  ju m lad an .  O 'rta   O siyo 
h ududlarini  o ‘zida  aks  ettirgan  K atalon  (1375)  va  Fra  M auro  (1459)  haritalari 
y uzaga 
kelgan. 
Bu 
haritalar 
yaratilish id a  
b ev o sita 
R ossiya 
va 
Sharq 
m am lak atlarid a  boMgan  sayyoh  v a  elch ila r  m a'lu m o tla ri.  shuningdek,  rus 
h aritalari  m uhim   o ’rin  tutgan.  B iroq.  rus  h aritashunoslari  R ossiyaning  hududiy 
jo y la sh u v id a n   kelib  chiqqan  holda  k o 'p ro q   shim oliy  oMkalarini  aks  ettirgan 
h aritalar  chizishgan.  U lard a jan u b iy   oM kalarning  yaxshi  tasv ir  etilm aganligi  o ‘sha 
d av rd a  bu  h ududlarni  o ‘rg an ilm ag an lig id an   d alo lat  beradi.  Y evropada  y aratilgan 
shu  d av rg a  oid  h aritalard a  esa   q it'a n i  S harq  bilan  b o g ’lovchi  tranzit  savdo  yoMi 
o 'tg a n   R o ssiyaning ja n u b iy   oMkalari  y axshi  aks  ettirilgan.
Y evropada  0 ‘rta  O siy o n in g   aniq  tasviri  aks  etg an   tarixiy  haritalar  X V I  asr 
s o ‘nggi  choragiga  m an su b   b o 'lib .  u lar  flam and  kartografi  A vraam   O rteliy  (15 2 7  -  
1598)  tom onidan  A n tv erp en d a  1579-yili  yaratilg an .  A n tv erp en   yirik  ilm -m a'rifat 
m arkazi  boM masa-da.  savdo  v a  sayohatlarni  am alg a  oshirish  talabi  aso sid a  bu 
y erd a  kartografiya  p aydo  boMgan  va  sh a h ar  y irik   h aritash u n o slik   m ark azig a 
aylangan.
X IV   asrdan  boshlab.  y ev ro p alik lar  Y ev ro p a  v a  O siyoni  bir-biridan  ajratib 
turuvchi  Ural  togMdan  sh arq d a jo y la sh g a n   T in ch   o k ean ig ach a  boMgan  h ududlarni


"T atariya*”  (T artariy e)  o i k a s i   deb  atay  b o sh lag an lar.  U shbu  h u d u d d a   yashovchi 
aholi  esa  a lo h id a   ajratilg an   h olda,  “ T atariy a  n o ‘g ‘o y la ri” .  “ T a ta riy a   m o ‘g ‘ullari” . 
“ T a tariy a   o 'z b e k la ri"   (T artars  U sb ek s)  kabi  n o m la r  bilan   atalgan.  K itob 
b o sish n in g   ix tiro   q ilin ish i  bilan  R us  v a  G ‘a rb iy   Y e v ro p a   a d ab iy o tla rid a   kelib 
chiq ish i  ta ta r-m o ’g 'u l  k o 'c h m a n c h ila rig a   b orib  taq a lu v ch i  D o n   dary o sid an  
sh a rq d a   y ash o v ch i  x a lq la m i  um u m iy   n o m   bilan   “ tata rla r"  deb  qayd  etilgan. 
IJlarn in g   tark ib ig a   n o ‘g ‘aylar,  o ‘zb ek larn in g   a v lo d la ri  kiritilg an .  K ey in ch alik  
0 ‘rta  O siy o   haqidagi  m a 'lu m o tla r  keng ay ish i  v a  u larg a   a n iq lik   kiritilish i  tufayli 
Y e v ro p ad a  0 ‘rta  O siy o   ah o lisi  h a q id a   “ C h ig ‘ato y   ta ta rla ri”  v a   “ T artarie 
In d e p en d e n ce " 
(M u staq il 
tata rlar) 
atam alari 
ken g  
q o ‘lla n ila   boshlangan.
С  h ig 'a to y  
tata rla ri” 
nom i 
y e v ro p a lik la m in g  
0 ‘rta  
O siy o  
h aqidagi 
ilk 
m a 'lu m o tla r  va  y o zm a  m atn lar  bilan   h u d u d n in g   C h ig ‘a to y   ulu si  tark ib id a   b o ‘lgan 
d a v rid a   lan ish g an lig id an   g u v o h lik   beradi.  Y e v ro p alik la r  n a zd id a   m o ‘g ‘ullar 
huk m ro n lig i  M o v aro u n n ah rd a X V I  asrg a q a d ar d av o m   etgan.  C h u n k i,  u lar a m ald a 
m uslaqil  b o 'lg a n   tem u riy lar  d avlatini  ham   m o "g ‘u lla r  d a v la tin in g   m ero s x o 'ri  va 
ird o slii 
sifatid a 
b a h o la r 
edilar. 
Shu 
sab ab d an  
X V I 
asrd an  
boshlab 
M o v aro u n n ah rd a  m ustaqil  d av latlar  -   B u x o ro   v a  X iv a   x o n lik la rin in g   v u judga 
kelishi  bilan  a d ab iy o tlard a “ m u staqil  tata rla r”  iborasi  p ay d o   b o ‘lgan.
1664  -   1665-yillarda  R o ssiy ag a  tijo ra t  ishlari  b ilan   kelg an   golland 
sav d o g ari 
N .  K.  V itsen   0 ‘rta  O siyo  hududi  h a q id a   qim m atli  m a 'lu m o tla r 
y ig ‘ishga  muvafTaq  boMgan.  U  “ T atariy a”  h u d u d ig a   K am a,  V o lg a   d aryolari  va 
K asp iy   d en g izi  q irg ‘o q larid an   T in ch   okeani  so h illa rig a c h a   q a d ar  ju d a   k atta 
h u d u d n i  k iritgan.  N .  K.  V itsen  A m sterdam   b u rg o m istri  lav o z im id a   (16 9 2   -   1714) 
fao liy at  y u ritg a n   d a v rd a   0 ‘rta   O siyo  tarix i,  iq tiso d iy   im k o n iy a tla ri  u stid a  jid d iy  
izlan ish lar  o lib   bo rg an .  N a tija d a   u n ing  “ S h im o liy   v a   S h a rq iy   T artariy a ”  asari  va 
u n g a  ilo v a  sifa tid a   0 ‘rta  O siy o   haritasi  v u ju d g a   k elg an .  A s ard a   “ 0 ‘zb ek iy a”  deb 
n o m la n g a n   k a tta   bob  m av ju d ,  u n d a   O 'r ta   O s iy o n in g   g e o g rafik  jo y la sh u v i,  tarixiy 
y o d g o rlik lari  h a q id a   ken g   m a 'lu m o tla r  berilgan.  M u a llifn in g   0 ‘rta   O siy o g a 
b a g ‘ish lan g an   h a ritasid a   e sa  K aspiy  d e n g iz in in g   sh a rq iy   q irg ‘o qlari  v a  X iv a 
x o n lig i  tasv irlan g an .
X V II 
a sr  b o sh larid a  R o ssiy ad a   birinchi  b o r  y irik   h a rita la r  to ‘plam i  “ К н и га 
Б о л ь ш о го   ч е р т еж а ”  (K a tta   ch iz m alar  k itobi.  1627-yil)  tuzildi.  U n d a   nafaqat 
M o sk v a 
d av lati 
tark ib ig a  
kiruvchi 
h u d u d la rg in a  
em as, 
b o sh q a  
q o ‘shni 
m a m lak a tla r  h am   o ‘z  aksini  to p g an   edi.  T o ‘p lam g a   F o rs la r  m am lak ati,  Q ora 
d en g iz n in g   T u rk iy a g a   q arash li  q irg ‘oqlari,  Q ozoq  D ashti,  U rg a n ch   p odsholigi 
(X iv a),  B u x o ro   v a b o sh q a lar h a q id a  qim m atli  m a 'lu m o tla r v a  h a rita la r kiritilgan.
P o rtu g a lla r  H in d isto n n i  k a s h f  etib  (1498).  u n d a   m u sta h k a m   o 'm a s h ib   ol- 
g a n la rid a n   s o ‘ng,  m am lak at  sh im o lid a jo y la sh g a n   h u d u d lar  v a  u la r  orqali  X itoyga 
b o rish   y o ‘llarini  izlay  b o sh la g an .  H in d isto n   bilan  0 ‘rta   O siy o   d a v latla rin in g  
q ad im d an   riv o jlan ib   k elg an   o ‘zaro   sav d o -iq tiso d iy   a lo q a la riun a tijasid a   bu  ikki
*  T artar  —  tatar  etno n im in in g   etim ologik  m a'n o la rid a n   b in   D astlab  M  Parijsk iy   (1 2 0 0   -   1259)  b u   nom   kelib 
ch iq ish in i  S h arq d ag i  afson av iy  T a r  (yoki  T artar)  daryosi  nom i  bilan  b o g ’lagan.  K ey inchalik  bu  etnonim   Frantsiya 
qiroli  L yudovik  IX  (1 2 2 6   —  1270)  nin g   “T artar  (d o 'z a x )d a n   c h iq q an lar”  shaklidagi  kesatiqli  so ’z i  aso sid a  keng 
tarqalgan.  A m m o,  aslida  b u   atam a  X ito y   shim olida  yashovchi  x a lq la m in g   X ito y   m an b alarid a  “ta-ta”  deb 
nom lan ish id an   kelib  ch iqqan  U larga  nisbatan  m o  g 'u l  atam asi  ilk  b o r  P lano  K arpini  a sarlarid a  tilg a  o h n a d i  Shu 
d a v T d a n  
b o sh lab   o 'rta   a s r  lotin  ad abiyotida  m o 'g ’ul  va  tartar  etno n im larid an  b ir-birini  to 'ld iru v c h i  s o 'z   sifatida 
foydalanilgan.


hududni  bir-biri  bilan  b o g ‘lab  turgan  savdo  y o 'lla ri  m ahalliy  aholiga  m a  lum  edi. 
H indistonlik  sa v d o g arlam in g   X itoy  v a  O 'r ta   O siyoga  sav d o   m aqsadida 
uyushtirgan  say y o h atlarid a  qatnashgan  y e v ro p alik lar  tom onidan  savdo  y o 'llari. 
h ududning  tabiiy,  g eo g rafik   v a  iqtisodiy  im koniyatlari  haq id a  m a'lu m o tlar 
to ‘plangan.  N atijad a  H indistondan  O 'r ta   O siy o   va  X itoyga  o lib  boradigan 
y o 'lla m in g  ja n u b iy   tarm o g ‘idan  X V I  a srd a   portugallar,  keyingi  asrlarda  inglizlar 
unum li  tarzd a  foydalangan.  Portugal  iyezuiti  B enedikt  G oes  bu  y o 'ld a n   birinchi 
b o 'lib   fo y dalangan  ilk  y evropalik  hisoblanadi.  U ning  X ito y g a  safari  savdo 
karvoni  bilan  L ahordan  boshlanib,  K obul,  B adaxshon,  Q ash q ar  shaharlari  orqali 
o 'tg an .  S afar  d av o m id a  u  S am arqand.  B uxoro,  Jalolobod,  O lm aliq  (Alm alek)" 
shaharlari  h aq id a m a 'lu m o t to 'p la b ,  y o 'l  ku n d alig ig a qayd  etib  borgan.
O 'r ta   O siyo  hududlarini  o 'rg a n is h   aso sid a  m a 'lu m o tla r to 'p la n ish id a   nem is 
tadqiqotchilari  ham   faol  ishtirok  etgan.  U lar  bu  hudud  bilan  X V   asrd a  bavariyalik 
lo g an n   Shil  tb erg er  m a'lu m o tla ri  aso sid a  ilk  bora  tanishgan  edilar.  Buyuk 
g eografik  k ashfiyotlardan  s o 'n g   nem is  k artografl  G erard  M erk ato m in g   (1512­
1595)  1595-yilda  yaratgan  k arto g rafik   to 'p la m i  -   “ A tlas”  u larn in g   O 'rta   O siyo 
haqidagi  tasav v u rlarin i  y an ad a  boyitgan.  “ A tlas” g a q o 'sh im c h a   ravishda  unda  aks 
ettirilg an   m am lakatlarni  tasvirlovchi  m atnlar  ham   m avjud  b o 'lg a n .  1637-yilda  rus 
tilm ochlari  B ogdan  L ikov  va  Ivan  D orn  m atnlardagi  eski  m a'lu m o tla r  o 'm ig a  
O siyo  h aqidagi  yangi  ru s m a'lu m o tla rid a n   foydalanib,  uni  q ay ta  ishlaganlar.  XVII 
asr  bosh ig a  m ansub  O siy o g a  oid  rus  chizm alarid an   m axfiy  ravishda  nusxa 
k o 'c h irilib ,  Y ev ro p ag a  o lib  ketilgan.  U lardan  biri  1692-yilda  G.  Shleyssing 
to m o n id an   G erm an iy ad a nash r etilgan.
X V III  asr  oxiri -  X IX   asrdagi  nem is  sayyohlari  v a  olim lari  boshqa  Y evropa 
m am lak atlari  tadqiqotchilaridan  farqli  rav ish d a   o 'z   e'tib o rlarin i 
F a rg 'o n a  
v o d iy sig a  qaratganlar.  B u  bilan  ular  O 'r ta   O siy o d a  m uhim   o ‘rin  tutgan  bu  hudud 
orqali  b o sh q a  q o 'sh n i  dav latla rg a   b o rishda  foy d alan ish n i  k o 'z d a  tutgan  b o 'lish lari 
eh tim oldan  holi  em as.
D unyo  o k ean larid a ja h o n   savdosi  riv o jlan ish i  bilan  O siyo  q it'a sid a   katolik 
cherkovi  jo su sla rin in g   m issionerlik  fao liy atlari  ham   k u chayib  borgan.  X itoyda 
fao liy at  o lib  borgan  k atolik  iyezuitlari  d ’A roxoy,  E sp in ’e  v a  G allershteyn  Sin 
(1 6 4 4 -1 9 1 1 )  im peratori  S z y a n ’-L u y an n in g   (1 7 3 6 -1 7 9 6 ) to p sh irig 'ig a   k o 'ra ,  impe- 
riy a  h aritasini  tuzish  uchun  m am lakat  h u d u d id a  izlan ish la r  olib  borganlar.  T adqi- 
q o tlar  X V III  asrd a  X ito y   tom onidan  bosib  o lin ig an   J u n g 'o r  x onligi  va  sharqiy 
F a rg 'o n a   h u dudlarida  olib  borilib.  x ito y lik   y er  tu zuvchilari  yord am id a  am alga 
oshirilgan.  F a rg 'o n a  vodiysi  v a  Iss iq k o 'l  a tro flarid a  to 'p la n g a n  m a 'lu m o tla r  1776- 
y ild a  P arijd a  “P ek in   m issio n erlarin in g   X itoy  tarix i,  fani  va  sa n 'a ti  haq id a  asarlari 
m ajm u asi”  nom i  bilan  nash r  etilgan.  U sh b u   asardagi  m a 'lu m o tla r  aso sid a  1837- 
y ild a fran su z k artografl  d ’A nvil  O 'rta   O siyo  haritasin i  yaratgan.
X IX   asr  ikkinchi  y arm id a   p olyak  sharq sh u n o si  I.  L elev el  B eruniy  jad v ali 
aso sid a  O 'r ta   O siyoning  kartasining  tu zish g a  m u v affaq   b o 'ld i.  U  o 'z   k artasid a  40 
ta   sh a h a r  va  dary o n in g   ham da  8  ta  v ilo y atn in g   n om ini  yo zib   qo;dirgan.  B iroq
*  O lm aliq   -   Sharqiy  Y ettisuvda  jo ylashgan  qadim iy  shahar.  H ozirgi  G 'u lja   shahrinm g  sh im oliy-g’arbida,  Oltin 
O 'rd a   va  M ovarounnahrdan  X itoyga  o lib   borib  b oruvchi  k arv o n   savdo  y o 'li  ustida  jo ylash gan   C h ig ’atoy 
xo n larm in g   qarorgohi  hisoblanib,  Urganchdan  85  kunlik,  Pekindan  70  kunlik  m asofada  joylashgan.  Ilk  m arotaba 
1375-yilda  K atalon xaritasida tasvirlangan.


k a rlad a  ham   k a m c h ilik lar  b o 'lib .  u n d a   O 'r ta   O siy o g a  tegishli  no m lam in g   yarm i 
k e ltirilg an .  B undan  tashqari,  jad v a ld a   n o to 'g 'r i  y o zilgan  raqam lar  tu zatilm asd an  
k o 'c h irilg a n .  N a tija d a   L elev el  kartasi  B eru n iy   k artasiga,  O 'r ta   O siyoning  asl 
q iy o fas ig a   ham   to 'g 'r i  k elm ag an .  M asalan,  jad v a ld a g i  B onqishloq  (M a n q ish lo q ) 
va  B olxon  nom lari  k artag a lu shirilm agan.
T a y a n c h   i b o r a l a r .
M uqaddasiy.  Istahriy,  Ibn  H avqal,  Ibn  R usta,  Ibn  X urdodbeh,  ‘'K ito b   ul- 
m aso lik   v a-l-m am o lik ” .  X o tu n k at.  Jin an jk at,  "D ev o n i  lu g ‘otit  turk”,  A.  G erm an, 
“ Y aboqu  su v i” ,  “ T ark e n t” ,  A v raam   O rteliy ,  “ T atariy a".  " O 'z b e k iy a ”.  B en ed ik t 
( iocs.
N a z o r a t   s a v o lla r i.
1.  A rab   g eo g rall  va  sayyohi  A l-M u q a d d asiy n in g   qaysi  a sarid a  O 'rta   O siy o  
lo p o n im lari  haqida  m a ’lu m o tlar m avjud?
2.  A l-M u q ad d asiy   o ‘z  asa rla rid a   C h a g ‘on iy o n d a  jo y la sh g a n   nechta  qish lo q  
no m larin i  keltirib  o 'tg a n ?
3.  M ahm ud  Q o s h g 'a riy n in g   "D ev o n i  lu g ‘otit  tu rk "  asarini  o ‘rgangan  v a  u 
aso sid a  a sa rla r y o zg an   olim larn i  ayting?
4.  O 'r ta   asrlard a  qaysi  y e v ro p alik   o lim larn in g   a sarlarida  0 ‘rta  O siyo  v a 
u n in g  g e o g rafik   h u d u d lari  tasv irlan g an ?
T A R I X I Y   T O P O N I M I Y A N I   О   R G A N I S I I N I N G   N A Z A R I Y ,   I L M I Y
V A   U S L U B I Y   A S O S L A R I :   H U D U D I Y L I K ,   T A R I X I Y L I K  V A   T I L  
J I H A T D A N   M A N S U B L I L I K
R e ja :
1.  T a r i x i y  
t o p o n i m i y a n i   o ‘r g a n i s h d a   h u d u d i y li k ,   t a r ix iy lik   va  til 
j i h a t d a n   m a n s u b li l ik .
2.  M u s t a q i l l i k   y i ll a r id a   O ' z b e k i s t o n   t o p o n i m i y a s i d a g i   o 'z g a r i s h l a r .
T a r i x i y   t o p o n i m i y a n i   o ' r g a n i s h d a   h u d u d i y l i k ,   t a r i x i y li k   va  til  j i h a t d a n  
m a n s u b l i l i k .   G eo g rafik   n o m la r  m uayyan  h u d u d d a  ajralg an   h olda  em as.  balki 
o 's h a   h u dud  bilan,  u  y erd ag i  tab iiy -ta rix iy   ha m d a  ijtim o iy -iq tiso d iy   sh aro itlar 
bilan  b o g 'liq   h o ld a  o 'rg a n ila d i.  A y n i  v aq td a  tev arak -atro fd ag i  hudud,  o 'lk a la rn in g  
tab iati,  tarixi  h am d a  to p o n im iy asi  ham   h iso b g a  o linishi  kerak.  C hunki,  g eo g rafik  
n o m la r  uzoq  d a v rla r m ah su li  b o 'lg a n i  bois  v aq t  o 'tig n i  bilan  o z m i-k o 'p m i  sh ak lan  
v a   m az m u n an   o 'z g a ris h i,  x a lq la m in g   k o 'c h ib   y u rish i  n atijasid a   e sa  bir  jo y d a n  
ikk in ch i  bir jo y g a  o 'tib  q o lish i  m um kin.
T o p o n im lar  til-lu g 'a t  fo n d in in g   bir  qism i,  biroq  u lar  lu g ‘at  tarkibidagi 
b o sh q a   s o ‘zlardan  uzoq  v aq tg a ch a   o 'z g a rm a s d a n   turishi  bilan  farq  qiladi. 
Iste 'm o ld a n   b u tu n lay   ch iq ib   ketgan  yoki  k ich ik   bir  h u d u d d a  uchraydigan  s o ‘z!ar 
k o ‘p in c h a   g eo g rafik   n o m la r  sh a k lid a   sa q lan ib   q o lg an   b o 'la d h   B ir  vaqtlar  keng 
iste'm o ld a   b o 'lg a n   bulan  (los),  d o 'lta   (sirtlon),  bu q alam u n   (ham eleon),  kish 
(so b o l)  kabi  hay v o n   n o m lari,  b a raz   (to g '  tep asid ag i  k ich ik ro q   tekis  m aydoncha), 
b o 'k ta r   (to g '  etagi),  q o 'l  (soy),  q asab a   (sh ah arch a),  q o ra   suv  (buloq  suvi), 
c h o rd ara   (q o ro v u l  b u d k a si),  h iso r  (q o 'r g 'o n ) ,  to 'r tk o 'l  (a y n an -c h o rd ev o r)  “ sh ah ar 
v a y ro n asi”  kabi  g e o g rafik   a ta m a lar  hozirgi  d av rd a  O 'z b e k is to n d a   butunlay


ishlatilm aydi  yoki  kichik -k ich ik   h u d udlardagina  saqlanib  qolgan 
Biroq.  bu 
so 'z lard a n   tuzilg an   topo n im lam i  to p sa  b o 'lad i.  A na  shuning  uchun  ham  joy 
nom lari  tiln in g   turli  tarixiy  dav rlard ag i  lu g ‘at  tarkibini  o 'rg a n ish d a   qim m atli 
m an b a hisoblanadi.
0 ‘zb ek isto n n in g   geografik  nom lari.  ya'ni  toponim iyasi 
0 ‘rta  O siyo 
to p o n im iy asin in g   bir  qism i  sanaladi.  O 'rta   O siyodagi  geografik  no m lam in g  
asosiy  q ism ini  hozirgi  o ‘zbek,  turkm an,  q irg ‘iz,  qoraqalpoq,  qozoq  ham da  tojiк 
tillari  y o rd am id a o songina tush u n ish   m um kin.
M ash h u r  top o n im ist  olim   E.  M.  M urzayev  qayd  qilganidek,  toponim lar 
hozirgi  m in taq av iy   yoki  etn o g rafik   ch eg aralam i  tan  olm aydi.  B uning  m a'nosi 
shuki. 
to jik ch a 
to p o n im lar 
0 ‘zbekiston. 
T urkm aniston 
va 
Q irg ‘iziston 
hududlarida.  o ‘zbekcha  va  q irg 'iz c h a   nom lar  esa  T ojikiston  h aritasida  ham  
m a'lum   m iq d o rd a  m avjud.
0 ‘rta  O siv o g a  turkiy  x alq lar  kelm asdan  oldin,  hozirgi  0 ‘zbekiston 
hududidagi  v o h alard a  y ashagan  m ahalliy  xalq lar  va  q abilalar  -   xorazm iylar. 
s u g 'd iy la r  C hoch  (T o sh k en t)  atroflari  ham da  F a rg 'o n a   vodiysi  (qadim gi  Parkan) 
aholisi  saklar  (sh ak lar)  o 'z b e k la rn in g   eng  qad im iv   ota-bobolari  hisoblangan  va 
sharqiy  E ro n   tillarid a  so 'z lash g a n la r.  Shunday  qilib.  0 ‘zbekiston  hududida 
ero n ch a  n o m lar  substrat  toponim lar,  ya'ni  o 'z b e k la r  tom onidan  assim ilyatsiya 
qilingan  tub  n o m lar  h isoblanadi.  S am arqand.  X orazm ,  Jizzax,  Q o 'q o n   kabi  k o 'p  
sonli  qad im iy  n o m lar ana shu n d ay  su b strat toponim lardir.
Y u n o n larn in g   O 'r ta   O siy o g a  kirib  kelishi  top o n im iy ad a  biron  bir  sezilarli  iz 
qodirm agan.  T ojik isto n d ag i  ls k a n d ark o ‘l  nom in in g   Iskandar  Z ulqarnayn  ism iga 
hech  aloqasi  y o 'q .  C h u nonchi,  B obur  bu  k o ‘lni  tilg a  olganda  uning  biron-bir 
nom ini  k eltirm aydi.  B undan  tashqari,  Iskandar,  Iskandardaryo,  Iskandarquduq 
kabi 
to p o n im lar  a n ch ag in a 
uchraydi. 
T arixchi 
A. 
M uham m adjonovning 
ta ’kidlashicha,  O 'z b e k is to n d a   Isk an d ar  nom li  q u d u q lar  anchagina.  X alq  bu 
q u d u q lam i  m ak ed o n iy alik   Isk an d ar nom i  bilan  b o g 'lay d i.
A slid a   bu  n o m lam in g   k o 'p lari  keyjngi  pa y tlard a   paydo  b o ‘lgan  M asalan, 
T o shkent  yaqinidagi  Isk an d arariq   xalq  orasida  lsk a n d arto ‘ra  laqabi  bilan  m ashhur 
b o 'lg a n   R ossiya  im peratori  N ik o lay  N ik o lay ev ich   nom i  bilan  m a'lum .
T u rk isto n d a   a rab lam in g   uzoq  d av r  d av o m id a  hukm ronlik  qilishi  joy 
no m larid a  o ‘z  aksini  topgan.  B unda  arab  tilin in g   adabiy  til  b o ‘lib  x izm at  qilishi 
katta rol o ‘ynagan.
A rab lar  bilan  bogMiq  nom lar  o rasid a  avliyolar,  p a y g ‘am b arlar  va  h ar  xil 
diniy  e 'tiq o d lar  bilan  bogMiq  b o 'lg a n   n o m lar  alo h id a  o 'rin   tutadi.  A rablar 
davridan  q olgan  to p o n im larn in g   eng  k o 'p   sonlisi  rabotlardir.  A rab lar o ‘zlari  bosib 
olgan  jo y la rd a   harbiy  p u n k tlar  -   k o ‘pd a n -k o ‘p  rab o tlar  (rib o tla r)  qurgan. 
C hunonchi,  B uxoro  biqinidagi  B oykand  (P aykand)  yaq in id a   1000  dan  ortiq  rabot 
b o 'lg an .  Bu  rab o tlard a  turkiy  x alq lam in g   h u ju m larig a  qarsh ilik   k o 'rsa tad ig an  
q o 's h in la r  turgan.  R abot  nom li  to p o n im lar  0 ‘z b ekiston  hu d u d id a  h o zir  ham   kam  
em as.  M asalan,  R o ssiy a  im p eriyasining  harb iy   olim i  N.  F.  S itny ak o v sk iy n in g  
1899-yildagi 
“ R o ‘y x a t” ida 
Z arafsh o n   v o d iy sin in g   faqat 
B uxoro 
qism id a 
B alandrabot.  B eshrabot.  Y ettirabot.  D eganrabot.  K altarabot.  K attarabot.  O ltirabot. 
O qrabot,  foshrabot.  C h u q u rrab o t.  Q o 'sh rab o t,  R abot.  R ab o tio 'zb ek .  R abotim ulla. 
R aboti  Y usuf,  N av rab o t,  Y angirabot  kabi  160  dan  o rtiq   qishloq.  bundan  tashqari.


sh u   q ish lo q la r  nom i  bilan  atalg an   bir  n e c h a   o 'n   ariq  qayd  qilingan.  S h u n in g d e k . 
bob  (bobil).  nahr.  tal  (tepa),  m asjid  (m ac h it),  m ad rasa  kabi  arab  atam alari 
g e o g rafik   n o m la r tark ib id a  k o 'p   uchraydi.
Q ash q ad ary o   v ilo y atid a  M a y m an a k   d egan  qish lo q   bor.  M ay m an a k   a ra b c h a  
s o ‘z  b o 'lib ,  “ o 'n g ” to m o n .  ‘"o‘ng  q o ‘l” d e g an   m a'n o n i  bildiradi.
S huni  ay tish   kerakki,  a slid a   a rab c h a   b o 'ls a   ham   tu rk iy   x a lq la r  tillarin in g  
lu g ‘at  tark ib id an   o ‘rin  olg an   bu  kabi  s o ‘zlardan  tark ib   topgan  to p o n im larn i  tu rk iy  
n o m la r d ey ish   to ‘g 'r i  b o ‘ladi.
T u rk iy   g e o g rafik   n o m la r  0 ‘zb ek isto n d ag i  to p o n im lam in g   aso siy   q ism in i 
tashkil  etadi.  L ekin,  o ‘zb ek c h a   g e o g rafik   n o m larn in g   k o 'p c h ilig i  key in g i  a srla rd a  
v u ju d g a  kelgan.
Shu  bilan  b irg a  O 'r ta   O siyoda,  ju m la d an .  O 'z b e k is to n d a   arab lard an   old in  
p ay d o   b o 'lg a n   n o m lar  ham   bor.  M asalan,  N a rsh a x iy n in g   “ B u x o ro   tarixi"’  k ito b id a  
tilg a   olin g an   bir  q an ch a  n o m la r  B u x o ro   a tro flarid a  hozirgi  k u n lard a  ham  
u ch ray d i.  S h o p u rk o n ,  K arm an a,  G 'ijd u v o n ,  Ishtixon  kabi  q ad im iy   ariq  h a m d a  
q ish lo q la r an a sh u lar ju m la sid a n .
O. 
D.  C h ex o v ich   X IV   asrdagi  B u x o ro   shavxi  S ay fid d in   B o h a rziy   x o tira sig a  
b a g 'is h la n g a n   v a q f   h u jjatlarin i  o 'rg a n ib .  B uxoro  atrofidagi  k o 'p g in a   g e o g rafik  
n o m la r h o z ir ham   m av ju d   ekan lig in i  aniqladi.
M o ‘g ‘u Ilarning 
kirib 
kelishi 
O 'r ta  
O siyo 
to p o n im iy asin i 
y an ad a  
m u rak k a b la sh tirib   y u bordi.  B u lu n g 'u r,  D arxon.  N o rin ,  N o rin k o 'l,  N o rin k a p a  
k a b ila r  m o 'g 'u lc h a   no m lard ir.  Shunisi  qiziqki.  N o rin k o 'l  d eg an   ariq  N .  F. 
S itn y ak o v sk iy n in g   " R o ‘y x a ti" d a   ham   uchraydi.  D ovon,  k o 'ta l.  to 'q a y ,  sh ib er. 
q a p c h ig 'a y   kabi  m o 'g 'u lc h a   a ta m alar  O 'r ta   O siy o   tu rk iy   xalq lari  tillari 
lek sik asid an   va to p o n im iy asid a n   m u stah k am   o 'rin   olgan.
R e sp u b lik a m iz d a  
m o 'g 'u lc h a   n o m lar  ham   k o 'p  
uchraydi. 
F a rg 'o n a  
v o d iy sid ag i  P o c h c h ao ta   soy id an   chiq arilg an   bir  ariq  B aran g ar  d ey ilad i.  bu  nom  
e sa   m o 'g 'u l  tilid a  (b aran g d o r)  " o 'n g   q o 'l.  o 'n g   to m o n "  d egan  m a 'n o n i  bild ira d i. 
S a m arq an d   v ilo y atid ag i  B u lu n g 'u r  tum ani  v a  k a n alin in g   nom i  m o 'g 'u lc h a   " lo y q a  
su v "  d eg an   m a 'n o n i  anglatadi.
O 'r ta   O siyo,  ju m la d an ,  0 ‘zb ek isto n d ag i  ru sch a  n o m lar  turli  y o 'lla r   bilan 
p ay d o   bo ig an .  V an n o v sk iy ,  V lad ik in o ,  V revskaya.  O b ru ch ev o ,  U rsatev sk ay a   kabi 
te m ir y o 'l  stan tsiy alari  R o ssiy a   im periyasi  h ukum ati  h o k im larin in g   q aro rla ri  bilan  
q o 'y ilg a n   rasm iy  n o m la r edi.
R us  d eh q o n lari  k o 'c h irib   keltirilg an   jo y la rd a   a n ch a g in a   ru sch a  n o m la r 
p a y d o   b o 'lg a n .  M irz a c h o 'lg a   ru s  dehqonlari  d astlab  
1886-yilda  k o 'c h irib  
k eltirilg an .  O 's h a   y ili  bu   y e rd a   to 'r tta   p o sy o lk a  v u ju d g a  kelgan.  B u lar 
Z ap o ro jsk iy ,  N ad ejd in sk iy .  R o m an o v sk iy   v a   S reten sk iy   p o sy o lk a lari  edi.  1898- 
y ilg a   k e lg a n d a   S ird a ry o n in g   h a r  ikkala  so h ilid a  9  ta  ru s  posy o lk asi  b u n y o d   etildi. 
B u n d an   k ey in   p a y d o   b o 'lg a n   ru sch a   g eo g rafik   n o m lar  ham   R o ssiy a d ag i 
n o m la rd an   farq  qilm as  edi,  b o sh q ac h a  aytganda.  ru slar  o 'z la rj  y a sh a b   kelg an   yoki 
o 'z la r ig a  tan ish   b o 'lg a n  jo y  no m larin i  q o 'v g a n   edilar.
S h o 'ro la r  d a v rid a   p ay d o   b o 'lg a n   g eo g rafik   n o m lar  aksari  sobiq  p ro le taria t 
d o h iy lari,  s h o 'ro   d av lati  v a   k o m m u n istik   p artiy an in g   rahbarlari  v a   p a rtiy a   h am d a 
d a v la t y u g u rd a k la rin in g   n o m larid an   iborat m afk u rav iy   n o m la r edi.


X ususan.  T o sh k en t k o 'c h a la rin in g   soni  va  nom lari  har doim   o 'z g arib  turgan. 
P oytaxt  k o 'c h alari  nom i  v a  sonini  T oshkent  shahar  O bodonlashtirish  Bosh 
b oshqarm asi  tom onidan  1978-yilda  nashr  etilgan  m a'lum otnom a  bilan  oradan 
chorak  asr  o 'tg an d a n   keyingi  ro 'y x a t  m ateriallarini  solishtirsak.  katta  tafovutni 
k o ’rish  m um kin.
1978-yilgi  n o m lam in g   k o ’pchiligi  kom m unistik  m afkura.  ruslashtirish 
siyosati  ruhi  bilan  su g ‘orilgan  edi.  M a'lum otnom ada jam i  b o ‘lib  3253  k o 'c h a   soni 
keltirilgan.  L ekin  m ustaqil  n o m lar  soni  1500  dan  oshm aydi.  B uning  sababi 
shundaki,  k atta  k o 'c h a   ham,  to r  k o ‘cha  ham ,  berk  k o 'c h a   ham   bir  nom   bilan 
atalgan;  m asalan.  bitta  k o ‘cha,  2  ta  tor  k o 'c h a.  2  ta  berk  k o 'c h a   A shrafiy  nom i 
bilan  atalgan.
G uliston  nom i  k o 'c h a la r  b o ‘yich a  eng  k o ’p  takrorlangan.  Bosh  G uliston 
k o 'c h a s in in g   yo n id a  l-G u listo n .  2-G uliston.  3-G uliston.,  10-Guliston  k o 'ch alari, 
shuningdek,  4  ta  G uliston  tor  k o 'c h a la ri  va  bitta  G uliston  berk  k o 'c h asi  m avjud 
boMgan.
1500  nom ning  uchdan  bir  qism i  an tropotoponim lar  -   kishilarning  ism- 
fam iliyalari.  laqablari.  taxalluslari  bilan  atalgan  toponim lar  edi.  Shu  500  nom dan 
aksari  qism i  -   280  g a  yaqini  rus  fam iliyalari  edi,  ular  orasida  partiya  va  davlat 
arboblari, 
fan 
va  m adaniyat  arboblari, 
qahram onlar, 
R ossiya  im periyasi 
generallari  asosiy  o ‘rin  tutar  edi.  Jum ladan,  A leksandrov,  B abushkin,  Blyuxer, 
B udvonniy,  V ereshchagin,  V revskiy,  V ishinskiy,  general  Petrov,  G rishin, 
D obrolyubov.  Jdanov.  Jukovskiy.  Ilich,  K adishev,  Kalinin.  K irov,  K otovskiy, 
K uropatkin. 
K renkel, 
K rupskaya. 
K uybishev, 
K utuzov, 
Lazo. 
Lenin. 
M alinovskiy,  Shum ilov  va hokazo.
T o sh k en td a 
kishi 
nom lari 
bilan 
atalgan 
500 
k o 'c h a d a  
o 'z b ek c h a  
an tro p o n im lar  soni  130  dan  oshm agan.  0 ‘zbekiston 
tarixi,  m adaniyati  va 
ad ab iy o tid a  ulkan  rol  o ‘ynagan  sh axslardan  anchagina  qism ining  nom lari  poytaxt 
k o ‘chalarida  o 'z  aksini  topgan.  L ekin  o ‘sha vaqtdagi  hukm ron  m afkura  va  siyosat 
nuqtayi 
nazaridan 
o ‘nlab 
b u yuk 
na m o y a n d alarn in g  
nom lari 
T oshkent 
k o ‘ch alarid an   o ‘rin  olm agan.
O 'z b e k is to n   poytaxti  k o 'c h alarid a n   250  tasi  ru sc h a  s o 'z la r bilan  atalgan  edi: 
A brikosoviy,  A g roshkola,  B ogarnaya,  V ishnevaya,  V ostochnaya,  G olubaya. 
G ornaya. 
G roznaya. 
D alnaya, 
D uboviy, 
Jarkiy, 
Z apadnaya, 
Z im nyaya. 
Industrialnaya,  K alinovoy,  K ish ech n iy   kabi.  Bu  kabi  toponim ik  n o m uvofiqlikka 
m ustaq illik  y illarid a ch ek  q o 'y ild i.
M u s ta q i l l i k   y i ll a r id a   0 ‘z b e k i s t o n   t o p o n im i y a s id a g i   o 'z g a r i s l i la r .   S ovet 
davlati  parch alan ib   k etgandan  keyin jo y   nom lari  m illiy  qad riy at  qatlam laridan  biri 
sifatid a  qaralib,  m ustaqil  to p o n im ik   siy o sat  y u rg izila  boshlandi,  xalq,  tarixi, 
m adaniyati.  tilig a   alo q ad o r  b o 'lm a g a n   sh ah ar  va  qishloqlar,  k o 'c h a la r  va  boshqa 
g eografik  o b ’yek tlar  nom lari  o 'z g a rtirila   boshlandi,  tarixiy  n o m lar  tiklandi,  qayta 
nom landi.
1989-yilda  o 'z b e k   tilig a  d av lat  tili  m aqom i  berilishi  geografik  o b ’yektlarni 
nom lash  v a  q ay ta  nom lash  siy o satid a  ham   burilish   n uqtasi  boldi,  toponim larni 
m illiylashtirish  harakati  boshlandi.  1990-yilda  “ M oskva”  m eh m o n x o n asin in g   shu 
jo y n in g   tarixiy  nom i  bilan  “ C h o rsu ” ,  K alinin  deb  atalib   kelingan  k o 'c h a n in g


azaliy   no m i  E ski  J o 'v a   d eb   n o m la n ish   bu  b o ra d a   q o 'y ilg a n   d astlabki  qadam  
b o 'ld i.
M u sta q illlik   y illa rid a   " q iz il”  to p o n im la r  b e k o r  qilinib,  jo y la m in g   tarix iy  
nom lari  tik lan d i  v a s o f  x a lq o n a  to p o n im lar p aydo  b o 'ld i.
T o sh k e n t  sh a h ar  hok im lig i  q o sh id a   T o p o n im iy a   k o m issiy asin in g   tuzilish i, 
u n g a   tan iq li  o lim lar  -   to p o n im sh u n o sla r,  tarix ch ilar,  tilshunoslar,  shu n in g d ek , 
y o z u v c h i-sh o irla r  v a  b o sh q a  jo n k u y a r  m u tax a ssisla rn in g   jalb  qilin ish i  (1992) 
k o m issiy a  ish in in g  jo n la n ish ig a   im kon  berdi.
1 9 8 9-yildan  2 003-yil  o k tab r  o y ig ac h a  T o sh k en td a g i  m ustaqil  n o m larg a  eg a 
b o ‘lgan  k o ‘c h alard a n   1000 g a  y aq in   k o ‘cha q ay ta n om landi.
N o m i  o 'z g a rtirilg a n   k o 'c h a la rn m g   q ariy b   uchdan  bir  q ism ig a   A hm ad 
Y assaviy, 
B ah o u d d in   N a q sh b a n d , 
Im om  
at-T erm iziy , 
M ahm ud 
T oro b iy , 
Ja lo lid d in   M an g u b erd i.  A m ir T em u r.  B obur.  H usayn  B oyqaro.  T eim u r  M alik   kabi 
b u y u k   sh a x sla rn in g   n o m lari  b erilib  p o v ta x t  to p o n im iy asid a  ab ad iv lash tirild i.  Shu 
bilan  b irg a   M u x to r  A v ezo v .  B etxoven.  M ah atm a  G andi.  N eru,  L ev  T olstoy, 
C hex o v ,  S h o ta   R u stav eli  kabi  k lassik la rin in g   nom lari  T o sh k en t  k o ‘chalarini 
bezab  turibdi.
O 'z b e k is to n   m u staq illik k a   erish g an id an   s o ‘ng  to p o n im ik a  fani  y an ad a 
riv o jla n a   b o shladi.  S h u n in g d ek ,  y u rtim iz   to p o n im larin in g   n o m lan ish ig a  ham  
jid d iy   e ’tib o r  b e rila   bosh lan d i.  X ususan.  V a zirlar  M a h k am asin in g   “ 0 ‘zb ekiston 
R e sp u b lik a sid a g i  m a 'm u riy -h u d u d iy   birlik lar,  aholi  p unktlari,  tas h k ilo tla r  va 
b o sh q a   to p o n im ik   o b 'y e k tla rn in g   n om larini  tartib g a   solish  to ’g ‘risid a”  1996-yil 
31 -m ay d ag i 
2 0 3 -so n  
Q aro ri, 
V a zirlar 
M ah k am asin in g  
“ O 'z b e k is to n  
R e sp u b lik a sid a g i  m a 'm u riy -h u d u d iy   b irliklar,  aholi  pu n k tlari,  tash k ilo tla rg a   va 
b o sh q a   to p o n im ik   o b 'y e k tla rg a   n o m   b erish  ishlarini  tartib g a   solish  to ’g ‘risid a” 
2 0 0 4 -y il  11-a v g u std ag i  3 8 3 -so n   qarori,  V azirlar  M ah k am asin in g   2 012-yil  16- 
o k tv ab rd ag i 
2 9 5 -so n  
q a ro rig a   aso san   “ G eo g rafik  
o b 'y e k tla rn in g  
nom lari 
t o 'g ‘risid a” gi  O 'z b e k is to n   R esp u b lik a si  Q onuni  (O 'z b e k is to n   R esp u b lik asi  qonun 
hu jjatlari  to ‘plam i,  2 0 1 2 -y .,  4 1 -4 2 -so n .  4 8 3 -m o d d a)  fik rim izn in g   isbotidir. 
L 'tib o rlis i.  V a z irla r  M a h k a m a sin in g   2012-yil  16 -o k ty ab rd ag i  295 -so n   Q aro rig a  
a so san , 
“ G e o g rafik  
o b 'y e k tla rn in g  
nom lari 
to ‘g ‘risid a” gi 
O 'z b e k is to n  
R e sp u b lik asi  Q o n u n id a   0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  Iq tiso d iy o t  v azirlig i,  O liy   va 
o 'r t a   m ax su s  ta 'lim   vazirlig i  b e lg ilan g an   tartib d a  V azirlar  M ah k am asig a  20 1 4   -  
2 0 1 5 -o ‘quv  y ilid an   b o sh lab   5 4 4 0 5 0 0   -   “ G eo g rafiy a”  ta 'lim   y o ‘nalish lari  aso sid a 
" T o p o n im ik a ” 
m u tax assislig i 
b o ‘y ic h a  
m ag istra tu ra d a 
k ad rlar  tay b rlash n i 
b o sh lash   to ‘g 'r is id a  ta k lifla r  k iritish  h a q id a   k o 'rs a tib  q o ‘yilgan.
0 ‘z  n av b atid a,  m u staq illik   y illa rid a   0 ‘zb ek isto n   to p o n im ik asid a   jid d iy  
o ‘z g arish lar  y u z  berdi.  S obiq  ittifoq  d av rid a  y u rtim izd ag i  qishloq,  shaharcha. 
k o 'c h a   v a  b o sh q a   jo y   n o m lari  L enin,  M arks,  E n g e l’s,  L u n ach arsk iy ,  K irov, 
V o ro sh ilo v ,  L o patin,  F ru n ze,  Q izil  m aydon  va  b o sh q a  n o m lar  bilan   atalib 
k e lin g an .  S h u n isi  ajab lan arlik i.  bu  sh a x sla rn in g   b a  zilari  u m rid a  bir  m arta  ham  
y u rtim izg a   q ad am   q o ‘ym ag an .  b izn in g   tarix im iz  v a  q a d riy a tla rim izg a   m utlaqo 
alo q asi  b o ‘lm ag an   k im s ala r  edi.  Y o k i  shah arlard ag i  a k sariy at  tu rar j o y   m avzelari 
“ S - l ” , 
“ S -2 ”, 
“ T-3 
d eg an , 
o d a m d a  
hech 
q an d ay  
h is-tu y g ‘u, 
x o tira 
u y g ‘o tm a y d ig an   m av h u m   n o m la r bilan  atab  kelingan.


H ozirda  bu n d ay   n o m lar  o ‘rnini  tarix im iz   bilan  b o g 'liq .  chuqur  m a  noli 
n o m lar  egalladi.  M asalan.  T oshkentning  o ‘zida  shah am in g   qadim gi  12  darvozasi 
nom i  bilan  k o ’cha.  m ah allalar  paydo  b o 'ld i:  S am arqand.  B eshyog’och.  K o ’kcha, 
C h ig 'ato y ,  S a g ’bon.  L abzak.  T axtapul,  Q o rasaro y .  K am olon,  Q o ‘ym as.  Q o 'q o n  
Q ashqar.  S hu n in g d ek ,  aholining  yash ash   sharoiti  va  m ash g 'u lo tlarid an   kelib 
chiqqan  n o m lar y an a q ay ta tiklandi.  M asalan.  T o sh k en tn in g  eski  sh ah ar qism idagi 
P ichoqchilik.  C h arx ch ilik ,  K o ‘nchilik,  D egrezlik.  Taqachi.  E garchi,  0 ‘qchi. 
Z argarlik,  P a rc h a b o f v a  hokazo.  S huningdek,  keyingi  y illarda  p o y tax tim izd a  m il- 
liy  tarix im izg a   b e g o n a   b o 'lg an ,  y u q o rid a  zikr  etilgan  yasam a,  siyosiy  nom lar 
o 'm ig a   M irobod.  R akat.  M in g o 'rik .  D arxonariq.  Shayxontoxur,  Y akkasaroy,  Zar- 
qaynar.  U ch tep a  kabi  asl  no m lam in g   tik lan g an in i,  eng  m uhim i,  bunday  ishlar 
m am lak atim izn in g   b arch a  m intaqa  v a  hududlari  m iqiyosida  am alga  oshirilayot- 
g anini  ta 'k id la s h   joiz.  H ozirda  bunday  to p o n im ik   o 'z g arish lam i  yurtim izn in g   b ar­
ch a   v ilo y atlarid a  k o ‘rish  m um kin.  H ozirgi  k unda  Q o ra q alp o g 'isto n   R espublikasi, 
viloyatlar.  tu m a n lar  va  shaharlarda  geografik  o b 'y e k tla m i  nom lash  va  qayta 
n om lash  m asalalarini  k o ‘rib  chiquvchi,  shuningdek,  “ G eografik  o b 'y e k tla m in g  
nom lari  t o 'g ‘risid a” gi  O 'z b e k isto n   R espublikasi  Q onuni  talablarining  bajarilishini 
nazorat  qiluvchi  k o m issiy alar -  m axsus  org a n lar tashkil  etildi.
T a y a n c h   i b o r a l a r :
Isk an d ar  Z u lq am ay n ,  N.  F.  S itnyakovskiy.  M aym anak,  O.  D.  C hexovich. 
B u lu n g 'u r,  Z apo ro jsk iy ,  N adejdinskiy,  G uliston,  m ustaqillik  yillarid a  jo y  
nom laridagi  o ‘zg arish lar,  “ M oskva"  m ehm onxonasi,  C horsu,  q aror  va  qonunlar. 
S am arqand,  B e sh y o g ‘och.  K o ’kcha.
N a z o r a t   s a volla ri:
1.  Y u n o n lam in g   0 ‘rta O siyoga kirib  kelishi  y u rtim iz  to p onim iyasida  qanday 
iz  qodirgan?
2.  A rab lar bilan  b o g ‘liq jo y  nom lari  orasida qanday  n o m lar nisbatan  k o 'p ro q  
uchraydi?
3.  M ustaq illik   y illarid a  0 ‘zbekiston  to p o n im iy asid a  qanday  o 'z g a rish la r  yuz 
berdi?
4.  M u staq illik   y illarid a  0 ‘zbekiston jo y   nom lari  to 'g 'r is id a   qanday  q aro r  va 
q o n u n lar e 'lo n   qilindi?
T A R I X I Y   T O P O N I M I Y A N I N G   S U B S T R A T I   -  О   Z A G I   H A M D A   N O M  
Y A S O V C H I   L E K S E M A  -  K O M P O N E N T L A R 1
R e ja :
1.  T o p o n i m l a m i n g   ta r i x i y   imlosi.
2.  G e o g r a f i k   n o m l a m i n g   yozilishi.
T o p o n i m l a m i n g   t a r i x i y   imlosi.  T o p o n im lar  sh u n d ay   s o ‘zlarki,  u lar  uzoq 
d av r 
d av o m id a 
iste'm o ld a 
b o ‘lganidan 
g ram m atik  
va 
fonetik  jih a td an  
o ‘zg arish larg a u eh rag an .  A n a  shu  o ‘zgarish lam in g   harakteri  h aq id a tasav v u r  hosil 
qilish   to p o n im lam in g ,  aytaylik,  bundan  bir  n ech a   asr  oldin  qanday  talaffu z


q ilin g a n in i 
a n iq la sh d a   ju d a  q o 'l 
keladi. 
C hunki,  to p o n im larn in g   koM nu 
y o d g o rlik la rd ag i  shakli  u larn in g   d astlab k i  h olatini  aniqlash  u ch u n   q o ‘shim cha 
m aterial  b o 'lib   x izm at  qiladi.  M asa lan .  0 ‘zb e k isto n d a   V ohim .  V ahim ,  U vaqim  
k abi to p o n im la r  bir n e ch a  m arta  tak ro rlan ad i.
F  to v u s h in in g   turkiy  fflla rd a   h arakterli  em aslig in i  h iso b g a   olsak.  V 
to v u sh in in g   s o ‘z  b o sh id a  kelm aslig in i,  shu n in g d ek ,  f   to v u sh in in g   p  tovushiga, 
s o ‘n g ra  b  to v u sh ig a,  hatto   m   to v u sh ig a   ay lan ish i  m un ik in   ek an lig in i  tasav v u r 
q ilsak,  y u q o rid a g i  to p o n im larn in g   a rab c h a   v a q f  (“ din iy   m u assasa  ixtiyoriga 
o ‘tk azilg an   m u lk   yoki  d a ro m a d ” )  atam asi  ek an lig i  ay o n   b o ‘ladi.  Y oki  N am angan 
v ilo y atid ag i  P o p   shahri  arab   g eo g raflari  asa rlarid a  (X I  -   XII  asrlarda)  B ob 
(a ra b c h a   " d a rv o z a " )  sh ak lid a  q ay d   q ilingan.  “ B o b u rn o m a” dan  bosh lab   e sa  P op 
shaklini  o lg an   v a  tran sfo rm a tsiy a g a   uchragan.  A ndijo n   shahri  e sa  arab   geograflari 
a sa rla rid a   v a   b o sh q a   k o ‘h n a  tarix iy   m a n b alard a  A ndiyon,  A n d ik o n .  A ndigon 
sh a k lla rid a  tilg a  olin g an .  B o b u r z am o n id a A n d ijo n   deb  “tu rk iy ”  shakl  olgan.
S a m arq a n d   shahri  y aq in id a   S am arq an d   hokim i  G u rak n in g   ukasi  O faran 
to m o n id an   b u n y o d   etilg an   (V II 
asr)  O fa rin k a t  shah rin in g   nom i  fonetik 
o ‘zg arish g a   u c h rag a n   v a   d astla b   F arankat,  F rinkent,  s o ‘ngra  P rinkent.  nihoyat 
P rim k en t  s h a k lid a   tala ffu z   q ilin ad ig an   boMgan  (O q d ary o   tu m a n id ag i  hozirgi 
P rim k en t  q is h lo g ‘i). 
B u n d a  kat  u n su rin in g   keyingi  a srlard a   tu rk iy la sh ib 
“ k e n tla h ish ”  ja ra y o n i  y aq q o l  k o ‘rinadi.
Q a sh q a d ary o   v ilo y atid a g i  S h ah risa b z  tarixi  m an b alard a  K esh  sh ak lid a 
b erilgan.  U ni  K esh  deb  o ‘qish ad i.  T o ‘g ‘risi  K ash  b o 'ls a   kerak.  ch u n k i  shah arn in g  
epiteti  “ K ash i -  d ilk a sh ”  boMgan.
Y an a  b ir  m isol.  S am arq an d   bilan  X o ‘ja n d   shaharlari  o ra lig 'id a g i  tarix iy  
oMka  a rab in av is  v a   fo rsn av is  m an b alard a  Istaravshan,  O srushona.  0 ‘srushona. 
Sutru sh n a,  U sru sh n a.  U starav sh o n ,  U stru sh o n a,  S u tru sh a n a  kabi  sh ak llard a  qayil 
q ilingan.  E ro n sh u n o s  V .  A.  L iv sh its  M u g ‘  tep alig id an   (T o jik isto n )  topilgan  s u g 'd  
hujjatlari  (V III  a sm in g   birin ch i  ch o rag i)  a so sid a   oM kaning  asl  nom i  S trushna 
ek an lig in i  an iq lad i.
A rab  g eo g raflari  Istaxriy.  Ibn  H avqal  a sarlarid a  S am arqand  v ilo y a tin in g   12 
ta   ru sto q larid an   (d a h alarid a n )  biri  San jarfag n   deb  atalgan.  A k ad em ik   V.  V. 
B a rto l'd   v a   tarix ch i  V.  L.  V y atk in   o ‘sha  S an jarv ag n   to ponim i  Y angiariq 
k an a lin in g   o ‘n g   to m o n id ag i  Z a n jirb o g '  q ish lo g ‘i  n o m id a   saq lan ib   qolgan.  degan 
edi.  V a q f  h u jja tla rid a   ham   “ S an jarv ag n   degan  jo y   Z a n jirb o g ‘  nom i  bilan  
m ash h u rd ir”  d ey ilad i.  Bu  fik m i  tarix ch i  О.  I.  Sm irnov  ham   tasdiqlaydi  .
T ild ag i  h a r  q an d ay   to v u sh   o ‘zg arish lari  faq at  fonetik  tad rijiy lik   oqibati 
em as.  T il  ta rix ig a   o id   h ar  q an d ay   a sa rlard an   fo n etik   q o n u n iy atlarn in g   buzilishiga, 
butu n   b ir  b o ‘g 'in la r.  hatto   ta rk ib iy   q ism la r  (u n su r)larn in g   tu sh ib   qolishiga. 
u rg ‘u lar o 'm in in g   a lm a sh ish ig a  o id  k o 'p la b   m iso lla r to p ish  m um kin.
N u tq d a   liso n iy   v o sitala m i  tejash   qonun iy ati  to p o n im iy a  so h a sid a   ayniqs.i 
y a q q o l  sezilad i.
X I-X II  a srla rd a   B u x o ro d a   biron  k ish ig a   qarash li  y er  asbob  d eyilgan  (bu 
a rab c h a   s o ‘z n in g   b irlig i  -   sabab).  X V I-X V II  a srlard a  y erd an   tash q ari  m ulk  asb o b  
d e b   a ta la   b o sh lag an .  B u  s o ‘zn in g   hozirgi  m a'nosi  (q u ro l-y a ro g ‘  yoki  buyum ) 
keyingi  a srla rd a   p a y d o   boMgan  v a  m azk u r  atam a  tarix iy   n o m lar  tark ib id a  k o 'p  
u chraydi.  C h u n o n c h i.  J o ‘y b o r  sh ayxlari  (B u x o ro )  a rx iv larid a  A sb o b i  A li  Y om clii.


A sbobi  B o g 'ik alo n ,  A sbobi  Ibrohim .  A sbobi  K ofiron,  Asbobi  Sho  'rcha  kabi  bir 
qancha  jo y   nom lari  tilg a  olinadi.  K o 'rin ad ik i.  asbob  so 'z id an   keyin  bu  yer 
k im n in g   yoki  qanday  jo y   ekanligini  bildiradigan  aniqlovchi  b o 'lg an .  M asalan. 
A sbobi  K ofiron.  y a’ni  ‘‘K o firlar  yeri"  kabi.  K eyingi  asrlarda  aniqlovchi  so ‘zi  tu- 
shib  q olib,  asbob  atam asi  toponim ga  aylangan.  Shunday  qilib,  bunday  toponim lar 
6 - 7   asr old in   paydo  b o 'lg an .  K o ‘rinadiki,  bu  o ‘rin d a fonetikaning roli  yo‘q.
C h o '  Ida  g ala-g ala  b o 'lib ,  uchib  yuradigan  qorabovur  degan  qush  bor 
(b a g ‘ri,  ya'ni  k o 'k ra g i  q o ra  b o ‘lgani  uchun  shunday  deb  ataladi;  qorabayir  zotli  ot 
nom i  ham   shu  so 'z d a n   kelib  chiqqan).  Q orabovur yoki  qorabayir degan urug‘  ham  
b o ‘lgan.  Q o rab ay ir  nom li  qish lo q lar  shu  u ru g '  nom i  bilan  atalgan.  Q orabovur 
qushi  ilgarilari  b a g ‘ri  qaro  ham   (m asalan,  ‘'B o b u m o m a ” da)  deb  atalgan.  H ar 
ikkala  tarkibiy  qism i  o 'z b ek c h a,  faqat  o 'rin   alm ashgan,  b a g ‘ri  qaro  shakli  esa 
to jik   tili  g ram atik asig a  xos.  Buxoro  v iloyatida  B ag 'riq aro   degan  jo \  ham   bor. 
S o ‘zlarn in g   tojik  tilig a  x os  o ‘rin  alm ashuvi  toponim ikada  uchraydi  M asalan, 
X o razm n in g   qadim iy  poytaxti  K ot  shahri  y aq in id a  A m udaryodan  chiqarilgan 
k atta bir  ariq  Q orasu v   deb  atalgan.  Shu  kanal  X III  asr  m uallifi  Ibn  al-A sm ing  arab 
tilida  v o zilgan  bir  asarid a  S uvqora  deb  atalgan  va  kanalning  nom i  “q o ra  suv" 
degan  s o ‘z  deb  izohlab  ham   q o 'y ilg a n .
K o m p o n en tlarn in g   alm ashib  turishiga  toponim iyadan  em as.  antroponi- 
m iyada  ham   k o 'p la b   m iso llar  keltirish  m um kin:  Q o ‘rg 'o n te p a   -   Tepaqo‘rg ‘on. 
S ar(i)b o zo r -   B ozorboshi,  S ariq o ‘rg 'o n   -   Q o ‘rg ‘ontagi,  A lisher  -   Sherali,  A libek
-  B egali,  B oy  sari  -  S ariboy v a  h.k.
Y u q o rid a  qayd  q ilinganidek, 
bundan  bir  necha  asr  oldin  bitilgan 
y o d n o m alard a  qayd  qilin g an   top o n im lar jo y   n o m larining  qadim iy  shakllarini  bilib 
o lish g a  yordam   beradi.  B iroq  0 ‘rta  O siyo,  ju m la d an .  O 'zb ek isto n   sh aro itid a 
qad im iy   q ay d lar  d oim   ham   to p o n im lam in g   dastlabki  shaklini  aniqlash  uchun 
ishonchli  m an b a  b o ia v e rm a y d i.  C hunki,  M ovarounnahrni  arablar bosib  olgandan 
s o ‘ng  barcha  y o zm a  y o d g o rlik lar  arab  yo zu v id a  yozilgan  edi  (yunon,  su g ‘d, 
q adim gi  turk  va  b o sh q a   yo zu v lard a  ayrim   g eografik  nom largina  qayd  etilgan). 
X itoy  m an b alarid a  m u alliflar  O 'rta   O siyo  jo y   nom larini  o ‘z  tiliga  m oslab. 
b u tunlay  buzib  yozishgan.  M asalan,  xito y ch ad a   Sam arqand  Si,  Toshkent  Shi, 
Q an g u y   davlati  Y uni  sh ak llarid a qayd  etilgan.
S am arqand  shahri  y u non  tarixchilari  a sarlarida  M arakanda  k o ‘rin ish id a 
y ozilgan.  B iroq  u ndan  keyingi  barcha  m an b alard a  bu  shahar  nom i  S  harfi  bilan 
boshlangan.  C hunonchi.  s u g ‘d  hu jjatlarid a  bu  tarixiy  shahar  nom i  Sm arakans  deb 
bitilgan.
T ilni  tu sh u n m ay d ig an   kishi  so 'z n i  n o to 'g ‘ri  eshitadi  degan  fikr bor.  B izning 
fikrim izcha.  y u n o n lar  ham   m ahalliy  s o ‘zlam i,  ju m lad an ,  nom lam i  g 'a la ti 
eshitishgan  va sh a h a r n om ini  q u loqlariga c halinganday,  S  harfisiz yozishgan.
M a'lum ki,  0 ‘rta  O siy o d a  m ing  y ild an   ortiq  d av r  d avom ida  barcha  yo zm a 
y o d g o rlik la r arab  yo zu v id a,  k o 'p   hollarda  arab  tilid a yozilgan.  Arab  yozuvi  tu rk iy  
tillarning  im losi  e h tiy o jla rig a  to 'la  ja v o b   berm a s edi.
A na  shu n in g   u ch u n   ham   arab  m ualliflari,  shahar-qishloqlar,  d ary o lar  va 
b o sh q a  g eo g rafik   o b 'y e k tla rn i  y o zishda  jid d iy   xato lik larg a  y o ‘l  q o ‘yganlar. 
M asalan.  “ A rab  g e o g raflari  k u tubxonasi”  se riy asig a  oid  (IX   -  XI  asrlar)  m ashhur 
tarix iy   g eo g rafik   asa rla rd a   M ovaraunnahr.  ju m la d an .  0 ‘zbekistondagi  bir  nech a


yu z  g e o g ra fik   nom   tilga  o lin g an .  B o sh q a  m an b alard an   farqli  o 'la ro q .  bu 
seriy ad ag i  “ K itob  ul-m asolik  v a   u l-m a m o lik ”  ( Y o 'lla r  v a  m am lak atlar  haq id a 
kito b )  n o m li  a sarlar  to 'p la m id a   (m u allifla r  Ibn  X u rd o d b eh .  Ibn  H avqal,  Istahriy, 
M u q a d d a siy   asarlari)  sh ah ar-q ish lo q lar.  d ary o   v a  to g 'la r,  sh a h ar  d arv o zalari, 
b ozorlar,  tarix iy -m e'm o riy   va  b o sh q a   y o d g o rlik la m in g   n o m la rid a   unli  to v u sh lam i 
b crish d a  z eru   zabardan  ham   fo y d alan ilg an   v a  m ahalliy  talaffu zn i  to 'g 'r ir o q  
ifo d a la s h g a   h arak at  qilingan.  S h u n g a   q a ram asd an .  jo y   n o m larin in g   y ozilishi 
m illiy   tala ffu z n i  to ‘la  aks  e ttira   olg an   em as.  N o m lam in g   haq iq iy   talaffuzini 
an iq lash   sh u n in g   uchun  ham  q iy in k i.  arab   m u alliflari  bu  nom larni  a rab c h a  talaffu z 
q o n u n la rig a   b o 'y su n d irish g a   h arak at  q ilg an lar,  holbuki  arab ch a  talaffu zd a 
c h o ‘zin c h o q   unlidan  so 'n g   ikki  u n d o sh n in g   v a  q isq a  unlidan  keyin  ham   u ch ta 
u n d o sh n in g   kelishi  m um kin  em as.  S h u n in g   u c h u n   ham   S am 'o n iy   S angbad  o ‘m ig a 
S an g ab ad ,  S u rx k at  o 'rn ig a   S u rx ak at,  S u tx o n   o 'm ig a   S utaxon  deb  yo zish g an . 
K o 'p g in a   n o m la r  tarkibida  ta k ro r-ta k ro r  u ch ray d ig an   o xirgi  q o 's h im ch a larn in g  
talaffu zin i  a n iq lash   ayniqsa  m u h im .  C h u n k i  b u lar  tu rd o sh   otlar.  S u g ‘d ch a  jo y  
nom lari  ta rk ib id a   keladigan  varq  (to ‘g ‘on)  s o ‘zi  a rab   geo g raflari  asa rla rid a   varaq 
d eb.  fa g ‘n  “ ib o d atx o n a’’  so ‘zi  e sa  fa g ‘an  sh a k lid a  yozilgan.
S h u n d a n   k o 'rin ad ik i.  arab  m u alliflari.  hatto   arab  yo zu v id a  y o zg an   m ah alliy  
m u alliflar  h am   geografik  n om larni  y o z is h d a   m ah alliy   sh aroitni,  m illiy   talaffuzni 
y e ta rlic h a   in o b atg a  olishm agan.  B u n d a  tu rk iy   tilla r  uchun  x os  b o 'lm a g a n  
to v u sh larn i  ifodalaydigan  h a rfla rn in g   ish latishi  ham   rol  o 'y n a g a n .
A rab   y o zu v in in g   katta  k a m c h ilik larid an   biri  shu  ediki,  s o ‘zlarni,  ju m la d an , 
a toqli  o tla rn i  y o zish d a  bir  q an ch a   h o llard a  unli  to v u sh lar  o ‘z  aksini  to p m as  edi. 
M asalan,  S a m arq a n d   h a rfm a -h a rf o 'q ig a n d a ,  S m rqnd,  B u x o ro   -   B xoro,  F a rg 'o n a
-   F rg 'o n a   sh a k lla rid a   yozgan.  Jo y   n o m larin i  y o zish d a,  ayniqsa,  u  q a d ar  m ash h u r 
b o ‘lm agan  g e o g rafik   nom larni  x a tg a  tu sh u rish d a   m uayyan  q o n u n -q o id alarg a  amal 
q ilin m as.  k o ‘p g in a  hollarda  har  bir  x atto t  o ‘z  b ilg a n ic h a   y o z ar  edi.  B uning  u stiga 
to p o m m la rn in g   m ahalliy  talaffu z   sh akli  in o b atg a   olin m as  edi:  Q o 'q o n   -  X o ‘qand. 
X u v ak n d .  J iz z a x   -   D zak.  Z arafsh o n   -   Z rfsh o n ,  T o sh k e n t  -   T o sh k n d .  N ay m an   -  
N y m an .  Q u v a  -  Q ubo.  T uyam o  y in -  T v a   buyni  yoki  fuyam uin  h o lid a  y o z ila r edi.
“ A ra b   yozuvi  tufayli,  -   d eg an   edi  a k ad e m ik   V .V .B arto ld   sh a h a rla m in g   va 
b o sh q a  o b ’y e k tla rn in g   nom lari  tan ib   b o ‘lm ay d ig an   d a rajad a  o ‘zg arib   k etad i” .
G ap   sh u n d ak i,  sh o 'ro la r  d a v rid a   (1 9 2 3 -y ild a )  isloh  q ilin m asd an   oldin  bu 
y o z u v d a  ch  bilan  i,  к bilan  g,  o ‘  bilan  u  v a  v,  y e  bilan  e  va hatto   i  tovushlari  bir xil 
h a rflar  b ila n   ifo d a e tilar edi.  S hu n d ay   qilib .  g e o g rafik   n o m la m in g  y o zm a  sh a k llari 
u la m in g  ta la ffu z  o 'zg ach alik la rin i  to ia  aks  ettira  o lm as  edi.
A rab  
y o z u v ig a   ko ‘proq 
to ‘xtalish im iz n in g  
sababi 
shundaki, 
tarixiy 
to p o n im la rn in g  k o 'p ch ilig i,  arab  g ra fik a sid a  y o zilg an   edi.
L o tin   g ra fik a sig a,  keyinroq  e sa  ru s  alifb o sig a   o 'tilish i  bilan  ahvol  o ‘zgardi: 
y e r-su v   n o m la rin in g  yozm a shakli  u lam in g  tala ffu z ig a  y a q inlashdi.
S h u n g a   qaram asdan.  g e o g rafik ,  n o m la m in g ,  xusu san ,  y irik   o b ’y e k tla r  n o m ­
larin in g   y o z m a   shakli  k o 'p ro q   tarix iy   an 'an a   m ah su li  b o 'lib .  m ah alliy   talaffu zd an  
h am o n   y iro q d ir.  M asalan,  an d ijo n lik la r  o 'z   sh a h rin i  A njan,  n a m a n g an lik la r  N o- 
m o n g o n ,  f a r g ‘o n alik lar -  P a rg 'o n a ,  to s h k e n tlik la r -  T osh k an d .  n u k u s lik la r -  N o ‘- 
kis,  te rm iz lik la r -  T irm iz,  h a zo ra sp lik la r — H a za ra s  d e yishadi  va  hokazo.  Bu  bejiz 
em as,  a lb a tta .  M ah alliy   talaffuz  z am irid a   q an d a y d ir  tarix iy   haqiqat.  qo n u n iy at


yotadi.  Y an a  shuni  ham   eslatib  o 'tis h   kerakki.  an 'an a  shaklini  olm agan  kichik 
o b ’yek tlar  nom larining  m ahalliy  talaffuz  shakli  ulam ing  im losi  uchun  asos 
h iso b lan ish i  kerak.
K o 'p g in a   g eografik  no m lam in g   o 'z b e k   tilid a  hozirgi  yozilishi  tarixiy 
shak ld an   farq  qiladi.  M asalan,  Jizzax  shahri  arab  yozuvi  bekor  qilin g u n g a  qadar 
D izak  deb  ( to 'g 'ris i  ham   D izak  " q o 'rg 'o n c h a ” ,  "q asrch a ” ,  “ qal'ach a” ),  X orazm  
esa  X u v arazm   deb,  Q o 'q o n   y u qorida  aytilgandek.  H uqand,  H uvaqand  shaklida. 
S h o 'rc h i.  e sa   S h o 'rja,  G 'u z o r  shahri  nom i  H uzor,  C hotqol  to g 'la ri  nom i  Jid g 'o l, 
S o ‘qoq  q is h lo g 'i  va tog*i  So  'xox  sh ak lid a yozib  kelingan  va hokazo.
B ekobod  shahri  q adim da B egovot  deb  y o zilar  edi.  B egovot nom li  q ishloqlar 
0 ‘zb ek isto n d a   bir nechta  b o 'lg an .  H ozirgi  o ‘zbek  adabiy  tilida  bek  sh ak lid a talaf­
fuz  q ilin ad ig an   so 'z n in g   to ‘g ‘risida  asli  beg  boMgan.  M ahm ud  Q o sh g 'ariy n in g  
“ D evonu  lu g ‘otit  tu rk ” asarida,  Y u s u f X os  H o jibning  “ Q u ta d g 'u   bilig"  asarid a  bu 
s o ‘z  beg  sh ak lid a yozilgan.  A kadem ik  V.  V.  B a rto l'd   ham  bu  s o ‘zni  beg  shaklida 
y o zish   va  talaffu z  qilish  t o 'g ‘riroq  deb  yozadi.  Bu  kabi  m isollar  toponim larning 
hozirgi  o ‘zb ek ch a yozilishi  m ukam m al  em asligini  k o 'rsa tad i.
D em ak.  toponim larning  turli  davrlardagi  o 'z b e k c h a   y o zm a  shakllari  bir- 
biridan  o z m i-k o ‘pmi  farq  qiladi.
M asalan,  arab  y o zuvidagi  m anbalarda,  ju m lad an ,  X u d oyorxon  arxivida 
h ozirgi  B u v a y d a  q ish lo g 'i  -   Bibi  U bayda  (h ijjalab   o 'q ilg a n d a   Bibi  A bida). 
M a rg 'ilo n   shahri  -   M a rg ’inon  (h a rfm a -h arf  o 'q ilg a n d a   M a rg 'n o n ),  Y ozyovon  -  
Y oziyobon.  L a y la k x o n a -   L aklakxona,  Y aypan  -   lyfon,  Q aqir  -   Q qir,  B aliqchi  -  
B liqchi, N ay m an  -  N iym an-N m in  yozilgan.
R esp u b lik am izd ag i  jo y   n o m larining  hozirgi  im losi  u larn in g   an'anaviy 
sh akliga.  ba'zan  aslivatiga,  m ahalliy  talaffu zig a yaqin  boMsa ham ,  ham on  ultirning 
im losi  uzil-k esil  tartibga  solingan deb  b o 'lm a y d i.
B ir  q a n ch a   hududlarda  esa jo y   n om laridan  m a'no  qidirib,  y o zish g a  intilish 
h ollari  uchraydi.  M asalan,  turklashgan  m o 'g 'u l  qabilasi  nom i  bilan  alaladigan 
Sulduz  q ish lo g 'in i  Suvyulduz,  K am pirak  devorini  K andipirak,  B e sh o g 'o ch n i  -  
B e sh y o g 'o c h ,  B egovatni  B ekobod,  M olguzar  to g 'in i  M orguzar  (yonidagi  lion 
o 'tti  d arasig a  m a'nodosh  deb  hisoblab),  Y alam a  (Jalam a)  q ish lo g 'in i  ashula 
n o m ig a  o 'x s h a tib   Y allam a tarzida yozigh  hollari  uchraydi.
Shahar,  q ishloq  nom lari,  um um an  g eo g rafik   no m lain in g   o 'z b e k c h a   im losi 
o 's h a   d av rd a  hech  kim ni  qiziqtirm agan.  G eografik  n o m lam in g   ru sch a  yozuvi 
haq id a g ap irm asa ham   b o 'lad i.
S h unday  qilib,  g eo g rafik   no m la m in g   ru sch a  yozilish   shakli  u  y o q d a   tursin, 
m illiy,  o 'z b e k c h a   yozilishi  ham   talaffuzidan  jid d iy   farq  qilardi.  B uning  asosiy 
sab ab larid an   b in  shundaki,  topografik  haritalar,  g eo g rafik   h a ritala r  ham ,  ulardagi 
b o sh q a  y o z u v la r  bilan  bir  qatorda  geografik  n o m lar  ham,  aholi  punktlari  ro 'y x ati 
kabi  m aiu m o tlar  o datda  k o 'p in c h a   o 'z b ek   tilini  yaxshi  b ilm aydigan  kishilar 
to m o n id an   ru s  tilid a  to 'ld irila r  edi.  K eyinchalik  zaru riy at  tu g 'ilg a n   pay td a  ro 'y x a t 
o 'z b e k c h a g a   ‘‘tarjim a”  q ilin ar  edi.  O q ibatda  m ahalliy  sharoit  h iso b g a  o linm asdan 
k o 'p la b  x a to la rg a  y o ‘l  q o ‘yilgan.
T urkiy  tillar,  ju m lad an ,  o ‘zbek  till  tarix iy   fo n e tik asin in g   m uhim   m uam m o- 
laridan  biri  shu  tillar  uchun  harakterli  b o 'lm a g a n   to v u sh lar  (fo n em alar)n in g  
o 'z a ro   m unosabatidir.  Bu  o 'rin d a   birinchi  g ald a  s u g 'd c h a   to p o n im lar  tark ib id a


tez-tez  u ch ray d ig an   to v u sh lar  -   tis h la r  o ra sid an   s irg 'a lib   chiq ad ig an   s  tovushi 
bilan  bogiiq.  H ozirgi  v a q td a   kat,  kent  (k an d )  sh ak lid a   u ch ray d ig an   fo rm an t  s u g 'd  
tilid a  kens  (k an s)  tarz id a   ta la ffu z   q ilingan  v a  “ uy” ,  “ q ish lo q ”  m a'nolarini 
anglatgan.  A k sari  shahar.  q ish lo q   nom lari  tark ib id a   k elad ig an   bu  q o ‘shim cha 
a rab c h a-fo rsc h a   m an b alard a  a ra b   g ra fik a sid a   kand  deb  y ozilgan.  A rab ch a  se 
to v u sh i  su g ‘d  tilidagi  5  to v u sh ig a   aynan  to ‘g ‘ri  keladi  (s o ‘z  o x iridagi  h a r f   se). 
Y u q o rid a  a y tilg an id ek ,  ana  sh u n d ay   su g 'd c h a   to p o n im lar tu rk iy   x alq lar y ash ay d i- 
gan  o ik a la r d a   kat  (ket),  k en t  (k an t.  k and)  sh a k lla rid a   o 'z la sh g a n .  B iroq  bu  lekse- 
m a  oxiridagi  to v u sh   tu rd o sh   o tla r  taik ib id ag i  d  yoki  y.  shu n in g d ek .  t  yoki  s  to v u ­
sh ig a  avlangan.  M asalan .  “ o ila   b o s h lig 'i” .  “ q ish lo q   o q so q o li” ,  “ q ab ila  b o s h lig 'i''. 
"d a v la t  b o s h lig 'i”  m a'n o larid ag i  to jik e h a -o ‘z b e k c h a   leksem a  katxudo  (s u g ‘dchasi 
kasxudo,  “ u y n in g   x o ‘ja v in i” )  y o k i  “ uy  b e k asi”  m a'n o sid ag i  k aybonu.  kayvoni 
(s u g 'd c h a   shakli  k asb o n u )  s o ‘zlarini  eslang.  O 'z b e k   tilid a  kasana.  k asan ach ilik  
("u y d a   ishlab  b erish ” )  d eg an   s o ‘z la r  bor.  B u  s o 'z la r   ham   su g 'd c h a   k as-k at  un- 
su rin in g   o 'z g a rg a n   sh ak lid ir.  Q iy o slan g :  lotinchadan  kas  “ k ulba” .  “ qishloq  uyi” . 
“ x u to r"  fran su zc h a   kasa  -   “ k u lb a ” .  italy an ch a  k asa  -   "u y ” ,  “ bin o ” ,  “ o ila” ,  “ ro ‘z- 
g 'o r ” ,  d astlab  “ uy” ,  “ o ila” ,  “ q a b ila ”  k e yinchalik.  “ q a P a ” ,  “ q ish lo q ”  m a'n o larin i 
bildirgan.  qad im iy   e ro n c h a   (p a rfv a n c h a )  m isan   (b u n d a   s  tovushi  tish la r  o rasid a 
sirg 'a lib   ch iq ad i)  s o 'z i  ham   x u d d i  sh u n d ay   fo n etik   o 'z g a rish jitrg a   uchragan. 
E n d ilik d a  bu  atam a  m itan,  m eto n   kabi  k o 'p g in a  to p o n im lar tark ib id a uchfaydi.
Z,  d,  j,  t,  у  to v u sh larin in g   o 'z a ro   alm ash ish i  va  m unosabati  ham   to p o n im d a  
k atta  ah am iy atg a  ega.  M asalan ,  O zo q   -   odoq  -   etak   -   oyoq.  Y oki  afso n av iy  
p a v g 'a m b a r  nom i  H izr,  b ir  q a n c h a   sh ev a la rd a  X id ir  sh ak lid a  talaffu z  etiladi. 
X idirota.  X idireli,  X id irsh o   no m li  q ish lo q la rn in g   nom lari  ham   shu  s o 'z d a n  
olingan.
D izak  n o m in in g   Jizzax   sh ak lin i  olishi  ham   an a  shu  q o n u n iy at  m ahsulidir.
Shuni  a y tish   kerak k i. jo y la rg a   nom   q o 'y is h d a   x alq   ijodi  v a jo n li  til  k a tta   rol 
o 'y n a y d i.  Shu  nuqtayi  n aza rd an   q arag an d a.  g e o g rafik   n o rn lard a  sh ev an in g   izlari 
sezilarli  d a rajad a   saq lan ib   qo lg an .  T o jik c h a   “ yangi  ariq "  m a'n o sid ag i  Jui  nav 
toponim i  bir  jo y d a   Jey n av   y o k i  Je n o v   sh ak lla rid a  u chraydi.  Y oki  ikki  suv 
q o 's h ilg a n  jo y i  to jik c h as ig a   D u o b   d eyiladi.  B u  to p o n im   b ir jo y d a   D uob,  b o sh q a 
jo y d a   D uoba.  u chinchi  b ir  xil  y e rd a   D u g 'o b a   yoki  D u v o v a  tarz id a  talaffu z 
qilin ad i.  Bu  kabi  x ilm a -x illik la m i  b a rta ra f qilish   o so n   em as.
K ito b iy   tild a   sh alo la  deb  y o sa lad ig a n   g eo g rafik   atam a  resp u b lik an in g   turli 
jo y la rid a   sharilloq,  sh arild o q   sh arillo v u q ,  sh arlo v u q   kabi  sh ak llard a  talaffu z 
qilin ad i  v a  shu  kabi  to p o n im la r  hosil  qilgan.  R esp u b lik ad a   Jarboshi.  Y orboshi. 
Y ortepa,  Jartepa.  O qjar,  O q y o r d eg an   q ish lo q la r bor.
B unday  n o m lar  tark ib id ag i  y o r  k o m ponenti  j a r   so 'z in in g   shevadagi  shakli. 
X u d d i  shu n in g d ek ,  B onli  -   Jilo n li,  Ilo n ta m g 'ali  -   Jilon  ta m g 'a li, 
Y o y itm a   -  
Jay ilm a degan  q ish lo q la r bor.
U m um an  o lganda.  a to q li  o tlar,  ju m la d a n   a n tro p o n im lar.  xususan.  to p o n im ­
lam in g   yo zilish i  va  talaffu zid ag i  x ilm a -x illik la r  faq at  sh e v alar  o q ib atig in a  em as. 
balki  turli  tillarg a   oid  lek sik   b irlik la m in g   b o sh q a   lisoniy  sh aro itlard a  q o 'lla n ish i. 
ishlatilish i  n atijasid a  fo n e tik   v a   b o sh q a   g ram m atik   jih a td a n   o 'z g a rish i  sam arasi 
ham dir.  B unday  farq lan ish n i  b ir  n e ch a   tu rg a  b o lish   m um kin.  M asalan,  arab ch a 
g e o g rafik ,  ijtim oiy  a ta m alar  O 'z b e k is to n   sh aro itid a  tran sfo rm atsiy ag a  uchragan.


N a m an g a n   viloyatidagi  P o p   shahri  bundan  m ing  yilcha  oldin  bitilgan 
y o d g o rlik la rd a   B ob  shaklida  bitilgan,  “ B oburnom a” da  Pop  (q o ‘rg 'o n )  shaklida 
tilg a olingan.  A rab ch a bob -  “ d arv o za” degan  so ‘z (k o ‘chm a m a'noda  islom   dinini 
tas h v iq -ta rg ‘ib  q ilg an   m ashhur  u lam o lar  ham  bob  deyilgan).  Bob  b o ra-b o ra  Pop 
shaklini  olgan.
A ra b ch a   shayx  so ‘zi  (aynan  “ keksa” ,  “oqsoqol” )  islom   m am lakatlarida 
ulam olar.  ruh o n iv larn i  bildirgan.  0 ‘rta O siyoda shayx  deganda  k o ’proq  m uqaddas 
m o zo rlard a  v a  q ab risto alard a  sad a q a  va  nazr-niyoz  h isobiga  kun  k o 'rad ig an  
ru h o n ly lar n azard a  tutilgan.
0 ‘zb ek isto n   hududida  bu  s o 'z   shayx,  shix,  shex,  sheyx  shakllarida 
to p o n im lar  hosil  qilgan.  S hu  bilan  birga  o ‘zbeklar.  turkm anlar  tarkibida  shix 
(shex.  shayx)  nom li  qavm   ham   b o 'lg an .  Bu  qavm   vakillari  o 'z la rin i  ulam o 
shayxlar.  x o jalar,  sayy id larn in g  avlodlari  deb  bilishgan.
A rab ch a  am ir  so 'z i  (‘M ashkarboshi” ,  “am ru  farm on  b eru v ch i'’)  O 'rta  
O siy o d a   m ir  shaklini  olgan.  Bu  o ’z  m a'nosidan  tashqari  0 ‘zb ek isto n d a  ijtim oiy 
guruhni.  T u rk m an isto n d a  k ichik  bir  guruhni  bildirgan  va  bev o sita  yoki  kishi 
ism lari  orqali  am ir va  m ir sh ak lla rid a bir qancha  to poniitttaftla uchraydi.
Tall  atam asi  arab  tilida  "te p a lik ”  degan  s o ‘z.  0 ‘rta  O siyoda,  ju m lad an . 
0 ‘zb ek isto n d a.  xususan,  Z arafshon  vodiysida  tal,  tol  shakllarida  k o ‘plab 
to p o n im lar  hosil  qilgan  (T olim arjon,  T ollim oron,  T o lliq o ‘rg ‘on,  T olim arjon. 
T alaktepa,  T olib o rzu ,  T allak,  T o llig ‘ulon  va  hokazo).  Tal  yoki  tol  deganda 
tepalik,  q o 'rg 'o n te p a .  m o z o rq o 'rg ‘on  tushuniladi.
A rab ch a  ro b o t  (ash  ribot)  deg an d a  dastlab  harbiy  istehkom lar  tushunilgan. 
O 'r ta   O siy o d a  ikki  shahar  tashqarisidagi  shahar  rabod  deyilgan  (A slid a  raboz  -  
zot  harfi 
bilan  yozilgan. 
K eyinchalik 
bu 
ikki 
s o ‘z  birlashib 
k o 'p ro q  
k a rvonsaroylarni  bildirgan.  R obot,  R abotak,  R a h o tix o 'ja,  R abotcha,  R avot. 
R avotobod.  R av o tch a  kabi  to p o n im lar  R obot,  Robod,  R avot  shakllarida  uchraydi. 
T u rb at (arab ch a -  “ q ab r” ) top o n im in in g  turv at  shakli  ham   uchraydi.
Bu  m iso llar  an a  shu  arab ch a   atam a  bilan  va  tol  daraxti  nom i  bilan  atalgan 
tarix iy  top o n im larn i  farqlash  oson  em asligini  k o ‘rsatadi.
G e o g r a f i k   n o m l a m i n g   yozilishi. 
T oponim lar  g eografik  haritalar  va 
p la n lam in g   ajralm as  tark ib iy   qism i  hisoblanadi.  Shu  bilan  b irg alik d a  talay 
to p o n im lar  q o nuniy  hujjatlarda.  hukum at  qarorlarida,  m a'm uriy  b o sh q aru v  
o rganlari  faoliyatida.  transport,  aloqa  ishlarida,  xilm a-xil  m a'lu m o tn o m alard a, 
ilm iy,  ta'lim ,  a x b o ro tg a oid  va boshqa n ash rlard a  k o ‘plab u ch rab  turadi.
G eo g rafik  
nom larni 
n u q so n siz  
to ‘g ‘ri 
yozish 
um um iy 
im loviy 
sa v o d x o n lik n in g   uzviy  b ir qism idir.
G eografik  nom   -   toponim   ham   s o ‘z.  lekin  biron  o b ’yektni  ifodalaydigan 
a toqli  ot.  O 'z b e k is to n   h ududidagi  barcha  g eo g rafik   n o m lar  o 'z b e k   tili  im lo sin in g  
a m aldagi  q oidalari  aso sid a yoziladi.
O 'z b e k   tilid a  ikki  va  undan  ortiq  s o ‘zlardan  (tu rd o sh   o tlard an )  iborat 
(m u rak k ab ) g eo g rafik   n o m lar q o ‘shib y oziladi.  B unga m iso llar keltiram iz.
O t+ ot.  A bdiq ish lo q ,  Q orovulbozor,  Q u m g o ‘r g ‘on.
Sifat+ot. 
Y om onjar, 
M am aqishloq, 
Q iziljar, 
Q o ra to g ', 
U zunsoy, 
S ovu q b u lo q ch i,  T orariq .  E g rik o ‘l.


Son+ot:  B e sh b u lo q ,  Q o 's h ra b o t.  Y o lg ‘izto l,  M in g ch u q u r,  Q o 's h k o 'p rik , 
T o 'q so n k a m a r,  О  'ttizadir.
O t+ fe'l;  S o y k eld i,  Q o 'y q irilg a n ,  T an g ato p d i,  Q o z o n k etg an .
B irinchi  tark ib iy   qism i  sifatdan,  ikkinchi  tark ib iy   qism i  g eo g rafik   atam adan 
iborat  b o ig a n d a :  B alan d m ach it.  B alandravot,  O y o q ish lo q ,  O q q o 'rg 'o n .  O qtepa, 
K o ‘kbuloq.  K o 'k g u m b a z ,  Sarisuv,  S ariqtepa,  Q iz ilsu v ,  Q izilsoy.  Q izilqum , 
Y uqoriovul.  E tak o v u l,  Q u y im ah alla,  0 ‘rtach ek ,  0 ‘rtasaro y   kabi yo zilad i.
B irinchi  tark ib iy   qism i  son d an ,  ikkinchi  tark ib iy   q ism i  g e o g rafik   atam adan 
iborat  b o ‘lganda  B esh ariq ,  B esh ay v o n ,  Y o lg ‘iz b o g ‘,  Y o lg ‘izqum ,  Y akkasaroy, 
Y akkatol  sh ak lid a y o zilad i.
B irinchi  tark ib iy   qism i  tartib   sondan,  ik k in ch i  qism i  g e o g rafik   atam adan 
iborat  b o 'lg a n   h o lla rd a   Ikkinchisolm a,  Y e ttin c h iq o 'tir  sh a k lid a   y ozish  m aq sad g a 
m uvofiqdir.
G eo g rafik   n o m la r quyid ag i  h o llard a q o ‘sh ib   y o zilad i:
O 'z b e k   tilid a  ikki  v a  u ndan  ortiq  s o 'z la rd a n   ib o rat  q o 's h m a   (m u rak k ab ) 
geografik n o m lar  q o 's h ib   y oziladi.
O t+ ot:  birin ch i  tark ib iy   qism i  kishj  ism i  (fam iliy a si)d an ,  ikkinchi  tark ib iy  
qism i 
g eo g rafik   ata m ad a n   ibo rat  b o 'lg a n d a : 
A b d iq ish lo q . 
S h ofayziquloq. 
R ahim obod,  Ism oiltepa.
O t+ ot:  birinchi  tark ib iy   q ism i  e tn o n im d an ,  ikkinchi  tark ib iy   qism i  esa 
g eo g rafik   atam ad an   ib o rat  b o 'lg a n d a :  N ay m an q ish lo q .  D o 'rm o n a riq .  Q ozoqovul. 
Y o b u q o 'rg 'o n ,  A rab b an d ,  K a'rp am ah alla.
O t+ ot:  h ar  ik k ala   tark ib iy   qism   ham   a ta m alard a n   -   g e o g rafik   v a  jjtim o iy - 
iqtisodiy  a tam alard an   ib o rat  b o 'lg a n d a :  Q u m q o 'r g 'o n ,  B o zo rjo y ,  Q o rovulbozor. 
T oslibuloq.  Q u m q u d u q .  S h arlo q so y   (sharloq.  sh a rillo q -sh a rsh a ra):
Sifat+ ot:  birin ch i  tark ib iy   qism i  sifatdan,  ik k in ch i  qism i  g e o g rafik   atam adan 
iborat 
b o 'lg a n d a : 
B alan d m ac h it, 
B alan d rav o t, 
B o 'la k s u v , 
K attabuloq. 
K ic h ikqishloq. 
Y an g ib o zo r. 
O y o q b o g '. 
O q q o 'r g 'o n , 
K o 'k b u lo q , 
Sarisuv. 
E skiquduq,  T ozayop,  Q iziljar,  Q o ra to g ',  U zunsoy,  S o v u q b u lo q ,  T o rariq ,  E g r ik o i. 
S h o 'rq u d u q ,  Y u q o rio v u l,  E tak m ah a lla,  P astqishloq.
Son+ ot:  birinchi  tark ib iy   qism i  sondan,  ik k in ch i  ta rk ib iy   q ism i  geografik 
atam adan  ibo rat  b o 'lg a n d a :  B esh b u lo q ,  Y o lg 'iz q u m ,  Y ak k asaro y ,  Q o 'sh rab o t, 
Q o 's h k o 'p rik ,  M in g ch u q u r,  T o 'q so n k a m a r,  O 'ttiz a d ir kabi.
Ikkinchi  tark ib iy   q ism i  o 's im lik   yoki  h ay v o n   n o m id an   ibo rat  b o 'lg an d a : 
Q o 's h to l,  B e sh q a y ra g 'o c h ,  O 'n a rc h a ,  B esh e ch k i,  Y o lg 'iz to l.
Q uyidagi  h o lla rd a  ajratlb  y oziladi:
G eo g rafik   nom   o ld id a  q an d ay d ir sifat k elg an d a:
a)  K a tta  O qtepa,  K a tta  B esh k ap a,  K atta  Q o ra b o g ',  K a tta  N ay m an ch a;
b)  K ic h ik   A rav o n ,  K ich ik   Q o 'rg 'o n c h a ,  K ich ik   A m iro b o d ,  K ic h ik   T oshloq, 
P ast  O la q a rg 'a .  P ast  O q q o 'rg o n ,  P ast  B urqut,  P a st  S h o 'ro b o d ;
d)  P astki  O y o q ch i,  P astki  Q o raq iy a,  P astki  S ariq am ish .  P astki  U yshun;
e)  Q uyi  Jan afar,  Q uyi  B esh rav o t.  Q uyi  S h o 'ro b o t,  Q u y i  N av m etan ;
f)  E ski  H ayto b o d ,  E ski E lb a y o n ,  E ski  X o 'ja o b o d ,  E ski  H a q q u lo b o d ;;
g)  E ta k   B o y b o 'ta ,  E ta k   S aroy,  E tak  O q q o 'r g 'o n ,  E ta k  Q o ra m o zo r.
h)  O 'r ta  Q o ra b o g ',  O 'r ta  R a h im o b o d .  O 'r ta   S h o 'rc h i.  O 'r ta  S aydov;
i)  Y u q o ri  A rab x o n a,  Y uqori  O lot,  Y uqori  Q o ra q iy a,  Y u q o ri  Jirm iz;


j )   Y angi  N aynova.  Y angi  B aliqchi.  Yangi  G u lb o g ',  Y angi  M irishkor.
K ish ilam in g   ism -fam iliyalaridan,  tax allu slarid an   iborat  g eografik  nom lar 
alo h id a  (ayrim   holda)  yoziladi:  K im yoxon  X o  iayeva,  P arda  T ursun,  U sm on 
Y u su p o v ,  H am za  H akim zoda,  A lish er  N avoiy  ко  'chasi  H abib  A bdullayev 
k o 'c h a s i  kabi.
G en eral  U zoqov  ко  'chasi,  B uyuk  Ipak  yo  'li  bekati,  O 'z b e k is to n n in g   besh 
y illig i,  Istiq lo ln in g   o 'n   yilligi  shirkat  x o 'ja lik la ri  kabi  k o 'p   so ‘zii  nom lar  ayrim - 
ay rim  y oziladi.
Q u yidagi  h ollarda q o ‘shtirnoq  ichiga olinadi:
Z av o d -fab rik alar,  shirkat  x o 'jalik la rin in g   firm alarm n g   nom lari  q o ‘sh tim o q  
b ilan   yoziladi:  “ T oshkent”  shirkat  x o 'ja lig i,  “Z o m in ”  ja m o a   x o 'ja lig i,  “M alik a” 
fabrikasi.
G eo g rafik   o b ’y ektlam ing.  m atb u o t  org an larin in g   nom lari  bilan  atalgan 
to p o n im lar  h aritalard a  q o 'sh tim o q s iz   yoziladi:  O 'z b e k isto n   ovozi  gazetasi,  ко 
'chasi.  M o v aro u n n ah r ко  'chasi.
S o n lar bilan yozilish   tartibi:
G eo g rafik   nom lar  tark ib ig a   k irg an   tartib  sonlar  n om ining  o ld id a   birinchi 
o 'm id a   so ‘z  bilan  yoziladi:  Y ettinchi  q o ‘tir  (ruscha  xutor  so ‘zidan).  B eshinchi 
b rig ad a kabi.
G eo g rafik   atam alar.
G eografik  o b ’yektning  turini  b ildiradigan  s o ‘zlar  g eografik  atam alar 
h isoblanadi.  M asalan,  kol,  c h o ‘l,  to g ‘,  adir,  ariq,  oral,  quduq.  m uztik,  botqoqlik, 
q irg ‘oq,  sharshara,  qir.  botiq,  vodiy,  soy,  kanal,  tek islik  v a b.
G eo g rafik   atam alar  turdosh  o tlar  b o 'lg a n id a   gegrafik  n om dan  keyin  kichik 
h arflar bilan  alo h id a yoziladi.
G eografik  atam alar  toponim lar  tark ib ig a  k irg an d a   q o 's h ib   y oziladi  va  shu 
g e o g rafik   nom lardan  keyin  y an a  takrorlanishi  m um kin:  Q o ra -to g '  to g ‘i,  O q tep a 
tepaligi,  Sirdaryo  daryosi,  K attaqishloq  q ish lo g 'i,  O qkon  koli,  T andirqum   qum ligi 
kabi.
H aritalarg a aholi  p u nktlarining  nom lari  y o n id a  ularning  turlarini  bidiradigan 
s o 'z la r  (shahar,  qishloq,  ovul,  shaharcha v a b o sh q a ) yozilm aydi.
D avlat  h o kim iyat  o rganlari  va  o 'z - o ‘zini  bosh q arish   organlarida,  aloqa, 
tran sp o rt,  stattetik a  m uassasalari,  o m m aviy  a x b o ro t  v ositalarida,  g eografik 
h a ritalar  v a  atlaslard a  ham da  b o sh q a  n ashrlarda,  shuningdek,  iqtisodiyot,  fan, 
m adaniyat.  ja m o a t  b irlashm alari  xodim lari.  yu rid ik   sh a x slar  va  fuqarolar 
tom o n id an   har  q an d ay   g eografik  nom   -   to p o n im n in g   q at’iyan  b ir  shaklda, 
stand artlash tirilg an  
h olda 
y o zilish ig a 
erishish 
d av latn in g  
suverenligini 
k o 'rsa tu v ch i  dalillard an   biridir.  B o sh q ach a  qilib  aytganda,  h a r  bir  g eo g rafik  
o b ’y ek t  no m in in g   rasm iy   v a  um u m iste'm o ld a   bir  xild a  yozilish in i  qat'iylashtirish, 
q o n u n lash tirish   g eo g rafik  hom larni  stan d artlash tirish   deyiladi.
A g ar  bu n d ay   vazifa  b irg in a  d av latn in g   m an faatin i  k o 'z la b   bir  til  (k o 'p  
m illatli  d av latd a  bir  n e ch a   til)  v o sitasid a  am alg a  o sh irilad ig an   b o 'ls a ,  bu 
g eo g rafik   n o m la m in g   m illiy  stan d artlash tirilish i  deb  yuritiladi.  B ordi-yu  bu  ish 
x alq aro   alo q alar  to b o ra  avj  o layotgan  h o zirg i  d av rd a   ayni  v aq td a  b ir  necha 
d av latn in g   m u sh tarak   m anfaatlarini  k o 'z la b   am alg a  o shirilsa,  o ‘z -o ‘zidan


g e o g rafik   n o m la m in g   x alq aro   sta n d artlash tirilish i  v u ju d g a   keladi.  B unda  ham  
x a lq a ro   stan d artlash tirish  m illiy  sta n d artlash tirish g a  aso slan ad i.
H ozirg i  v aq td a  g e o g rafik   n o m la m i  m illiy   sta n d artlash tirish   riv o jla n g an   va 
riv o jla n ay o tg an   m am lak atlarn in g   k o 'p c h ilig id a   am alg a  osh irilm o q d a.  K o 'p g in a  
m am lafa tla rd a  
d avlat 
k arto g ra fiy a  
x iz m a tla ri 
(ch u n o n ch i, 
m ah k am alararo  
g e o g rafik  
n o m lar 
k o m issiy asi) 
ishlab 
turibdi. 
G eo g rafik  
nom larni 
sta n d artlash tirish   m u am m o lari  m illiy  ta s h k ilo tla rn in g g in a   em as,  balki  x alq aro  
ilm iy  v a   h u k u m atlararo   tash k ilo tla rn in g   ham   d iq q at-e ’tiborini  to b o ra  k o 'p ro q  
o 'z ig a   ja lb   q ilm oqda.  X alq aro   o n o m astik a   fanlari  k o m iteti  (IG O S ).  X alq aro  
fo n etik a  asso tsiy atsiy asi  (IP A ),  A n tark tik an i  o 'rg a n is h   Ilm iy  kom iteti  (S O A R ). 
X a lq aro   g id ro g rafiy a  tash k ilo ti  ( I I 10),  X a lq aro   fu q a ro la r  aviatsiy asi  tashkiloti 
(IG A O ),  Jah o n   p o ch ta  uyu sh m asi  ( U P I).  X a lq aro   alo q a  u y u sh m a si  (IT V ),  X alq aro  
stan d artlash tirish   tashkiloti  (IS O )  ana  sh u la r ju m a la s id a n d ir.
K eyingi  y illard a  g e o g rafik   n om larni  stan d artlash tirish   m u am m o larig a 
B irlash g an  
M illatlar  T ash k ilo ti 
(B M T ) 
k atta  ah am iy at  berm oqda. 
B M T  
to m o n id a n   chaq irilg an   v a  g eo g rafik   n om larni  sta n d artlash tirish g a   b a g 'is h la n g an  
b ir  n e ch a   ko n feren siy a,  B M T n in g   g e o g rafik   n o m lar  b o 'y ic h a   E k sp ertlar  guruhlari 
fao liv ati  sh u n in g  dalilidir.
M a’lum ki,  uzoq  v aq tlar  m u stam lak a  b o 'lib   k elgan  v a  m ustaqil  taraq q iy o t 
y o 'lig a   k irg an   bir  q an ch a   m am lak a tlard a  g e o g rafik   o b ’y e k tla m in g   nom lari 
to p o g rafik   k a rtalard a  m etro p o liy a la rd an   kelg an   m u ta x a ssisla r  v a  to p o g raflar 
to m o n id a n  
an iq lan g an  
sh a k lla rd a  
m u h rla n ib  
q o lg an  
edi. 
M u stam lak a 
q aram lig id an   ozod  b o 'lg a n   m am lak a t  x a lq la rin in g   m illiy   ongi,  m ad an iy atin in g  
o 's is h i  o q ib atid a   g eo g rafik   n o m la m in g   m illiy   ta la ffu z   v a   y o z ilish   shakllarini 
tiklash  ja ra y o n l  bosh lan d i.  C h u n k i  to p o n im lam m g   m illiy   d o irad a   tan  olingan 
sh akllari  x alq aro   iste'm ol  u chun  ta v siy a  etiladi.
R e sp u b lik a m iz d a   ham   bu  ishga  q o ‘l  urildi.  M a m la k atim iz d a   birinchi  o 'la ro q  
O 'z b e k is to n  
R espublikasi 
V azirlar 
M ahkam asi 
hu zu rid ag i 
G eodeziya. 
k arto g ra fiy a   v a  dav lat  k ad astri  B osh  b o sh q arm asi  (O 'z g eo d e z k ad a str)n in g  
G e o in fo rm a tik a  
va 
k a d astr 
m illiy 
m arkazi 
T o p o n im ik a  
laboratoriyasi 
R e sp u b lik a m iz   g eo g rafik   o b 'y e k tla rin in g   sta n d artlash tirilg an ,  qat'iy lash tirilg an  
n o m la r  lu g 'a tin i  yaratish   u stid a  ishlam oqda.
C h u n k i  0 ‘zb ek isto n n in g   g eo g rafik   n o m lari  ilm iy  m an b a lard a   ham .  rasm iv 
h u jja tla rd a   ham .  b iron  m arta  ham   m illiy   sh ak llard a  to 'la ro q   raq am lan g a n   em as. 
T o 'g 'r i,  g eo g fafik   n o m lar  b o ra sid a   bir  q a n c h a   tarixiy,  lisoniy,  rasm iy   m an b alar 
m a'lu m .  C h u n o n ch i,  T u rk isto n . ju m la d an .  hozirgi  O 'z b e k is to n   hududi jo y   nom lari 
k o 'h n a   y o d n o m ala rd a   ham   qayd  q ilingan.  M asalan .  IX  -   X   a srlard a   y ash ab   ijod 
etgan.  shu  d iy o rd a   ham   b o 'lib   o 'lk a n in g   b ir  q an ch a  g e o g rafik   n o m lari  haq id a 
m a lu m o tla r  bergan,  arab   g eo g raflari  Ibn  X u rd o d b eh   (8 2 0 -9 1 3 ),  Ibn  H avqal 
(tu g 'ilg a n   y ili  n o m a’lum   -   9 7 6 -y ild a  vafot  etgan),  Istah riy   (8 5 0 -9 3 4 -y illar), 
M u q a d d a siy   (9 4 6 -1 0 0 0 )  v a   b o sh q alarn in g   8 jild li  “ A rab   g eo g ra flari  k u tu b x o n asi" 
n o m i  b ilan   m ash fru r  asarlari,  eronlik  olim   R ashid  ad -d in n in g   (1 2 4 7 -1 3 1 8 ) 
“ S o ln o m ala r m ajm u i” ,  n o m a'lu m   m u allifn in g  “ H udud  u l-o la m ”  (9 8 2 -  9 8 3 -y illard a 
b itilg an ),  N arsh ax iy n in g   “ B u x o ro   tarix i”  v a   bir  q an ch a   tarix iy   a sarlar  shular 
ju m la sid an .


X IX   asr  o x irid a  arab  alifbosida  bitilgan  va  talay  geografik  nom larni  o ‘z 
ichiga Z arafsh o n   vodiysi  shahar  v a  qishloqlari  r o ‘yxati  alohida  aiq q atg a   sazovor. 
B iroq  arab  im losida  raqam langan  yo zm a  y odgorliklam i  fonetik jih atd an   ishonchli 
m anba  deyish  qiyin.  C hunki  eski  arab  y o zuvida  ba'zi  bir  q isqa  unli  to vushlar  va 
o 'z b e k   tili  uchun  h arakterli  b o ‘lgan  ayrim   und o sh lar  (m asalan  ch.  p  tovushlari) 
o ‘z aksini  topm agan.
L otin  alifb o sin in g   qabul  qilinishi  (1929-1930).  key in ro q   (1940)  rus 
y o zu v ig a  o 'tilis h i  bilan  ahvol  butunlay  o 'z g ard i, jo y   n o m larining  yozuv  shakllari 
ularn in g  taiaffu zig a ancha m os  kela boshladi
B arch a  turdagi  geografik  nom lar  rus  tilidagi  topografik  haritalard a  deyarli 
to ’liq  o 'z   aksini  topgan  edi  Biroq  rus  topograflari  o 'z b e k   tilini  bilm aganlaridan 
nom larni  k o ’pincha  o ‘z  tili  qoid alarig a  m oslash tirish g a  harakat  qilganlar.  O qibat- 
d a  talay  g eografik  n o m lar  g eografik  haritalard a  buzib  qayd  qilingan.  M asalan. 
K irakash  ru sch a  K arakash  deb  yozilgan,  bu  o ’zb ek ch ag a q ay ta  Q o raqosh  shaklida 
"tarjim a ”  qilingan.  Y oki  olaylik.  Q orasuv  nom li  soylar.  ariqlar,  buloqlar 
O 'z b e k is to n d a   ju d a   k o ‘p,  G 'o ra su v   bir  o 'rin d a   ru sch ad a  K arasu  o 'm ig a   K arasi 
b o 'lib   ketgan,  natijad a  buni  baliq  nom idan  olingan  b o 'ls a   kerak  deg an   taxm inda 
K aras  q ilib   o 'z g artirish g a n .  Ba'zan  jo y   nom larini  m illiylashtirish  o 'm ig a   buzish 
hollari  ham   uchraydi.  F a rg 'o n a   shahri  yaqinidagi  bir  qishloq  nom i  Q o 'q o n   xonligi 
arx iv larid a  arab  y o zu v id a  K irgili.  K irgil  sh ak lid a  qayd  qilingan.  K eyinchalik  shu 
qishloq  o 'm id a  paydo  b o 'lg a n   shaharcha  Q irguli  deb vozilad ig an   b o 'ld i.
R esp u b lik am izd a  q abila  nom i  bilan  atalgan  Sirgali,  S irgeli  degan  qishloq. 
ovul,  m ah allalar  uchraydi.  T oshkent  shahridagi  Sergeli  m ahallasining  S irg 'a li  deb 
atalishi  n o o 'rin .
Bu 
m iso llar  shuni  k o 'rsatad ik i.  R espublikam iz 
hudud id ag i  m inglab 
g eo g rafik   o b ’y e k tlam in g   nom larini  standartlashtirish  oson  ish  em as.  B uning 
u chun  m am lak atim iz  hududidagi  jam ik i  g eografik  nom larni  to 'p la b   m uavyan  til 
q o n u n -q o id alari  aso sid a q a t'iylashtirish  kerak  b o 'lad i.
T o p o n im ik a  laboratoriyasida  keyingi  y illard a   1:1000000,  1:500000  va 
1:200000  m asshtablardagi  topografik  h aritala rd a  u chraydigan  b arch a  geografik 
n o m lar  q o g 'o z   k arto ch k alard a  va  k o m p y u ter  x o tira sid a  h iso b g a  olindi  A na  shu 
ax b o ro tlard a  g eo g rafik   o b 'y e k tn in g   o ‘m i,  turi.  no m in in g   d avlat  tilida  kirill  va 
lotin  yo zu v larid ag i  shakllari  aniqlandi.  Bu  esa  R esp u b lik am izd ag i  yirik  o b ’yektlar 
n o m larin in g   q at'iylashtirilgan  shakllari  y u z asid an   d avlat  hokim iyati  o rganlari  va 
k arto g rafik   k o rx o n ala m in g  ehtiyojlarini  q o n d irish g a  im kon  beradi.
Y aqin  y illa rd a   1:100000  m asshtabdagi  top o g rafik   h arita  varaq alarin in g  
g eo g rafik   o b ’yekt  nom lari,  s o 'n g   1:50000.  m asshtabdagi  top o g rafik   k artalarining 
g e o g rafik   nom lari  b o rasid a m a'lum otlar jam lan a d i.
S h unday  qilib,  G eografik  no m lam in g   av to m atlash tirilg an   d a v lat  katalogi 
v u ju d g a  keladi.  B unday  katalogni  yaratish  ja ia y o n id a   uning  a x b o ro t,  dastu riy   va 
tex n ik av iy  ta'm in o tlarin i  ishlab chiqish  talab  etiladi.
A x b o ro t  ta'm in o ti  d eg an d a  hujjatlam in g   k o 'rsa tk ic h lari.  a x b o ro t  k odlari  va 
g e o g rafik   n o m la m in g   m ajm uyi,  shuningdek.  u lam i  uyushtirish,  saqlash  v a nazorat 
qilish  usullari  tushuniladi.
D asturiy  ta’m in o t  k atalogning  b e k am ik o 'st  ishlab  tu rish ig a  im kon  beradigan 
d a stu riy  vositalarni  o 'z   ichiga oladi.


T ex n ik av iy   ta'm in o t  a x b o ro tlam i  kiritish .  saq lash   v a  q ay ta  ish lash g a 
m o 'lja lla n g a n   va  b ir-b irig a  ulangan  tex n ik a v iy   vositalar?  ju m la d an ,  en g   yangi 
k o m p y u te rlar y ig ‘indisi  n azard a tutiladi.
G eo g rafik   n o m la m in g   yozilish   sh a k llarin i  stan d artlash tirish .  ya'ni  harita. 
a tlas,  rasm iy   h u jjatlar,  ilm iy  asarlar,  d a rslik la r,  m atb u o t  o rg a n la rid a   b ir  xilda 
y o z ilish in i  ta'm in lash   m am lakatim iz  tarix id a   birinchi  b o r  am a lg a   o sh irilay o tg an  
o ‘ta qiyin  v a  m as’uliyatli  vazifa.
B u  ish n in g   qiyinligi  shundaki,  n e ch a   m in g la b   joy  nom lari  sh ak lid a 
u c h ray d ig an   yoki  u lam in g   ta rk ib id a   k elad ig an   ijtim o iy -iq tiso d iy ,  g eo g rafik  
ata m alar.  o 's im lik la r  v a  hayvonlar.  u ru g '-a y m o q   n om lari.  hatto   kishi  ism lari  ham  
tu rli  jo y lard a  tu rlic h a   fonetik,  sem an tik   sh ak lla rd a  m u h rlan ib   qolgan.  B oz  u stiga 
to p o n im lar  tark ib id ag i  qadim iy  s o 'z la r   hozirgi  vaq td a  b u tu n lay   tu sh u n a rsiz   b o 'lib  
qo lg an .
X o rijiy   m am lftk atlar  bilan  iqtisodiy,  ilm iy.  m adaniy,  tu ristik   alo q alar 
o 'rn a ta y o tg a n   ekanm iz,  y urtim izdagi  g e o g rafik   n o m la m in g   m illiy  sh ak llarin i, 
o 'z b e k  tilid a  va yangi  y o zu v im izd a y e tk a zish   k erak  b o 'la d i.
T a y a n c h   i b o r a l a r .
V.  A.  L ivshits.  Ibn  X u rdodbeh,  Ibn  H avqal,  Istahriy,  M uq ad d asiy ,  “ A rab 
g eo g raflari 
k u tu b x o n asi”, 
K ofiron, 
Q o rab o v u r. 
“ Q u ta d g ‘u 
b ilig ”, 
shayx, 
G e o g rafik   n o m la m in g   yozilishi,  G e o g rafik   atam alar,  K arto g rafiy a  v a   d av lat 
k ad astri  B osh  bosh q arm asi  (O 'z g e o d e z k a d a str)n in g   G e o in fo rm a tik a   v a  k ad astr 
m illiy  m ark azi  T o p o n im ik a  laboratoriyasi.
N a z o r a t   sa v o lla ri.
1.  T all  atam asi  q o 'sh ilg an   jo y   nom lari  y u rtim izn in g   qaysi  h u d u d id a 
k o 'p ro q   u ch ray d i?
2.  R ab o t  atam asi  q o 's h ilg a n   jo y   nom lari  y u rtim izn in g   qaysi  h u d u d id a  
k o 'p ro q   u ch ray d i?
3.  G eo g rafik  n o m la r qanday  h o lla rd a  q o ‘shib  yozilad i?
4.  G eo g rafik   n o m la r qanday  h o llard a   a jtarib  yozilad i?
O ' Z B E K I S T O N   R E S P U B L I K A S I   E T N O N I M ,
O R O N I M   V A   G I D R O N I M L A R I
R e ja :
1.  0 ‘z b e k i s t o n   e t n o n i m l a r i   v a   u l a r n i n g   o ' z i g a   xos  x u s u s iy a t la r i .
2.  O ' z b e k i s t o n   o r o n i m l a r i .
3.  O ' z b e k i s t o n   g i d r o n i m l a r i .
O ' z b e k i s t o n   e t n o n i m l a r i   va  u l a r n i n g   o 'z ig a   xos  x u s u s i y a t l a r i .   O 'z b e k  
xalq i  barlos,  nay m an ,  saroy,  q o 'n g 'ir o t  kabi  u ru g '-q a b ila la r  o 'z   n av b atid a,  bir 
q a n c h a   to 'p ,  tira,  shox,  avlod,  q avm   kabi  tarm o q larg a  b o 'lin a d i.  A n a  shu  h ar  bir 
b o 'lim n in g   o 'z   nom i  bor.  T o 'p ,  to 'p a r,  shox,  tira,  ja m o a ,  toifa,  avlod,  qavm , 
u r u g ',  qabila,  elat,  xalq,  m illat  nom lari  etn o n im lar  dey ilad i.  E tn o n im   y u n o n c h a  
e tn o s  -   “x a lq ”  v a  onim   -   “ nom ”  s o 'z la rid a n   tark ib   topgan.  E tn o n im lar  m azm uni 
eln o n im iy a,  etn o n im larn i  o 'rg a n a d ig a n   fan  etn o n im ik a  deyiladi.


E tn o n im lar  etnonim ika.  e tnografiya.  tarix.  tilsh unoslikning  hali  yaxshi 
o 'rg a n ilm ag a n   sohasi  boMib.  xalqlar.  m illatlar  etnogenezini  yanada  chuqur  tahlil 
q ilish g a k a tta  yo rd am   beradi.
H ar q an d ay   etn onim ning  o ‘z  m a'nosi  bor.  B a ’zi  bir  etnonim lar ju d a   qadim iy 
s o 'z la r  boM ganidan  m a'nosini  tu sh u n ish   qiyin. 
O datda  xalqlar,  m illatlar, 
sh uningdek.  qabilalar.  yirik  u ru g ‘larning  nom lari  qadim iy  b o 'lad i.  M asalan. 
o ‘zbek,  q irg ‘iz,  qozoq  kabi  m illat  nom lari,  q o 'n g ‘irot,  m itan,  qangli.  qipchoq. 
uyshun.  qarluq.  xalaj  kabi  u ru g '-q a b ila   nom lari  h aqida  bir  qancha  fikrlar 
bildirilgan,  lekin  bu  e tn o n im la rn in g   etim ologiyalari  ilm iy  a sosda  uzil-kesil  hal 
qilingan  em as.  O 'z b e k   -   “ o ‘ziga  b e k ” ,  q irg ‘iz  -   “ qirq  qiz” ,  qozoq  -   “ qo-choq” , 
m itan  -   “ m o 'y ta n ”  (serjun).  qangli  -   "q an q li”  (aravali),  qorluq  -   “ q orliq’"  (qorda 
qolgan),  xalaj  -   ” qol  och”  (och  qolg an ),  qalm oq  -   “ ch etd a   q olgan”  (islom   diniga 
k irm ay q o lg an )  degan  m a'noni  bildiradi  deyish  g ‘ayriilm iy,  asossiz  izohdir.
K ish ilar  bir  necha  m ing  y illa r  d avom ida  ayrim -ayrim   holda  u ru g ‘  b o 'lib  
k ey in ch alik   esa  h ududiy-dialektal  u m um iylik  hosil  qilib,  q abila-qabila  b o ‘lib 
y ashaganlar.  “ O d am ”,  " in so n ” .  “ o ‘zim izn in g   kishilar"  kabi  m a'nolarni  anglatgan 
ar  (er).  m an  (m en)  kabi  etn o n im lar  ana  shu  qadim   davrlarda  paydo  boMgan.  Bir 
q an ch a  etn o n im lar  chindan  ham   “ o d am ”,  “ rostakam   inso n ”  degan  m a'nolarni 
bildiradi.  M asalan.  udm urtlar  (jan u b iy   udm urtlar)  tarixiy  m anbalarda  ar  "o d am " 
sh a k lid a  tilg a   olingan.  T atar,  hazar,  arlat,  a g ‘ar,  m ajar,  m ishar,  avar,  b u lg 'o r  kabi 
xalq  va  q abila  nom lari  tarkibidagi  ar  (er).  ir  q o 'sh im ch a si  eroniy  tillardan  birida 
"o d am "  d egan  m a'noni  bildirgan  va  k eyinchalik  turkiy  tillarg a  o 'tg a n .  A riy 
(o riylar),  iron  (o setin lam ig n   bir  q abilasi)  va  hatto  Eron  so 'z lari  ham   o 's h a   ar  (ir) 
“ odam ”  so 'z id a n   tarkib  topgan  boMsa  ajab  em as.  T urkm an,  q aram an,  aqm an. 
sarm an,  qum an  kabi  etn o n im lar  tarkibidagi  m an  q o ‘shim chasini  o lim lar  ayrim  
h in d -y ev ro p a tilla rid ag i  m an -  m en  “ o dam ”  s o ‘zidan  kelib  chiqqan,  deydi.
Shu  bilan  birg a  bir  q ato rd a  k o 'p g in a   e tn o n im larn in g   kelib  chiqishi. 
etim ologiyasi  ham on  m a’lum   em as.  M asalan,  “ o 'z b e k ”  so 'z in in g   kelib  chiqishi 
to ‘g ‘risida turli  fikrlar  bor.  K o 'p c h ilik   o lim lar k o ‘ch m an ch i  o 'z b e k la r O ltin  0 ‘rda 
xoni  O 'z b e k x o n   (1312  -   1340)  ismi  bilan  atalgan  deyishadi.  H olbuki,  0 ‘zbekxon 
O ltin  0 ‘rda ( K o 'k   O 'rd a )  d a x o n lik k a   k o ‘tarilgan,  o ‘zbek  atam asi  e sa O q  0 ‘rdada 
paydo  boMgan.  Y a'ni  X IV   -   X V   asrlard a  O 'r ta   O siyo  tarix ch ilari  O q  O 'rd a n in g  
barch a tu rk -m o 'g 'u l  q ab ilalarin i  o 'z b e k la r deb  atashgan.  B undan  tashqari.  0 ‘zbek 
ismi  0 ‘zbekxondan  oldin  b itilgan  asarlarda  ham   uchraydi.  D em ak.  o 'z b e k  
etnonim i  O 'z b e k x o n   ism idan  kelib   chiqqan,  degan  fikr to 'g 'r i  em as.  Bu  s o 'z  “ o ‘zi 
bek”  degan  m a'noni  bildiradi.  deyish  ham   ilm iy  dalil  em as.  0 ‘zbek  o ‘z  (uz) 
qabilasi  nom i  bilan  bogMiq  degan  fikr  ham   isbot  talab.  U m um an.  hozircha 
“ o ‘zb ek ”  so ‘zining etim o lo g iy asi  ham   aniq  em as.
B o sh q a  k o 'p g in a   tu rk iy   x alq lar  kabi  o ‘zbek  xalqi  ham   q a b ila -u ru g 'la rd ati 
tark ib   topgan.  A kadem ik  V.  V.  B arto P d   s o ‘zlariga  qaraganda,  d astlab   32  o 'z b ek  
urugM  boMgan.  L ekin  X V I  asrdayoq  fa rg 'o n a lik   M u la  Sayfiddin  A xsikandiy 
“ M ajm uat -  tav o rix ”  a sarid a 92  o ‘zbek  u ru g 'i  (elatiy a)  ni  tilga  olgan.  X IX   asm in g  
60  -   y illarid a  b itilgan  “ T uhfatit-tav o rix i  x o n iy ”  qoM yozm asida  ham   (m uallifi 
fa rg ‘o nalik  M u lla  A v az  M uham m ad  A ttor)  o ‘z b ek   urugMarini  92  ta  deb 
k o 'rsa tilg a n .  N.  X anikov  o 'z in in g   “ B uxoro  x o nligi  tas v iri”  kitobida  (1 8 4 3 -y il)  97 
o 'z b e k   urugM ning ro 'y x a tin i  keltirgan.


0 ‘zb e k   u ru g 'la ri  nom lari  (e tn o n im la r)  nin g   o ‘zig a   xos  kelib  ch iq ish   tarixi 
bor.  Jo n iv o rlar,  xususan,  uy  h ay v o n lari  nom i  bilan  atalg an   etn o n im lar  h am   eng 
q a d im iy   san alad i.  U lar  m aju siy lar  d av rid a  p aydo  b o ‘lgan.  U ru g 'la m in g   m u q ad d as 
h ay v o n lari  (totem )  b o ‘lib.  k ish ila r  o 'z la rin i  shu  h ay v o n d an   tarq alg an ,  deb  h isob- 
laganlar.  M asalan.  jifo n d i  (ilo n li),  jilo n ta m g ‘ali  (ilo n ta m g 'a li),  q ulon,  oqbura, 
q o rab u ra,  (b u ra,  buvra,  b u g ‘ra  -   b ich ilm ag an   erk ak   tuya),  q a rg 'a ,  s h a g 'a l  (shaqal
-   c h iy a b o ‘ri),  echki.  h o ‘kiz  e tn o n im la ri  sh u la r  jam lasid a n d ir.  H ay v o n   n o m lari 
b ilan   atalg an   etn o n im lar b a'zan   sh u  u ru g ‘  ajd o d in in g   laqabi  ham   b o 'lis h i  m um kin.
K o 'p g in a  etn o n im lar u ru g '-a y m o q   ta m g 'a s i  nom i  bilan  atalgan.  Y a'n i  har  bir 
u ru g 'n in g   o 'z  ta m g ‘asi  b o ‘lgan.  M asalan ,  m o llarin i.  otlarin i  b o sh q alarn ik id an   farq 
q ilish   u chun  ta m g 'a la b   q o ‘y ishgan.  B o lg ‘ali,  koso v li,  qay ch ili,  taroqli.  c h o ‘m ichli. 
q irg 'ili  kabi  u ru g ‘larning  ta m g ‘alari  sh ak lan   a n a  shu  u y -ro ‘z g ‘o r  a sb o b larig a 
o 'x s h a s h   b o ‘lgan.  E tn o n im lar  o ra sid a   kishi  ism lari  ham   u chraydi:  a m ir  -   tem ir. 
b o 'ro n b o y .  ja lm at,  o llab erd i,  fozil.  c h ig 'a to y ;  jo y   n o m larid an   kelib   chiqqan 
etn o n im la r  ham   bor:  b e sh q o 'to n ,  bulo q b o sh i,  soylik,  urganji,  q ayirm a,  qorab u lo q . 
sh a rq iy alik   (S h o h ru h iy alik   -   S h o h ru h iy a  -   U lu g 'b e k n in g   otasi  S h o h ru h   nom i 
bilan  atalg an   sh ah ar  n o m id an )  v a  boshqalar.  O 'z b e k   etn o n im larin i  sem an tik  
jih a td a n   bir  n e c h a   g u ru h g a  b o 'lis h   m um kin.  C h unonchi,  biron  k asb -h u n ar  nom i 
bilan  y u ritilad ig an   etn o n im lar:  q irsa d o q   (sadoq  -   o ‘qdon),  iyarchi  (e g arc h i  -  
eg arso z),  g ilam b o fli  -   (gilam   t o ‘qu v ch i),  sayot  -   (sayyod  -  ovcbi),  tu lkicili. 
z arg a rlik ,  m irish k o r,  po  'latch i  v a boshqalar.
K attam i-k ich ik m i, 
h a r 
b ir 
tu m an   jo y  
n o m larin in g  
b o sh q a  
tum an 
to p o n im iy asid a n   farq  q ilad ig an   o 'z ig a   x os  x u su siy atlari  b o 'la d i.  O 'z b e k is to n d a  
e tn o to p o n im la r ju d a  k atta o ‘rin  tutadi.
O 'z b e k is to n   u ru g 'c h ilik   q o ld iq la ri  yaqin  v aq tla rg a c h a   ham   m ay ju d   b o ‘lgan 
v a  h ar  b ir  u ru g ‘  yoki  u n in g   tarm o q lari  y ash a g an   qishloq  o ‘sh a  u ru g ‘  yoki 
s h o x n in g ‘  no m i  bilan   atalgan.
M a n b a la rd a   92  o 'z b e k   u ru g 'i  b o r  d eb   qayd  etilgan.  B u n d an   tash q ari,  h a r  bir 
u ru g ‘  o ‘z  n a v b atid a  y a n a d a   m ay d a   g u ru h larg a   b o 'lin ib   ketadi.  E tn o g ra f  K. 
S h o n iv o   zo v n in g   ta ’k id lash ich a,  b irg in a   q o 'n g 'ir o t  u ru g ‘i  200  dan  o rtiq   k ichik 
sh o x  -  to ‘p larg a  ajralib  ketadi.
S h u n d ay   qilib,  o ‘zb ek   m illati  turli  q a b ila  v a  u ru g 'la rd a n   tark ib   to p g an .  Bu 
q a b ila la rd an   tu rk lar  q ab ilasi  X o n aq o d ary o   hav zasid a,  K o firn ih o n n in g   y uqori 
o q im id a,  Q izilsu v ,  Y ax su v   d ary o la rin in g   v o d iy larid a  h am d a  u larn in g   irm oqlari 
b o ‘ylarid a.  Q o rad ary o   v o d iy sid a.  S u rx o n d ary o n in g   y u q o ri  v a   o ‘rta   o q im larid a, 
B u x o ro   y a q in id a   esa  S h ah ru d   k anali  b o 'y id a ,  S am arq an d   atro fid ag i  to g ‘Iam in g  
etak lari  h a m d a   y o n b a g ‘irlarid a   y a sh ag an .  T u rk la m in g   an ch a  qism i  A n d ijo n  
v ilo y a tin in g   X o 'ja o b o d   v a   M a rh a m a t  tum anlari.  O 's h   v ilo y a tin ittg   A rav o n  
ray o n id a.  O 'r a te p a   a tro flarid a.  Q ash q a d ary o   vo d iy sid ag i  O 'ra d a ry o   b o 'y la rid a . 
S h e ro b o d d a ry o   atro flarid ag i  to g 'la rd a  y a sh ab   kelganlar.
M o v a ro u n n ah r  tu rk la rin in g   tala y   q ism ini  q a rlu q la r  tashkil  etgan.  U lar 
S u rx o n d ary o   b o 'y la rid a ,  Q o ra to g 'd a ry o n in g   b o 'y larid a,  K o firn ih o n .  V ax sh  
v o d iy la rid a,  Y o v o n su v   bo sh larid a ,  V a x sh   bilan  Q izilsu v   o ra lig 'id a ,  K o 'lo b  
v o d iy si  h am d a  P anj  d a ry o sin in g   o 'n g   so hilida,  Q a sh q a d ary o n in g   quyi  o qim ida, 
Z a ra fsh o n n in g  quyi  o q im id a (S h ah ru d   k an ali  b o 'y la rid a ) y a sh ash g an .


B arlos  -   o 'z b e k   q ab ilalarid an   biri. 
B arloslar  R espublika  hududida 
k o ‘ch m an ch i  o 'z b ek lard a n   (X V   -   X V I  asrlardan)  oldin  yashab  kelgan 
q ab ilalard an   biridir.  H ozirgi  pay td a  b a rloslarning  avlodlari  B uxoro.  Jizzax, 
Q ash q ad ary o ,  Sam arqand,  S urx o n d ary o   vilo y atlarid a  yashaydi.  B arlos  s o 'z i  Xiva 
xoni  A b u lg 'o z i  B ahodirxon  fik rich a  “ q o 'm o n d o n ” ,  A lisher  N avoiy  asarlariga 
yo zilg an   ' ‘B adoye  u l-lu g ‘at” g a k o ‘ra,  “ bah o d ir"  degan  m a'noni  bildiradi.
K altato y lar  -   S u rx o n d ary o n in g   yuqori  v a  o 'rta   oqim larida,  N urota  v a 
M o lg u z ar  to g 'la ri  y o n b a g 'irlarid a ,  T u rkiston  togMari  etaklarida,  Q ashqadaryo 
vodiy sid ag i  K itob  shahri  atro flarid a  istiq o m at qilganlar.
M u so b o zo rlar 
-  
H iso r 
v odiysida, 
H isor 
to g ia rin in g  
shim oliy 
y o n b a g 'irla rid a   (X o n aq o d ary o   v a  Q o ra to g 'd a ry o   havzalarida),  Q ash qadaryoning 
b o sh   to m onidagi  Forob,  D enov,  S um sar  qish lo q lari  atroflarida,  ulardan  pastroqda
-  M iraki  q ish lo g ‘i  y aq in id a ham   y a shashgan.
M o ‘g ‘u lla r  kam roq  b o 'lib ,  Panj  d ary o sin in g   o 'n g   sohilidagi  C h u b ak  
q ish lo g 'i  atroflarida,  J ilg ‘asoy  v o d iy sid a  o ‘m ash ib   qolganlar.  H isor  vodiysida. 
Ja n u b iy   T u rk isto n n in g   ba'zi  bir  jo y la rid a   ham   m o ‘g ‘ul  qishloqlari  unda-bunda 
u chraydi.  M o 'g ‘ullam in g   k o ‘pchilik  qism i  Shim oliy A fg 'o n isto n d a  ham   m avjud.
Q o ‘n g ‘irotlar 
-  
A m u d ary o  
b o ‘ylarida, 
Q ashqadaryo, 
S urxondaryo 
v o d iy larid a  y ash ab   kelganlar.  Jizzax,  K a tta q o ‘rg ‘on,  Sam arqand,  B uxoro, 
Q o ra k o ‘l  v o h alarid a ham   y ak k alan ib   qolgan  q o ‘n g ‘irot  u ru g ‘i  guruhlari  bor.
M a n g ‘itlar  -   Z arafsh o n   v odiysida,  qism an  esa  X iva  xonligida,  so ‘ngra 
Q arshi  vohasida.  sh u n in g d ek   A m u d ary o n in g   chap  sohilida -  C h o rjo ‘y  y aqinlarida 
y ash ab   kelgan.  M a n g ‘itlar  b ir  q an ch a  y irik   va  m ayda  u ru g 'la rg a   boMingan.  E ng 
y irik   urugMar:  oq  m a n g ‘it,  q o ra  m a n g ‘it,  och  m an g ‘it,  chala  mangMt,  b o y g ‘o ‘ndi 
m a n g ‘it.  B ulardan  tashqari,  y an a  tem irx o ‘ji,  isoboy,  gavlak,  k o ‘sa.  toz,  qorabayir. 
baqirchi.  kula,  ta m g 'a li  m a n g ‘it,  qozoq,  o ‘n  ikki,  ch o ‘qay,  gala-botir,  beshkal. 
ch o b ak c h ak ,  uz,  uvolay  kabi  u ru g ‘lar ham   b o 'lg an .
N a y m an lar  -   Z arafsh o n   vodiysida.  Jizzax,  K atta q o ‘rg ‘on,  Sam arqand 
atro flarid a,  shuningdek,  B u x o ro   v a  K arm ana v o h alarid a o 'rn a sh ib   qolganlar.  X iva 
vohasi  v a F a rg ‘on a v o d iy sid a  ham   bir o z  m iqdorda n ay m an lar boMgan.
X IX  
asr  o x irlarid a  n a y m an lar  3  ta   yirik  u ru g 'd a n   iborat  boMgan.  B u lar  -  
q o ‘s h ta m g ‘ali,  sad irb ek   v a  u v o x -tam g ‘ali.  U lardan  tashqari  naym an  qabilasi 
a g ‘ran,  ayronchi,  badir,  biya,  b o g 'o n a li,  boltali,  b o ‘qalay,  burunsov,  j a g ‘albayli, 
jas ta v o n ,  jilo n li  (ilonli),  ju m alo q -b o sh ,  o ltio ‘g ‘il,  o q to 'n li,  p o 'lo tc h i,  segizuruv, 
sarin ay m an .  to 'rttu u l  (to ‘r t o 'g ‘il),  to 'rtta m g ‘ali,  urguch,  ukrash,  changali, 
c h o ‘m ichli,  g ‘ozoyoqli,  q o ran ay m an ,  qoragadoy,  qorasirak,  q a rg ‘ali,  q ilta m g ‘ali, 
q o lta m g 'a li  kabi tarm o q larg a  ham   boMingan.
S aro y lar  -   B uxoro,  K arm ana,  G 'ijd u v o n .  K attaq o ‘rg 'o n ,  S am arqand  va 
Jiz za x   atro flarid a,  Q arshi,  S h ah rlsab z  vo h alarid a,  qism an  F a rg ‘o n a  vodiysida 
y ash ag an .  S aro y lar  tark ib id a   bir  qancha  k a tla-k ich ik   q abilalar  b o 'lg a n :  azsaroy, 
q ip ch o q saro y . 
q irg ‘izsaroy, 
q o ‘n g ‘irotsaroy, 
m ajarsaroy, 
q o ra b o g ‘saroy, 
n ay m an saro y   va  boshqalar.  B u lam in g   har  bin  o ‘z  n avbatida  y an a  bir  q an ch a 
u ru g ‘larg a b o 'lin g a n .
K en ag aslar  -   S hahrisabz,  B uxoro.  K arm ana,  D enov  vo h alarid a,  laqaylar 
K ofirnihon,  V axsh,  Q izilsu v   hav zlarid a  zich  y ash ag an lar.  K en ag aslar  o cham avli, 
kirey,  a b ak   kirey,  ovoqli,  taroqli,  chuvut,  qayri  soli  kabi  kichik  q ab ila  va


u ru g 'la rg a :  laq ay lar  e sa  e s o n x o 'ja .  b o droqli.  bayram ,  to 'rto v u l  kabi  u ru g ‘larga 
(b o 'la k la rg a )  b o 'lin g a n .
Q a ta g 'o n la r  b irm u n ch a  keng  m ay d o n d a  -   F a rg 'o n a   v o d iysining  N am an g an  
bilan 
Q o ‘qon 
shaharlari 
orasidagi 
tu m an larid a 
o ‘rashib 
qolganlar. 
Q a ta g ‘o n lam in g   a so siy   qism i  K o 'h ita n g   to g ‘larin in g   sharqiy  y o n b a g 'irlarid a , 
Sheroboddary'o  h av zasid a.  S u rx o n d ary o n in g   o ‘ng  sohilida,  V axsh  daryosi 
etak larid a.  P an jn in g   o ‘ng   so h ilid a   v a  Y ax su v   v o d iy sid a  g ‘uj  yashagan. 
Q ash q a d aiy o  
h av zasid a, 
Z arafsh o n  
etak larid a, 
B u x o ro  
ham da 
K arm ana 
y a q in la rid a   ham   q a ta g 'a n la r  b o 'lg a n . 
S h im o liy   A fg 'o n isto n d a   ham   talay  
q a ta g 'a n la r yashaydi.
Q ip ch o q lar  -   S am arq an d   bilan  K a tta q o ‘r g ‘on  o ‘rtasidagi  tu m an lard a. 
A m u d a ry o n in g   o ‘ng  so hilida,  F a rg ‘on a  v o d iy sin in g   sh im oli-sharqiy  va  sh im o li- 
g 'a rb iy   q ism larid a  o 'tro q la s h ib   q olganlar.  Q u ra m ala r  -   O han g aro n   havzasida. 
A n d ijo n   bilan N a m an g a n   o ra sid a  tu rib   q olganlar.
B ulardan  tashqari,  O 'z b e k is to n n in g   turli jo y la rid a   qirq.  yuz.  m ing.  q o 'sh c h i. 
tuy o q li,  qov ch in .  q a n g ‘li,  daem on,  y u reh i,  chim boy,  m itan  kabi  k o ‘plab  u ru g 'la r 
bor.
R e sp u b lik an in g   turli  tu m a n la rid a   k o 'c h m a n c h i  o ‘z b ek lam in g   o ‘tro q lik k a 
o 'tis h id a   farq  b o 'lg a n .  M asalan .  Z arafsh o n   v o d iy sid a   bir  xil  u ru g '  yoki  to 'p .  shox 
n o m lari  bilan  a talad ig an   m ayda  q ish lo q lar ju d a   k o 'p .  B u n in g   sababi  shuki.  X iv a 
x o n lig ig a   qarshi  o 'la ro q .  B uxoro  x o n lig id a  k o 'c h m a n ch ilar  butun  u ru g ‘i  bilan 
em as.  balki  k ich ik -k ich ik   b o 'la k la rg a   b o 'lin ib   o ‘tro q lik k a  o ‘tishgan.  B uxoro 
x o n lig id a   b e k lik larg a   nom   bergan  y irik   sh a h a rla r o rasid a urug"  nom i  bilan  atalgan 
b iro n ta  ham   sh ah ar  y o 'q ,  holbuki  X iv a   x o n lig id a  bunday  sh a h ar  u c h t a -   M a n g ‘it, 
Q ip ch o q ,  Q o ‘n g ‘irot,  V.  V.  B a rto l'd   bu  sh ah a rlarn in g   paydo  b o 'lis h ig a   X iv a 
x o n lig id a   u ru g ‘c h ilik n in g   kuehli  b o 'lg an lig in i  sabab  qilib  k o ‘rsatadi  v a  u lar 
ju m la s ig a  N u k u s  shahrini  ham   q o 'sh a d i.
E tn o n im larn i  b ilm asd an   turib,  0 ‘zb ek isto n   to ponim ikasi  bilan  sh u g ‘ullanish 
m um k in   em as.  C h u n k i  u ru g ',  q ab ila  nom lari  k o ‘p in ch a  m uayyan  m a'noni 
an g latad i.  M asalan .  o ‘zb ek   u ru g ‘larini  b ilm ag an   kishi  O 'ro q li.  C h o ‘m ichli. 
Q a rg 'a li,  O y ta m g ‘ali,  Q ay ch ili,  U c h tam g ‘ali  kabi  etnonim larni  “ li”  affiksli 
to p o n im larg a   kiritish i  m um kin.  M ing,  y u z   urugMari  jo y   nom lari  tark ib id a  
k e lg a n d a   sonni  bild irm ay d i,  albatta.  H o lbuki,  Jiz za x   vilo y atin in g  Z om in  tu m a n id a  
o 'z b e k   u ru g 'la rin in g   k u c h u k b o y .  oqtosh,  y a m io q ,  kal.  kabi  k ichik  guru h ch alari. 
q ir g 'iz   u ru g 'la rid a n   e sa  ch o p o n   (asli -   X onkel  chapani),  h irquloq,  esh q o ra,  qozoq, 
jin n i,  to 'q im   kabi  to ‘plari  b o 'lg a n lig i  m a'lum .
0 ‘zb ek   e tn o n im lari  to 'g ris id a  gap  b o rg a n d a   shuni  aytish  kerakki,  resp u b lik a 
h u d u d id a   tojik,  qozoq.  q irg 'iz ,  q o ra q alp o q   x alq la rn in g   u ru g ‘-ay m o q lari  ham  
b o 'lg a n id a n   o 'z - o 'z id a n   m a'lu m k i,  ana  shu  x alq larn in g   u ru g 'la ri  nom lari  bilan 
ata lg an  jo y la r  ham   bor.
Q u y id a   O 'z b e k is to n   h aritasid a  h o zirg ach a   sh ah a r  va  q ish lo q larn in g   nom lari 
sh a k lid a  u ch ray d ig an   etn o o y k o n im la rn in g  q isq a c h a  ro 'y x a tin i  keltiram iz:
A bdal.  A y ro n ch i,  A rab,  A rab o n ,  A rablar.  A rabxona,  A rlot,  A fg 'o n , 
A fg 'o n o n ,  A xtachi,  A x tach i,  A x tix o n a,  A cham ayli,  B aday,  B adal,  B adroqli,  Boy, 
B o y o v u l,  B o y m o q li,  B ahrin,  B oyqut.  B oy  to 'p i,  B olta,  B o lta k o 'l,  B oltali, 
B o ltaq ir,  B aliqchi.  B aroq.  B arlos,  B axm al.  B ahrin,  B axshi,  B achqir.  B oyovut.


B egavlot,  B ektem ir.  B e sh o g ‘och,  B eshbola,  B eshqozon,  Beshkal,  B eshkaltak, 
B eshkapa.  B eshsari.  B o 'sto n .  G ala.  G alabotir,  G um baz.  G urlan,  D alvarzin, 
D arxon,  D o 'rm o n .  D um ar.  Y ettiqashqa,  Y etim shoh,  Y e ttiu ru g \  Ja g 'a lto y .  Jaloyir. 
Juz.  Ilonli,  K al.  K allar.  K altatoy,  К ара.  K asovli,  K elachi.  K enagas,  K esaklar, 
K esakli,  K esavli,  L a g 'm o n ,  L aqay,  L angar,  L u g ‘um bek,  M azang,  M oylibolta, 
M a n g ‘it,  M angM tlar.  M achay,  M ergancha,  M erkit.  M ing,  M inglar,  M u g 'u lo n , 
M u g ‘ulkent.  M u g 'u lto y .  M uso b o zo ri.  N aym an.  N aym anovul,  N ay m an b o 'sto n . 
N ay m an saro y ,  N orin.  N u k u so v u l,  N u k u slar,  N u kusli.  N ekuz,  N u kusyop,  O vchi. 
O y ta m g ’ali.  O qbosh.  O q b o ‘yra,  O q qoyli.  O qqipchoq.  O q m an g ‘it.  O q to ‘nli.  O q- 
tum ar.  O q ch elak .  O qchepkan.  O la q a rg ‘a,  O lot.  O lchin.  O rol.  PoMotchi,  P o ‘stinli. 
P u c h u g ’ay,  Sayid.  Sayidobod.  S ayidkent,  Sayidlar,  Sanchiqul,  Sanchiqli,  Saroy. 
S a rib ag 'ish ,  Sayoq.  S irg 'a li.  T oqchi,  T ojik,  T ojikqishioq,  T ojiklar,  T ojikm ahalla, 
lo jik ra v o t,  T ayloq,  T a m g 'a li.  T a ra g ’ay,  T aroqli.  T atar.  T urk.  T urkiston,  T um or. 
T urkovul.  T u rkon,  T urkm an.  T u rkm anovul,  T urkravot,  T o ‘rtota,  T uyoqli. 
lu y a c h i.  U zun.  U y g 'u r,  U yshin,  U ysun,  U rganji,  U rg an jib o g ‘,  X alach,  X o ‘ja. 
X o ‘jalar. 
C h a g 'a ta y , 
C h aq m o q li, 
C halaqozoq, 
C h alaq arg 'a, 
CholmangM t, 
C handir,  C h ig 'ato y ,  C him boy,  C hinoz,  S h a g ‘al,  Shirin,  E loton,  Y uzlar,  Y uzqish- 
loq.  Y uziya,  O ym ovut.  O 'ris ,  0 'r i s q a z g ‘an.  O 'risq ish lo q .  O 'ta rch i.  Q ozoq.  Q o- 
zoyoqli.  Q ayirm a,  Q alm oq.  Q a n g 'li.  Q a tag 'o n .  Q ashqar,  Q orakaltak,  Q orakesak, 
Q o ra k o ‘sa,  Q oraq u sh ch i,  Q oraq ip ch o q .  Q o ra m a n g ‘it.  Q o ram o ‘yin,  Q oram urt, 
Q oran ay m an .  Q o rateri,  Q o ra to 'n li.  Q oraxitoy,  Q orayantoq.  Q a rg 'ala r,  Q orliq. 
Q arsoqli.  Q a ta g ‘on.  Q ovchin.  Q ash ta m g 'a li,  Q ipchoq,  Q irg 'iz.  Q irg ‘izovul, 
Q irg ’izq o ‘rg 'o n .  Q irg 'iz la r.  Q irg 'izm ah a lla ,  Q iyonni,  Q uva.  Q o ‘g ’ay,  Q o ‘n g ’irot, 
Q o ‘n g ‘irotovul,  Q uram a.  Q irqlar.  Q ishliq,  Q iyot,  G 'a lc h a  v a h o k az o .
Bu  etn o n im la r  jo y   nom lari  shaklida  q ay ta-q ay ta  uchraydi,  M asalan. 
ayronchi.  a rg 'in ,  acham ayli.  b a g 'a n a li.  beshbola,  burqut,  galabotir,  kenagas,  tam a, 
m ing,  m itan.  o y tam g ‘ali,  sayat.  tortuvli.  o 'v m o v u t.  o ‘tarchi,  uyas,  qutchi  kabi 
etn o n im lar  q ish lo q -sh a h ar  nom lari  tark ib id a  5  m artadan  I0  m artgacha.  b o lg ’ali. 
bolta,  bahrin,  b o 'sto n .  qangli,  qoraqalpoq.  u y g ‘ur.  q ashqar,  qiyot,  quram a,  qirq. 
m irishkor,  m u g ‘ul  kabi  e tn o n im lar  11  -   20  m artagacha,  beshkapa.  doorman, 
jalo y ir,  tojik.  turkm an.  q irg ‘iz.  qozoq,  q o ‘n g ‘irot.  m an g ‘it  kabi  etn o n im la r  2 1 
m artadan  30  m artag ach a,  qipchoq,  saroy  etnonim lari  3 1  -   40   m artagacha 
takrorlanadi.  A rab   etnonim i  esa  80  dan  ortiq oy k o n im   hosil  qilgan.
O 'z b e k i s t o n   o r o n i m l a r i .   O ro n im iy a  y u n o n ch a  oros  -   tog,  ya'ni  yer 
y u z asin in g   re le f  sh akllari  -   to g ‘lar.  c h o 'q q ila r,  qirlar,  vodiylar,  tek islik lar 
n om larini  organadi.  O ro n im larg a,  to g 'u   to sh larg in a  em as,  balki  re'lefn in g   salbiy 
shakllari  -   vodiylar.  daralar.  jarlik lar,  soyliklar,  o ‘yiqlar.  shuningdek,  tekislik. 
p ast  tek islik lar v a q u m lik lar ham   kiradi.
O 'z b e k is to n   yer  y u zasi  tek islik lar  va  adir-tog"  qism lardan  iborat.  T ek islik lar 
(sh im o li-g ‘arb d a)  T uron  tek islig in in g   bir  qism idir.  O rol  b o 'y id ag i jan u b i-sh a rq d a  
(A m u d ary o   bilan  Sirdaryo  o ra lig ‘ida)  Q izilqum   c h o ‘li  jo y lash g an .  Q izilq u m n in g  
g ‘arbiy  ch ek k a sid a   S u lto n   U vays  tizm asi,  m ark aziy   q ism id a  esa  B o ‘kantov. 
T om d ito v ,  undan ja n u b d a   M uru n to v .  ja n u b i-g ‘a rb d a   Q u lju q to v   v a   b o sh q a  p astak  
to g 'la r   bor.  Q izilq u m d a  berk  bo tiq lar  va  so y lik lar  ham   uchraydi  (M ingbuloq. 
O y o q o g 'itm a   botiqlari  v a boshqalar).


0 ‘zb ek isto n   hudud id ag i  togM ar  T y an sh an   v a   H isor-O loy  to g ‘  tiz m asig a  
kiradi.  G 'a rb iy   T y an sh an   tizm alarid a n   Q o rjo n to v ,  U gom ,  Piskom ,  C hotqol. 
Q u ra m a  tizm alari  0 ‘zb ek isto n   hu d u d id a.  F a rg 'o n a   v o d iy sin in g   sh arq id a  F a rg 'o n a  
tizm asi,  ja n u b id a   O lo y   tizm asi  v a   u n in g   g ‘arb iy   davom i  -   T u rk isto n   tizm asi 
jo ylashgan.  T u rk isto n   tiz m asin in g   ta rm o g 'i  b o 'lg a n   M o lg u zar  tizm asi  N u ro ta  
togM aridan  Ilo n o 'tti  darasi  orq ali  ajralib   turadi.  N u ro ta   togM aridan  jan u b d a g i 
togMar  Z arafsh o n   tiz m asig a   kiradi.  R e sp u b lik an in g   en g  jan u b id a g i  H iso r  tizm asi 
T o jik isto n  
bilan 
boMgan 
c h eg a ra  
b o ‘y lab  
c h o 'zilg an . 
S u rx o n d ary o  
v a 
Q a sh q ad ary o   v iloyatlari  h u d u d id a   Y a k k a b o g ',  C h aq ch ar,  B o y su n to g ',  Q o 'h ita n g . 
Surxon.  B o b o to g '  tizm alari  bor.
B arch a  to g ‘  tizm alari  v a  tiz m alarin i  p asttek islik ar,  soyliklar,  d aryo  v o d iy lari 
ajra lib   turadi.  B undan  tash q ari  tek islik la rd a   ham   k o ‘plab  adirlar,  jarlik la r, 
te p a lik lar bor.
T o p o n im lam in g   b o sh q a  tu rla rig a   q a rag an d a  o ro n im lar  eng  kam   o ‘rg anilgan 
sohadir.
M a'lum ki.  to p o n im lar  zam irid a   m ah alliy   g eo g rafik   atam alar  yotadi.  TogMik 
o 'lk a .  x u su san   aholi  v ash ay d ig an   v a  x o 'ja lik d a  keng  fo y d a la n ilad ig an   past togMar. 
oro n o m ik   a tam alarg a  boy  boMadi.  B u n d ay   a ta m alar e sa tek islik d a yash o v ch i  aholi 
uchun ju m b o q   boMishi  m um kin.
T o g '-to s h   n o m larid a  adir,  a q b a   -   o v g 'a .  bel,  buloq.  gaza.  d ara,  dovon, 
ja v lo v   -   yay lo v ,  ja r,  kam   -   k am ch ik ,  kam ar,  nov,  nova,  nura,  oshuv,  sang,  soy, 
suv.  tan g i,  tepa,  tov -  to g ‘,  tosh,  c h a g ‘at,  c h o ‘qqi,  qir,  qiya,  qoq,  qoM -  g ‘oM  (to g ‘ 
tarmogM ,  kich ik ro q   d ara,  soy  m a'n o sid a ),  qashqa,  q o 'ru m ,  q o 'r g ‘on.  q o ‘ton,  u n g u r 
kabi  a ta m alar k o ‘p  uchraydi.
TogM arning  atalish   (n o m in a tsiy a)  q o n u n iy atlarid an   biri  shuki.  to g 'lik la r 
y o n -v erid ag i  ayrim   c h o 'q q i.  qoya,  y o n b a g ’ir.  zo v larn in g   no m larin i  y axshi 
b ilg an lari  h o ld a   butu n   bir  ulkan,  togMar  tizim in in g   um u m iy   no m in i  b ilishm aydi. 
T o g 1  s o ‘zini  deyarli  ishlatish m ay d i.  T o g ‘  s o ‘zi  o 'rn ig a   "to sh "  atam asi  ishlatiladi. 
A y rito sh .  Q oratosh,  O q to sh   d e g an d a   c h o ‘qqi,  ay rim   q o y a   k atta  to g ‘nin g   bir 
b o 'la g i  tushuniladi.
O 'z b e k is to n   h u d u d in in g   1/5  qism i  togM ardan  iborat.  1:  200 0 0 0   m assh tab li 
to p o g rafik   h a ritala rd a   m am lak a tlarim izd ag i  700  dan  ortiq  o ro n im la r  -   togMi 
oMkalar.  ay rim   togMar,  c h o 'q q ila r,  qoyalar,  d o v o n larn in g   nom lari  qayd  q ilin g a n  
(b iz   b u n d a   togM ardagi  d aralar,  so y lik lar, jarlik la r,  tek islik   oM kalardagi  tep alik lar, 
d o ‘ng lik lar,  salbiy  r e 'le f   sh ak lla rin i  h iso b g a  o lm adik).  R e sp u b lik a m iz d a   G 'a rb iy  
T y an sh an   togMari  tarm o q lari  b o 'lg a n   H iso r-O lo y   togMari  (H isor,  Z arafsh o n , 
T u rk isto n   tizm alari tarm o q lari) o ‘rin  olgan.
S u rx o n d ary o   v ilo y ati  o ro n im la rg a   b oyligi  jih a tid a n   (150  g a  y a q in   oro n im ) 
birin ch i  o ’rin d a  turad i  (m ash h u r  H iso r  tizm asi  va  u n in g   tarm o q lari  B o y su n to g '. 
Q o ‘h ita n g to g ‘,  B o b o to g 1).  Q ash q a d ary o   v ilo y atid a  145  oronim .  N a v o iy  v ilo y atid a 
105,  T o sh k e n t  v ilo y atid a  103,  Sam arq an d   v ilo y atid a   59,  Jiz za x   v ilo y a tid a  52  ta 
o ro n im   qay d   qilin g an .  B o sh q a   v ilo y a tlar  ak sari  tek islik d a  jo y la sh g a n id an  
o ro n im la rg a   boy  em as.  X o razm   v ilo y atid a  1  oronim   u ch ray d i:  S irdaryo  v ilo y atid a 
e sa  u m u m an   to g ‘.  b in o b arin   o ro n im  y o ‘q.
O ro n im la r  lek sik asid a,  v u q o rid a   aytilg an id ek .  g e o g rafik   a tam alar  k a tta   o 'rin  
tu tad i.  O q.  qora,  sariq,  q o 'n g 'i r   kabi  rang  sim v o lk asi  ham   ken g   tarq alg an .


O 's im lik   n o m larid an   archa.  betaga,  gujum ,  anjir.  y o n g ‘oq,  zardolu,  olm a,  piyoz. 
pista,  sarim so q ,  terak,  tol,  o 'rik ,  irg 'ay .  hayvon  nom laridan  ariston  (arslon).  baliq, 
d o ‘lta.  to 'n g 'iz -c h o 'c h q a ,  jay ro n ,  ch iv irtk a   (c h ig 'irtk a).  qoplon.  quyon,  qoraqush 
(burgut).  q a rc h ig 'a y .  etnonim lardan  a fg ‘on,  gum m a,  olchin.  turkm an,  chandir. 
c h ig 'a to y  qay d   qilingan.
O ro n im lar  orasid a  m etafo rik -m ajo ziy   nom lar  ayniqsa,  keng  tarq alg an ,  egar 
(egarbel),  d astar  “ salla”  (D astarqozi),  m oya  “ u rg 'o ch i  tuya”  (Q atorm oya), 
qizem chak,  b u k ir  (B u k rito g '),  yetim tog"  (kichik-roq  y o lg 'iz   to g ‘),  sem iztepa, 
belisiniq,  tu y ato sh   va  hokozo.  A ziz-av liy o larn in g  qadam  jo y la ri  sifatid a  bobo,  ota 
atam alari  ishlatilishini  ham   ay tib   o ‘tish  kerak.  T o g ‘lam i  k ish ilam in g   nom lari 
bilan  atash  O 'z b e k is to n d a .  um um an  O ’rta  O siy o d a  qadim dan  keng  rasm   b o ’lgan 
em as.
B ir  q an ch a  to g 'la r   suv  o b ’yek tlarin in g   nom lari  bilan  atalgan.  M asalan: 
Y onarbuloq.  K o ‘kbuloq.  K a'ksuv.  Sovuq  buloq  toglari  va to g ‘  o b ’y ek tlari  nom lari 
bilan  atalgan  g id ro o b 'y e k tla r  ham   uchraydi:  C hotqol  daryosi.  O bi  K o ‘hak 
(Z arafsh o n   d aryosi)  va boshqa.
0 ‘z b ek isto n d a   to g ‘  va  tov  sh ak llarid a  uchraydi.  S hunisi  qiziqki.  to g ‘liklar 
tov  deb  tala ffu z   q iladilar.  T urkiy  x alq lar  yash ay d ig an   h u d u d lam in g   g 'a rb iy  
q ism larid a  (A fg ‘oniston,  Q rim ,  K avkazda,  O zarbayjon,  T u rk m an isto n )  dog" 
(dag),  0 ‘z b ek isto n d a  to g ‘  (tov).  Q o z o g ‘istonda  tau,  Q irg ‘izistonda  to ‘o ‘,  Sibirda 
tu.  tuu,  tia  sh ak llarid a talaffu z qilinadi.  0 ‘zbekiston  orografik  atam alarg a nisbatan 
boy.  Buni  y u q o rid a  keltirilgan  raqam lardan  bilsa ham   b o 'lad i.
Q u y id a  o ro n im ik   a tam alar  ro ‘yxati  keltiram iz:  ay d ar  -   tep asid a  bir  uyum  
tosh  terilg an   qir,  balandlik;  ayloq  -   to g ‘  yay lo v i;  ayri,  ayrilish  -   ikkiga  ajralgan 
(to g ‘,  qir);  a y g ‘ir -  u lkan,  katta (qoya,  tosh);  alan -  ariq  chetiga  chiq arilg an   tuproq 
uyum i  (X o razm );  an n a  -  ja r;  arn a  -  jarlik :  be!  -   to g ‘  q irrasin in g   pastroq  qism i. 
dovon:  b elas  -   yassi  to g ‘  tarm o g 'i;  beshiktosh  -   shaklan  b eshikka  o ‘xshagan 
qoya;  b o ld ir  -   d o ‘ng,  tum shuq;  guldiram a,  g u ldirov,  guldirovuk.  gurillovuk. 
g u rkirov  -   sharshara;  gum .  gum soy  -   chuqur.  g ir  atrofi  baland  soylik;  dalvarzin. 
d ilvarzin,  d o ‘lb o 'rju n   -   choldevor,  im orat  vayronasi;  darb o za  -   daradan  o ‘tgan 
to g ‘  y o ‘lining  k am b ar jo y i;  yetim to v   -  y a k k a   turg an   pastroq  to g ‘;  yorm a, jo rm a  -  
y erni  ch u q u r y o rib  och ilad ig an   kanal,  ariq;  zakan -  zovur;  zaxbar,  z ax b u r -   zovur; 
zovlin  -  jarlik ;  k indik  -   ad ir-qirlarning  m arkaziy  qism i;  k o ‘tal  -   dovon;  k o ‘tarm a
-   tuproq,  tosh d an   yasalg an   tepalik;  o d am tosh  -   shaklan  odam   g av d asig a 
o 'x s h a g a n   qoya;  o y n ato sh   -  k o 'z g ig a  o ‘xshash  y altiro q   tosh;  oqqum  -  o ‘sim liksiz 
y a lan g   k o ‘ch m a qum ;  re g zo r -   qum lik;  reg isto n   -  qum li  c h o 'l;  sang -  tosh,  qoya; 
sa n g z o r  -   toshloq  m aydon  (re le f  shakli);  san g isto n   -   tosh lo q   soylik;  tarn o v   -  
ariqcha;  tev a   -   tepa,  tep alik ;  tu v a m o ‘yin;  tu y am o y in   -   tu y a  b o 'y n ig a   o ‘xshash 
eg ri-b u g ri  soylik  v a  a n h o r  (m candr);  tuyatosh  -   tuy ad an   ham   k atta  h arsan g   tosh: 
x a n d aq   -   uzun  ch u q u rlik ,  transheya;  o ‘ra  -   ch u q u rlik ,  xandaq.  jarlik ;  q o rato v   -  
p a st to g ‘;  q o ‘ton -   to g ‘  ad irlard a q o ‘y  otarlari  qish lash i  uchun  qu lay  p an a jo y .
Q u y id a  O 'z b e k is to n   hududidagi  ayrim   o ro n im la r  ning  kelib  chiqishi 
b ilan   tan ish ib   o ‘tam iz:
T y an sh an   -   T o sh k e n t 
viloyati  h u d u d in in g   sh im o liy   va  shim o liy -sh arq iy  
q ism id a   jo y la sh g a n   tog"  tizm asi.  T yanshan  oronim i  qadim iy  x itoycha 
nom  
b o ‘lsa  ham ,  hozirgi  zam on  faniga  rus  olim lari  to m o n id an   ikki  asrch a  oldin


kiritilgan.  B u  to g ‘n in g   tu rk iy   no m i  X on tan g ri  yo k i  T an g rito v   b o 'lg a n   degan 
fikrda 
jon 
bor,  chunki  x ito y c h a   T y an sh an   -   “o sm o n   togMari”  dem akdir. 
Q irgM zlar  T yansh an n i  O lato v   dey ish ad i.  A k a d em ik   R adlov,  turkiy  al-ol  s o ‘zi 
■‘y u k sak ” ,  “ b u yuk” ,  “ d a h sh a tli”  m a ’no larin i  a nglatishini  ta ’kidlagan  .  O latovni 
“ ola-  b u la”  ,  “ qorli  to g ” ’  d eyish  ham   m u m k in .  G.  M iller  bu  to g ‘ni  “ M u z to g 1 
tiz m asi”  deb  atagan.  P o ta n in   e sa   “ QirgMz  o lato v i”  deb  atagan.  T y an sh an n in g  
y a n a  K u n g ay   to g ‘,  K etm on  to g ‘,  H o liq   to g ‘,  Q orli  to v   degan  nom lari  ham   bor. 
D em ak   T y an sh an   - “ b alan d ,  o sm o n   o ‘p a r t o g ‘”  m a ’nosida.
S ulton  U vays -  A m u d a ry o n in g  o 'n g   soh ilid ag i  togMar.  O 'r ta  O siy o d a  tasav- 
v u f  targM botiga  asos  so lg an lard an   biri  arab  U v ay s  Q o m iy   nom i  b ilan   atalgan. 
S ulton  unvoni  u n g a  k ey in c h a lik   O 'r ta   O siyo  xalq lari  tom onidan  berilgan. 
T iz m an in g  jan u b iy -g ‘arb iy  yon  b a g ‘rid a   S ulton  U v ay sn in g   ziy o ratg o h   afsonaviy 
qabri  b o r .
B o ‘kantov  -   M ark aziy   Q iz ilq u m d ag i  to g 1.  V.  V.  R adlo v n in g   y o z ish ich a 
b o 'k a n   s o ‘zining  " to ‘g 'o n ,  t o ‘siq,  bukri,  p a st”  kabi  m a ’nolari  bor.  Shunday 
ekan.  B o 'k a n to v   “ bukri to g ‘,  p a st to g ‘”  dem akdir.
Y etim to g 1 
—  S am arq an d  
vilo y atid ag i 
q o ldiq 
to g ‘.  N u ro ta 
togMdan 
sh im o li-sh arq q a  kirib  b o rad ig an   tek islik d a  
jo y lash g an .  B u x o ro d a  ham   shu 
nom d ag i  tog"  bor.  Y e tim to g '  “ b o sh q a   togM ardan  ajralib   turgan  y a k k a   c h o 'q q i, 
to g ‘”  d egan  m a'n o n i  bildiradi.
Z irab u lo q   -   S am arq an d   v ilo y a tin in g   K a tta q o 'rg ‘on  tum an id ag i  to g ‘  nom i. 
X alq  o rasid a  to p o n im n in g   z arb u lo q   d egan  izohi  ken g   tarqalgan.  “Z arb u lo q ” 
toponim i  zir  s o ‘zi  y o rd a m id a  y asa lib ,  “quyi  buloq.  pastdagi  b u lo q ”  m a ’nolarini 
b ild ir a d i.  Q ishloq  n o m ig a a so sla n ib   to g ‘  ham   shu n d ay   nom langan.
O b d o n   -   T o sh k e n t  v ilo y a tin in g   P isk en t 
tu m a n id a   jo y la sh g a n  
to g 1. 
T o p o n im   “ ob”  -   suv  v a  “ d o n a”  -   xona,  saq lag ich  
s o ‘zlari  orqali  y a salib   , 
“ su v x o n a”  degan  m a ’noni  b ild ir a d i.
N u ro ta   -   N av o iy   v ilo y a tid a   jo y la sh g a n   to g ‘.  A yrim   to p o n im istla r  N u ro ta  
“ n u r”  (yorugM ik)  v a  “ ota”  (ziy o ra tg o h   jo y la r  n o m ig a   q o 'sh ilad ig a n   q o 'sh im c h a ) 
s o ‘zla rid a n   yasalgan  deydi.  H.  H asan o v   to p o n im n in g   asli  nom i  N u r  b o 'lib ,  uni 
ulugMab N u ro ta deganlar.  O fto b   nuri  ham   en g   a v v alo   shu  to g ‘  te p asid a  k o 'rin a d i. 
deb  yo zad i.  N ik o n o v n in g   fik rich a  N u ro ta  m o ‘g ‘ulch a  N u ru   “ to g ‘  tizm asi”  v a 
Tau  yoki  Tov  s o 'z la rid a n   tu zilg an .  T arix iy   m a n b alard a  O ltoy  togMari  O ltoy  -  
N u ru  
d eb   atalgan.  S h u n d ay   q ilib   N ura,  N u ru   s o ‘zining  “to g ‘,  to g ‘  tizm asi, 
c h o ‘qqi,  baland  to g 1”  kabi  m a ’nolari  bor.  N u ro ta   “ b aland  to g ‘,  c h o 'q q ili  to g ‘” 
d e g an   m a ’noni  bildiradi.
G ‘a j i r q o y a -   S u rx o n d ary o   v ilo y a tid ag i  to g 1.  T o g ‘  n o m ig a  G ‘a jir  qushi  oti 
aso s  boMgan  deb  h iso b lay d ilar.  G ‘a jir -  tik   q o y alard a  y ash o v ch i  qush.  S hunday 
ek an   G ‘a jir  so ‘zining  asl  m a ’nosi  “ tik,  b alan d ,  q u ru q ”  d i r .  Q u sh g a   ham   shu 
n o m   aso s boMgan.
Z am b ar -   S am arq an d   v ilo y a ti  N u ro ta  tu m a n id ag i  to g 1.  B iron  n arsan in g  
o ‘rta 
qism i 
chuqur. 
ikki 
chekasi 
balan d   b o 'ls a   zam b ar  (zan b ar.  zam bil) 
d eyiladi.
Y urtim iz  h ududi  o ro o y k o n im la rg a   boy  h isoblanadi.  O ro o y k o n im lar,  ya'ni 
r e l'e f  shakllari  n om larini  b ild ira d ig a n   o y k o n im la r tark ib id a  adir,  bel,  d ara.  dahana, 
d o 'n g .  j a r   -   yor.  kam ar.  k o 'ta l.  tall.  tep a.  teva,  tosh.  to g ‘  -   tov.  chosh.  oy.  qap-


c h ig 'a y ,  q o 'to n .  qiya,  qir,  qum   kabi  a tam alar  (indikatorlar)  qayd  qilinadi.  Jar  te- 
rim ini  6 0   m artad an   k o 'p ro q .  tosh  atam asi  esa  qariyb  100  m arta  takrorlanadi.  Bu 
b o rad a  te p a   atam asi  “ re k o rd ”  q o 'y g a n .  B uning  asosiy  sababi  shundaki.  u ru g ‘-ay- 
m oq  m a’n o sid a  to 'p  -  t o 'p a  -  to 'b a  atam asi jo n li  tild a tepa b o 'lib  ketgan (m asalan, 
D o 'rm o n to 'p a  -  N a y m an to 'p a.  D o 'rm o n te p a   -   N aym antepa  shaklini  olgan).
R e l'e f sh ak llarid an   nom   olgan  orooykonim lar:  adir -   Bo  'lakadir,  A dirm oq; 
bel  -   B eltov,  B eltepa,  B elariq;  d ara -   O m ondara,  Palandara;  d ah an a -   O qdahana, 
Q o rad ah an a:  d o 'n g   -   D o 'n g ,  D o 'n g a riq ,  D o 'n g o v u l;  ja r   (yor)  -   K o ‘kjar,  O m - 
borjar.  Jo m o n jar.  K o 'y g a n v o r,  O qyor;  kam ar  -   Z arkam ar.  K am ar.  K am arqishloq. 
Q orakam ar;  k o 'ta l  -   O 'z b e k k o ’tal.  T o jik k o 'tal;  tal  -   T allak,  T allashqon;  tepa  -  
B o 'rite p a .  O q tep a,  Z artep a;  tosh  -   D ovtosh,  Q oratosh:  to g '  (tov)  -   B o b o to g ', 
Y e tim to g '.  Q iziltov,  Saritov;  C ho sh tep a  ‘"sun'iy  tepalik"  -   O q q a p ch ig ‘ay, 
Q a p c h u g ‘ay:  q o 'to n   (“ sham ol  kam   teg ad ig an   chuqurroq  so ylik” )  -   Ja rq o ‘ton. 
Q o ra q o 'to n ;  q iy a -  A yriqiya,  Q oraqiya;  qir -  Jetim qir.  Q oraqir  va hokazo.
O ' z b e k i s t o n   g i d r o n i n i l a r i .   B a rch a   suv  o b ’y ektlarining  nom lari  g id ro n im lar 
deyiladi  (y u n o n c h a  ‘‘hidro"' -   suv,  ‘‘n o m '’  -  nom ).  O kean,  dengiz,  k o 'l,  soy, jilg 'a , 
q u d u q n in g   h ar biri  suv  o b ’yektidir.
T o p o n im ik an in g   b o 'lim i  -   g id ro n im ik a  suv  o b ’y ektlarining  nom larini, 
ularn in g  kelib   chiq ish in i.  atalish  q o n u niyatlarini  o 'rg an ad i.
Y er  shari  y u z asin in g   qariyb  71  foizini  4  ta  -   T inch.  A tlantika,  H ind  va 
S h im oliy  m u z   okeanlari  eg allag an .  O k e an la rn in g   ayrim   qism lari  d en g iz  deyiladi. 
Q uruq lik d ag i  suv  t o i i b   q olgan  c h u q u rlilar  k o i la r   deb  ataladi.  Ba'zan  o 't a   katta 
k o 'lla r   d e n g iz lar  ham   d eb   yuritiladi  (K asp iy   dengizi,  O rol  dengizi,  S him oliy 
A m erik ad ag i  B uyuk  k o 'lla r,  R ossiyadagi  B aykal  k o 'li).
O q ar  su v la r  k a tta -k ic h ik lig ig a   q arab   bir  nech a  tu rg a   b o 'lin a d i.  Y er  osti  va 
y e r  usti  su v larid an   hosil  b o ia d ig a n   k atta  o q a r  suvlar  d ary o lar  deyiladi. 
D unyodagi  en g   k atta  d ary o la r  sifatid a  Janubiy  A m erikada  A m azonka,  Shim oliy 
A m erik ad a  M issisip i.  X ito y d a  Y ansizi,  R ossiyada  Ob,  Y enisey.  V olga.  O 'rta  
O siy o d a A m u d ary o .  S ird ary o   qayd  etilgan.
K ichikroq  d ary o lar  soylar,  kichik  soylar  esa  jilg 'a la r   deyiladi.  D aryo  yoki 
so y g a  q o 'sh ila d ig a n   su v la r  irm oqlar,  d aryo  yoki  soydan  ajralib  ch iq ad ig an   ariq 
y o k i  su v lar e sa  tarm o q lar d eb   yuritiladi.
Q o 'ld a   q azilad ig an   k atta  suv  yoMi  kanal  yoki  a n h o r  deb.  k ichik  sun'iy  suv 
y o ‘li  ariq,  rud  (ro 'd )  deb  ataladi.
B u  s o ‘zlard an   h a r  biri  R e spublikam iz  h u d u d id a  bir  q an ch a  g id ro n im lar 
tark ib id a  uchraydi.  M asalan,  n a h r  atam asi  nar  yoki  n o r  shaklini  olgan.  H ozirgi 
S am arqand  vilo y atid ag i  Z ara fsh o n   dary o sid an   bosh lan g an   N arp ay   k anali  o ‘rta 
a srlard a   N ahri  Fay  d eb   a talg an ,  undan  sal  yuqo riro q d an   suv  oladigan  bir  kanal 
h o zir P ayariq  d eb  y u ritilad i,  bu -  N ahri  Fay g id ro n im in in g  o 'z b e k c h a  shaklidir.
A ndijo n   v ilo y a tid a   S h ah rix o n   soyidan  suv  o ladigan  U lu g ‘n o r  kanali  asli 
U lu g 'n a h r dem akdir.
T o p o n im istla r  g id ro n im larn i  eng  qad im iy   to p o n im lar  deb  b aholashadi. 
H a q iq atd an   ham   sh unday.  M asalan,  A m udaryo  bilan  S ird aiy o n in g   q ad im iy  
n o m lari  h ar q an d ay  oso ri  a tiq a  y o d g o rlik larin in g  yoshi  bilan  b ellasha  oladi.
O 'r ta   O siy o d ag i  en g   y irik   daryo  -   A m udaryo  qadim gi  yunon  tarixchisi 
G e ro d o t  (m ilo d d an   av v alg i  V  asr)  asarlarda  A raks  deb,  key in ro q   (m ilo d d an


avvalgi  I  a sr  -   m ilo d n in g   I  a srid a)  o ‘tgan  y u n o n   tarixchilari  asarla rid a  O ks  (yoki 
O k so s)  d eb   atalgan.  O lim la r  a n a  shu  O ks  (b a'zan   A k es)  A m u d ary o n in g   qadim iy 
tu rk iy   nom i  -   O lk u z  “ d ary o ”  so 'z in in g   o ‘zg in asi  deb  h isoblaydi.  Z a rd o ‘shtiylik 
d in in in g  m u q ad d a s kitobi  “ A v esto ”  va  b o sh q a  tarix iy   m an b aalard a  A m u d ary o n in g  
A rang,  R axa,  R anxa,  A ra n x a   d egan  q a d im ry   nom lari  ham   uchraydi.  A rab lar  uni 
Jay h u n   “j o ‘shq in   (d ary o )”  d eb   atashgan.  Jay h u n   y a h u d iy la rn in g   m u q ad d as  kitobi 
“ T a v ro t” d a tilg a  olin g an   Jix o n   dary o sig a n isb at  b erib   atalgan.  d egan  fikr ham  bor.
R us  olim i  V.  V.  B a rto P d   arablar  Jayhun  bilan  S ayxun  (S ird a ry o )  nom larini 
S h im o liy   S u riy ad ag i  Jay x o n   v a   S ayxon  d ary o lari  nom lari  bilan  atashgan  boMsa 
k erak   deydi.  0 ‘rta  asr  tarix ch isi  G ardiziy  “ Jay h u n   h ar  q an d ay   k atta  daryoni 
b ild irad ig an   tu rd o sh   o t”  deg an   edi.  Bu  to ‘g ‘ri  fik rg a   o ‘xshaydi.  M asalan, 
Z ara fsh o n d a n   tarq alib ,  B u x o ro   shahrini  suv  bilan  ta'm in lab   turgan  S hahrud 
(S h o h ru d   em as) -  “ rudi  shahri  B u x o ro ”  n in g   q isq artirilg an   shakli.  A slid a  S hahrud 
0 ‘sh a h a rg a  -   suv  b erad ig an   an h o r” )  ning  quyi  qism i  Jayhun  deb  atalgan.  Shahrud 
kan alid ag i  u c h ta  to ‘g ‘on  b o sh in in g  biri  ham  Jay h u n   deyilgan.
A m u d a ry o n in g   q adim iy  ero n iy   nom i  V ax sh   (V ax sh o b )  b o ‘lgan.  D aryoning 
y irik   irm o q larid an   biri  h o zir  ham   V axsh  deb  ataladi.  A bu  R ayhon  B eruniy  V axsh 
x o ra zm lik lard a   suv  parisi  -   m alak  nom i  deb  yozgan.  P ro fesso r  H .H asan o v   m a'lu- 
m o tla rig a   q arag an d a,  P o k isto n d a   A m u d ary o n i  h o zir  h am   V ak sh u -n ad a  deb 
a ta sh a r  ekan.  O 'r ta   O siy o d a  V axsh,  V ax sh iv a r,  V ax sh iv a rd a ra   deg an   bir  nechta 
jo y la r bor.
A m u d a ry o n in g   hozirgi  nom i  o ‘rta  a srlard a   m av ju d   b o 'lg a n   O m ul  (O m uy, 
O m u y y a)  sh ah ri  (hozirgi  C h o rjo ‘y)  n o m id an   o lin g an   deyishadi.  S h ah ar  d aryodan 
nom   o lg an   boMishi  ham   m um kin.  A k ad em ik   V .V .B arto ld   “ Bu  s o ‘z   ariylardan 
h am   o ld in g i  am ard  xalqi  n o m id a n   kelib  c h iq q a n   b o 'ls a   kerak ”  d egan  farazni 
o ld in g a  suradi.
M ah m u d   Q o s h g 'a riy   asa rlarid a  h a r  q an d ay   sokin,  b arqaror,  tu rg 'u n  
n a rsan in g   am u l  dey ilish in i  ay tib   o ‘tgan.
T arix iy   m an b alard a  A m u d ary o n in g   T e rm iz   dary o si.  K a lif  daryosi.  A rang. 
R axa.  A ran g a,  U rg an ch  d aryosi,  X orazm   daryosi  kabi  nom lari  uchraydi.
S ird a ry o n in g   n o m lari  ham   k o ‘p  boMgan.  Q a d im g i  y u n o n   tarix ch ilarin in g  
a sa ria rid a   Y a h arte s  (Y ak sart),  b a'zan   T an ais,  zard u sh tiy larn in g   m u q ad d as  kitobi 
“ A v e sto ”d a   D anu,  Y aosha,  X  asrd a   yo z ilg an   “ H u d u d   u l-o lam "  qoM yozm asida 
X a sh art,  R u n ik   tu rk iy   y o z u v la rd a   Y e n ch a o ‘gaz,  F ird a v siy n in g   “ S h o h n o m a”  sid a  
v a   H a m d allo h   Q azv in iy n in g   “Q alb la r  h u z u ri  a sarid a  G u l-zarriy u n ,  arab lar 
k elg an d an   key in g i  k o 'p g in a   so ln o m ala rd a  S ayxun.  arab  geo g rafi  Ibn  X urdodbeh 
a sa rla rid a   (IX   asr)  H ish art  yoki  Q anqar,  B eru n iy d a  X a sa rt  sh a k lla rid a   tilg a  
olin g an .  S hu  bilan  b irg alik d a  u  qaysi  y e rd an   o q ib   o 'tis h ig a   qarab,  O bi  F a rg 'o n a  
(F a rg ‘o n a  d aryosi),  O 'z g a n   daryosi,  O bi  X o 'ja n d .  N a h r  ash -S h o sh   (S h o sh   yoki 
C h o ch  d ary o si),  B an o k at dary o si  kabi  n o m la r bilan   atalgan.
S. 
G.  K la sh to m iy n in g   fikricha,  y u n o n la r to m o n id an   ay tilg an   Y ak sarta nom i 
E ro n   tilid a “ A sl  m arv a rid ”  d egan  m a ’n oni  bildiradi.
S ird a ry o n in g   hozirgi  n om ini  q u y id ag ic h a  izohlaydilar.  B a'zi  o lim lar  (V .  V. 
B a rto l’d.  S.  G.  K ly ash to rn iy ,  H.  H asanov)  S ilis  -   S ir  s o ‘zin in g   a ynan  o 'z g in a si 
d eb  b iladilar.  D em ak.  S irdaryo  qadim   z am o n d an o q .  o ‘rta  v a  y u q o ri  o q im larid a 
Y ak sart.  quyi  o q im id a   S ilis  (S ir)  deb  atalgan.  X III  -   X IV   a srlard a   Sirdaryo


cta g id a  Jan et  shahri  yaq in id a  Jo 'jix o n n in g   o 'g ‘illari  v a  n abiralarining  o 'rd a si 
S iro 'rd a   deb  atalgan.  Bu  fak tlar  d ary o n in g   qadim iy  n om laridan  biri  2000  yil 
d av o m id a  xalq  o g ‘zida  saq lan ib g in a  kelm asdan,  k o ‘chm anchi  o 'z b e k   qabilalari 
M ovaro u n n ah rn i  bosib  olgach,  asta-sekin  dary o n in g   asosiy  nom i  (S irdaryo)  b o i ib  
qo lg an in i  k o 'rsa tad i.
Plano  K arpini  va  A stelin  XIII  asrd a  bu  o 'lk a g a   safar  q ilganda 
ushbu 
dary o n i  nom i  bilan  qiziqadi  m ah alliy   xalq  “ sari  yoki  sariq  d aryo”  deb jav o b  
beradi.  K oybuchayev  Sirdaryo “ tez  oqar,  te z   d aryo”  deb  izohlaydi.
Sirdaryo  s o ‘zining  m a'nosi  sir,  ya'ni  "rang,  b o ‘yo q ” ,  “ Sariq  daryo  (loyqa 
suvli  daryo)” .  “ Serob  (S ersu v )"  degan  m a'noni  bildiradi  d ey u v ch ilam in g   fikri 
n o to 'g 'r i  ekanligini  professor  H.  H asanov  aytib  o 'tg a n   edi.  Bu  azim   daryo  shu 
a tro flard a   y ashagan  S ar  (silis  -  sir)  qabilasi  nom i  bilan  atalgan  deyish  ancha 
h a q iq atg a yaqin.  X alq  o rasid a “ sirli  d aryo”  deb  ham   atalgan.
Z arafsh o n "  daryosi  X V III  asrdan  bosh lab   tilg a  olingan  bo  lib.  q adim da  bu 
dary o   y u n o n lar  tom onidan  "P o litem it”  (hurm atli,  u lu g ‘,  azim ),  o 'r ta   asrlard a  arab 
m uarrih lari  asarlarid a  “ M osaf"  yoki  “ M o s if',  “ V odiy  us-  S u g 'd " ,  “N ah r  us 
S u g ‘d ”.  “N a x r ul-  B u x o ro "  va “ K o 'h a k ”  nom lari  bilan  ham   atalib  kelgan.
“ Z arafsh o n ”  toponim i  fors  tilid a   “ z ar”  -   “ oltin ” ,  “ afsh o n ”  -   “ soch u v ch i” 
d eg an   m a'n o la rn i  bildiradi.  D aryoning  Z arafsh o n   deb  atalishi  yuzasidan  quyidagi 
a fso n a  bor:  “ Q adim   zam o n lard a  hozirgi  B uxoro  shahri jo y la sh g a n   hudud  va  uning 
atro flari  Z arafshon  d ary o sin in g   toshqin  suvlari  q o plagan  к о 'I  va  botqoqliklardan 
ibo rat  b o 'lg an .  M ak edoniyalik  Isk an d ar  bu  hududlarni  quritish  m aqsadida 
d ary o n in g   bosh  olgan  q ism ig a   oltin d an   t o 'g ‘on  qurdirib,  suvni  b o g ‘lagan. 
N a tijad a  dary o n in g   o q im id a  k atta  к о 'I  xosil  b o 'lib .  uni  quyi  oqim idagi 
b o tq o q lik lar  qurigan.  A m m o  oltin  q o 'r g ‘ondan  oqib  o 'tg a n   suv,  uni  y u vib  m ayda 
oltin   zarrachalarini  o 'z i  bilan  quviga  o lib  ketgan.  S hun in g   uchun  daryo 
"Z a ra fsh o n ”  -   "o ltin   k eltiru v ch i”  nom ini  olgan.  Z arafsh o n   nom i  qanday  kelib 
ch iq q an lig id an   q a 'tiy   nazar,  dary o n in g   “ oltin  k eltiru v ch ilig i”  faqat  uning  nom iga 
aso slan m ay ,  balki  su vining  voha  uchun  hayotbaxsh  ro lig a m onanddir.
Q ash q ad ary o   -   Q arshi  vohasidagi  daryo.  D aryo  q a d im d a  K oshkirud  y a 'n i 
“ K esh  S h ah risab z 
su v i”  deb 
y uritilgan.  V.  V.  B a rto l'd n in g   fikricha. 
Q ash q ad ary o  
K esh k iru d n in g   fonetik  o ‘zgargan  shaklidir.  Ishayev  top o n im n in g  
aso sin i  “ q ash q a”  s o ‘zi  tashkil  etadi.  q ash q a -  "q a q sh a m o q ,  qurib  qo lm o q ”  degan 
m a ’noni  bildiradi  degan  fik m i  ilgari  surdi.
H. 
H asanov  "d ary o n in g   tabiiy  x u su siy atid a  ham   q a sh q alik   bor.  Q arshidan 
key in   d a ry o n in g   suvi  k am ayib  o ‘zani  o la-ch alp o q   -   q a sh q a  h o lig a 
keladi  ” ,  -  
deb   yozadi.
S. 
Q orayev  “ Q ash q a”  s o 'z in in g   bir  n ech a  m a ’nolarin i  keltiradi.  E tnik 
nom :  tiniq.  tez   oqar,  y o q asid a   o ‘sim lik  o ‘sm aydigan.  yalang,  y o lg 'iz   tep a  va 
hokazo.
X  a sr  arab  geograflari  asarlarida  Q ash q ad ary o   “ K esh k iru d "  deb  atalgan. 
T em u r  d av rid a  X ash q aro d   deb  aytilgan  va  k ey in ch alik   Q ash q ad ary o   h oliga 
kelgan.
S urxondaryo  -   Surxondaryo  v ilo yatidagi  k atta  daryo.  A m u d ary o n in g   o ‘ng 
irm o g ‘i.  E ron  tillarid a “ su rh ” —“  qizil  ”  degan  m a 'n o n i  b ildiradi.  tojikcha "q izil 
su v ”  b o ‘lsa  “ su rx o b ”  deb atalishi  kerak  edi.


E.  M irzay ev n in g   fikricha,  " s u rx o n "   -  " q iz g 'is h ,  q izilro q ”  degan  m a ’nolarni 
bildiradi.  S u rx o n d ary o   bosh  o lad ig an   to g ‘  tizm alari.  daralar,  to g ‘  jin s la rid a   qizil 
ran g lar  m avjud.  Suv  bu  jin s la m i  o ‘zi  bilan  o q izib   kelg an lig i  sababli  qizil  tusli 
tu yuladi.  Shu n in g   uchun  yerli  xalq  to m o n id a n   qizil  d aryo  -   surxon  daryo  deb 
aytilgan.
O 'r ta   asr  yozm a  m an b a larid a  d aryo  C h a g ‘onru d   deb 
atalgan.  B a rto l’d 
m o 'g 'u l  tilid a  “ c h a g 'o n ” -  oq  ,  “ ru d " -   d aryo  d egan  m a ’noni  b ildirishini  aytib 
o 'tg an .
N o rin  -   0 ‘zb ek isto n   v a  Q irg 'iz isto n d a g i  dary o.  M arkaziy  T yan sh an d an  
b oshlanadi.  U zunligi  807  km .  h av zasin in g   m aydoni  59.9  m ing  km.  D aryo  N o rin  
sh ah rid an   4 4   km   sh arq d a  K atta   N o rin   v a  K ich ik   N o rin   d ary o larin in g  
q o 'sh ilis h id a n   hosil  b o 'la d i.  N am an g an   shahri  y aq in id a g i  B aliqchi  q ish lo g 'i 
y o n id a  N o rin  
Q o r a d a r v o  
bilan  q o 's h ilib .  S ird ary o n i  hosil  qiladi.  N orin  q o r-m u zlik  
suvlaridan  to ‘yinadi.  K atta  F argona.  K atta  A n d ijo n .  Shim oliy  F a rg 'o n a .  K atta 
N am an g an   k anallari  shu  d ary o d an   suv  oladi.  N o rin   ju d a   k atta  energiya 
za x iralarig a  ega.  D ary o d a  U c h q o 'rg o n   G E S ,  T o 'q ta g u l  G E S  qurilgan.  N o rin  
b o 'y id a  N o rin ,  T o sh k o 'm ir,  U c h q o 'rg 'o n   sh ah arlari jo y la sh g a n .
N o rin   -   daryosi  o 'r ta   a srlard a   X aylam   nom i  bilan  m ashhur.  G id ro n im n in g  
kelib   chiq ish i  haq id a  turli  fik rlar  bor  E.  v a  V.  M u rzay ev lar  N o rin   m o 'g 'u lc h a  
b o 'lib .  N a r  (N aran )  “ Q uy o sh ”  s o 'z i  bilan  a lo q ad o r.  d e b   izohlaydi.  U la r  daryo 
su v in in g   ran g ig a  nisbatan  shu n d ay   d e b  a ta g an la r  B a ’zi  tad q iq o tch ilar q irg 'iz   tilid a 
ham   N o rin   s o 'z i  bor,  "to r,  sa y o z "  d e g an   m a ’no n i  bildiradi.  G id ro n im   shu  s o 'z  
bilan  a lo q a d o r  d eydilar.  A m m o  u n in g   g e o g rafik   tuzilishi  '’tor,  sayoz”  degan 
sifa tla rg a   to 'g 'r i  kelm ay d i.  D aryo  an ch a  k en g   v a  katta.  S huningdek,  N o rin  
so 'z in in g   tarq alish i  areali  ju d a   k a tta  -   T o 'v a   A S S R d an   K aspiy  b o 'y la rig a c h a  
boradi.  O 'z b e k is to n n in g   k o 'p   v ilo y a tla rid a   N o rin   suv  v a  jo y   nom i  sifatid a 
uchraydi.  M asalan,  N o rin g 'u l.  N o rin k a p a,  N o rin   v a   boshqalar.  Shunday  ekan, 
N o rin   s o 'z in i  m o 'g 'il  tili  a so sid a   izohlash  u n ch alik   t o 'g 'r i   em as.  N o rin   n ah r 
' ‘d ary o ”  s o 'z i  bilan  alo q ad o r  b o 'ls a   kerak.  T y an sh an n in g   ichki  ray o n larid a 
N o rin n i  D a y ra  (d ary o )  deb  ataydilar.
C h irch iq   -   S ird ary o n in g   o ‘ng  
irm o g 'i.  T o sh k e n t  vohasini  su g 'o ra d i. 
Q a d im d a   P arak  yoki  O bi  P arak  deb  atalgan.  P arak  s o 'g 'd   tilid a  " s h ah a r  atrofidagi 
devor,  to 's iq ,  g ‘ov 
yoki 
q o 'r g 'o n ”  kabi  m an o larg a  ega.  D em ak   O bi  P arak 
" q o 'r g 'o n g a   o q uvchi  su v ”  m a ’nosida.  C h irch iq   nom i  k e y in ch alik   turkiy  x alq la r 
to m o n id a n   berilgan.  B u  s o 'z   “ gu rillag an ,  b u rq irag an .  tez k o r” 
m a ’nolarini 
bild irad i  E.  M irzay ev .  H.  H asanov  “ tezo q ar” ,  “ sh o v u lla g a n ”  deb  izohlaydi.  D aryo 
h aq iq atan   ham   y uqori  q ism id a  tez,  to sh d a n -to sh g a  urilib  oqadi.
C h irch iq   nom i  sir  nom i  bilan  alo q a d o r  b o 'lib ,  -chiq.  -jiq  tu rk iy   tillard a 
k ich ik lik   bild iru v ch i  q o 'sh im c h a .  C h irch iq   “ K ic h k in a  
S ir"  yoki  “ S irning 
irm o g 'i”  m a ’n o sid a  keladi.
R e sp u b lik a m iz   dary o larin i  h a v za la rg a   b o 'lsa k ,  k o 'p c h ilik   d ary o lar  Sirdaryo 
(N o rin .  Q o rad ary o ,  C h irch iq ,  O h an g aro n ,  K alas,  A rav o n so y ,  O q b u ra,  Isfarasoy. 
S h o h im ard o n ,  S o 'x ,  Isfara,  X o 'ja b a q irg 'a n ,  O qsuv,  Posh sh o ta,  O qsuv,  K osonsoy, 
G 'o v a s o y )  v a   A m u d ary o   h av za sig a  (Z arafsh o n ,  Q a sh q ad ary o ,  G 'u z o rd ary o . 
S u rx o n d ary o .  T o 'p o lo n d a ry o .  S h ero b o d d ary o )  kiradi.


B u  d aryolar,  so y la m in g   qancha  irm oq  v a  tarm oqlari  bor.  B ulardan  tashqari. 
q an ch a 
k o 'lla r   (O ro l 
dengizi, 
A m aso y  
k o ‘llari 
v a  b.), 
suv 
om borlari 
(K a tta q o ‘rg ‘on.  Ja n u b iy   Surxon,  C h im q o ‘r g ‘on.  C horvoq.  T oshkent  dengizi. 
Q u y im o zo r  v a b.).  so n -san o q siz  q u d u q lar ham   m avjud.
Q uyida,  y u rtim izd ag i  k o ‘llar,  k ich ik   daryolar.  soylar,  k an allarg a  ham  
q ism an  to ‘xtab  o ‘tishni  lozim  topdik:
O rol  d engizi.  O ro l  dengizi  n om ining  kelib  chiqishi  h aq id a  bir  qancha  fikrlar 
b ayon  etilgan.  X iva  xoni.  yirik  tarixchi  olim   A b u lg ‘ozi  B ahodiixon  A m udaryo 
d e n g iz g a   q u v ilad ig an   jo y n i.  d e l’tani  O rol  deb  atagan.  A na  shu  yerda  orolliklai 
d eg an   xalq  yashagan.  L.  B erg  o ‘zining  "O ro l  d e n g iz i”  degan  a sarid a  (1908)  Orol 
o ‘sh a  y erd a  y ash ag an   xalq  -   o rolliklar  nom idan  kelib  chiqqan  deb  yozadi  va 
R ich k o v n in g   (1 7 5 5 )  " K o ’lda  orollar  k o ’p”  b o ‘lganligidan  u  shunday  atalgan" 
deg an   fikrini  o ‘rtag a  tashlaydi.  C hindan  ham   ushbu  d en g izd a  300  dan  ortiq  orol 
b o 'lg an .
T ev arak -atro fd ag i  o 'z b ek lar,  q o zo q la r  dengizni  O rol  (A ral)  deb  atasa. 
q o ra q alp o q la r  Aral  yoki  A tau  deb  a tash ar  ekan.  Q o raq alb o q   toponim isti  Q. 
A b d im u rato v   O rol  dengizi  chindan  ham   orol  “ suv  o ‘rtasidagi  q u ru q lik ”  so ‘zidan 
kelib  ch iq q an  d eg an   fikrnl  bildiradi.
O h an g aro n   -   Sird ary o n in g   o 'n g   irm o g ‘i,  daryo.  G idronim   “ Uoq”  shaklida 
ham   u chraydi.  lloq  turk  v a  tatar  tillarida “ tiniq  suv”  degan  m a 'n o n i  b ild ira d i. 
X o ja  A h ro rn in g  
v a q f  hujjatlarida  Sovi  O hangaron.  O bi  O hangaron,  Daryoi 
O h an g aro n   sh ak llarid a tilg a  olingan.  “ B o b u rn o m a"d a O h an g aro n  ju lg 'a s i  shaklida 
tilg a   olingan.  O h a n g a r -''te m irc h ila r"   degan  m a ’noni  bildiradi.  L ekin  gidronim ni 
''te m irc h ila r  d a ry o si”  deb 
em as,  “ O h an g aro n   shahri  d a ry o si"  deb 
atash 
m aq sad g a m uvofiq.
O ta liq a rn a   -   X orazm   viloyatidagi  kanal.  H ozirgi  k u n d a  M a n g ’it  arna  deb 
ataladi.  Y ahyo  G ‘ulom ov  o 'z in in g  “ X orazm ning  s u g ‘orilish  tarixi”  nom li  asarida 
“ A rn a  X eva  xo n lig in in g   bir  o talig ’i  tom onidan  q azilganligi  uchun  O taliq  arna 
d eb ”  atalg an   deydi.  A rn a  -   kanal,  daryodan  suv  o lad ig a n   k a tta   ariq  m a’nolarini 
bildiradi.
U lu g ‘no r  -   F a g ‘ona  viloyatidagi  kanal.  1 8 6 8 -1 8 7 1 -y illard a  X udoyorxon 
to m o n id an  
qazdirilgan.  “ U lu g -  k anal"  degan  m a 'n o n i  bildiradi.  M ahm ud 
Q o s h g 'a riv n in g  yozishicha,  u lu g ‘  -  har  bir  n a rsaning  k a tta sid ir .
X on ariq   -  T o sh k en t  viloyati  T o 'y te p a   y aq in id a   C h ireh iq d an   b oshlangan 
kanal.  Bu  kanal  X IX   asrning  40-y illarid a  Q o 'q o n   xoni  M adalixon  davrida 
q a zilg an   v a  xon  sh arafig a  shunday  nom   olgan.
S uv  o b ’yektlari  nom larini  -  gid ro n im lam i  hosil  q ilad ig an   atam alar:  A riq  (ar
-  q a d im iy  ero n iy  tillard a oqm oq  fe'lining o 'z a g i,  ya'ni “ su v ” ) -  suv y o ‘li; A rtezian  
q u d u q   p arm alab  kovlangan  va  suv  otilib  ch iq a d ig an   teran  q uduq;  B alhiq  -  
su y u q ro q   loy;  B and  -   to ‘g ‘on;  B otqoq  -   doim o  yoki  uzoq  v aq t  zax  b o ‘lib 
y o tad ig an   joy;  B u lo q   -   yer  o stidan  chiq ad ig an   suv  m anbai;  V o d o p ro v o d   -  
tin d irilib ,  x lo rlan g an   va  kislorodga  b o yitilgan  h am d a   ich ish g a  yaroqli  suv 
o q izilad ig an   truba;  G u zar -   daryodan  kechib 
0
‘tilad ig an   joy,  kechuv:  Dam   -   suv 
ravon  oqm ay d ig an ,  dam lanib  qoladigan  jo y ;  D aryo  -   tabiiy  o ‘zandan  oqadigan 
k a tta   suv;  D aryoliq  -   bir  zam onlar  daryo  o qqan  soylik:  D a rg 'o t  -   suv 
taq sim lag ich   inshoot;  D engiz  -   0 ‘z b ek isto n d a  keng  m aydonni  egallagan  suv


h avzasi  (O rol  den g izi);  J ilg ‘a  -   jildirab  o q ad ig an   soy;  Jo 'y b o r  -   ariqsoy,  ariq 
so y la r  k o 'p   joy;  J o ‘yak  -   ikki  p u sh ta   o rasid ag i  ariqcha;  Z ax,  zak  (X o razm d a  -  
zey)  -   sern am   joy;  K av sar  -   toza,  zilol  suv;  K ech ik -k e ch u v   -   daryodan.  k atta 
soydan  k esib  o 'tila d ig a n   joy;  K o m   -   ariq  (B u x o ro );  K o riz   -   bir-birlari  bilan  yer 
o stid a   b irlash tirilg an   q uduqlar.  y er  osti  kanali;  K o ‘k   suv  -   zilol  suv,  tin iq   suv; 
K o i   -   k ich ik ro q   tabiiy  suv  hav zasi;  K o lm ak   -   h a lq o b   suv;  N ah r  -   k a tta   ariq: 
N o v a  -  suv  o q ad ig an   ariq.  m ol  suv  ichadigan  y o g 'o c h   ariq:  O b -   suv.  daryo.  soy; 
O b x o n a   -  q u d u q   yonid ag i  hovuz;  Sel  -  to sh q in   suv;  S elb u r -   sel  urib  ketg an   joy: 
S elxona  -   to sh q in   suv  to 'p la n ib   qo lad ig an   soylik;  S oy  -   k ich ik   daryo;  Suv  -  
tab iiy   suv u q lik ;  daryo,  soy  (tarix iy   asa rla rd a  su  varianti  ham   bor:  K o 'h a k   suvi  -  
Z arafsh o n .  X o ‘jand  suvi  -   S irdaryo);  suv  om bori  (obi  om bor)  -   k o ‘p  suv 
to 'p la n a d ig a n   ch u q u r  joy;  T om chi  -   suvi  q o y ad an   to m ch ilab g in a  tu sh ad ig an  
b u loq:  0 ‘kuz,  o 'g iz .  o ‘g ‘iz -  k a tta  o q ar  suv,  daryo  h am d a A m u d a rv o n in g   qad im iy  
tu rk iy   n om i:  Q a y n ar  b u loq  -   suvi  otilib   q ay n ab   c h iq a d ig an   buloq;  Q uduq  -   yer 
o stid an   suv  o lin ad ig an   chuqurlik.  Q ud u q ch a -  quduq  k o 'p   joy.
Y u rtim iz  
h u d u d id a 
g id ro o y k o n im lar 
ham  
k o 'p la b  
uchraydi. 
G id ro o y k o n im lar.  ya'ni  suv  o b ’y e k tlarig a  qarab   atalg an   aholi  p u nktlari  nom lari 
tark ib id a   an h o r.  nahr.  am a.  ariq  bodoq.  buloq,  g u rillo v u q   (“ sh arsh ara” ),  daryo, 
joy,  joy  bor,  jo  yak,  kanal.  ko riz -   keriz,  k o ‘l,  m ash at -   bashat,  ob,  ro ‘d.  ro 'd b o r, 
sard o b a.  sel,  soy,  suv,  tagob,  chashm a,  sh arsh ar  (sh arsh ara.  sharloq.  sh arillovuq). 
o 'z a k .  qoq.  q u d u q   kabi  a tam alar  uchraydi.  B u n d ay   oy k o n im larn i  R esp u b lik an in g  
h am m a  jo y id a   u ch ratish   m um kin,  chunki  aholi  p unktlari  suv  bor  jo y d a   barpo 
etiladi.  Q ish lo q   va  sh ah arlarn in g   a riq -so y la r  bilan  atalashi  ham   shundan.  A riq. 
buloq,  k o ‘l,  soy,  suv,  q u d u q   kabi  atam alar  aholi  p u n k tlari  nom lari  tark ib id a   50 
m artad an   100  m artag ach a takrorlanadi.
Suv  o b ’yek tla rid an   nom   olg an   g id ro o y k o n im lar:  a n h o r  -   n ah r  -   A nhor, 
U lu g ’nor;  a m a  -  A m a,  A rn aso y ;  ariq  -  A riq b o sh i,  B eshariq,  Jarariq;  b u loq  -   Jar- 
b uloq,  O y b u lo q .  O q buloq;  d ary o   -   D a ry o b o 'y i,  D ary o liq .  Sirdaryo;  yop  -   B o 'z - 
yop.  K attay o p ,  Q um yop;  k an a -   K analb o y i,  K a n alo b o d .  K analpasti.  ko riz  -   Sak- 
so n k o riz,  K oriz,  K eriz;  k o ‘l  -   A y ro n k o ‘l,  O y d in k o ‘1,  O q k o ‘1;  m ash at  -   (asli- 
b o sh o t)  “ suvi  q u m g a   singib  k etadigan  kichik  b u lo q ”  -   M ashat,  U ch m ash at;  ob  -  
L ab io b .  D uoba,  O birav o n ,  ro ‘d,  r o ‘db o r  “ d ary o ” ,  " k a n a l” ,  R o 'd a k ,  L a b iro ‘t,  R o ‘- 
dasoy;  sa rd o b a   -   S ard o b a  (b ir  n ech a  qishloq  n om i);  sa q a   “ k an aln in g   b o sh   insho- 
o ti”  -   T o sh saq a.  S aqachi;  soy  -   B o ‘stonsoy,  Ilonsoy;  suv  -   B o  'zsuv,  BoM aksuv, 
Q o rasu v ;  c h ash m a   -   S arch ash m a,  C hashm a;  sh a rsh a r  (sh arillo q .  sh arillo v u q ) 
“ sh a rsh a ra ” -   S harshar,  S harilloq;  o ‘zak  "su v i  b a'zan   q u rib   q oladigan  k ich ik   ariq ”
-   K o 'k o ’zak,  S a riq o ‘zak;  q u d u q  -   B otirquduq,  O ltin q u d u q .  O tquduq  v a hokazo.
T a y a n c h   i b o r a l a r :
E tn o n im lar,  “ o ‘zb e k ”  atam asi,  92  o ‘zbek  u ru g ‘i,  m a n g ‘it,  barlos,  q o ‘n g ‘irot, 
m o ‘g ‘ul,  arab ,  m ing,  yuz,  saroy,  qaipchoq,  etn o o y k o n ilar,  oro n im lar,  Q izilqum , 
Q uram a,  T y an sh an   va  H iso r-O lo y   to g ‘  tizm alari,  N u ro ta,  H isor,  S ulton  U vays, 
tov,  o ro o y k o n im la r,  g id ro n im lar,  A m udaryo,  S irdaryo,  Z arafsh o n ,  C hirchiq, 
Q a sh q ad ary o ,  Surx o n d ary o ,  g id rooykonim lar.


1.  " O 'z b e k "   atam asin in g  p aydo  b o 'lis h i  haqida qanday q arash lar m avjud?
2.  Y irik o ‘zbek  u r u g ia r in i  sanab  bering?
3.  Y u rtim iz h u d u d id a o ro n im larg a  boy v iloyatlar qaysi?
4.  0 ‘zb ek isto n  h u d u d id a  m av ju d   oro o y k o n im larg a  m isol  keltiring?
5.  Y urtim iz  hududidagi  eng q ad im iy  g id rotoponim larga  m isol  keltiring?
O ' Z B F . K I S T O N   S H A H A R L A R I   T O P O N I M I K A S I  
R e ja :
1.  A n d i j o n   va  F a r g ‘o n a   v ilo v a t la r i   s h a h a r l a r i   t o p o n im ik a s i.
2.  T o s h k e n t   viloyati  va  Z a r a f s h o n   vo h asi  s h a h a r l a r i   to p o n im ik a s i.
3. 
Q a s h q a d a r y o ,  
S u r x o n d a r y o  
va 
J i z z a v  
v ilo y a tla ri 
s h a h a r l a r i  
t o p o n im i k a s i.
4.  Q o r a q a l p o g ' i s t o n   R e s p u b l i k a s i   v a   X o r a z m   v ilo y ati  s h a h a r l a r i  
t o p o n im i k a s i.
A n d i j o n   va  F a r g ‘o n a   v i lo y a t la r i   s h a h a r l a r i   to p o n im i k a s i.   M am lakatim iz 
ju d a   uzoq  tarix g a  ega  ekanligi  hech  kim ga  sir  em as.  Y urtim izn in g   qadim iy 
B uxoro,  S am arqand,  X iva.  T o sh k en t,  Q o 'q o n   shaharlari  kabi  k o 'p la b   qadim iy 
shah arlarim iz  m avjud.  Y oshi  20 0 0   y ildan  kam   b o 'lm a g a n   shaharlar  O 'z b e k isto n  
hu d u d id a ju d a  k o 'p la b  topiladi.
Y u rtim izda  o 'z ig a   x os  m avqega  eg a  b o ig a n   h u dudlaridan  biri  b o 'lg an  
F a rg 'o n a   vodiysi  q ad im iy   v a  h am ish a  nav q iro n   shaharlarga  boy  hisoblanadi. 
F a rg 'o n a  vodiysi  shaharlari  to p o n o m ik a sid a ham   o 'z ig a  x o slik lar m avjud.
X ususan,  O 'z b e k is to n n in g   y irik   sh ah arlarid an   biri,  h o zird a  F a rg 'o n a  
vilo y atin in g   m arkazi  h iso b lan ad ig an   F a rg 'o n a   sh ah rig a   1877-yilda  asos  solingan 
b o 'lib ,  1907-yilgacha  Y angi  M a rg 'ilo n ,  1 9 0 7 -1 9 2 4 -y illard a  S kobelev  nom lari 
atalgan  bo  lsa-da,  F a rg 'o n a   to ponom ikasi  tarixi  an ch a  qadim iy  b o 'lib ,  F a rg 'o n a  
vodiysi  nom i  bilan  uzoq  tarixiy y o 'ln i  bosib   o 'tg an .
Y unon  tarixchisi  G e ro d o tn in g   yo zish ich a,  qadim   zam o n lard a  O 'rta   O siy o d a 
1’arikan  degan  q a b ila   b o 'lg an .  San sk rit  tilid a  P arkana  deb  kichik  viloyatga 
aytilgan.  S huningdek.  P ark an a  -   Pari  xona,  y a 'n i  “ g o 'z a lla r  y u rti"  degan  m a'n o si 
ham   bor.  B oshqa  m an 'b a lard a .  parand  (arabcha  farand)  -   “ sho y i” ,  " ip ak ” 
s o 'z la rid a n   kelib  chiqqan  (faran d x o n a  -   ip ak x o n a  degani),  o ‘z  nav b atid a  qadim iy 
fo rs-to jik ch ad a  p arg o n a  " to g   o ra lig 'id ag i  v o diy”  degan  m a ’noni  bildiradi. 
Sh arq sh u n o s  N.  G.  M allisk iy ,  p ark an a  -   qadim gi  tojik  tilida  “ berk  v o diy”  deg an  
s o 'z   degan  fikrda.  P ro fe sso r  M.  S.  A n d rey ev   esa,  P om irdagi  rushon  shevasida 
park an a  deb  “ har  tarafi  to g ',  b ir  y o n ig in a   ochiq  b o ig a n   v o diyga  ay tilad i”  degan 
fikm i  bildiradi.
“ F a rg 'o n a ”  to p o n im i 
haq id a  ham   riv o y atlar  bor.  M asalan,  riv o y atlarg a 
k o 'ra .  F a rg 'o n a n i  soso n iy   hu k m d o ri  N u sh irv o n   (A n u sh irv o n )  bunyod  q ilgan  va 
p odsho  bu  yerga  h ar  bir jo y d a n   bittad an   q a b ila   olib  k elgan  ekan.  S hunday  qilib, 
turli  jo y la rd an   kelgan  k ish ila r  im o ra tlar  q urib,  ek in lar  ekkan.  K ish ilar  ularni  turli 
jo y la rd an   k elganligidan  “A z   har  xo n a”  -   “ turli  x o n ad o n lard an   k elg an lar" 
(q u ram a)  deb  atay  bosh lag an lar.  S o 'n g ra   az  q o 'sh im ch a si  tu sh ib   qolib.  Ilarx o n a


b o 'lib   ketgan,  bu  e sa   b o ra-b o ra  F a rg 'o n a   shak lin i  olg an   em ish.  H uddi  shu  rivoyat 
arab  geo g rafi  Ibn  X u rd o d b e h n in g   “ K itob  u l-m a so lik   v al-m am o lik ”  a sa rid a   (X 
asr).  H am id u llah   Q azv in iy n in g   “N u zh at  u l-q u lu b ”  asa rid a   (1 3 4 0 -y il)  v a  b oshqa 
tarix iy   y o d g o rlik la rd a  ham   keltirilgan.
Y u rtim izd ag i 
qad im iy  
sh ah a rla r 
q a to rig a  
M a rg ‘ilon 
shahrini 
ham  
k iritish im iz   m um kin.  A y n iq sa  M a rg 'ilo n   shahrini  Y U N E S K O   e ’tib o rig a  tushib, 
u n in g   20 0 0   yillik   yub iley in i  n ish o n lash g a  q a ro r  qilin g an lig i  alo h id a  e ’tiborga 
loyiq.
M a rg 'ilo n   F a rg 'o n a   vodiysi  sh arq iy   y a rm in in g  ja n u b iy   q ism id a  jo y la sh g a n . 
M a rg ‘ilon  va  u n in g   о  tm ish   tarix ig a   oid  m a 'lu m o tla r  ju d a  kam .  M a rg 'ilo n n in g  
to p o n o m ik asi  ha q id a  s o 'z   k etg an d a  Ishoqxon  Ib ratn in g   “ F a rg 'o n a   tarix i"  asari 
etib o rlid ir.  B u  asa rd a   M a rg ‘ilon  sh ah rin in g   p ay d o   b o 'lis h id a   “ F o rsisto n d an  
m u h o jir  b o 'lib   kelib,  o 'ltir g ‘on  b ech o ra  d ehqoni  b o d y a s h in la f n in g   roli  katta 
b o 'lg a n lig i  ta 'k id la n a d i.  S h ah ar  n o m in in g   kelib   ch iqishini  ham   fo rsiy   tilidagi 
“ m u rg ‘u  n o n ",  y a 'n i  “ tovuq  v a  n o n '’  so 'z i  bilan  b o g 'lay d ilar.  Ishoqxon  Ib ratning 
“ F a rg 'o n a   tarix i"  a sarid a  MargMlon  shahriga  aynan  m an a  shu  fo rsisto n lik la m in g  
talabi  bilan  a so s  so lingan.  d eb   k eltiriladi  v a  M argM longa  asos  so linishini  Isk an d ar 
Z u lq arn ay n   bilan  bogM avdi.  E m ishki.  Isk a n d ar  Z u lq a rn ay n n in g   sh arq q a  qilgan 
y u rish lari  d a v rid a   F a rg 'o n a   y e rid a   ishlovchi  fo rsisto n d a n   kelg an   aholi  uning 
y o 'lig a   tov u q   v a  non  bilan  p esh v o z   chiqib.  u ndan  bir  shahar  bunyod  etib  berishini 
so 'ra g a n la r.  M ak e d o n iy alik   lam in g  “ bu  nim a?"  d eg an   sa v o lig a  ular “ M u rg ‘u  n o n ” 
deb ja v o b   b e rg an   ekanlar.
A m m o   tarix iy   m an b alard an   bizg a  m a 'lu m k i,  m ak ed o n iy alik   Isk an d ar 
sh arq q a  y u rish lari  d a v rid a   X o 'ja n d g a   kelg an i  aniq.  A m m o  undan  sh arq q a 
F a rg ‘o n a n in g  
ich ig a 
o 'to lm a g a n . 
S h u n in g  
u chun 
ham  
y u n o n -m ak ed o n  
m an b a larid a   F a rg 'o n a   viloyati  h aq id a  aniq  m a 'lu m o tla r  u chram aydi.  F aqat 
“ Y ak sart o rq a sid a ”  allaq an d ay   o 'tro q   aholi  borligi  qayd  etilg an   xolos.
A y rim   k ish ila r  Isk an d arn in g   M argM longa  kelg an lig in i  M argM londagi 
Isk an d ar  qab ri  bilan  isb o tla sh g a  urinadilar.  B u  q ab risto n   h aq id a  Ibratning 
“ F a rg 'o n a   tarix i”  asa rid a   shu n d ay   m a 'lu m o t  bor:  “ ...M a rg 'ilo n d a  p o d sh o   Iskandar 
d eg an   iyidgoh  m o zo r  bordur,  ul  kishi  tush g an   y e rla rd u r” .
A.  N a b iy ev n in g   “T arix iy   o 'lk a s h u n o slik ”  k ito b id a   M a rg 'ilo n   h aq id a  antik 
d unyo  tarix ch ilarin in g   m a 'lu m o tin i  keltiradi.  U n g a  k o 'r a   p a rfiy a lik lar  b ir  p ay tlar 
s k if   q ab ilalari  orasid an   q u v ilg an   q abila  edilar.  “ P a r f '  s o 'z i  sk ifch a  “ quv ilg an  
k ish ila r”  d eg an   m a 'n o n i  an g latad i.  U larning  kiy in ish i,  tillari  b ir-b irig a  ju d a  yaqin. 
p arfiy a lik lar  ham ,  m a rg 'ilo n lik la r  ham   m o h ir  c h av a n d o z   b o 'lg a n la r.  U lar 
g a p la sh g a n d a   bir-b irlarin i  tu sh u n g an lar.  S h undan  k elib   ch iq ib   m u a llif “ F a rg 'o n a ” 
nom i  P arfiy o n a  -  P a rfo n a  -  F a rg 'o n a   b o ’lm ag an m ik an ,  d eg an   fikrni  beradi.
M an b alar,  M a rg 'ilo n   sh a h rin in g   p aydo  b o 'lis h   d av rin i  m ilo d d an   oldingi 
d a v rla rd a   e k an lig in i  k o 'rsa ta d i.  M a rg 'ilo n   shahri  haq id ag i  aniq  m a 'lu m o tla r  X 
asrd an   b o sh lab   y o z m a   m an b alard a   yozilgan  b o 'ls a d a ,  bu  sh a h a m in g   bin o   b o 'lg a n  
davrini  y u q o rid ag i  d aliIlarga aso sla n ib   2000 y ild an   o sh iq ro q  d eb  ayta  olam iz.
S hu n in g d ek ,  H.  H asanov  o 'z in in g   “ T arix iy -g e o g ra fik   n o m la r  izo h o ti” 
n o m li  a sa rid a   “ M a rg 'ilo n ”  s o 'z in i  M ari,  M a rg 'ilo n ,  M u rg 'o b   topo n im lari 
siste m a sid a   izohlaydi  va  kito b   m uallifi  shu n d ay   y o zad i:  “ M u rg '-o b ”  ni  “ Q o 's h -


su v ”  deb  izohlash  m um kin.  A s lid a   unday  em as.  M u rg 'o b ,  M ari,  shuningdek, 
M a rg ‘ilon  nom larining asosi  q ad im iy  " m a r g '”  so 'z id an   yasalgan.
T arix d a  m arg 'i  qab ilasi  ham   b o 'lg a n .  U lar  o 'tlo q  
suvlik  yerlarda 
y ash ag an lar,  M a rg 'z o r  d eg an d a   o 'rm o n c h a ,  yashil  yer,  o 'tlo q   jo y   tushuniladi. 
M a rg ‘ilon  nom i  tarixda  k o 'p   sh ak lla rg a  ega  b o 'lg an .  M asalan.  M arg 'in o n . 
M a rg 'ilo n .  M u rg 'in o n   kabilar  sh u la r ju m la sid an d ir.
T o p o n im ist  E.  M.  M irz ay ev n in g   m a 'lu m o tig a   qaraganda,  M arg 'ilo n  
“ M a rg 'in o b ”  shakliga  ham   ega  b o 'lg an .  E.  M.  M irzayev  M a rg 'ilo n   nom ini 
to jik ch a  “ m a rg 1” ,  y a 'n i  “ o 'tlo q ”  so 'z id a n   olin g an   degan  fikrni  bildiradi  va  uni 
M a rg ', 
M u rg 'o b ,  M arg 'o n . 
M a rg 'itta .  M a rg 'u b   singari  toponim lar  bilan 
o 'z a k d o s h   deb  hisoblagan.
S uyun  Q oray ev n in g   fikricha,  M a rg 'in o n   nom ining  M a rg 'ilo n   shakli 
o 'z b e k la r  talaffuzi  n atijasida  k e y in c h alik   v u ju d g a  kelgan.  S am arqand  yaqinida 
ham   M a rg 'ilo n te p a   deb  yuritu v ch i  toponim   b o 'lg an .  M arg '  so 'z i  qadim gi  s o 'g 'd  
tilid a  “ b u loq”  m a'n o sin i  ham   anglatadi.  T o jik   m u m to z  adabiyoti  tilida  qadim dan 
m avjud  b o 'lg a n   m u rg '  so 'z i:  o 't,  m aysa.  alaf,  m aysazor.  y a 'n i  m arg 'z o r,  cham an- 
7.0
r  m a'n o la rin i  anglatgan.  S huningdek.  m u rg '  o 's h a   sh ak ld a  M u rg 'o b   shahrining 
n om ini  ham   ifodalagan.  M a rg '.  m a rg 'z o r  s o 'z i  eski  o 'z b e k   tilida,  ju m la d an   A li­
sh e r  N av o iy   asarlarid a  ham   uchraydi:  m a rg '  -   o 't,  h ayvonlar  yeydigan  о  sim lik. 
m a rg 'z o r  -   o 'tlo q ,  h ayvonlar  o 'tla v d ig a n   jo y .  “N a v o iy   asarlari  lu g ‘ati” da  m arg ', 
m a rg 'z o r so 'z la rin in g  arabcha  deb b elg ilan ish ig a q o 's h ilib   b o 'lm ay d i.
M a rg 'ilo n ,  M arg 'in o n   to p o n im larin i  marg"  -   o 'tlo q   so 'z ig a   b o g 'las h   b a 'zi 
shubhali  to m o n larg a  ham   ega.  C hunki,  o 's h a  jo y   m arg '  -   o 'tlo q   deb  nom langan 
b o 'lsa ,  u n in g   atro flarid a  b o sh q a  m arg '  -   o 'tlo q la r  b o 'lm a g a n m i?   Shuningdek. 
M a rg '  -  o 't,  o 'tlo q   b o 'lsa .  M a rg 'in o n d a g i  M arg '-i-n o n .  M arg ‘i-non.  M a rg ‘-inon  -  
non  k om ponentlari  nim ani  anglatadi?
B ordi-yu,  M arg 'ilo n ,  M a rg 'in o n ,  m a rg '  nom li  q ab ila  nom i  bilan  aloqador 
b o 'lsa .  un d a  to p o n im n in g   ikkinchi  k o m ponenti  fo rs-to jik ch a   -   on  (yon)  k o 'p lik  
q o 'sh im c h a sig a   alo q ad o r  deb  taxm in  qilinishi  m um kin.  Bu  holda  M arg 'in o n   -  
M a rg 'iy o n   -   M a rg 'o n   -   M a rg 'io n   -   M a rg 'in o n   -   M a rg 'ilo n ,  y a 'n i  m arg 'lar 
yash o v ch i jo y   ,  m a rg 'la r  shahri  m a'n o s in i  a n g la tg an  b o 'lis h i  ehtim ol.
B a 'z i  riv o y atlarg a  ко  ra,  M a rg 'ilo n d a   g o   y o   Isk an d ar  Z ulq am ay n   qabri 
b o 'lib ,  uning  b a y ro g 'i  m asjid d a   saqlangan  em ish.  Shu  p ay tg ach a  bir  k o 'c h an in g  
p odsh o i  Isk an d ar  degan  nom i  saqlanib  qolgan.  A yrim   k ish ilar  " M a rg 'ilo n ”  so 'z i 
M a k edonskiy  (M ak ed o n iy alik   Isk an d ar)  n o m id an   kelib  chiqqan  deb  tahm in 
q ilishadi:  M akedon -  M akenon -  M arginon -  M a rg 'ilo n .
X u lo sa qilib  shuni  qayd  qilish  m um k in k i,  M a rg 'ilo n   to p o n im in in g   etim olo- 
piyasi  ho zirch a n o m a 'lu m   va y an a q o 's h im c h a   ilm iy tek sh irish larn i  talab qiladi.
F a rg 'o n a   vo d iy sin in g   eng  qadim gi  sh a h arlarid an   y an a  biri  Q o 'q o n   shahri 
h isoblanadi. 
H o 'q a n d i  la tif  azaldan  m ad a n iy at  v a   m a’rifat  m askani  b o 'lib  
riv o jlan ib   kelgan,  ota-b o b o larim izd an   b izg a   m ero s  b o 'lib   qolgan  v a  bugungacha 
su yqallanib,  kelay o tg an   urf-odatlarim iz,  m illiy   q a d riy atlarim izn in g   riv o jlan ish d a 
q ad im iy   sh ah rim izn in g  o 'rn i  beqiyos.
Q o 'q o n   shahri  topon o m ik asi  h aqida  ham   turli  xil  m a 'lu m o tla r  m avjud. 
X ususan,  q irg 'iz   x alq in in g   "M an a s”  e p o sid a  T o sh k en t,  S am arqand,  Jizzax  ham da


vod iy n in g   Q o 'q o n ,  A ndijo n   v a  N am an g an   shaharlari  h am d a  u lam in g   aholisi, 
x o ‘ja lik n in g  ay rim   turlari  h aq id a  m a 'lu m o tla r beriladi.
S hu n in g d ek ,  Q o 'q o n   shahri  X  asrd a   b itilg an   “ H u d u d   u l-o lam ”  q o 'ly o z m a  
asarida.  arab  g eo g raflarid an   Istahriy,  Ibn  H avqal.  M u q ad d asiy   asarlarid a  H o ‘qan 
(X uvoqand), 
H o ‘qand 
(X u v o q an d ) 
sh ak llarid a  qayd 
qilingan. 
Z ah irid d in  
M uham m ad  B o b u m in g   “ B o b u m o m a”  a sarid a  X o ‘qon  viloyati  tilg a   olingan. 
H ozirgi  Q o 'q o n   shahri  tarixiy  H o 'q a n d   o ‘rn id a  X V III  asrd a  b o sh larid a 
o ‘zb ek larn in g   m ing  u ru g ‘i  b o sh lig 'i,  Q o ‘qon  x onligi  aso sch isi  S h ohruhbiy 
to m o n id an   b arp o   etilgan.  A k ad em ik   V.  V.  B a r’to l’dn in g   fikricha,  sh a h a m in g  
adabiy  n u q tai  n azard an   to ‘g ‘ri  shakli  H o ‘qand  boMib.  Q o 'q o n  jo n li  tild a  tala ffu z 
etilishidir.
Q o 'q o n   shahri  h aq id a  m a ’lu m o tlar  X II  asrg a  oid  m a 'lu m o tla r  m aro k ash lik  
sayyoh  A l-Id risiy n in g   “N u z x at  af-m u sh to q   fi  x tirak   u l-afo q ”  (“ Jahon  b o ‘ylab 
kezib  h o ld an   to y g an n in g   o v u n c h ig ‘i” )  a sarid a  ham   u chraydi.  X III  asrg a  oid  bir 
asar  sayyoh  Y o q u d   H am av iy n in g   “ M u 'ja m   a l-b u ld o n ”  (“ M a m lak atlar  ro 'y x a ti” ) 
asaridagi  H av o q an d   (Q o ‘q o n )  haqidagi  m a'lu m o tla ri  b iz  uchun  m uhim dir. 
E 'tib o rli  to m o n i  shundaki.  d astlabki  m an b alard a   Q o 'q o n .  H avoqand,  H uvaqan. 
H u v ak en t. 
Q u q an d   kabi  n o m lar  bilan  uchraydi. 
O 'z   n av b atid a  Q o 'q o n  
a ta m asin in g   m a 'n o s i  h aq id a esa,  asosan  3  xil  fa ra z m avjud:
1.  “ X u k   kan d ”  to jik c h a   “ to 'n g 'iz   k av lag an ”  m a'n o s in i  anglatadi.  B u n d ay  
q a rash n in g   p aydo  b o 'lis h ig a   sabab  m an b alard a   k o 'rsa tilish ic h a ,  sh ah ar  o 'rn i 
q a m ish z o r b o 'lib ,  bu y e rd a  vovvoyi  c h o ‘ch q a ( t o n g 'i z )   lar k o 'p   boMgan.
2.  “ Y ax sh i” ,  “ l a t i f ’  m a 'n o s in i  anglatadi.  C hunki,  sh ah ar  bahavo.  chiroyli 
jo y d a jo y la s h g a n .
3. 
“ Y ax sh i” , 
“ la t i f ’ 
sh ah ar 
aholisiga 
n isb atan  
ishlatilgan 
boMib, 
q o 'q o n lik la rn in g  f e 'li  y axshi  boMgan.
S h u n in g d ek ,  Q o 'q o n   to p o n im ig a  n isbatan,  “ H av o k en t”  -   “ sh am o llar 
sh a h ri” ,  “ K o 'p q o n ” -  “ k o 'p   q o n   to 'k ilg a n  jo y ” ,  “ Q o p q o n ” -  “ p istirm a ”  v a  b o sh q a 
n o m la r uchraydi.
R iv o y atlarg a   k o 'ra ,  sh ah a m i  “X u k   kan d ’’,  y a 'n i  “ to ‘ngMz  k av lag an ”  deb 
ata lis h in in g   aso siy   sababi,  sh a h a r  b arpo  etilm asd an   b u   jo y la r  b o tq o q lik   b o 'lg an . 
bu  y e rd a   k o 'p   to'ngM zlar  y ash ag an i  uchun  sh u n d ay   no m la n g a n   degan  q arash lar 
m av ju d .  Bu  h aq id a  riv o y at  Ish oqxon  Ib ratning  “ T arixi  F a rg ‘o n a”  asarid a  ham  
k eltirg an .
Q o 'q o n   to p o n im in in g   “ H o 'q a n d ”  (yoqim li,  la tif   shahar,  y ax sh i  shahar) 
s o 'z la rid a n   kelib   ch iq q an lig in i  isbotlovchi  bir  afso n a  bor.  S h ah am i  qurish  zarurati 
p a y d o   b o 'lg a n d a   tajrib ali  u stalar  -   sh ah ar  q u ru v ch i  v a  u lam in g   rejalarini  tuzish 
b o 'y ic h a   m u ta x a ssisla r  o 'z la rin in g   h o k im ig a  eng  qulay  b o ’lgan  to za   suvli  v a   soy 
o ra sid ag i  jo y n i  tanlab  o lish   kerak lig in i  m aslah at  q ilganlar.  B u  jo y d a   k o 'p la b  
b o g 'la r   va  p o liz lar  b o r  edi.  Y e m in g   o 'z i  esa   h o sild o r  edi.  D u sh m an lam i  bosib  
o lis h d a n   sh a h a m i  tabiiy  to 's iq   -   ik kita  soy  h im o y a   qilgan.  B u n d an   tashqari,  bu 
h u d u d d a   X ito y   v a  b o sh q a   m am lak atla rg a  boruvchi  k arv o n   y o 'lla ri  tu tash g an   edi. 
B u la m in g  h am asi  sh ah am i  H o 'q a n d   deb ata sh g a  a so s  b o 'lad i.
B o sh q a   bir  riv o y atg a  k o 'r a   sh ah a r  nom i  “ H av o k en t”  (sh am o llar  shahri) 
s o ’z id a n   kelib   ch iqqan.  C hunki.  shahar  qu rilg an   pa y td a  istiqom at  qilu v ch i  aholi 
s h a m o ln in g   tez-tez  b o 'lis h in i,  poyalar,  daraxt  tan alarin g   d o im iy   kuchli  sh am o llar


ta 's irid a  
bir  tom onga  eg ilg an lig in i 
ta'k id lash ad i. 
Shuning  uchun 
shahar 
"H a v o k e n t”  (sh am o llar  shahri.  tez -te z  havoni  o 'zg artiru v ch i.  iqlim ni  salqin 
qiluvchi,  bax ri-d iln i  och ad ig an ,  s o f   b o 'lish in i  ta  m inlovchi  m a'n o sid a )  deb 
atalgan.
B o sh q a  bir  rivoyaga  k o 'r a   sh ah a rn in g   nom i  “Q op q o n ”  (k o 'p   qon  to  kilgan 
joy)  so 'z id a n   kelib  chiqqaligi  ta'k id la n a d i.  A fso n ag a  k o 'ra ,  uzoq  o 'tm ish d a ,  bu 
h u d udda  sh ah ar  qurilgan  p ay td a   tez-tez   u ru sh lar  b o 'lib   turgan.  Bu  urushlar 
n atijasid a  k o 'p la b   inso n lar  xalok  b o 'lg a n   va  k o 'p   qon  to 'k ilg a n .  Shu  sababli 
shaharni  qonli  “ ko  pq o n "  ataydilar.  K eyinchalik  talaffuzda  “ P ”  tu shib  qolib. 
K o 'k o n .  s o 'n g ra .  “K ”  ning  “ Q ”  g a  o 'z g a rish i  natijasida  Q o 'q o n   deb  atay 
boshlaydilar.
B o sh q a   rivoyatda  esa.  sh ah ar  “ Q op q o n ”  (qopqon.  tuzoq.  pistirm a)  deb 
a talganligi  ta'k id lan a d i.  llgarigi  v a q tlard a   ajn ab iy lar  shaharni  talon-taroj  qilish  va 
u n ing  aholisini  q u lg a  aylantirish  uchun  tez-tez  hujum   qilgan.  L ekin  ularning 
b a rch a  urin ish lari  behuda  ketgan.  B ir s o 'z   bilan  aytganda.  b o sqinchilar pistirm aga 
uchrab  m a g 'lu b   b o 'lg an la r.  S hun in g   uchu  ham  shaharni  “ Q op q o n ” ,  y a 'n i  tuzoq 
deb  ataydilar.  K eyinchalik  “ Q o p q o n ”  fonctik  o 'z g a rish la r  natijasid a  “ Q o 'q o n ” . 
" Q o 'q a n d ”  b o 'lg an .
Q o 'q o n   hududlari  va  shaharlari,  aholisi  v a  x o ‘jalig i  haqidagi  m a'lu m o tla r 
m o 'g 'u lla r. 
tem uriylar. 
sh ay b o n iv lar 
va 
ash tarx o n iy lar 
d av rid a 
yozilgan 
m an b alard a ham   u ch rab   turadi.  L ekin  bu  m a 'lu m o tla r yaxlit tarzda  em as.
Q uva.  Q u v a  shahri  y o zm a   m an b alard a  “ K ubo”  v a  “ K u b o d ''  singari  ikki  xil 
nom   bilan  tilg a   olinadi.  Shaharni  K ubo  nom i  bilan  atalganligi  haqidagi  dastlabki 
m a 'lu m o tla r  1X -X   asrlardan  boshlab  arab  m an b alarid a  uchraydi.  Jum ladan.
I abariy,  Istahriy,  A bd u lx ak im   ibn  H avqal,  M uham m ad  al-M u q ad d asiy   asarlarida 
shu  nom   bilan  tilg a   olinadi.  X III  asrda  y o zilgan  yozm a  m an b a lard a  K ubodan 
y etish ib   c h iq ib   "K u b o v iy ”  nisbasi  bilan  m ash h u r  b o 'lg a n   allo m alar  haqida 
m a 'lu m o tla r  keltiriladi.  X ususan,  N a rsh ax iy n in g   “ B uxoro  tarix i”  asarini  arab 
tilidan  fors  tilig a   tarjim a   q ilg an   A bu  nasr  A hm ad  ibn  M u h am m ad   ibn  N a sr  al 
K uboviy  b u n g a m isol  b o 'la  oladi.
Ish o q x o n   Ibratning  “ F a rg 'o n a   tarix i”  asaridagi  m a'lu m o tla rg a   k o 'ra ,  Q uva 
shahrini  so so n iy lar  h ukm dori  N u sh irv o n   (A n u sh irv o n )n in g   otasi  K ubod  barpo 
etgan  v a  sh ah ar  uning  nom iga  K ubod  deb  q o 'y ilg a n .  K ey in ch alik   sh ah ar  xalq 
o rasid a  Q u v a  nom i  bilan  atalgan  v a  Q uvaga  ay lan ib   ketgan.  Q u v a  to p o n im in in g  
m a'n o s i  haq id a  hech  q an d ay   m a 'lu m o t  y o 'q .  B iroq  bu   haqiqatdan  yiroq.  C hunki. 
l-'irdavsiyning  “ S h o h n o m a”  asarid a  y o zilishicha,  E ron  h ukm dori  k ay o n iy lar 
sulolasidan  K ay  K ubod  eram izd an   avvalgi  7 8 2 -y ild a  tu g ‘ilgan  v a  100  yil 
podsh o lik   qilgan.  K ay  K ubod  nom i  qadim dan  m ashhurligi  uchun  sh ah arlam i  uni 
nom i  bilan  atash  o 'r ta   a srlard a   a n 'a n a v iy   tu s  olgan.  Shuningdek,  soso n iy lar 
h ukm dori  K ubod  (488  -  531)  F a rg ‘o nada o 'z   nom iga  sh ah ar  barpo  etganligi  ham  
haq iq atd an   ancha  yiroq.  C hunki,  K ubod  o 's h a   d av rd a   O 'rta   O siy o d a  hu k m ro n lik  
q ilay o tg an   e lta liy lar y o rd a m id a   taxtni  q o 'lg a   kiritgan  b o 'lib ,  O 'r ta  O siy o d a   shahar 
qurd irish i  m um k in   b o 'lm a g a n .  C hunki,  o 's h a   d av rd a  O 'r ta   O siyo  E ro n g a  qaram  
em as  edi.
S hu n in g d ek ,  Q uvani  K ubo  deb  atalishini  a rx eo lo g   B.  M atb o b o y ev   qadim gi 
Q u v a   x u dosi  bilan  b o g 'la y d i.  U ning  fikriga  k o 'ra .  “ ...turkiy  xalq lard an   biri


n o 'g ‘a y la rd a   Q u v a  xudosi  b o 'lg an .  U nga  m a 'lu m   v a q tla rd a   sam o v iy   otlam i 
qurbon  q ilganlar.  S h u lard an   kelib   chiqib  “ K u b o "  -   "Q u v a ”  nom i  a n a   shu  Q u v a 
ilo h ig a b o g 'liq   b o 'lis h i  m um kin.
S hu n in g d ek ,  tu rk iy   xalq lard a g i  q o 'n g 'ir o t  q ab ilasin in g   O y ta m g 'a li  a y m o g 'i 
ta rm o g 'id a n   biri  ham   Q u v a deb atalgan.  Biroq  bu  fikrlar  haqiqatdan  yiroq.  C hunki 
sh a h ar  IX  asrdan  Q u v a deb a tala  boshlangan.
B a 'z i  b ir  m a 'lu m o tla rg a   k o 'ra .  shaharni  ‘‘K ubo”  nom i  bilan  atalishi 
a rab lam in g   M o v aro u n n ah rg a  q ilgan  y u rishlari  bilan  b o g 'liq   b o 'lis h i  m um kin. 
C hunki. 
sh a h a m in g   g o 'z a llig i  v a  kengligi  arab ch a  ‘'K u b o ”  -  
“ ken g ”  degan 
sifa tlar bilan  m ash h u r  b o 'lis h ig a  olib  kelgan.
A bu  M an su r  as-S ao lib iy   o 'z in in g   “ K itob  la to if al  m a o r if ’  a sarid a  keltirgan 
m a 'lu m o tla rg a   k o 'ra .  Q u v a   o 'z in in g   g eo g rafik   jo y la sh u v i  jih a tid a n   F a rg 'o n a  
vo d iy sid ag i  shah arlarn i  o 'rta s id a  jo y la sh g a n lig in i  n a za rd a tu tsa k   arab ch a  “ K ab o ” , 
y a 'n i  “ o 'rta s id a g i,  o raliq d ag i”  sh ah a r d egan m a 'n o la m i  ham   b ildirishi  m um kin.
S hu  o 'r in d a   A.  M u h a m m ad jo n o v n in g   “ K ubo  -   Q u v a   d e m a k d ir”  nom li 
m aq o lasid a  k eltirilg an   fik rlar  e 'tib o rg a   loyiq.  U nga  k o 'ra .  Q u v a  -   F a rg 'o n a n in g  
qad im g i  p o ytaxti.  Q u v an in g   qadim gi  nom i  K u b o   deb  atalg an lig i  ham   h a q iq atg a 
y aqin.  C hu n k i.  fors  tilid a  “ Q u v a ”  s o 'z i  “ ku ch -q u v v at”  d egan  m a 'n o n i  bildiradi. 
S h u n in g d ek .  “ Q u v o ”  s o 'z i  “ m u stah k am   q a l'a ”  m a 'n o s in i  anglatadi.
S hun in g d ek .  A.  X o d jay ev   tad q iq o tlarig a  k o 'ra ,  x ito y   m an b a larid a   eram iz- 
dan  av v alg i  II  asrlard a  D avan  (F a rg 'o n a )  dav latin in g   poytax ti  b o 'lg a n   G uysh u an . 
G esay  nom lari  qayd  etilgan  sh ah ar aslid a Q uvasoy  b o 'lis h   m um kin.
Y u rtim izn in g   q ad im iy   sh a h arla rid an   y an a  biri 
A ndijon  hiso b lan ad i. 
M a 'lu m o tla rg a   k o 'ra ,  “ A n d ijo n ”  to ponom ikasi  tu rk -m o 'g 'u lc h a   “ soy  b o 'y id a g i 
m ak o n "  degan  m a 'n o n i  bildirgan.  H aqiqatdan  ham   A ndijon  shahri  shu  nom   bilan 
atalu v ch i  soy  b o 'y id a  jo y lash g an .
A n d ijo n   shahri  h aq id a  arab   geograflari  asarlarid a  v a  b o sh q a  k o 'h n a   tarixiy 
m an b a lard a   A n d iy o n .  A n d ik o n .  A n digon  sh ak lla rid a  tilg a   olingan.  Z ah irid d in  
M u h am m ad   B o b u r z am o n id a A ndijo n   deb “ turkiy”  shakl  olgan.
Ish o q x o n   Ib ratning  “ T arixi  F a rg 'o n a ”  asarid a  A n d ijo n   to p o n o m iy asig a  oid 
qiziq arli  m a 'lu m o tla r  m avjud:  “ Bu  A ndijon  av v ald a   A n d ig o n   b o 'lib ,  arab iy g a 
o lg an d a   A n d ijo n   b o 'lu r,  chu n o n ch i  “ kofi”  forsiy  a rab d a   “jim ”  o 'q ilu r.  M ana, 
farangi  lafzi  a rab d a  afranjiy,  bangni  banj.  K ofi  forsiy  a rab d a   “j ”  b o 'lib .  A ndigon 
b o 'lg a n   b o 'ls a   kerak.  A n d ig o n   an d la r  degan  so 'z .  A n d a  tu rk lar  u ru g 'in i  o 'z b e k la r 
aytur.  A n d ijo n   O 'g 'u z x o n   d av rid a   ham   m ash h u r  ekan.  T arix i  " Q u ta d g 'u ”  dan 
m u staz o d   bo  lurki,  A fro siy o b   T u ro n   shohi  b o 'lib ,  A n d ijo n n in   p o y tax t  qilib, 
K o 'n ik d o 'z   sh ah rid an   T o sh k an d   v a  A ndijo n   kelib  y u rar  ekan.  A m m oki,  afvohi 
n o sd a   q a riy a la r  s o 'z id u rk i,  A n d ijo n   aslida  O dinajondur.  O d in ajo n   A fro siy o b n i 
q izid u rk i,  an g a  o 'r d a   v a  b o g '  bino  qilib  berib,  ani  ism ig a  tasm iy a   qilib   edi. 
O d in ajo n n in i  tild a   buzib,  A n d ijo n   q ilg 'o n   d eydilar” .
A sak a.  A sak a   n o m in in g   kelib   chiqishi  haqida  turli  xil  m a 'lu m o tla r  m avjud. 
P ro fe sso r  T.  T u rsu n o v   m a 'lu m o tla rig a   k o 'ra ,  “ A sak a ”  no m in i  F a rg 'o n a d a  
m ilo d d an   avvalgi  VI  -  V  a srlard a  y ash ag an   sak  qabilalari  bilan  b o g 'la v d i.  C hunki 
bu  q a b ila   b a 'z i  jo y la rd a   “ assa k en lar”  nom i  bilan  ham   y u ritilg an ,  u lard a   “ a sv a k a”
-  ot,  “ a ssa k a ” -  o tliq lar  m a 'n o s in i  bildiradi.


A x eolog  В.  M atboboyev  yuqo rid ag i  fikrni  vodiyning  sharqiy  qism ida 
lopilgan  to sh lard ag i  o tla r  tasviri  bilan  asoslashga  h arak at  qilgan  va  shu  jo y la rd a  
nasldor otlar y e tish tirilg an   degan  fikm i  ilgari  surgan.
S huningdek,  topo n o m ist  olim   S.  Q orayev  A sak a   tum anidagi  “ A xtach i” 
q ish lo g 'i  nom i  m o 'g 'u lc h a   b o 'lib ,  “ o t  tabibi  (sinchi)” ,  “ otboqar”  degan  m a'n o n i 
bildiradi  deb ta 'k id la b ,  y uqoridagi  fiklarni  tasdiqlaydi.
A saka  h a q id a   m a 'lu m o tla r  X IX   asr  tarixchisi  A vaz  M uham m ad  A ttorning 
I'arixi  ja h o n n o m a ”  va  “ Tarixi  IJo 'q a n d "   asarla rid a   tilg a   olingan 
U ning 
yo/.ishicha  A sak a  shahri  h u dudida  Q o 'q o n   xoni  X ud o y o rx o n   q a l'a   qurdirgan  va 
bu  yerda  x o n n in g   dala  hovlisi  ham   b o 'lg an .  Q o 'q o n   xonligi  davrida  qazilgan 
S hah rix o n so y  k anali  sh a h a m in g  riv o jla n ish ig a k atta aham iyat  kasb  etgan.
S hahrixon.  S hahrixon  Q o 'q o n   x onligi  davrida  asos  solingan  va  asta-sekin 
yirik  iqtisodiy  m ark azlard an   birig a  aylangan.  Q o 'q o n   xoni  U m arxon  (18 1 0   -  
I822)ning  zam ondoshi 
D ilshodi 
B am o n in g   "T arix i 
M uhojiron”  asaridagi 
m a'lu m o tg a   k o 'ra ,  U m arxon  S hahrixonga  1 8 2 1 -1 8 2 2 -y illard a  asos  solgan. 
U m arxon  yangi  sh ah arg a  asos  solganidan  s o 'n g   x o n lik n in g   turli  hududlaridan 
h u n arm an d lam i  k o 'c h irib   keltirgan  va  bu  yerda  savdoni  rivojlantirish  m aqsadida 
savdogarlardan  bir  n ech a  yil  boj  o lm aslikni  buyurgan.  Shuningdek,  U m arxon 
S hah rix o n so y   kanalini  qazd irg an id an   s o 'n g   k o 'p   yerlar  o 'z la sh tirilg an   va 
S hahrixon  y an ad a  kengavgan.  T arixchi  M irzo  O lim   M ushrif,  “ Shahrixon  obod 
b o 'lib ,  g 'a lla si  I lo  qand  ask arig a k ifoyat qilib,  y an a ziy o d asi  o m b o r q ilinur ed i”, - 
deb yozgan  edi.  S hahrixon  toponim i  ham   asos  solgan  h ukm dor nom i  bilan  b o g 'liq
-  "S h ah rix o n ” ,  y a ’ni  “ xon  sh ah ri” .
X o ja b o d .  Shu  nom dagi  tum an  m arkazi.  Shahar  nom ining  kelib  chiqishini 
m ahalliy  tarixchi  v a  to p o n o m istlar  X oja  A bdu llo   M avloniy  Q ozi  nom i  bilan 
b o g 'lay d ilar.
T o s h k e n t   v ilo y ati  va  Z a r a f s h o n   v o h a si  s h a h a r l a r i  
to p o n im ik a s i.
I oshkent  viloyati  v a Z arafsh o n   vohasi  sh ah arlarg a  boy  hudu d lar  hisoblanadi  U lar 
o rasid a  q ad im iy   va  yangi  b arpo  etilgan  sh ah arlam i  ham   uchratish  m um kin.  Bu 
sh a h arlar o rasid a  p o y tax tim iz T o sh k en t  alohida aham iyat  kasb  etadi.
Q ad im iy   v a  h am ish a  nav q iro n   T o sh k en t  shahri  m am lak atim iz  h ayotida  katta 
o ’rta  tutadi.  A v v alam b o r,  u  V atan im izn in g   p o ytaxti,  ulkan  iqtisodiy,  siyosiy, 
m adaniy  m arkaz.  P o ytaxtim izni  tu rlich a   u lu g 'la y d ila r:  “ T o sh k en t  -   non  sh ah ri” , 
"T o sh k en t  -   tin ch lik   sh ah ri".  “ T o sh k en t  -   b o g '- r o g ‘lar  shahri” ,  “ T o shkent  -  
d o 's tlik   sh ah ri”,  “ T o s h k e n t- ja s o r a t shahri”  v a  hokazo.
T o sh k en t  o 'r ta   asr  y o zm a   m an b a larid a  C hoch  (arab ch a   Shosh  yoki  Joj), 
I arbend,  T arkan  va  B in k en t nom lari  bilan  atalgan.
T o sh k en t  topo n im in i  k o 'p   a d ab iy o tla rd a  “ Tosh 
shahar 
deb  izohlanadi. 
Shu  s o ‘zd a  m a'lum   m a'n o d a   sh ah ar  tarixi  ham   o ‘z  aksini  topgan.  A rxeologik 
i/la n is h la r n a tijasid a   sh a h a r h u d u d id a  tosh  asriga  oid  bu y u m lar  k o 'p la b   uchragan. 
lo sh k e n td a g i  q ab risto n lard an   b irid a  topilgan  haft  j o ‘sh  (b ro n za)  k o 'z g u la r.  turli 
m am lak atlam in g   tangalari  sh a h a m in g   k am id a  20 0 0   y illik   tarixidan  darak  beradi. 
X ususan,  V atan im iz  poytah ti  T o sh k e n t  shah arin in g   Y U N E S K O   e  tib o rig a  tushib. 
2 0 0 9 -y ild a 2200 yillik tav allu d   k u n in in g  n ishonlanishi  alo h id a e 'tib o rg a   loyiq.
T o sh k en t  haqidagi  birinchi  tarixiy  m a'lu m o tlar  m ilo d n in g   dastlabki  asrlariga 
lo ‘g ‘ri  keladi.  C h u nonchi.  sh a h a m in g   g eo g rafik   o 'rn ig a   oid  m a'lu m o tlar  yunon


olim i  K la v d iy   P to lem ey n in g   “ G eo g rafiy ad an   q o 'lla n m a ”  asarid a  uchraydi. 
P tolem ey  bu  a sa rid a   yer  sh arin in g   obod  q ism ini  26  h a ritad a  tasvirlagan.  Shu 
h a ritalard an   birid a  0 ‘rta  O siy o   va  u n ing  atrofidagi  o ‘lkalar  tasv irlan g an .  U nda 
X ito y g a   b o rad ig an   sav d o   y o ‘li  ustida.  a n iq ro g 'i  Y a k sart  (S ird ary o )  h av zasin in g  
sh arq id a  T erri  L ap id ey a  deg an  jo y   k o ‘rsatilgan.  O lim la r  ana  shu  y u n o n c h a  nom ni 
“ T osh  q o ’r g ‘o n ”  d eb   tarjim a qilib,  T o sh k en tg a n isbat  berishgan.
T o sh k e n t  sh ah rin in g   nom i  yozm a  m an b alard a   C hoch,  C h ochiston,  Shosh, 
S h o sh k en t  sh a k lla rid a   ham   uchraydi.  “ C h o ch ”  s o 'z i  ham   su g ‘d  tilid a  “ to sh ” 
d em ak d ir.  S hosh  esa  C hoch  no m in in g   arab ch a  shaklidir.  C hoch  yoki  S hosh 
d eg an d a  T o sh k e n t  ham d a u n in g   atroflari  tushunilgan.
Y o zm a  m an b a lard a   kelltirilish ich a,  T o sh k en tn in g   qadim gi  nom i  “ C h o c h ” 
b o 'lg a n .  T o sh k e n t  arab lar  tom o n id an   bosib   o lin g ach ,  arab  a lifb o sid a  “ ch ” 
h a rfin in g   y o 'q lig i  bois.  asa rla rd a   "S h o sh ”  d eb   y uritilgan.  Ilk  o 'r ta   asrlard a  sh ah ar 
“ C h o c h ” .  “ S h o sh ” .  “ S h o sh k en t"  deb  nom langan.

asrd a  n o m a'lu m   m u a llif  tom o n id an   fo rs-to jik   tilid a  yo zib   q o ld irilg an  
"H u d u d   u l-o lam ”  (“ D u n y o n in g   sarh ad lari")  nom li  asard a  bundav  deyiladi: 
“ C hoch  k a tta   viloyat,  xalqi  ja n g o v a r,  boy  v a  sahiydir.  U  y e rd a   o ‘q-y o y  
tay y o rlan ad i. 
B in k at  C h o c h n m g   poytaxti. 
Bu  k a tta   shahar,  ayni  vaq td a 
p o d sh o n in g   q a ro rg o h id ir” .
A rab   o lim larid an   Istahriy,  Ibn  H avqal,  M u q ad d asiy   va  b o sh q a lar  (IX   -   X 
asrlar)  o 'z   a sa rla rd a   S hosh  v ilo y a tin in g   m arkazi  B inkat  shahri  deb  k o ‘rsatganlar. 
B inkat  h o zirg i  E ski  j o ‘v a  v a  C horsu  ora lig id a  b o 'lg a n .  B inkat  nom i  forscha- 
to jik ch a  b o 'lib ,  " k o ‘rim li 
sh ah ar  d e m ak d ir  (“ b in”  -   “ k o ‘rinish,  “ k o ‘zga 
tash la n ish ” ,  “ k at”  -   su g ‘d ch a  “  shahar,  qish lo q ,  m an zilg o h ”  deg an   m a'noni 
bildirgan).
B u y u k   A bu  R a y h o n   B eru n iy   o ‘zining  “ Q onuni  M as'u d iy ”  asa rid a  “ B inkat  -  
bu  S h o sh n in g   p o y tax ti,  tu rk iy   tild a   “ T o sh k a n d ” ,  y u n o n ch ad an   a rab ch ag a  tarjim a  
qilsan g ,  -   “ B uri  a l-h ijo ri”  (“ T osh  m in o ra” )  deb  yozgan.  B eru n iy n in g   s o ‘zlarini 
b o sh q a o lim lar  ham   tasd iq lag an .  M asalan,  M ahm ud  Q o s h g ‘ariy  o ‘z ining “ D evonu 
lu g ‘o tit  tu rk ”  a sa rid a   “ T ark an   -   S ho sh n in g   nom i,  u n ing  asli  nom i  T o sh k an d   b o '­
lib.  “ g ‘ish td an   q u rilg an   sh a h a r  d em a k d ir” ,  deb  yozgan.  D em ak,  p o y tax tim iz  n o ­
m in in g   “ T o sh k e n t”  shakli  birinchi  bor  A bu  R ayhon  B e ru n iy   asarlarid a  uchraydi 
v a   sh a h a r  b o sh q a   n o m lar  bilan  ham   atalgan.  n ihoyat  hozirgi  nom i  tilim iz d a  q a t’iy 
o ‘rin  olgan.
T o sh k e n t  h a q id a   o z m i-k o 'p m i  m a'lu m o tla r  X IV   -   X IX   asrlard a  0 ‘rta 
O s iy o n in g   siyo siy ,  h arb iy   v a m ad an iy   hayoti  haqidagi  asarlard a  ham   uchraydi.
S h a h a m in g   X IX   a sr  tarixi,  topografiyasi  (g eo g ra fiy asi),  ju m la d a n   uning 
to p o n im lari 
h a q id a  
m a'lu m o tla r 
M u h am m ad  
S o lih n in g  
“ T arixi 
jad id a y i 
T o sh k a n d ”  (“ T o sh k e n tn in g   yangi  tarix i” )  a sarid a  uchraydi.  Q oM yozm a  fo rs-to jik  
tilid a   b itilg an   b o ‘lib,  x o z ird a   A bu  R ayhon  B eruniy  n om idagi  S h arq sh u n o slik  
in stitu tid a   sa q lan ad i.  A sar  asli  T o sh k en t  viloyati  tarixi  h aq id a  bolib.  m u a llif 
sh a h a r tarix in i  b u tu n   o 'lk a d a  kech g an   v o q ealar k o 'la n k a sid a  yoritgan.
O h an g aro n .  T o sh k e n t  vilo y atin in g   yirik  sh a h arlarid an   biri.  O h an g aro n  
to p o n im i  fo rsc h a-to jik c h a   -   “o h a n g ar”  “ tem irch i”  degani,  -  on  -  k o 'p lik   a lfiksi 
(“ O h a n g aro n ”  “ tem irch ila r” ).  O h an g aro n   toponim i  d astlab   X o ja   A h ro rn in g   v a q f 
h u jatlarid a   (X V -X V I  asr  b o sh lari)  -   Soyi  O h an g aro n .  D aryo  O h an g aro n


shak llarid a  tilg a   olingan.  Z ah irid d in   M uham m ad  Bobur  O hangaron  ju lg 'a s i 
(v odiysi)  d eb   yozgan.  M o 'g 'u lla r  kelm asd an   oldingi  m anbalarda  Iloq  daryosi  deb 
atalgan.  B u  v o d iy d a  qadim dan  tem irch ilik   rivojlangani  uchun  daryo  O hangaron  -  
" tem irch ilar"  deb  nom   olgan.  K eyinchalik  vodiyda  tashkil  topgan  sh ah arg a  ham 
O han g aro n   nom i  berilgan.
Parkent.  M ahalliy  talaffu zi  P arkat.  A rab  geograflari  asarlarida  (IX   -   XI 
asrlar)  B arsk at  shaklida  tilga  olishgan.  Y oqut  H am aviyning  “ M u ja m   u l-b u ld o n ” 
lu g 'a tid a   (X II  -   XIII  asrlar)  qayd  qilingan.  Shuningdek,  sharqshunos  V.  V. 
B a rto l'd   o 'r ta   asrlarda  tilga  olingan  S arskat  shahrini  hozirgi  Parkent  b o 'lsa   kerak, 
deydi.  0 ‘z  n av b atid a  "P ark en t”  to p o n im i  B ars  (to g ‘  y o 'lb ars i)  n o m idan  olingan 
d egan  fikr ham   bor.  Parkent tarixiy  m an b a lard a "F araak as” tarzid a ham   uchraydi.
Piskent.  D astlab  arab  geo g raflari  Istahriy.  Ibn  H avqal,  M uqaddasiy  (X   -  XI 
asrlar)  asarlarid a  B iskat  sh ak lid a  tilga  olingan,  m ahalliy  xalq  hozir  ham   P iskat 
deydi.  U  “ b is”  (tojikcha)  “y ig irm a"  s o ’zidan  kelib  chiqqan  degan  fikrlar  ham   bor. 
Bu  haqida  m ahalliy  aholi  orasida  qu y id ag ich a  rivoyat  bor:  “ B o b u r  U in distonga 
y u rish id an   bosh lash id an   bir  o z oldin  q o 'sh n i  Piskent  tum aniga  kelib  to 'x ta y d i.  Bu 
y e rd a  20  kan izag in i  20  n afar  x izm atk o rg a  nikohlab  beradi.  B obur  U indistonga 
y o 'l  olgach.  20  n afar  x izm atk o r  shu  yerda  qoladi  va  Piskent  (fo rsch a  “ b is”  -  
“ y ig irm a” ,  “ kent" - “ q o 'r g ‘on ” )  v u ju d g a k elish ig a sababchi  bo  ladilar.
B ekobod.  B ekobod  shahri  q adim da  B egovot  deb  y o zilar  edi.  B egovot  nom li 
q ish lo q lar  0 ‘z b ek isto n d a  bir  nechta  boMgan.  H ozirgi  o ‘zbek  adabiy  tilid a  bek 
sh a k lid a  tala ffu z  q ilinadigan  s o 'z n in g   to 'g 'r is id a   asli  beg  boMgan.  M ahm ud 
Q o s h g 'a riy n in g   “ D evonu  lu g 'o tit  tu rk ”  asarida,  Y u s u f X os  H o jibning  "Q u ta d g 'u  
b ilig ”  asarid a  bu  so ‘z  beg  sh ak lid a  yozilgan.  A k ad em ik   V.  V.  B a rto l’d  ham   bu 
s o ‘zni  b eg   sh ak lid a  y ozish  va  talaffu z  qilish  to 'g 'r ir o q   deb  yozadi.  Bu  kabi 
m iso llar  to p o n im lam in g   hozirgi  o 'z b e k c h a   y o zilishi  m ukam m al  em asligini 
k o ‘rsatadi.  U m um iy  o lg an d a  "B e k o b o d "  -   “ Bek  obod  qilgan  m ask an ”  deb 
izohlanadi.
A ngren.  A n g ren   toponim i  O han g aro n   “ tem irch ila r"  s o ‘zining  buzilgan 
shakli.  K o ‘p lar  buni  ru sch a  talaffu z  oqibati  deyishadi.  A slid a  q u ram alar  shunday 
talaffu z q ilganlar.  Z om in  tu m a n id a ham  A n g ren   degan jo y   bor.
B o ‘ka.  Q adim gi  turk  tilida,  hozirgi  b a ’zi  bir  turkiy  xalq la r  (qozoqlar, 
qirgM zlar)  tilid a  “ b o ’k a”  -   “ p a hlavon”  degan  m a ’noni  anglatadi.  Z ahiriddin 
M uham m ad 
B o b u m in g  
“ B o b u m o m a” 
asarid a 
" B o 'k a "  
toponim i 
ha q id a 
q u y id ag ic h a   m a 'lu m o t  keltirilgan:  S ulton  A hm ad  M irzo n in g   eshik  o g 'a s i  Jon ib ek  
D o  Idoy g ‘arib  ahloq  va  atv o rlik   kishi  boMib.  u  haqida  xalq  orasida  turli  riv o y atlar 
y u ra r  edi.  K u n larn in g   birid a  S a m arqandga  S ulton  A h m ad   M irzo  q o sh ig a  o ‘zbek 
S h ay b o n iy x o n d an   elchi  keldi.  “ O 'z b e k   z o 'r   kishini  b o 'k a   der  em ish.  Jon ib ek  
derkim :  B o 'k a m u sen .  B o 'k a  b o 'lsa n g ,  kel  k u rash am iz” .
S huningdek,  B o 'k a   degan  unig"  ham   b o 'lg a n .  M asalan.  qangM ilarning 
b o ‘ka-qangli  urugM  qayd  qilingan.
“ B o 'k a ”  to p o n im i  “ q u d ratli”,  "p a h la v o n ”  m a'n o la rin i  bildirib.  qadim gi 
tu rk iy   q a b ila   n o m idan  kelib   chiqqanligi  h aq iq atg a  y aq in ro q .  C hunki,  bu  h u d u d d a 
B o 'k a .  M urotali,  A ch am ay li  kabi  bir  q a to r  qab ilalar  yashagan.  H ozir  ularn in g  
nom i  o 'z la ri  y ash ag an   jo y   nom lari  bilan  ataladi.  Y a 'n i.  e tn o n im lar  y illa r  o 'tish i 
bilan  to p o n im g a  aylangan.  T arixchi  Ye.  S h avanin  " B o 'k a ”  toponirnini  "d o n o .


b ilim d o n "  deb  tarjim a  q ilgan  b o 'ls a ,  taniqli  rus  olim i  L.  N.  G um elev  va  xito y  
o lim i  М .  V.  X van  bir  q a to r  tu rk iy   unvo n larn i  b irga  o 'rg a n ib .  “ B o 'k a ”  toponim i 
m a 'n o s in i  “ q u d ra tli”  deb  tarjim a qilgan.
C hin o z.  A rab  geo g raflari  Istahriy.  Ibn  H avqal.  M u qaddasiy  asa rla rid a   tilg a  
o lin g an   Jin a n jk a t  (C h in o ch k at)  shahrini  V.  V.  B a rto l'd   hozirgi  C h in o z  deb  qayd 
etgan.  M an b alard a  C h in o s  varian ti  ham   uchraydi.  Shuningdek.  “ C h in o s”  degan 
u ru g ‘  ham   boMgan  ( m o 'g ’u lch a d a  “ c h in ”-   " b o 'r i” ).  R ashiduddin  F azlulloh  (X IV  
a sr)n in g   “ Jom e  u t-tav o rix ”  tarix iy   a sarid a  y o zish ich a,  “C h in o z ”  atam asi  m o 'g 'u l-  
la m in g   tav ju it qab ilasi  tark ib id ag i  u ru g 'la rd a n   birini  anlatadi.  K eyinchalik  chinoz- 
lar  tay ju itlard an   ajralib,  m u staqil  q ab ila  b o 'lg a n la r.  X III  -   X IV   asrlard a  C h in o z 
q ab ilasi  ham   b o sh q a  b ir  q an ch a   m o 'g 'u l  q abilalari  kabi  D ashti  Q ip ch o q n in g  
sh arq iy   tom oniga,  s o 'n g ra  Q arshi  va T o sh k e n t v o h asig a kelib o 'tro q la sh g a n lar.
lo s h k e n t  vilo y atid ag i  sh ah arch a la rd an   biri  Q ib ray   hisoblanadi.  Q o zo q lar- 
nin g   du lat  q ab ilasin in g   bir u ru g 'i  q ib iray  d eb   atalgan.  Bu  u ru g '  vakillari  afsonaviy 
Q ib iray   b o tird an   tarq alg an   ekan.  S ad ir  S a d irb ek o v n in g   1994-yilda  “ O 'z b e k is to n ” 
n a sh riy o tid a   qozoq  tilid a  b o silg an   “ Q ozoq  sh ajarasi”  kito b id a  shu  h a q d a   gap 
boradi.
Q o 'y liq   -   T o sh k e n t  shahri  m avzelaridan  biri.  H.  H asanov  Q o 'y liq n i 
"q u y ilik ” .  “ p astlik ”  deb  izohlagan.  Y ana  shuni  aytish  m um k in k i.  o ’zb ek lard a 
ham ,  q o z o q la rd a   ham   q o ‘yli  deg an   u ru g '  boMgan.  Q o ’yli  k ey in ch alik   Q o 'y liq  
b o 'lib   ketg an   b o 'lis h i  ham   m u m k in .B u n d an   tashqari.  m o 'g 'u l  sark ard alarid an  
b irin in g   ism i  Q o 'y liq   boMgan  ekan.  M o ’g ’ul  sa rk ard alarin in g   nom lari  O 'r ta  O siy o  
to p o n im iy as id a  u ch rab   turadi  (C h ig 'ato y ,  K o 'k c h a ,  B o 'k a  v a b.).
G 'a z a lk e n t.  A yrim   o lim la r  arab  geo g raflari  a sarlarid a  qayd  q ilingan  G azak 
shahri  h o zirg i  G 'a z a lk e n t  b o 'ls a   kerak,  d egan  fikr  bildirishadi.  P ro fesso r  H. 
H asan o v   G 'a z a lk e n t  to ponim i  “ g 'iz o l”  -   “ ohu”  so 'z id a n   tarkib  topgan  d egan 
fikrni  b ildirgan.
C h im y o n .  T o sh k e n t  v ilo y atin in g   to g 'li  q ism idagi  k o 'p g in a   jo y   nom lari 
F a rg 'o n a   v o d iy sid an   k o 'c h ib   kelgan  aholi  tom o n id an   q o 'y ilg a n   degan  m a ’lum o t 
bor.  Z ark at  (Z arkent).  P arkat  (P arkent),  N an ay .  B urchm ulla  kabi  n o m lar  sh u lar 
ju m la sid a n .  F a rg 'o n a   tu m a n id a   C him yon  sh aharchasi,  Q o 'rg 'o n te p a   tu m an id a 
C h im y o n   q ish lo g 'i  bor.  F a rg 'o n a d a g i  C him yonni  to jik ch a  tala ffu z   a so sid a   ruslar 
C h im io n ,  B o 'sto n liq d a g i  C him y o n n i  esa  o 'z b e k c h a   talaffu z   a so sid a  C him gan 
y o z ib   kelishadi.  C h im -ch em   unsuri  o 'z b e k c h a d a   k o 'p   m arta  tak ro rlan ad i.  C hem  
(ch im )  s u g 'd   tilid a  “ g 'o v ” ,  “ to 's iq ”,  “ ih o ta”,  “q o 'r g 'o n ”  degani.  H.  H asanov 
M ah m u d   Q o s h g 'a riy n in g   “ D evonu  lu g 'o tit  tu rk ”  asaridagi  “ o 'tlo q ”  m a'n o s id a g i 
“c h im g a n ”  s o 'z ig a   n isb at  berib,  C him yon  toponim ini  “ serchim   jo y ”  deb 
izohlagan.
Z arafsh o n   v ohasi  sh ah arla ri  top o n o m ik asig a   to 'x ta lis h d a n   old in   Z arafsh o n  
to p o n im ig a   to ’xtalishni jo iz   d eb   topdik.  Z arafshon  voh asin in g   nom i  T o jik isto n   va 
O 'z b e k is to n   h u d u d id an   o 'tu v c h i  shu  nom dagi  d aryoning  n o m idan  olingan.  Bu 
h u d u d larn i  o 'z la sh tirilish id a   v a  taraq q iy o tid a  Z arafshon  d ary o sin in g   o 'rn i  katta. 
" Z a ra fsh o n ”  dary o si  X V III  asrdan  boshlab  tilg a  olingan  b o 'lib ,  q a d im d a   bu  daryo 
y u n o n la r  to m o n id an   “ P o lite m it”  (hurm atli,  u lu g ‘,  azim ),  o 'r ta   a srlard a   arab 
m u arrih lari  a sa rla rid a   “ M o s a f ’  yoki  “M o s if ’,  “ V odiy  u s-  S u g 'd ” ,  “N ah r  us 
S u g 'd ”,  “N a h r ul-  B u x o ro ”  v a " K o 'h a k ”  nom lari  bilan  ham   atalib  kelgan.


“ Z ara fsh o n ”  toponim i  fors  tilid a  “ zar”  -   “ oltin”.  “ afshon”  -   “ sochuvchi" 
d eg an   m a 'n o la rn i  bildiradi.  D ary o n in g   Z arafshon  deb  atalishi  y uzasidan  quyidagi 
nl'sona  bor:  “ Q adim   zam onlarda  hozirgi  B uxoro  shahri jo y lash g an   hudud  va  uning 
atroflari  Z arafsh o n   d aryosining  to sh q in   suvlari  qoplagan  к о 'I  va  botqoqliklardan 
ibo rat  b o 'lg a n .  M akedoniyalik  Iskandar  bu  hududlarni  quritish  m aqsadida 
d a ry o n in g   bosh  olgan  qism ig a  oltindan  t o 'g ‘on  qurdirib,  suvni  bogMagan. 
N a tijad a  d ary o n in g   oqim ida  k atta  к о 'I  xosil  b o 'lib .  uni  quyi  oqim idagi 
b o tq o q lik lar  q urigan.  A m m o  oltin  q o 'rg 'o n d a n   oqib  o 'tg a n   suv.  uni  y u vib  m ayda 
oltin  zarrach alarin i  o 'z i  bilan  quviga  olib  ketgan.  S huning  uchun  daryo 
“ Z a ra fsh o n "  -   “ oltin  keltiru v ch i”  nom ini  olgan.  Z arafshon  nom i  qanday  kelib 
ch iq q an lig id an   q a 'tiy   nazar.  d a ry o n in g   “ oltin  k eltiruvchiligi”  faqat  u n ing  nom iga 
aso slan m ay ,  balki  su v ining voha  uchun  hayotbaxsh  roliga m onanddir.
Shu n in g d ek .  yurtim izn in g   N a v o iy   v iloyatida  Z arafshon  nom idagi  shahar 
ham   m avjud.  Z arafsh o n   S h o 'ro   hukum ati  davrida.  y a 'n i  1967-yilda  M uruntov 
oltin   k o n in g   ish g a tushirilishi  m unosabati  bilan  sh ah arch a tarzid a  vujudga  kelgan.
Z arafsh o n   v o h asin in g   eng  q adim iy  shaharlaridan  biri  S am arqand  shahridir. 
S am arqand ja h o n n in g   eng  qadim iy  shaharlaridan  b o 'lib .  2700  y ildan  ortiq  tarixga 
e g a   h isoblanadi.  X ususan,  P rezid e n tim iz n in g   “ Sam arqand  sh ah rin in g   2750 
y illig in i  n ish o n lash   to 'g 'r is id a "   gi  q aro rig a  k o 'ra ,  ana  shu  q u tluq  sana  2 0 0 7 -y ild a  
bayram   qilingan.
S am arq an d  
shahri 
A lek sa n d r 
M aked o n sk iy  
(Isk an d ar 
Z u lq am ay n ) 
y iln o m a la rid a   M aroqanda,  s u g 'd   v o zu v larid a  S m arakans,  A bu  R ayhon  B eruniy. 
M ahm ud  Q o s h g 'a riy ,  Z ahiriddin  M ah am m ad   Bobur,  M irxond  (X V   asr.  A m ir 
le m u r   saro y ig a  k elgan  ispan  elchisi  Ruyi  G onsales  de  K lavixo  (X V   asr) 
asa rlarid a  S em izk en t,  C hingizxon  haqidagi  m o ‘g ‘ul  hik o y asid a  Sem izgen  kabi  bir 
q a n ch a   varian tlard a  uchravdiki,  b u larning  ham m asi  S am arqand  nom i  ju d a  
q a d im iy   ekan lig in i  va  uning  kelib  chiqishi  (etim o lo g iy asi)  ham on  u zil-kesil  hal 
boM m aganligini  k o 'rsa tad i.  B unday  m isollarni  k o ‘plab keltirish   m um kin.
S hu n in g d ek ,  S am arqand  to 'g 'r is id a   o 'r ta   asr  m ualliflari  M uham m ad  al- 
N asafiy  “ al-Q an d   zikri  ulam oi  S am arqand".  H aydar  as-  S am arq an d iy   “ Q andiyai 
X u rd ” ,  A bu  T o h irx o 'ja   S am arqandiy  “ S am ariya",  X itoy  tarixchisi  C hjan  Syan, 
y u n o n   v a  rim lik  tarix ch ilar A rrian.  K vint  K urtsiy   R u f a sarlarid a  ham   m a 'lu m o tla r 
m avjud.
“ S am arq an d "  to p o n o m ik asin in g   kelib  chiqishi  to 'g 'r is id a   turli  xil  q arash lar 
va  m a 'lu m o tla r  m avjud.  X ususan,  Sharq  m ualliflari  “ S am arq an d ”  s o 'z in in g   b irin ­
chi  qism i  “ Samar"’  s o 'z i  shu  sh a h arg a   asos  solgan  yoki  shaharni  bosib  olgan 
sh ax sn in g   nom i  bilan  b o g ‘liq  deb  hisoblab.  b ir  q an ch a  suniy  ta 'rifla rn i 
b ildirganlar.  B iroq  tarix d a   bunday  ism li  kishi  h aq id a  m a 'lu m o tla r  uchram aydi. 
S o 'z n in g   ikkinchi  qism i  “ kent"  (qand)  -   "qishloq,  sh a h ar"  degan  m a ’noni 
bildiradi.
A b u  
T o h irx o 'ja 
S am arqandiyning 
“ S am ariya” 
asarid a 
(X IX  
asr) 
“ S a m arq an d ’’  to p o n im ik asi  to 'g 'r is id a   "B u rx o n i  Q o te '”  kito b id ag i  m a 'lu m o tla m i 
keltirib   o 'tg a n :  S am ar  ism li  bir kishi  kelib,  o 'z   atro fig a xalqini  to 'p la g a n .  S h u n in g  
uchun  bu  yer  “ S a m ark e n t”  deb  atalgan.  Shuningdek,  “ S am ariy a”  asarid a  sayyoh 
A bu  Isx o q   Ibrohim   Istah riy n in g  “ M aso lik  ul  m am olik”  (X   asrda  y o zilg an )  asarid a 
y o zilg an   "S am arqand"’  top o n im in in g   paydo  b o 'lis h i  h aqidagi  m a 'lu m o tla r  ham


keltiriladi.  Asarda  Sam ar  bokir  ismlik  bir  xon  F arg'ona  va  Q ashqar  tom ondan 
kelib,  bu  viloyat  xalqiga  dushm anlik  yuzasidan  shaharning  devorini  buzgan  edi. 
Shuning uchun  shahar “ Samar qozdi” m a'nosida  bo'lgan.
B a'zi  yevropalik olim lar “ Sam arqand” toponomikasi -  bu qadimdan  qolgan 
sanskritcha  “ Sam ariya” ga  yaqin.  y a'n i  “yig‘ilish.  y ig 'in ”  degan  so'zlardan  kelib 
chiqqan deb  izohlaydilar.
Antik  m uarrihlarning  asarlarida  shahar  M aroqanda  deb  atalgan.  Bu 
haqiqatga  ancha  yaqin.  M aroqanda  -   Samarqand  atamasining  yunoncha 
atalishidir.  Xususan,  yunon  mualliflari  Arrian.  Strabon  va  Kvint  Kurtsiy 
Ruflarning  m a'lum otlariga  ko'ra,  miloddan  avvalgi  329-yilda  A leksandr 
M akedonskiy  qo'shinlari  llindikushdan  oshib  o ‘tib.  Maroqandani  zabt  etib. 
vayron  qilgan.  Sam arqandning  M aroqanda  nomi  XVII  asrdan  so'ng  Yevropa 
tarixchilarining asarlari  orqali  kirib  kelgan.
Samarqand  shahri  yunon  tarixchilari  asarlarida  M araqanda  ko'rinishida 
yozilgan.  Biroq  undan  keyingi  barcha  m anbalarda  bu  shahar  nomi  S  harfi  bilan 
boshlangan.  Chunonchi.  sug‘d  hujijatlarida  bu  tarixiy  shahar  nomi  Smarakans  deb 
bitilgan.
XI 
asr  olim lari  Abu  Rayhon  Beruniy  va  Mahmud  Q oshg‘ariyning 
Samarqand  nomini  kelib  chiqishini  “ Semizkent”,  ya'ni  “ Semiz  qishloq”  deb 
buzib talaffuz qilinishi  bilan tushuntiradilar.
Jombov.  M a’lum otlarga  ko'ra.  “Jom boy”  tumani  turkiy  tilda  so ‘zlashuvchi 
shu  nomdagi  urug‘  nomidan  kelib chiqqan.
Urgut.  Urgut  -   Zahiriddin  M uhammad  B obum ing  "Boburnom a”  asarida. 
XVU1  asrga  oid  tarixiy  hujjatlarda  “A rkut”  qishlog‘i  sifatida  tilga  olingan. 
“ Urgut”  -   O 'rk en t  so'zining  keyinroq  o'zgargan  yasamasi.  “o 'r”  -   “ balandlik”, 
"kent” -  “ shahar”, y a 'n i  balandlikdagi  shahar m a'nosini  anglatadi  degan m a'nolar 
bor.  Tarixchi  M uham m ad  Y a’qub  Buxoriy  o'zining  “Gulshan  ul-mulk”  asarida 
1797  -   1798-  yillardagi  kuchli  zilzila  oqibatida  Urgut  q o 'rg ‘onini  vayron 
bo'lganligini  yozadi.
B ulung‘ur.  “B ulung‘ur”  -   m o 'g 'u lch a  “ loyqa”  suv”  degan  m a'noni 
bildiradi.  H ududda  B ulung‘ur  nomli  Zarafshon  daryosidan  suv  oluvchi  qadimgi 
kanal  ham  mavjud.
Toyloq.  “T oyloq”  toponimi  o'zbeklarning  shu  nomdagi  urug'  nomidan 
kelib  chiqqan.
Buxoro 
shahri 
ham 
yurtim izning  qadim iy 
va 
ham isha  navqiron 
shaharlaridan  biri  hisoblanadi.  A rxeologik  m a'lum otlarga  ko'ra,  Buxoro  shahriga 
miloddan  avvalgi  birinchi  m ing  yillik  o'rtalarida  asos  solingan.  M a'lum otlarga 
ko'ra,  uning  nomi  ilk  o 'rta   asr  Xitoy  m anbalarida  An,  Ansi,  Buxu,  Buku,  Buxe. 
Buxer.  Buxala  va boshqa nom lar bilan atalgan.
"B uxoro”  atam asi  sanskritcha  “V ixora”  so'zining  tu rk -m o 'g ‘ulcha  shakli 
“ Buxor”,  y a'n i  “ ibodatxona”  nomidan  kelib  chiqqan  deb  tahmin  qilinadi. 
Shuningdek,  b a'zi  tadqiqotlarda  bu  atam a  so 'g 'd c h a   “ bug1”,  yoki  “ bag‘”,  y a'n i 
“tangri”  ham da  “jam o l”  so'zlaridan  iborat  bo'lib,  "tangri  jam oli”  degan 
m a'nolam i  bildiradi  degan  fiklar  ham  ilgari  surilmoqda.  Darhaqiqat,  Zarafshon 
daryosining  quyi  oqim ida joylashgan  Buxoro  va  uning  atrofidagi  yerlar  qadim da


nihoyatda  hushm anzara  bo'lgan  va  bu  ma'lum otlam i  tarixchi  Narshaxiyning 
"Buxoro tarixi”  asaridagi  m a'lum otlar ham tasdiqlaydi.
Gazli.  0 ‘zbekistonning  yirik  iqtisodiy  markazlaridan  biri.  Shahar  1977- 
yilda Qizilqum  sahrosida yirik gaz konlarining  topilishi  natijasida paydo  bo'lgan. 
“Gazli”  nomi ham “gaz topilgan  hudud",  “gazli  joy”  degan  ma  nolarini  bildiradi.
G 'ijduvon.  “G 'ijduvon”  toponimining  kelib  chiqishi  haqida  mahalliy  aholi 
orasida  turli  rivoyatlar  mavjud.  Shulardan  “Kish  tuvon”  (tojikcha  “kish”  -  “ekin 
ekuvchi”,  “tuvon”  -   “ manzil” ),  y a'n i  ekin  ekiladigan  dehqonlar  manzili  yoki 
“ G 'ujudehqon”  -   “ko'p  qishloqlardan  tashkil  topgan joy”  degan  m a'nolar  bilan 
izohlaydilar.  G 'ijduvon qishloq sifatida X asrdan  boshlab tilga olinadi.
Vobkent.  Yurtimizdagi  k o 'h n a  shaharlardan  biri.  XIV  asr  hujjatlarida  o 'z  
qozisiga  ega  bo'lgan  qasaba,  y a'n i  shahar  sifatida  Vobkana  nomi  bilan  tilga 
olinadi.  XVI  asrdan  boshlab  Vobkent  ikki  nom  -   Vobkana  va  Kamot  nomlari 
bilan  yuritila  boshlagan.  “Vobkent"  toponimi  o 'g ‘uz  shevasida  "vob”  yoki 
"vahobkent” -  “b o 'z.  qo'riqdagi  qishloq"’ m a'nolarida qo'llaniladi.
Q a s h q a d a r y o ,  
S u r x o n d a r y o  
va 
J i z z a x  
v ilo y a tla ri 
s h a h a r l a r i  
t o p o n im i k a s i.  
O'zbekistonning  janubiy  viloyalarida  ko'plab  qadim iy  shaharlar 
mavjud.  Bunday  shaharlar  qatoriga  Qarshi.  Termiz,  Shahrisabz.  Denov,  Kitob  va 
boshqa 
shaharlam i  kiritishimiz  mumkin. 
Bu  shaharlarni  har  birining 
toponom ikasida o 'zig a xosliklar mavjud.
Yurtimizning  eng  qadimiy  shaharlaridan  biri  -   Qarshi  hisoblanadi.  Qarshi 
qadimda  Naxshab  (“suv  obod  qilgan.  suv  naqsh  bergan  m anzil")  yoki  N asaf deb 
nomlangan bo'lib,  shahar qoldiqlari  dastavval  A.  I.  Terenojkin,  S.  K.  Kabanov  va 
М.  E.  Masson  kabi  arxeolog  olimlar  tom onidan  o'rganilgan.  N asaf shahri  tarixi 
b o'yicha  jiddiy  tadqiqotlar  XX  asrning  70-yillaridan  boshlab  O 'zbekiston  FA 
Arxeologiya institutining maxsus ekspeditsiyalari tom onidan olib borilgan.
Yozm a  manbalarda  Naxshabda  IV -V   asrlarda  bunyod  etilgan  yirik  va 
mustahkam  q a l'a   sifatida.  V II—VIII  asrlarda  esa  vohaning  poytaxt  shahriga 
iiylangani  haqida  m a'lum otlar  keltirib  o'tilgan.  IX -X   asrlardan  boshlab  N asaf 
['ullab-yashnagan  o'rta asr shaharlaridan biri  sifatida yodga olinadi.  Ushbu  davrda 
ham  shahar  Buxoro  -   Balx  karvon  yo'lida joylashgan,  Shaharda  qal’a  va  rabod 
mavjud  bo'lgan  ham da  shahar  to'rtta  darvozaga  ega  mudofaa  devori  bilan  o'rab  
olingan.  XIII  asrda  esa Naxshabni  m o 'g ’ul  bosqinchisi  Chingizxon  bosib  olgach, 
yondirilib,  butunlay vayron etilgan.
Tarixchilarning  fikricha,  yangi  Qarshi  shahrining  vujudga  kelishi  Kebekxon 
faoliyati  (1318  -   1326)  bilan  bog‘liq,  XIV  asrda  qadimgi  Nasafdan  5  km 
shimolda -  hozirgi  Qarshi  shahri  o 'm id a C hig‘atoy  urug‘idan  bo'lm ish  Kebekxon 
tomonidan  saroy bunyod  etilgan va yangi  shaharga asos solingan.
Qarshi  atamasi  barcha olimlar tomonidan  birday qabul  qilinmagan.  Xususan, 
yozm a  manbalarda  shaham ing  eski  nomlari  bilan  -  Nasaf,  yoki  Y erq o 'rg 'o n   deb 
yuritilgan.  Shahar  nomi  turli  davrlarda  turlicha  nomlangan  bo'lsa-da.  u  N axshab 
vohasi  poytaxt  shahrining  turli  davrlardagi  taraqqiyot  bosqichlarini  o 'zida 
mujassam etgan.
Tarixchilarning  fikricha,  “Qarshi”  so'zining  m a'nosi  xususida  quyidagi 
fikrlar  mavjud:  M.  Ye.  Masson  va  V.  V.  Bartol’d  m o‘g ‘ulcha  “ Q arshi”  so'zi


"saroy” 
m a'nosini 
anglatadi. 
chunki  m o 'g ‘ul 
xonlari  rasmiy  yig'inlari 
o'tkaziladigan  saroy “Oltin Q arshi" deb nomlangan,  degan m a’lumot keltirgan.
Shuningdek.  Y usuf  X os  Hojibning  “Q utadg‘u  bilig”  asarida  “Qarshi" 
atamasi -  “Saroy va “qaram a-qarshi turish"  m a'nolarini bildiradi deb yozilgan.
Zahiriddin  M uham mad  Boburning  “Boburnoma”  asarida  “Q arshi”  so'zi 
m o 'g 'u lc h a   “ go‘rxona”,  y a'n i  maqbara  degan  m a'noni  bildirishini  va  bu  nom 
m o‘g 'u lla r  istilosidan  keyin  paydo  bo'lganini  ta'kidlab  o'tgan.  T.  N afasov 
yozganidek,  X V -X V I  asrlarda  xon  avlodi,  ulug‘  ruhoniy  va  boshqa  m o'tabar 
shaxslar  qabri  uchun  qurilgan  dahma,  maqbara  ham  “Qarshi”  deyilgan.  chunki 
o 'sh a   davr  odatiga  ko‘ra  bunday  kishilar  jasadi  maqbara  ichiga  qo'yilgan, 
m aqbara  esa  saroy,  ya’ni  “Q arshi”  ichida  bo‘lgan.  M uhammad  Yoqub  Buxoriy 
“ Gulshan  ul-m uluk”  asarida  esa  “Qarshi"’  so'zi  uyg‘urcha  “saroy”  m a'nosini 
bildirishini qayd  etilgan.
Shunday  qilib,  Qarshi  shahrining  nomini  Kebekxon  saroyi  yoki  uning 
xilxonasi  nom idan kelib chiqqan deyish mumkin.
XVI  asrlardayoq  Qarshi  shahri  ichki  q o ‘rg ‘onga  ega  bo‘lgan  mustahkam 
shahar  bo'lgan.  Asr  oxiriga  kelib  Abdullaxon  II  tom onidan  shaharda  bir  qator 
yangi  binolar  -   madrasa,  masjid,  karvonsaroylar,  sardoba,  ham m om lar  va 
gum bazli  savdo  inshooti  -   chorsu,  bozorlar  hamda  Qashqadaryo  ustidan  ko'prik 
barpo  etilgan.  M ahmud  ibn  Valining  yozishicha.  bu  katta  va  saranjom  shahar 
jahonning  katta  shaharlari  bilan  tenglasha  olgan.  P.  P.  Ivanovning  ta ’kidlashicha,
XIX  asr  boshlarida  Qarshi  shahri  Buxoro  va  Samarqanddan  so 'n g   uchinchi 
o 'rin d a turgan  yirik shahar bo'lgan.
Shahrisabz.  O 'rta  asrlarda Kesh deb nomlangan  Shahrisabz vohasi  Zarafshon 
tog'lari  etagi  va  G 'uzordarvo  atrofida  joylashgan  tum anlam i  o ‘z  ichiga  olgan. 
A rxeologlarning  ta'kidlashicha,  voha  poytaxti  ham  Kesh  nomi  bilan  atalgan.  U 
Kitob  va  Shahrisabz  o 'rtasida  joylashgan.  XIX  -   XX  asr  boshlarida  Kesh 
vohasida  Shahrisabz  va  Kitob  alohida  markazga  ega  yirik  shaharlardan 
hisoblangan.
M anbalarda  Shahrisabz  shahri  “Kesh-Kashsh”,  “ Kas”  va  “ K is-Kis” 
shakllarida  tilga  olingan.  A kadem ik  V.V.  B ar’told  Kesh  shahri  nomi  asli  Kash 
bo‘lgan,  chunki  shaharning  epiteti  “Kashi  -   dilkash”  edi  degan  fikri  e ’tibirlidir. 
Shahrisabz  atam asi  ham 
shaharning  qadim iy  nomi  bo'lib,  “yashil 
shahar"’ 
m a'nosini  bildiradi.
Shahrisabz  ilk  o 'rta   asrlarda  Kitob  shahri  o 'rn id a joylashgan.  K eyinchalik 
shaharning m udofaa devori  bilan o 'rab   olinishi  va mustahkam lanishi  A m ir Temur 
faoliyati  bilan  bog‘liq.  Shahrisabz  bu  davrda  aniq rejali,  baland  him oya devori  va 
m ustahkam   m inoraga ega b o'lgan shaharga aylangan.
O 'zbekiston  Respublikasi  V azirlar  Mahkamasi  tom onidan  2002-yil  29- 
m artda  Shahrisabz  shahrining  2700  yilligini  nishonlash  to 'g 'risid a   qaror  qabul 
qilindi  va tantanalarda Y UN ESK O  vakillari  ham ishtirok etdi.
Kitob  shahri  Q ashqadaryo  vohasida  joylashgan  yana  bir  muhim  markaz 
hisoblangan.  M anba'larda  keltirilishicha,  qadimgi  va  ilk  o 'rta   asrlarda  Kesh 
vohasining  m arkazi  Kitob  shahri  o'rn id a  joylashgan.  XVIII  asrlarda  ilk  o 'rta  
asrlarga  oid  shahar  harobalari  o'rn id a  Kitob  q o 'rg ‘oni  barpo  qilingan.  Uning


utrollga  ko'plab  aholi  ko'chib  kelib  joylashishi  natijasida.  yangi  shaharga  asos 
solingan  va bu  shahar asta-sekin  rivojlana borgan.
Tarixchilarning  fikricha.  “ K itob”  atamasining  m a’nosi  haqida  quyidagi 
llkrlar  mavjud.  Bir  guruh  tadqiqotchilar  shahar  nomini  Qashqadaryoning  yuqori 
oqimidagi  K ashaf jilg 'asi  nomi  bilan bog'laydi.  Boshqa bir guruh  tojikcha “kift” -  
"elka”,  “ob”  -   “ suv”.  y a'n i  “elkadagi  suv”  degan  m a'noni  bildiruvchi  “ kiftob” 
so'zidan  kelib  chiqqan  desa.  yana  bir  guruh  tadqiqotchilar  joy  m a'nosini 
anglatadigan  s o 'g ‘diycha  “xat”  va  “ suv”  m a'nosini  beruvchi  tojikcha  “ob” 
so'zidan,  y a'n i  “ suv  bo'yidagi  shahar”  m a'nosidagi  “katob"  birikmasidan  kelib 
chiqqan  deb ta'kidlashadi.
M a'lum ki.  XVIII  asm ing  birinchi  varmida  Qashqadaryo  vohasining  sharqiy 
qism ida  Sangfurush,  Ulash,  Kitob  kabi  q o 'rg 'o n lar  vujudga  kelgan  bo'lib, 
keyinchalik  ular  orasida  faqatgina  Kitob  q o 'rg ‘oni  taraqqiy  etgan  hamda  shahar 
darajasiga ko'garilgan.
Chiroqchi.  Chiroqchi  qadimdan  mohir  usta  va  hunarm andlar  shahri  bo'lgan. 
Shuning  uchun  Chiroqchi  shahri  nomi  -   “chiroq  yasovchi  hunarmandlar”  kasbi 
bilan  bog'liq.
Termiz  -   O 'zbekistondagi  eng  qadimiy  shaharlardan  biri  va  Surxondaryo 
viloyatining  markazi.  Shahar  miloddan  avvalgi  IV  -   III  asrlarda  10  gektar 
mavdonni  egallagan.  M ashhur  tarixchi  Hofizi  A bro'yning  yozishicha,  shahar 
nomi  Amudaryoning  narigi  tarafidaligiga  qaratilib,  baqtriyacha  “Taram astxa” 
("narigi  sohildagi  m anzil”)  so'zidan  olingan  va  asrlar  davom ida  turlicha  alalib 
kelingan.  Masalan.  Antioxiya.  Demetrais,  Tarmid,  Tarmiz,  Tami,  Tamo  va 
hokozo.  Shahar X asrdan boshlab Termiz deb atala boshlagan.
Denov.  Kattaligi  va  aholisining  soni  bo'yicha  Surxondaryo  viloyatida 
lerm izdan  so 'n g   ikkinchi  o'rinda  turuvchi  shahar.  Denov  shahri  yozma 
m anbalarda  XIV  asrdan  boshlab  forscha  “ D ehnav”  shaklida.  ya'ni  “Yangi 
qishloq”  m azm unuda  tilga  olingan.  XVII  asr  muallifi  Mahmud  ibn  Valining 
yozishicha,  Dehinav  ajoyib  bozori,  katta masjidi  va  xonoqosi  bo'lgan  mustahkam 
q a l'a   hisoblangan.  B a'zi  tadqiqotchilar  Chag'aniyon  shahri  Denov  o'rnida 
bo'lgan  deb  hisoblab  kelishadi.  Arxeologik  topilm alar  esa  denov  XV  asrga 
oidligini,  uni  mustahkam  q o 'rg 'o n  bo'lganligini  tasdiqlaydi.
Boysun.  M iloddan  avvalgi  I  asrda  Boysun  o'rn id a  Poikalon  nomli 
mustahkam 
shahar-qal'a  mavjud  bo'lgan.  M ilodiy  VI  -   XIII  asr  boshlarida 
Boysun  o 'm id a  C hag'aniyon  shaharlaridan  biri  -   Bosand joylashgan.  Abu  Ishoq 
Istahriyning  “ Kitob  masolik  al  mam olik”  (“M am lakatlar  yo'llari  to 'g 'risid a  
kitob” )  asarida  ham  Bosand  deb  ta'riflangan.  “Hudud  ul-olam”  asarida  Bosand 
k o 'p  sonli  v ajangovor aholili  mustahkam joydir deyilgan.  Arxeologik m anbalarga 
ko'ra,  Bosandda  hayot  ilk  o 'rta   asarlardan  m o 'g 'u lla r  istilosigacha  davom  etgan. 
M o 'g 'u lla r  bosqinida  vayron  bo'lgan  shahar  keyinroq  qayta  tiklangan.  Boysun 
loponinmi  bo'yicha  quyidagi  fikrlar  mavjud:  C hig'atoy  ulusi  tarkibiga  mansub 
ko’chmanchi  turk qavmlari  unga “Boysun”  deb  nom  berganlar.  “ Boysun”  atamasi 
qadim gi  turkiycha  “ boy”  va  “ sin”dan  olinib,  “ulug'  to g '”  yoxud  “ katta  to g -” 
m a'nosini  anglatgan.  Qadimgi  turkiy  qavmlarda  turli  sanalarga  sig'inishlar 
qatorida toqqa sig'inish  ham  mavjud  bo'lib,  to g ia r  muqaddas  sanalgan.  Mahalliy


rivoyatlarga  ko'ra,  bu  yerda  qadim dan  turkiy  qavmlarning  badavlat  kishilari 
yashagan  bo'lib,  “Biysun” atam asi “ boylar qishlog‘i” ma'nosini  anglatgan.
Jarqo'rg'on.  “ Jarq o 'rg 'o n ”  toponim i  qadim da  ‘‘jar  yoqasida  joylashgan 
q o 'rg 'o n ”  nomidan  kelib  chiqqan.  A rab-fors  manbalari  bergan  m alum otlarga 
ko'ra,  Jarq o 'rg ‘on  shahri  o 'rn id a  VIII  -   XII  asrlarda  Charmangan  (Sarmangan) 
shahri  mavjud  bo'lgan.  Bu  davrda  Jarq o 'rg ‘on  vohada  mavqei  jihatidan 
Termizdan  keyingi  ikkinchi  shahar bo'lgan.
Jizzax  -   O 'zbekistonning  qadim iy  va  navqiron  shaharlaridan  biri 
hisoblanadi.  Jizzax  shahri  hozirda  shu  nomdagi  viloyat  va tuman  markazi  hamdir. 
‘"Jizzax”  toponimi  haqida  turli  xil  m a'lum otlar  mavjud.  Ma  lumotlarga  ko'ra, 
yunon  solnomachilari  qayd  etgan,  A leksandr  M akedonskiy  yurishlari  davridagi 
Kiropol  va Gazo  shaharlaridan  biri  avnan  Jizzax  shahriga to 'g 'ri  keladi.  Yurtimiz 
arxeologlari  Gazo  shahrini  o'rnini  aniq  tayin  etmasalar-da.  tarixiy m anbalarda uni 
Samarqand  va  Toshkent  o ralig 'id a joylashganligini  inobatga  olib,  qadimgi  Jizzax 
bo'lsa  kerak  deb  taxmin  qiladilar. 
Shahar  ilk  bor  arab  geograf  olimlari  va 
sayyohlari 
Abulqosim 
ibn 
Havqal 
va 
al-M uqaddasiylarning 
asarlarida 
Ustrushonaning  Faknon  viloyatidagi  shahar  deb  tilga  olinadi.  Shahar  arablar 
istilosidan oldin ham  mavjud bo'lgan.
Toponom ist  olim lar  m a'lum otlariga  ko'ra.  “Jizzax”  o 'rta   asrlarga  oid 
tarixiy  manbalarda  “ D izak”  nomi  bilan  atalgan.  “ Dizak”  nomi  esa “ Kichik  q al'a” 
mazmunini  bildiradi.  M a'lum otlarga  qaraganda.  Dizak  X  asrda  kattaligi jihatidan 
Ustrushonaning Panjikent va Zom indan  keyingi  uchinchi  shahri  bo'lgan.
Abulqosim  ibn  Havqal,  al-M uqaddasiy,  al-Istahriy,  Yoqut,  "H udud  ul- 
olam "ning  nom a'lum   muallifi  va  boshqa  o 'rta   asr  geograf-sayyohlari  asarlarida 
Jizzax  nomi  “ Dizak"  shaklida  ifodalangan.  S o ‘nggi  o 'rta   asr  yozma  manbalarida 
bu  atama “ Dizaq, “ D izzaq",  “ Dizdak”, “ Dizax",  "D izzax”  shaklida yozilgan.
X  -  XVI  asrlar orasida yaratilgan  tarixiy, jug'rofiy,  badiiy-tarixiv asarlarda 
“ Dizak”  atamasi  m a'lum   jo y   o ‘m i,  shaham ing  nomi  sifatida  tilga  olingan. 
“ Dizak”  atamasi  asosi  -   “diz”  so'zidir.  S o 'g ‘d  tilida  “diz”  -   “q al'a”,  “ q o 'rg ‘on" 
m a’nosini  anglatadi.  A tam ashunos T.  N afasovning ta'kidlashicha.  “diz-’  so'zining 
nomlar  yasash  doirasi,  tarqalish  hududi  o 'rta   asrlarda  ancha  keng  miqyosda 
bo'lgan.  IX  -   XIII  asrlar  solnom alarida  “ diz”  asosida  yasalgan  qator  q al’a, 
q o 'rg 'o n ,  shaharcha  va  yirik  qishloq  nomlari  uchraydi.  Aksariyat  hollarda  ‘"diz” 
o'zagiga  -   a  -   affiksi  qo'shilib,  yangi  so 'z   yasalgan.  “ Diz”  -   “diza”  atamasi 
ishtirokida nomlangan  m askanlar m a’nosi  turar joylam ing o 'zig a xos xususiyatini 
ifodalagan.  Jum ladan.  K uhandiz  -   shahar  qal'asi,  Navdiz  -   Yangi  q o 'rg 'o n . 
Sangdiza  -   Tosh  q o 'rg 'o n ,  B ardiza  -   Baland  q o 'rg 'o n .  Chokardiza  -   N avkarlar 
q o 'rg 'o n i  va  h.k.  Jizzax  so'zining  etim ologiyasiga  alohida  to’xtalgan  T. 
N afasovning yozishicha,  “diza”  so 'zig a -  к -  qo'shim chasi  qo'shilib,  dizak (diz-a- 
k)  so 'zi  yasalgan.  D izak  -   kichik  qal'a.  qal'acha,  kichik  q o 'rg 'o n   yoki 
q o 'rg 'o n ch a  m a'nosini  bildirgan.  O 'zbekcha  “q o 'rg 'o n ”  so'ziga  fors-tojik -   “ak” 
qo'shim chasini  qo'shib,  “ q o 'rg 'o n a k ”  tarzida  q o 'rg 'o n ch a  m a'nosini  beruvchi 
so'zlar  ham  yuzaga  kelgan.  O 'zbekistonda  aynan  q o 'rg 'o n ,  q o 'rg 'o n c h a   nomi 
bilan  atalgan jo y  nomlari  m a'lum   darajada keng tarqalgan.
Tadqiqotlardan  m a'lum ki,  o 'rta   asrlarda  Dizak  hozirgi  Jizzax  shahrining 
sharqiy  qism ida  joylashgan  Q aliyatepa  harobalari  o 'rn id a  bo'lgan.  Arxeologik


m a'lum otlarga  qaraganda  Qaliyatepada hayot  miloddan  avvalgi  III 
II  asrlardan 
boshlanib,  ba'zi  bir  uzilishlar  bilan  so'nggi  o'rta  asrlargacha  davom  etgan. 
Q aliyatepada  arxeologik  tadqiqotlar  o'tkazgan  olimlaming  fikricha,  Qaliyatepa 
noinining  izohi  aynan  Dizakdan  kelib  chiqqan.  zero  bu  ikki  so 'z  bir-biri  bilan 
u/.viy  bog'liqdir.  Demak.  Diz  -   qal  a.  Dizak  -   kichik  q al'a  m a'nosida  bo'lib. 
M uhammad  Solihning  “ Shayboniynoma”  asarida  “ Q al'ai  Dizzaq”,  “Mulki 
Dizzax’  shaklida  ham  berilgan.  Qal'a  so'zi  esa  turkiy  xalqlar  tilida  “ istehkomli 
turar  joy”  m a'nosini  beradi.  “Qal'a”  so'zi  ishtirokida  yasalgan  shaharlar  sonini 
ko'plab  keltirish  mumkin.  Masalan.  Tuproqqal'a.  Q o'yqirilganqal'a,  Ichanqal'a. 
Fllikqal'a  va h.k.  Shuningdek.  hozirgi  qozoq.  qirg'iz,  qoraqalpoq  singari  qardosh 
lurkiy  xalqlar  shaharni  to'g'ridan  -  to'g'ri  “q al'a"  deb  atashadi.  Fikrimizcha,  XV 
XVI  asrlarda  o'troqlashgan  qabilalarning  yangi-yangi  turar  joylarining  qad 
ko'tarishi  bilan  jo y   nomlarini  ham  turkiycha  atash  keng  rasm  bo’la  boshlagan. 
M azkur  jarayon  uchun  Shaybonivxon  yurishlari  davrida  Dashti  Qipchoqdan 
ko'chib  kelgan  “qirq”  urug'i  kattagina  guruhining  Jizzax  vohasida  muqim 
o'lroqlashuvi  ham muhim  ahamivat kasb  etgan.  Aynan ushbu davrdan  Qaliyatepa, 
ham  “ Dizak”.  ham  “ q a l'a ”  shaklida  atala  boshlagan.  Bu  hoi  yozma  manbalarda 
unchalik  sezilmasada,  xalq  og'zaki  muloqotida  ommalashib  borgan.  Arxeologik 
m a'lum otlarga  ko'ra,  XVII  asming  boshlarida  “ Dizak”  -   “q a lV d a   hayot 
hutunlay  to'xtagan.  Jizzaxdagi  shahar hayoti  Qaliyatepadan 
6
  km  shim oli-g'arbda 
joylashgan  O 'rdaga  ko'chgan.  Eski  shahar  “Dizak”  -   "q al'a”  imoratlari  nurab. 
lepaliklarga  aylangach,  u  "Q al'atepa”  deb  atala  boshlagan.  Q al'atepa  atamasi  esa 
bizning davrim izgacha Qaliyatepa shaklida yctib kelgan.
Zomin.  Zomin  tarixiy  shahar  bo'lib.  qadimda  Sarsanda.  Suvsanda,  Sabza 
nomlari  bilan  atalib  kelingan.  Ma’lumotlarga  qaraganda,  Zomin  eram izning  II 
asridan  boshlab  shu  nom  bilan  atala boshlangan.  "Zom in”  atamasi  haqida turli  xil 
m a'lum otlar  mavjud.  Xususan.  “Zomin  bo'lish”,  “zam”  -   “chorraha”.  Alisher 
Navoiyning  “ Hayrat  ul-abror"  asarida  “Zomin”  so'zi  “to g
1
  oralig'i,  o'rtaliqdagi 
m akon” m a'nolarini  beradi.  Zomin toponimi  to 'la  xulosalanmagan.
Q o r a q a l p o g ‘iston 
Respublikasi 
va 
X o r a z m  
viloyati 
s h a h a rla ri 
loponim ikasi.  Q oraqalpog'iston  Respublikasi  va  Xorazm  viloyati  hududlarida 
yurtim izning  ko'plap  qadimiy  va  navqiron  shaharlari  mavjud.  Bu  hududlarda 
shaharlar  F arg'ona  vodiysi,  Toshkent.  Zarafshon,  Qashqadaryo  va  Surxondaryo 
vohalariga nisbatan  kamroq  bo'lsa-da,  o'ziga xos suronli  tarixga ega.  Shuningdek. 
bu  shaharlam i  har birining toponomikasida o'ziga xosliklar  mavjud.
Xususan,  N ukus  shahri  Qoraqalpog'iston  Respublikasining poytahti,  muhim 
siyosiy  va  iqtisodiy  markaz  hisoblanadi.  Nukus  toponomiyasi  haqida  aniq 
m a’Iumotlar  uchramaydi.  Xususan.  e’tibor  beradigan  bo'lsak,  nekuz  degan  urug' 
bo'lgan.  Rivoyatlarga  ko'ra,  Nukus  (no'kis)  urug'i  surgun  qilingan  to'qqizta 
qizning  o 'g 'illarid an   tarqalgan  kishilarning  avlodi  bo'lib,  “to'qqiz  kishi” 
dem akdir  (tojikcha  “ n o 'h ”  -   "to'qqiz”,  “kas”  -   “kishi” ).  Bu  rivoyat,  xolos. 
I oponim ning etimologiyasi  hamon noma'lum.
N ukus  qabilasi  “ neko'z”  shaklida  turk-m o'g'ul  urug'lari  tarkibida  qadimgi 
tarixiy  manbalarda,  chunonchi,  Rashid  ad-dinning  “Jome  at-tavorix’  asarida  ham 
tilga  olingan.  N ukus  urug'i  nukas  (“yangi  qishloq” )  degan  ma'noni  anglatadi


degan  fikr  ham  bor.  N rtus  (Nikuz)  degan jo y   nomlari  Respublikamizning  boshqa 
yerlarida ham uchraydi.
M o'ynoq.  M o‘ynoq  quyidagi  tarkibiy  qismdan  iborat:  “ m o‘yin” -  “ b o ‘yin”. 
“ oq”  kichraytirish  q o ‘shimchasi.  M o‘ynoq 
-   “kichik  bo'yin” .  “ bo‘yincha” 
demakdir.
T axtako'pir.  “T axtako'pir”  toponimining  kelib  chiqishini  XX  asrning 
boshlarida  Q uvonchyorm a  kanalining  davomi  bo'lgan  Bosay  kanali  ustida  xashar 
y o 'li  bilan  qurilgan  taxta  (yog'oeh)dan  qurilgan  ko‘prik  (shevada  k o ‘pir)  bilan 
bog'laydilar.
T o‘rtko'1.  T o 'rtk o 'l  Q oraqolpog'iston  Respublikasining  birinchi  poytahti 
hisoblanadi.  T o 'rtk o 'l  toponim i  e'tib o r  beradigan  bo'lsak,  shahar  q a'tiy   plan 
asosida to ‘rtburchak (to 'rt gul  -  kvadrat)  shaklda qurilganligi  uchun shunday nom 
olgan.  Shuningdek.  m ahalliy  rivoyatlarning  birida  shahar  nomi  “ D urgil”  bo'lib, 
forsiyda “ Durri  gil” -  “ serhosil,  oltin tuproq" m a'nosida ham talqin etiladi.
X o'jayli.  “X o 'jay li'’  atamasi  XVII  asr  oxiri  -   XVIII  asr  boshlarida  poydo 
bo'lgan.  XIX  asr  70-yillarida  O 'rta   O siyoda  bo'lgan  rus  olimi  A.  L.  Running 
m a’lum otlariga  k o ‘ra,  X o'jayli  qal'asini  Turkiston  shahridan  k o'chib  kelgan 
eshon  Alamin  X o 'ja   qurdirgan.  Shuningdek,  mahalliy  aholi  orasida  shaharga 
so'fiylarning  Yassaviylik  oqim iga  m ansub  x o 'jalar  tomonidan  asos  solingan 
degan  rivoyat  ham  bor.  Shahar  atorofida  miloddan  avvalgi  IV—III  asrlarda  aholi 
yashaganligini  arxeologik qazishm alar tasdiqlaydi.
Q o 'n g 'iro t.  Q o 'n g 'iro t  arxeologik  m a'lum otlarga  ko'ra,  2500-2600  yillik 
tarixga  ega.  Q oraqalpog‘istondagi  beshta  tarixiy  qal'aning  biridir.  Q o 'n g 'iro t 
haqida  akadem ik  V.  V.  B artol'd.  Ya.  G ‘ulomov,  venger  olimi  G.  Vamberi  va 
boshqalar  yozib  qoldirganlar.  Q o 'n g 'iro t  toponimi  esa  o 'zbek  xalqi  tarkibidagi 
qabilalardan  birining  nomi.  M a'lum ki,  ilk  o 'rta   asrlarda  Oltoy,  M o 'g ‘ulistonning 
shimoliy  qism ida  yashaganlar.  Q o'ng'irotlarning  ayrim  guruhlari  XIV  -   XVI 
asrlarda  O 'rta   Osiyo  va  X uroson  hududlariga  kelib  joylashganlar.  Xorazm 
hududiga o 'tg an   q o 'n g ‘irotlar X orazmning  siyosiy  hayotida  faol  ishtirok etganlar. 
XVIII  asrning  ikkinchi  yarmi  -   XIX  asr  boshlarida  X iva  xonligini  q o 'n g ‘irotlar 
sulolasi 
boshqarganlar. 
Q o 'n g 'iro tlar 

ta 
katta 
urug‘ga: 
vaxtam g‘ali, 
q o'shtam g'ali,  qonjig'ali,  oyinli  v ato rtu v li  kabi  urug'larga  bo'lingan.  Q o 'n g 'iro t 
etnonimi  keyinchalik toponim ga aylanib ketgan.
Q oraqalpog'iston  Respublikasi  shaharlari  toponim lari  haqida so 'z   ketganda. 
Orol  dengizi  toponim iga ham to'xtalib  o'tish  kerak deb hisoblaym iz.  Orol  dengizi 
nom ining  kelib  chiqishi  haqida  bir  qancha  fikrlar  bayon  etilgan.  N ega  dengiz 
(katta  k o 'l)  Orol  deb  atalgan?  Orol  suv  o'rtasidagi  quruqlik-ku!  X iva  xoni,  yirik 
tarixchi  olim  A bulg'ozi  B ahodiixon  Amudaryo  dengizga  quyiladigan  joyni, 
d el’tani  Orol  deb  atagan.  A na  shu  yerda  orolliklar  degan  xalq  yashagan.  L.  Berg 
o'zining  “ Orol  dengizi”  degan  asarida  (1908)  Orol  o 'sh a   yerda  yashagan  xalq  -  
orolliklar  nomidan  kelib  chiqqan  deb  yozadi  va  Richkovning  (1755)  “ K o'lda 
orollar  k o 'p ”  bo'lganligidan  u  shunday  atalgan”  degan  fikrini  o 'rtag a  tashlaydi. 
Chindan ham  ushbu dengizda 300 dan ortiq orol  bo'lgan.
Tevarak-atrofdagi  o'zbeklar,  qozoqlar  dengizni  Orol  (A ral)  deb  atasa, 
qoraqalpoqlar  Aral  yoki  Atau  deb  atashar  ekan.  Qoraqalboq  toponimisti  Q.


Abdimuratov  Orol  dengizi  chindan  ham  orol  “suv  o ‘rtasidagi  quruqlik”  so‘zidan 
kelib chiqqan degan fikrnl bildiradi.
Xorazm  -   O 'zbekistondagi  viloyatlardan  birining  nomi  bo  lib,  Xorazm 
toponomikasi tarixi ancha qadimiy va uzoq tarixni bosib  o'tgan  Xorazm toponimi 
haqida  ham  rivoyatlar  bor.  Chunonchi,  o ‘rta asr  arab  olimlaridan  M uqaddasiy  va 
Yoqut  Hamaviy  asarlarida  bu  haqida  shunday  rivoyat  keltirilgan.  Podsho 
g'azabnok  boMib,  o ‘zining  bir  qancha  bebosh  fuqarolarini  kimsasiz  uzoq  joyga 
badarg‘a  qilishni  buyuradi.  Lekin  bu  yerda  o ‘tin  va  go‘sht  (ya’ni  A m udaryoda 
baliq)  ko‘p  b o ‘lganidan  ular  omon  qoladilar.  M usofirlar  bu  o ‘lkani  obod  qilib, 
Xorazm  deb  atadilar  (“xovar”  -  “g o ‘sht”,  “ azm”  -  “o ‘tin’').  Bu  bir  rivoyat  xolos. 
Xorazm  toponimi  ming  yillar  davomida  sayqallanib,  bizning  bugungi  kunim izga 
qadar yetib kelgan.
Xiva  -   O 'zbekistonning  qadimiy  shaharlaridan  biri  bo'lib,  arxeologik 
m a'lum otlarga  ko'ra,  shahar  miloddan  avvalgi  V  asrda  barpo  etilgan. 
M a’lum otlarga  ko'ra.  uning  nomi  shaham ing  qadimiy  qism ida joylashgan  Xivaq 
(Xivaq)  qudug‘i  nomi  bilan  bog‘liq.  B a'zi  tadqiqotchilar shahar nomini  xorazmiy 
tilga  yaqin  qadimgi  asetin  tilidagi  “xiauv”  -   “q al'a”  so’zidan,  boshqalari  bu 
atamani  antik davrdan  Xiva hududidan  oqib  o ‘tgan  Xeykaniq  (hozirgi  Polvonyop) 
kanalining  o'zgartirilgan  (Xeykaniq  -   Xeyvaniq  -   Xeyvaq 
Xiva  -   Xiva) 
nomidan  kelib chiqqan deydilar.
Xorazmlik  tarixchi-solnomachi  Xudoyberdi  Q o'shm uham m ad  o'zining 
1831-yilda  yozgan  “ Dili  g ‘aroyib”  asarida  X orazmning  qadimiy  shaharlarini 
nomma-nom  sanar  ekan,  “bu  mamlakatning  yana  bir  qal'ani  Som  ibn  N uh  asos 
solgan,  u  hozirgi  Xivaq  nomi  bilan m ashhurdir” deb  m a'lum ot beradi.
Xalq  rivoyatlarida  ham  Xiva  shahrining  bunyod  etilishi  Nuh  zamonlariga 
borib  taqaladi.  Bunga  N uhning  o 'g ‘li  Som  b o ’lajak  shahar  yoniga  kelib  quduq 
qazdirgan  va  shu  bilan  X ivaga  asos  solgan.  Haqiqatdan  ham  Xivaning  Ichan 
qal'asida qadimgi  Xeyvaq (Xivak) qudug‘i saqlanib qolgan.
Xiva  shahri  to 'g ‘risidagi  dastlabki  ishonchli  m a'lum otlar  X  asrdan  boshlab 
arab-fors  tilidagi  tarixiy-geograilk  manbalarda  uchraydi.  Istahriy  (930)  Xivani 
o ’sha davrdagi  eng yirik  30  ta  shahar  ro'yxatiga  kiritgan.  Yoqut  Hamaviy  (X lll), 
N izom iddin  Shomiy  (X IV )  asarlarida  ham  karvon  y o 'lid a  joylashgan  shahar 
sifatida tilga olingan.
Xivaning  jahon  madaniyati  taraqqiyotida  tutgan  o'rni  YIJNESKO  bosh 
konferensiyasining  (1995-yil  oktabr  -   noyabr)  28-sessiyasida  alohida  qayd 
qilindi.  O 'zbekiston  Respublikasi  Vazirlar M ahkam asining  1996-yil  3-yanvardagi 
Qarori bilan Xivaning 2500 yilligi  1997 yilda jahon miqyosida keng nishonlandi.
Urganch  -  yurtimizdagi  qadimiy  va  navqiron  shaharlardan  biri  hisoblanadi. 
Urganch  (Gurganch)  shahri  qadim da  joylashgan  hudud  hozirgi  Turkmaniston 
(Toshhovuz  viloyati)  tarkibida  bo'lib,  hozir  K o’hna  Urganch  nomi  bilan  ataladi. 
K o'hna  Urganch  shahriga  asos  solinganiga  2000  yildan  ortiq  vaqt  bo'ldi. 
O 'zbekiston  hududidagi  Urganch  shahriga  1646-yilda  Xiva  xoni  A bdulg‘oziy 
Bahodirxon  tom onidan  asos  solingan.  XVI  asr  ikkinchi  yarmida  Amudaryo  o 'z  
o'zanini  o'zgartirib,  Orol  dengiziga  oqa  boshlaganidan  so 'n g   Gurganch  shahri 
(hozirgi  K o 'h n a  Urganch)  suvsiz  qolgan.  A bdulg‘oziy  Bahodirxon  Gurganch, 
V azir  qal'alarida  va  ularning  atroflarida  tarqoq  holda  yashagan  aholini  ko'chirib


Amudaryoning  janubiy  qism larida  joylashtirgan  va  aholi  o'rnashgan  hudud 
atrofini  q a l'a   devori  bilan  mustahkam lab,  unga  “Toza  Urganch”.  ya’ni  “ Yangi 
U rganch”  deb  nom  bergan.  Shundan  so'ng,  Gurganch  shahrining  nomi  K o'hna 
U rganch b o 'lib  qoldi.
Urganch  shahri  nomini  kelib  chiqishi  yuzasidan  bir  necha  xil  qarashlar 
mavjud.  Shaharning  paydo  bo'lishi  miloddan  avvalgi  V II-V I  asrlarga  borib 
taqaladi.  Zardushtiylik  dinining  m uqaddas  kitobi  “A vesto”da  Burunash  (Orol) 
dengizi  bo'yida  Urga  (Urva)  shahri  bo'lganligi  qayd  etiladi.  Tabiiy  ofatlar  (suv 
toshqini.  qurg‘oqchillik)  tufayli  shahar  hozirgi  K o'hna  Urganch  shahri  hududiga 
ko'chirilgan.  Shahar  VIII  asrgacha  “ G urganj”  nomi  bilan  yuritilgan.  712-yilda 
arablar  tom onidan  bosib  olinganch  “Jurjoniya”  deb  atala  boshlanadi.  1221-yilda 
m o 'g 'u lla r  tomonidan  bosib  olinganidan  so 'n g   shahar  Urganch  shaklida  yuritila 
boshlanadi.  Shuningdek,  Urganch  shahri  miloddan  avvalgi  I  asr  Xitoy 
yilnolm alarida  Yue-Tan  yoki  Y ue-Tsyan  shaklida  ham  qayd  etilgan.  XIV  asrga 
oid  Ycvropa manbalarida Urganch -  V rgant  shaklida tilga olinadi.
Hazorasp.  Hazorasp  X -  XI  asrlardagi  arab  geograflari  Istahriy.  Ibn  Havqal, 
M uqaddasiy  asarlarida  "m ustahkam   qal'a”  deb  tilga  olingan.  “Hazorasp” 
toponim ining  kelib  chiqishi  yuzasidan  ham  turlicha  qarashlar  mavjud.  Tarixchi, 
tilshunos  va  toponom ist  olim lar  Yahyo  G 'ulom ov,  S.  T.  Tolstov.  F.  Abdullayev,
O.  M adrahimov  va  boshqalam ing  ta'kidlashlaricha.  “ Hazorasp”  qadimgi 
xorazm iy  tilida  "m ing  ot”,  y a'n i  “ hazor”  -   “m ing”,  “ asp”-   "ot”  yoki  ming  otliq 
degan  m a'noni  bildiradi.  O 'tm ishda  olim lar  bu  shaharni  "Q al'ai  Sulaym on"  deb 
ham  ataganlar.  Tarixchi  olim  M.  Ishoqov  taxm iniga  ko'ra,  “X ozorasp”  atamasi 
“A turaspend”  -   "m uqaddas  olov  m anzili”,  “ otashdosh”  m a'nolarini  bildiradi. 
“Xazorasp”  toponom iyasiga oid  afsona va rivoyatlar ham  mavjud.  M a'lum otlarga 
ko'ra,  Xazorasp  X orazmning  chekkasidagi  him oya  istehkomi  bo'lib,  bu  yerda 
m ingga  yaqin  otliq  qo'shin  Xorazmga  sharqdan  kelishi  ehtimolda  tutilgan 
dushm anlardan muxofaza etgan.
Boshqa bir rivoyatga ko 'ra.  q a l’ani  bahaybat dev qurgan  ekan.  Dev  bu  yerga 
suv  ichgani  keladigan 
1000
 ta qanotli  otni  ushlab  olib.  qanotlarini  kesib  tashlagan 
emish.  O tlar tufayli  m ashhur b o ‘lgan  q a l’a Hazorasp  “ ming ot”  (forscha-tojikcha) 
deb  atalgan.  Bu  rivoyatning  haqiqatga  to ‘g ‘ri  kelm asiigi  o ‘z-o‘zidan  ravshan. 
Hozirgi  Hazorasp qishlog'i  nomini  mahalliy  xalq  H azaras  shaklida talaffuz qiladi. 
Bu  esa  aslga  yaqin.  Q al’a  milodning  boshlarida  Sharqiy  Yevropada,  jum ladan 
V olganing  quyi  oqim ida  yashab  xoqonlik  barpo  qilgan  turkiy  xalq  -   hazarlar 
nomi  bilan  atalgan  b o ‘lsa  ajab  emas.  -   as  q o ‘shim chasiga  kelganda  shuni  aytish 
kerakki.  etnograflardan  R.  G.  K uzeyev  va  В.  X.  Karmishevaning  fikricha, 
tarkibida — as  (az)  komponenti  bo‘lgan  etnonim lar  va  toponimlar  nihoyatda  katta 
h u d u d d a - Oltoydari Uralgacha.  K avkaz va Qrim gacha uchraydi.  B a’zi  bir olimlar 
- a s   II  -   IX  asrlarda  quyi  V olga  bo‘yi,  shimoliy  K avkazda  yashagan  alan 
qabilasining  ikkinchi  nomi  yoki  qabila ajdodlari  bo'lgan  deb  hisoblasalar,  boshqa 
bir  tarixchilar  as  O rxon-Yenisey  yodgorliklarida  tilga  olingan  az  (as)  xalqi 
nom ining  in’ikosi  bolishi  m um kin  deb  biladi.  Boshqird  etnografi,  tarix  fanlari 
doktori  R.  G.  Kuzeyev  har ikkala holda ham azlar (aslar)  VIII  -  IX  asrlarda turkiy 
qabilalar bo‘lgan  deydi.


T a y a n c h   i b o r a l a r :
Parkana,  “A z  har  xona”,  Yangi  M arg'ilon,  “ M urg‘u  non”,  H o'qand,  Kubo. 
Andigon,  Choch,  Binkent,  Binkat,  Chinoz,  Mosaf,  Vodiy  us-Sug'd,  Semizkent. 
Maroqanda,  Vixora.  Naxshab,  K esh-Kashsh” ,  Kashaf,  “Dehnav” ,  Dizak,  Nikuz, 
Xeyvaq,  Burunash dengizi,  Hazorasp.
N a z o r a t   sa v o lla ri:
1.  F arg'ona shahriga qachon asos solingan?
2.  “Q o‘qon” toponimi  haqida qanday farazlar mavjud?
3. “Toshkent” toponimi  ilk bor qachon  va kim ning asarlarida tilga olingan?
4.  Samarqand shahri  qachondan  shunday  nom  bilan atala boshlangan?
5. N ukus toponimi  haqida m a’lumot bering?
N A M A N G A N   V I L O Y A T I   S H A H A R  VA 
Q I S H L O Q L A R I   T O P O N I M I K A S I .
R e ja :
1.  N a m a n g a n   s h a h r i   t o p o n im i k a s i.
2.  N a m a n g a n ,   U y c h i  va  U c h q o ‘r g ‘on  t u m a n l a r i   s h a h a r   va  q is h lo q la r i 
t o p o n im i k a s i.
3.  C h o r t o q ,   Y a n g i q o ‘r g ‘on,  N o r i n   t u m a n l a r i   s h a h a r   va  q is h lo q la r i 
t o p o n im i k a s i.
4.  P o p   va  C h u s t   t u m a n l a r i   s h a h a r  v a   q i s h l o q la r i   t o p o n im i k a s i.
5. 
M i n g b u l o q ,  
T o ‘r a q o ‘r g ‘on, 
K o s o n s o y  
t u m a n l a r i  
s h a h a r  
va 
q i s h l o q l a r i   t o p o n im i k a s i.
N a m a n g a n   s h a h r i   t o p o n im i k a s i.  
Yurtimizda  o ‘ziga  xos  mavqega  ega 
boMgan  hududlaridan  biri  bo'lgan  Namangan  viloyati  ham  qadim iy  va  hamisha 
navqiron  shahar  va  qishloqlarga  boy  hisoblanadi.  Nam angan  viloyatida  11  ta 
tuman  (Namangan,  Pop,  Chust,  Kosonsoy,  T o 'raq o 'rg 'o n ,  Chortoq.  Y anqiqo'r- 
g ‘on,  Uychi,  Norin,  Mingbuloq,  U chqo'rg'on), 
8
  na  shahar  (Namangan.  Pop. 
Chust,  Kosonsoy,  T o 'raq o 'rg 'o n ,  Chortoq.  U chqo'rg'on,  H aqqulobod) mavjud.
N am angan  viloyatida  ham  Namangan,  Pop,  Chust,  Kosonsoy,  T o 'raq o 'rg 'o n  
kabi  qadimiy  shaharlar,  Olmos,  Karkidon,  Iskovot,  Poromon,  Nanay,  Mamay, 
Navkent,  Sang,  G 'urum saroy,  Chodak,  Chorkesar,  Peshqo'rg'on,  Koroskon, 
Shahand,  Qizilrovot,  Q o 'g 'a y ,  Qayqi  va  boshqa  qadim iy  qishloqlar  mavjud. 
Namangan  viloyati  shahar  va  qishloqlari  toponom ikasida  ham  o '/ig a   xosliklar 
mavjud.
O 'zbekistonning  yirik  shaharlaridan  biri  N amangan  yurtim izning qadim iy  va 
navqiron  shaharlaridan  hisoblanadi.  Shahar  ko'chm anchi  chorvadorlar  va 
dchqonchilik  bilan  shug'ullanuvchi  o'troq  aholi  yashaydigan  chegarada  vujudga 
kelgan.  Namangan  qishlog'i  haqidagi  dastlabki  ma'lumot  XIV  asr  oxiriga 
tcgishli.
Zahiriddin  M uham mad  Bobur  o'zining  “ B obum om a’'  asarida  Namanganni 
qishloq  sifatida  eslatib  o'tgan.  1620-yil  F arg'ona  vodiysining  qadimgi  poytaxti 
Axsi  (A xsikant)  zilzilardan  vayron  bo'lgach,  uning  aholisi  yaqinroq  joylashgan


N am anganga  k o ‘chib  o ‘tadi  va  N am angan  k e n g a y ib ,  mavqci  ortib  boradi. 
Xususan, N am angan  1643-yilgi  v aq f hujjatida sh a h a r deb m a’lumot berilgan.
Q o 'q o n   xonligi  davrida  N am angan  x o n lik n in g   yirik  siyosiy,  iqtisodiy  va 
m adaniy  m arkaziga  aylangan.  Q o'qon  xoni  U m arx o n   hukm ronlik  yillarida,  y a ’ni 
1819  -   1822-yillari  N am anganda  Y angiariq  kanali  qazilib,  shaham ing  suv 
ta’m inoti  ancha  yaxshilanadi.  1842  -   1845-yillarda 
shahar  atrofi  mustahkam 
devor bilan o 'rab  olindi.
N am angan  nom ining paydo  b o'lishi  to 'g 'r is id a  uzoq  yillar davom ida aniq  bir 
to h ta m g a   kelinm agan  bo'lib,  ilmiy  talqin  han u zg ach a  yo’qligini  afsus  bilan 
ta ’kidlashga  to 'g 'ri  keladi.  Hamon  ilm iy  adabiyotlarda  “N am angan”  so'zining 
etim ologiyasi  umum iy  m a'lum otlarga,  turli  talqinlarga  ega  hisoblanadi.  Xususan, 
shu  paytga  qadar  N am angan  nomi  “N am akkon” ,  y a 'n i  forscha  “tuz  koni”  talqini 
bilan  k o 'p   tarqalgan.  Ishoqxon  Ibrat  ham  o 'z in in g   “ Tarixi  Farg'ona"  asari 
N am angan  toponimi  haqida  quyidagicha  m a 'lu m o t  beradi:  “N am angon  aslida 
nam ongon  emasdur.  Forsiy  lafzi  birla  nam akon  -   nam ak  kondur.  Muni  m a’nisi 
shuki,  bizni  C hig'atoy  tilida  asli  gon  y o 'q   ekan,  bu  shevai  forsiydir.  N am angon 
avvali  holda,  y a'n i  m undan  to 'q q iz  yuz  yil  ilgari  yerlarda  hech  kim  bo'lm ay 
yotgan  biyobon-ko'ltuz  bo’lib,  ul  vaqtda  B uxoro  xonlaridan  Abdullohxon  bu 
F arg 'o n a  taraflarga  kelib,  har  yerga  goh  sardobalar  kavlab,  saqqoyi  m o'm inga 
chohlam i  tepasiga  gum bazlar  qilib,  ko’p  xalqqa  naflik  ishlarni  qilgan  xon  ekan. 
Ul  kishi  bul  Namongonni  yeriga  kelib,  alholda  darhol  sardoba  kavlatib,  necha 
kunlar tutib,  bir tarafi  daryo  va  bir ta ra f to g '  xavosi  yaxshi  uchun  bir  shahar  bino 
qilm oq  bo 'lib   o 'z   ichlaridan  bir  o g 'o liq   m ansabida  turgan  kishini  am r  qilib, 
shahar  qilmoq  bo'lganda,  o 'shal  yem i  daryo  tarafi  butun  sho’r  k o 'l  b o 'lib   tuz 
yotgan ekan.  Binobarin nam ak kon deb,  y a 'n i  tuz kon  deb atagan ekan.  Bu namak 
kon  lafzini  forsiyda  gon  qilib  yozub,  nam akkonni  nam angon  deb,  bir  nuni  zoida 
ilan namangon  bo'ldi.  asli  nam akondur ’.
A m mo  XX  asr  70-yillarida  olib  borilgan  arxeologik  qazishlar  chog'ida  va 
m ustaqillik  yillaridagi  shahar  obodonchiligi  bilan  bog'liq  qazishm alarda  hech 
qanday  tuz  koni  qoldiqlari  yoki  alom atlari  topilm adi.  Ammo  bu  degani  tuz  koni 
talqiniga  oxirgi  nuqta  q o ’vildi  degani  ham  emas.  A yrim   tarixchilar  Nam angan 
so ’zini etimologik jihatdan "N ovm akon”,  y a ’ni  “yangi jo y ” talqinida  izohlaydilar.
Q adim dan  Namangan  hunarm andlar  shahri  hisoblangan  va  bu  yerda 
m unchoq,  ko'zm o'nchoq  ishlab  chiqarish,  m arjonga  ishlov  berish  tarqqiy  etgan. 
Shu  m a’noda,  Nam anganga  “N am ang-m arjon”,  “N am angon-m arjon  koni” 
tariqasidagi  izohlar ham  bor.  V enger tarixchichi  A.  Vamberi  N am angan  toponimi 
“ N am ang  -   marjon”,  N am angon  -   m arjon”  degan  m a’nolam i  bildiradi  degan 
fikrlam i  bildirgan.  Yuqorida  keltirilgan  turli  talqinlarga  asoslangan  Y.  Q osim ov 
“N am angan”ga 
nisbatan 
qora 
m arvarid, 
marjon 
yoxud 
ko’zm unchoq 
tayyorlovchilarga nisbatan  aytilgan  deyish  bilan  birga.  yana ram ziy jihatdan “qora 
k o ’zlilar yurti” degan m a’no degan o ’z talqinini  keltiradi.
Shuningdek,  Namangan  toponim ining  “Namoyon”  -   “o ’zini  k o ’z-ko’z 
qilgan” ,  “Navmangan”  -   “ Soy  bo’yidagi  yangi  saroy”  ,  “D aryo  bo’yidagi  yangi 
qasr” 
degan 
m a’nolari 
ham 
m avjud. 
Xususan. 
A. 
M uham m adjonov 
m a’lum otlarga  ko'ra,  N am angan  “ nav+m an+gon”  so'zlari  birikm asidan  yuzaga 
kelgan.  Nav -  “yangi”,  m an -  “  saroy”,  va g ‘on,  gon. -  “ suv” yoki  soy demakdir.


Similar,  dastlab  N ovmangon  deb  talaffuz  qilingan.  Professor  H.  Hasanov  gon 
komponentini  “daryo,  suv”  deb  tahmin  qilib,  Namanganni  “sho‘rsuv” .  “ mineral 
m i v
" , 
“ moyli  suv”  degan  m a’noni  bildiadi  degan  fikmi  ham  o 'rtaga  tashlagan. 
Sliarqshunos  A.  Juvom ardiyev  Nam angan  toponimi  -   “N omiygon”  ,  ya'ni 
"nom dor va aziz  kishilar shahri”  degan  so'zdan  olingan  fikri  ham  e'tiborga  loyiq. 
Ziiliiriddin M uham mad  Bobur va Mashrab Namanganni -  G 'aznai Namangon  deb 
ulug'laydilar.  Qadimdan  Q o'qon  shahrini  -   H o'qandi  Latif,  Buxoro  shahrini  -  
iluxoroi  S harif deb  sharaflaganlari  kabi  Namangan  shahrini  Namangoni  Eshoniy 
nomi  bilan atalgani  tarixdan ham  ma  lum.
Yuqorida  keltirilgan  tarixiy  talqinlar  qanchalik  “haqiqat”ga  yaqin  ekanligi 
shu  kunga  qadar  o 'z   ilmiy  asosiga  ega  emas.  Shuning  uchun  ham,  shu  paytga 
qadar turli  talqinlarga ega  b o'lib  kelayotgan  “N am angan”  so'zining etimologiyasi 
larixi jum boqligicha qolmoqda.
N a m a n g a n ,   U ychi  v a  
U c h q o 'rg 'o n  
t u m a n l a r i   s h a h a r   va 
q ishloqlari 
t o p o n im i k a s i.  
Nam angan  tumani  viloyatning  eng  unimdor  va  aholisi  zich 
tum anlaridan hisoblanadi.
Toshbuloq  -   N amangan  tumani  markazi,  shaharcha.  Shaharcha  hududida 
suvlari  shifobaxsh  hisoblangan  12  ta  buloq  mavjud.  Qishloq  nomi  ham  mana  shu 
buloqlam ing  birini  nomidan kelib chiqqan.
T epaqo‘rg ‘on.  N amangan  viloyatida Tepaqo‘rg ‘on  nomi  ataluvchi  qishloqlar 
I'liust  va  Pop  tumanlarida.  shuningdek,  A ndijon  viloyatida  ham  mavjud.
I epaqo‘rg ‘on  toponim iga  e ’tibor  beradigan  b o isa k ,  qadimdan  О  rta  Osiyo 
hududida  “ Sun’iy  tepalik” lar  mavjud  b o ig a n   va  bu  tepaliklar  yaqinlashib 
kelayotgan  dushm andan  ogoh  b o iis h   uchun  bir-biridan  ko‘rinadigan  tepaliklarda 
olov  yoqish,  tutun  chiqarish  yoki  boshqa  bir  y o i   bilan  xabar  berilgan.  Tepa- 
q o ‘rg ‘on  toponimi  ham  shunday  tepaliklar  bilan  b o g iiq   b o iish i  ham  mumkin. 
Shuningdek,  m a'lum otlarga  ko'ra,  qishloq  o ‘rni  qadim da  to'qayzor  b o ig a n .  Bu 
yerdan o 'tg an  soy bo'yidagi tepalikka odam lar kelib yashay  boshlaganlar.  Tepalik 
ustidagi  q o ‘rg ‘onlar nomidan kelib chiqib qishloq T epaqo‘rg ‘on deb atalgan.
Irvodon.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  nomi  “Elobodon”  so'zining 
vaqtlar o'tishi  bilan  buzilgan  shaklidir.
Rovuston.  Bugungi  kunda  Namangan  tum anida  joylashishiga  qarab  Pastki 
Rovuston  va Yuqori  Rovuston deb nomlanuvchi  qishloqlar mavjud.  Aytishlaricha, 
qishloq  Q o'qon  xoni  Xudoyorxon  davrida  tashkil  topgan  Nomi  esa  “rohi 
b o 'ston” - “ bog‘  y o 'li”  degan  iboradan olingan.
Langarbobo.  Langar -   “m ozor”,  “g'aribxona”,  “karvonsaroy”  degan  m a’no- 
lami  bildiradi.
K ichik  Qurama.  Qishloq  nomining  kelib  chiqishi  haqida  aniq  m a'lum otlar 
y o 'q. 
Tarixchilam ing  fikricha,  Qurama.  Katta  Qurama,  Kichik  Q uram a  kabi 
toponim lar urug'-qabilalar nomlaridan kelib  chiqqan.
M ullakuding.  Rivoyat  qilishlaricha.  bu  yerda  mashhur  bo‘z  to'quvchi  bo'lib, 
u  to'qigan  m atolam i  kudunglash  -   jilo  berish  san'atini  ham  kashf  etgan. 
B o'zchilar  turli  taraflardan  kelib,  matolarini  mana  shu  ustaga  tekislatib, 
kudunglatib  ketishgan.  Q ishloqning  nomi  ham  shundan  kelib  chiqqan.  Ishoqxon 
Ibratning “Tarixi  Farg'ona” asarida qishloq nomi  M alakdo'ng sifatida keltirilgan.


M irishkor.  Qishloqning  nomi  dehqonlam ing  m irishkorligi  -   usta  dehqon 
ekanligi bilan bog'liq.
Qiyot.  Q iyot  atam asi  qishloqning  geografik  o 'rn ig a  qarab,  “qiyalik  jo y ”, 
“qiya”  so ‘zlaridan  kelib  chiqqan  degan  fikrlar  mavjud.  Shuningdek,  qiyot  -  
o ‘zbek u rug‘laridan birining nomi hamdir.
Shishaki.  Qishloq  aholisining  aytishicha,  qishloq  nomi  suv  o'lchovi  bilan 
bog'liq.  Ilgari  qishloq  ahli  K osonsoydan  suv  olgan,  ularning  cheki  bir  shishak, 
y a 'n i  bir  tegirm on  (165  litr)  bo'lgan.  Suv  uch  kun  oqib  turgan,  hovuzlar  va 
xonadonlardagi  idishlar  suvga  to'ldirilgach.  20  kungacha  to'xtatilgan.  N atijada, 
qishloq nomi  ham  Shishaki  deb atalgan.
G 'irvon.  G 'irvon  qishlog'i  XV  -   XVI  asrlardan  m a'lum .  Aytishlaricha, 
qadim da  bu  yerlarda  tez-tez  suv  toshqini  b o 'lib   turgani  uchun,  qishloq  aholisi 
doim   taxlikada,  soy  b o 'y ig a  chodir  qurib  om onatgina  yashagan  ekanlar.  “ Bu 
yerda  kim lar  yashaydi?”  -   deb  so'raganlarida,  "tabiiy  ofatdan  zarar  ko'rganlar. 
“ g 'arib o n ”  y a'n i  g 'arib lar  deb  javob  berishgan  ekan.  G 'irvon  atam asining  kelib 
chiqishini  ana shu “g 'arib o n ”  so 'zi  bilan  bog'laydilar.
Kurmak.  Q adim dan  qishloq  hududida sholi  k o 'p   ekilgan.  Qishloq  yerlarining 
suvga yaqin  bo'lgani,  kurm ak o 'ti  k o 'p   bo'lgani  uchun  qishloq nomi ham K urm ak 
deb atalgan.
N e'm atjon.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloqa  Q o'qon  xonligida  e'tib o rli 
odam lardan  b o'lgan  N e'm atjon  ismli  kishi  asos  solgan.  Hatto,  Q o'qon  xoni  ham 
qishloqqa  dam  olish  uchun  kelar  ekan.  Q ishloq  unga asos  solgan  inson  ismi  bilan 
N e'm atjo n  deb qo'yilgan.
Ovul.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  aholisi  Q o'qon  xonligi  davrida 
Boysun  tom onlardan  k o'chib  kelgan  ekan.  Ovul  deb  atalishiga  sabab  esa,  bochqa 
m anzillarga  nisbatan  chetda joylashganligidir.  Shuningdek.  atrof qishloqlarda  bu 
qishloqni  Yomon  Ovul  deb  ham  ataydilar.  A holining  aytishicha,  bir  kuni  Ovul 
qish lo g 'i  ko'chalaridan  begona  odam lar  q o'shiq  aytib  o'tishgan.  Buni  eshitgan 
O vul  erkaklari  bizning  ayollarim izni  y o'ldan  urgani  kelishgan  deb  o'ylab,  ulam i 
qattiq  kaltaklab,  qishloqdan  quvib  yuborishgan.  Shuning  uchun  qishloqni  Yomon 
Ovul  ham deb  atab keladi lar.
G 'alcha.  M a'lum otlarga  ko'ra,  qishloq  bundan  300  yilcha  m uqaddam  paydo 
bo'lgan.  G 'alch a so'zining forsiydagi  m a'nolaridan biri - “to g ‘lik”dir.
Olahamak.  Y erlarida qovun,  tarvuzdan  yaxshi  hosil  olingan.  Qishloq  nomini 
kelib  chiqishini  ham  shunga  bog'laydilar.  Lekin  O laham ak  XVII  asrda  bu 
yerlarga  k o 'ch ib   kelgan  qipchoqlam ing  O laham ak  u ru g 'i  nomidan  olingan  degan 
fikrlar ham  mavjud.
X onobod.  A ytishlaricha,  Q o 'q o n   xonlari  shu  taraflarga  kelishganda 
qishloqqa  to 'x tab   dam  olishgan.  X onning  manzilgohi  bo'lgani  uchun  bu  yer 
boshqa qishloqlarga nisbatan obod  bo'lgan.  Qishloq nom ining kelib chiqishi  m ana 
shundan.
X o'jaqishloq.  Q ishloqqa  XVII  asrda  T epaqo'rg'ondan  k o'chib  kelgan  bir 
necha x o 'ja  oilalari  asos solishgan. N om ining kelib chiqishi  ham shunga bog'liq.
S h o 'rq o 'rg 'o n .  Yerlari  sho'r,  qoratuproq  bo'lganligi  uchun  qishloq  shunday 
atalgan.


(iuldirov.  Qishloq  nomini  kelib  chiqishini  shu  yerdagi  katta  ariq  suvining 
duryoga  guldirab  oqib  turishi  bilan  bog'laydilar.  Shuningdek,  Mingbuloq  neft 
koniga  yaqin  bu  joyning  nomini  keksalar  yer  osti  guldirashlari  bilan  ham 
i/ohlaydilar.
Q irg‘izqo‘rg ‘on.  Qishloq  nom ining  kelib  chiqishi  to 'g 'risid a   ikki  xil 
m n iu m o t  mavjud:  birinchisida  aytilishicha,  qachonlardir  bu  yerlarda  bir-biridan 
n u
I
u v
 
qirq  qiz  yashagan  ekan,  Q ishloqni  ularning  xotirasiga  Q irqqizqo‘rg ‘on  deb 
fltashgan  emish.  Vaqtlar  o ‘tishi  bilan  qishloq  nomi  Q irg‘izqo‘rg ‘onga  yalanib 
ketgan  ekan.  Boshqa  bir  rivoyatga  ko‘ra  bu  qishloqning  dastlabki  aholisi 
qirg'izlar bo'lgan.  Shu  sababli  qishloq nomi  Q irg‘izqo‘rg ‘on ekan.
Oqbuloq.  M a'lum otlarga  qaraganda,  bir  paytlar  bu  qishloq  hududida  buloq 
mavjud  bo’lgan va aholini  suv  bilan ta'm inlagan.  Rivoyat qilishlaricha,  dastlab  bu 
huloqdan  suv  emas  sut  chiqqan  emish.  Kimdir  bolasining  oyoq-qo'lini  bu  yerda 
yuvganidan  so'ng,  yana  sut  o 'rn ig a   suv  chiqa  boshlagan.  D avrlar  o 'tib   bu 
buloqning  ko‘zi  bekilib  ketgan  bo’lsada  uning  nomi  qishloq  nom ida  saqlanib 
qolgan.
Uychi  -   Namangan  viloyatidagi  shaharcha,  shu  nomdagi  tum an  markazi. 
M a’lumotlarga  qaraganda  Uychi  toponinmi  “0 ‘tov  (bo‘z  uy,  qorauy)  yasovchi 
tista”  m a’nolarida  qo'llaniladi.  Rivoyatlarga  qaraganda,  odamlar  qadim dan  bu 
yerlarda qamishdan  uy  yasab,  yashaganlar.  Yana  aytadilarki,  shaharcha o ‘m ida -  
yo‘l  b o 'yida  faqat  bitta  uycha  bo'lgan.  Y o’lovchilar  o ‘sha  uychada  to ‘xtab,  dam 
olib,  tunab  ketganlar.  Shuningdek,  qadim da  bu  yerliklar  uy  qurishga  moxir 
bo'lishgan,  shu  sababli  shaharcha  nomi  “ uy  quruvchilar”,  “uychilar”  so'zidan 
kelib  chiqqan  degan  farazlar ham mavjud.  O 'z  navbatida,  b a ’zi  m a’lumotlarda  uy 
termini  “sigir,  qoram ol”  m a ’nolarini  bildirgan.  Xususan,  Zahiriddin  M uhammad 
Hobur  o 'zining  “Boburnom a”  asarida  qo'tosni  uy  deb  atagan.  Q irg'izlar  sigim i 
hozir ham  uy deb  ataydilar.
Qizilrovot.  M a'lum ki,  XIX  asr boshlarida N orin  daryosidan  suv  olish  uchun 
liashar  y o 'li  bilan  Yangiariq  kanali  qazilgan.  Qishloq  nomini  shu  voqea  bilan 
bog'laydilar.  Rivoyat qilishlaricha,  Yangiariq  kanalining rejasi  qurilish,  yer tuzish 
va  boshqa muhandislik qonun-qoidalariga javob  beradigan  qilib,  shunchalik puxta 
tuzilganiga  sabab.  bu  ishning  Hazrati  Xizr  alayhissalom  duosi,  yordami  bilan 
amalga  oshirilgan  ekan.  U  zot  y o 'l-yo'lakay  butalam ing  uchini  birin-ketin  bir 
biriga  bog'lab  ariq  yo 'lin i  belgilab  bergan  ekanlar.  Shu  bois,  kanal  boshidagi 
qishloq  dastlab  “ X izirobod”  deb  atalgan  S ho'ro  davrida  bu  so 'z   buzilib, 
"Q izilrovot”  shaklini  olgan.  Boshqa  bir  m a'lum otga  ko'ra,  qishloq  hududidagi 
udirliklardan  Xitoy  va  boshqa  Sharq  m am lakatlam i  bog'laydigan  karvon  yo'l 
o'tgan.  Yangiariq  bo'yidagi  y o 'l  chetlariga  karvonsaroylar,  mehmonxonalar, 
rabotlar  qurilgan.  Q ishloqning  nomi  ham  shundan  kelib  chiqib,  “X izrravot”  deb 
atalgan  ekan.
Mashad  (yoki  Mashat).  Mashad  toponimi,  arabcha  “m ashhad”  so 'zi  “biror 
kimsa  shahid  bo'lgan jo y ”yoki  “shahid  ko'm ilgan jo y ”  degan  m a’noni  bildiradi. 
Bunda  mashhad  so'zi  mashad  yoki  mashhat  bo 'lib   ketgan  deyish  mumkin. 
Aytishlaricha,  qishloq  nomi  bu  yerda  XIX  asrda  diniy  mazhablar  tarafdorlari 
orasida  o'tgan  janglarda  shahid  bshlganlar  mozori  bilan  bog'liq.  Rivoyatlarga 
ko'ra,  bu janglarda 7  og'a-ini turli joylarda halok bo'lgan.  Bu joylar M ashhad  deb


atalgan.  V aqt  o ‘tgan  sari,  “ M ashhad”  atamasi  buzilib.  “M ashad”ga  aylanib 
ketgan.  Biroq  qirg'izlar  yashaydigan  hududlarda  odatda  toshlar  orasidan 
chiqadigan kichik buloqlar bashat yoki  mashat deb ataladi.
Jiydakapa.  M a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  hududida  qadim da  k o'plab 
yovvoyi  jiy d a  daraxtlari  zich.  кара  hosil  qilgan.  Nam angan  -   M arg'ilon  -  
Andijon -  0 ‘sh  yoMida yuruvchi  yoMovchilar “Jiydakapada to'xtab.  dam  olaylik” 
deb  ko‘p takrorlashgan.  N atijada qishloq nomi  ham Jiydakapa deb atalgan.
Birlashgan.  Q ishloq  nomi  asli  “ Chekqishloq”  boMib,  m a’lum otlarga 
qaraganda,  YoMdosh  k o ‘sa  degan  odam  asos  solgan.  U  qaram og'idagi  yerlam i 
odam larga  chek  qilib  bergan  ekan.  Qishloq  nomi  ham  shuning  uchun  ham 
“ Chekqishloq”  deb  atalgan.  S ho‘rolar  davrida  am alga  oshirilgan  jam oalashtirish 
siyosati  natijasida “ Chekqishloq”  atrofidagi  bir-necha qishloqlar birlashtirilgan  va 
qishloq ham  Birlashgan deb  atalgan.
Dahyakota.  Dahyakota  toponim i  dahyak  (“o 'n d an   bir”)  -   darom adning 
o ‘ndan  biri  qismi  hisobida  toManadigan  soliqdan  olingan.  Shuningdek,  b a ’zi  bir 
m adrasa  talabalari  va  m udarrislariga  yiliga  toMangan  nafaqa  ham  dahyak 
deyilgan.  D ahyakota  esa  xon  xazinasidan  dahyak  (nafaqa)  olib  turgan  m ashhur 
shayh  yoki  diniy  ulamo.  Shuningdek,  Dahiyak  -   o ‘n  bir  ota  degani  bo'lib,  o ‘z 
navbatida  -   D ahyaota  -   tirik-g‘oyib,  aslida  barhayot  b o ‘gan  kishi  demakdir. 
Rivoyatlarga  qaraganda,  D ahyaota  11  og'avnining  eng  kenjasi  boMgan.  Kattalari 
Ovchi  buva ( 0 ‘nhayatda),  Buva ota va Podsho ota buvalar (QirgMzistonning Aqsu 
tum anida),  K o ‘k  to ‘nli  buva,  M ashhad  buva  ( 0 ‘nhayatda)  va  boshqalar.  N orin 
daryosi  O vchi  buva  degan  m anzilga  yaqin  jovdan  oqqan.  O g‘a-inilar  nomozni 
Ovchi  buva  huzurida  o ‘qishgan.  Bir  kuni  toshqin  tufayli  D ahyaota  nam ozga 
kechikib  boradilar.  Jam oat  duo  qilishib,  Allohdan  daryoni  sal  naridan  oqishini 
so ‘raganlar.  D aryo  nariroqdan  oqa  boshlaydi  va  “N orin”  nom ini  oladi.  Shuning 
uchun  aytadilarki,  D ahyaotada toshqin bo'lm aydi.
Y orkatay.  Q ishloq  nomi  katak,  tor,  kichkina  uycha  degan  so'zlardan  kelib 
chiqqan.  M a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  avvallari  q o ‘shni  Y orqo‘rg ‘on 
qishlogM  bilan  birga  boMgan.  Lekin  maydoni  nisbatan  kichkina,  m o 'jaz  boMgani 
uchun  “ Y orkatak”  deb  atashgan.  K eyinchalik,  bu  atam a  buzilib,  Yorkatay  boMib 
ketgan.
Fayziobod.  Qishloq  nom ining  kelib  chiqishini  N orin  daryosi  b o ‘yidagi 
qam ishzorlarga o ‘t q o ‘yib. yer ochgan,  keyin  u  yerga qopda tuproq  tashib  ekinzor 
qilgan  va  shu  zaylda  qishloqqa  asos  solgan  Fazliddin  degan  kishining  nomi  bilan 
bogMaydilar.  B oshqa  bir  rivoyatga  k o ‘ra,  bu  obod  maskandan  o ‘tib  ketayotgan 
xon  qishloq  ahlining  ehtirom i,  m ehm ondorchiligidan  xursand  boMib,  “ Qishlo- 
gMngiz  bundan  ham  fayzli,  obod  b o 'lsin ”,  deb  duo  qiladi.  Qishloqni  shundan 
boshlab Fayziobod deb atay boshlangan ekan.
M irzaravot.  M a  lum otlarga qaraganda,  bu yerlarda U chqo‘rg ‘on -  Nam angan 
arigM  (Y angiariq,  XIX  asr)  qazilgunga  qadar  aholi  yasham agan.  Ariq  qazilgach, 
turli  hududlardan  qazuv  ishlariga  jalb   qilingan  ishchilar  bu  yerlarga  joylashib 
qolganlar.  Ishboshilardan  biri  -  Q ulm irza  ismli  kishi  dastlab  bu  yerga  uy  quradi. 
Q ishloq  nomi  ham m ana shu M irza ismli  kishi  nomi  bilan  bog'liq.


Olmurut.  M ahalliy  aholining  fikricha,  bundan  bir  necha  yuz  yillar  oldin 
qishloq  hududida  olmurut  daraxti  ju d a  k o 'p   bo'lgan  va  qishloqni  nomi  aynan 
olm urut daraxti  bilan bog'laydilar.
Rovot.  XVIII  asm ing  oxirlarida  bu  yerdan  katta  yo‘l  o'tgan  Namangandan 
I k h q o 'rg 'o n ,  Chortoq  tom onlarga  boradigan  yo‘lovchilar,  g 'alla  ekish  va  o ‘rim 
pnytida  adirga  qatnagan  dehqonlar  shu  yerdagi  Ravot  (Rabot,  guzar)ga  qo‘nib 
dam  olganlar.  Qishloq nomi  shu  bilan  Ravot nomi bilan  atalgan.
Soku.  1929-yilda  0 ‘rta  Osiyo  komm unistik  universiteti  (SAKU)  nomi  bilan 
iitulgan.  M ahalliy aholi tilida Soku  nomini olgan.
Chek.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  asoschilaridan  biri  -   Y o'ldosh 
ko’sa  degan  kishi  o 'z   yerlarini  odam larga  chek  sifatida  b o'lib  bergan.  O 'sha 
duvrda  qazilgan  ariqlar,  o'm atilgan  quvurlarga  ham  Y o'ldosh  ko'saning  nomi 
q o'shib aytilgan.  Qishloq shu tariqa C hek nomi olgan.
Churtuk.  Aytishlariga  qaraganda,  1620-yildagi  zilziladan  keyin  Axsikent 
shahri  aholisi  to 'rt  tom onga  tarqalib  ketgan.  Turk  millatiga  mansub  to 'rt  kishi 
hozirgi  Churtuk  qishlog'i  o 'm ig a  k o'chib  kelib  o'm ashgan.  Q ishloq  nomi  shu 
voqca bilan bog'liq, “chor turk”, y a'n i  “to 'rt turk” .
O 'nhayat.  Rivoyat  qilishlaricha,  XVII  asrda  N orin  daryosi  bo'yidagi 
lssiq q o 'rg 'o n   tepaligida 
10
  ta  katta  hayot  (hayot  -   dala)  paydo  bo'lgan. 
Qishloqning  dastlabki  aholisi  tom onidan  o'zlashtirilgan  bu  joylar  uning  nomiga 
nsos bo'lgan.
U ch q o 'rg 'o n   -  Namangan  viloyatidagi  shahar.  Shu  nomdagi  tuman  markazi. 
M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  hududida  miloddan  avvalgi  IV  asrlarda  ham 
odam lar  yashagan.  Qadimda  N orin  daryosi  o 'n g   q irg 'o g 'id a  uchta  q o 'rg 'o n  
mavjud  bo'lgan.  Bu  q o 'rg 'o n   egalari  XIX  asrda  yashab  o'tgan.  Qo  rg'onlar  XX 
asr  20-yillarida  yo'qolib  ketgan.  Bu  q o 'rg 'o n lar  ikkitasining  harobalari  M ug' 
degan  m askanda  (xozirgi  Q irg'iziston  hududi)  va  Qizilrovot  qishlog'i  (Uychi 
lum ani)  hududida  bo'lgan  va  ulam ing  qoldiqlari  xozirgacha  saqlanib  qolgan. 
U ch q o 'rg 'o n  toponim i  mana shu uchta q o 'rg 'o n  nomidan  olingan.
Qayqi.  Qishloq  nomining  kelib  chiqishiga  N orin  daryosining  shu  yerlarga 
kelganda  qayrilib,  alohida  o 'zan  tashkil  etgani  sabab  bo'lgan  degan  taxm inlar 
majud.  M a’lum otlarga  qaraganda,  qayqi  -   qirg'izlarda  ikki  tog'  oralig'idagi 
pastlik,  botiq  degan  m a’nolam i  bildiradi.  Shuningdek,  qozoqlam ing  alimuli, 
o ’shaqti  qabilalari tarkibida qayqi  urug'i qayd etilgan.
Q o 'g 'a y .  F arg 'o n a  qipchoqlarining  qog'ay  degan  urug'i  bo'lgan.  Shuning­
dek,  qirg'izlam ing  so 'lto '  qabilasi  tarkibida  q o 'g 'a y   urug'i  qayd  etilgan.  Boshqa 
bir  m a'lum otga  k o 'ra,  q o 'g 'a y   atamasi  m a'nosi  “yashil”  so'zidan,  yana  “ q o 'g 'a ” 
degan o'sim lik nomidan  olingan ham deyishadi.  O 'z  navbatida,  qishloqni  m o'g'u) 
urug'larining birini  nomidan olingan degan  m a'lum otlar ham mavjud.
Yashiq.  Yashiq toponimi  F arg'ona vodiysida yashovchi  qipchoq urug'laridan 
birining nomidan olingan,
Yettiqashqa.  Q ashqa  so'zining  bir nechta m a’nosi  bor.  Xususan,  qirg'izlarda 
bcklam i,  sarkardalam i  qashqa  deyishgan.  Shunigdek,  qirg'izlar  va  F arg'ona 
vodiysi  qipchoqlarida  yettiqashqa  degan  urug'  ham  bo'lgan  M ulla  Sayfiddin 
A xsikandiyning  “M ajm ua  at  tavorix”  asarida  (XVI  asr)  yozilishicha,  yettiqashqa 
qavmi  Dashti  Qipchoqdagi  Qulon  shahridan  chiqqan  O qtemir Qipchoqning yettita


k o ‘kqashqa  ot  m inib  yurgan  yetti  o ‘g ‘lining  avlodidir.  Y ettiqashqa  qishlog'i 
toponimi  haqida shunday  farazlar mavjud.
K atta Chek.  M a'lum otlarga qaraganda,  qishloqqa bundan  300 -  350 yil  oldin 
asos 
solingan. 
Qishloq 
hududi 
dastlab. 
Q ayqilik 
boylarga 
tegishli 
o'zlashtirilm agan q o ‘riq va to'qayzor boMgan.  Hozirgi Norin  tum anida joylashgan 
OMmas  qishlogMdan  boMgan  M ulla  A bdulla  degan  kishi  bu  yerlam i  chek  sifatida 
sotib  olgan  va  birodarlari.  qarindoshlari  bilan  o ‘zlashtirgan.  Aholi  yangi 
o'zlashtirilgan  m askanni  M ulla  Abdullaning  cheki  deb  atay  boshlagan. 
K eyinchalik,  vaqtlar  o ‘tishi  bilan  qishloq  loponimida  o ‘zgarish  ro ‘y  bergan  va 
K atta chek deb atala boshlagan.
U chyog‘och.  Q adim da qishloq  hududi  cho‘1  boMgan.  Yaqin atrofdagi qishloq 
aholisi  bu  yerlarda  suniy  tepalik  barpo  etishgan  va  ustiga  uchlari  biriktirilgan 
uchta  y o g ‘och  o ‘m atishgan.  Y og‘ochlar  nima  m aqsadda  o ‘m atilganligi  haqida 
m a lu m o t  y o 'q .  Q ishloq  nom ining  kelib  chiqishi  m ana  shu  voqea  bilan  bogMiq. 
Ayrim  tadqiqotchilar  bunday  tepaliklar  q o ‘shni  hududlar  bilan  aloqa  o ‘matish 
uchun  barpo etilgan degan  fikrdalar.
U chko‘prik.  Q ishloqning  shim olida  uchta  ariq  boMib,  ularga  uchta  ko'prik 
qurilgan.  Q ishloq nom iga m ana shu  ko‘priklar asos boMgan.
Elatan.  Elatan  turkiy  urugMaming  birini  nomi  boMib.  qishloqqa  ham  shu 
urug
1
  vakillari  asos  solgan.  Q ishloq  nomi  ham  ulam i  nomi  bilan  -   elatan  deb 
atalgan.
Parakanda.  A ytishlaricha,  yerlik  aholi  ilgari  H aqqulobod  arigMdan  suv 
ichgan.  Suv  uchun  boMgan  janjallardan  birida  bir  inson  xalok  boMgan.  Janjalni 
tinchitib,  odam larni  m urosaga  keltirish  uchun  atrof hududlardan  kelgan  odamlar 
va  noiblar  bu  vazifani  uddalay  olmaganlar.  Qishloq  aholisining  turli  tom onlardan 
kelib  qolganini  bilishgach.  "parokanda  ekansizlar”.  deb  ketganlar.  Bu  voqea 
natijasida qishloq  ham  Parokanda deb atala boshlagan.
C h o r t o q ,   Y a n g i q o ‘r g ‘on, 
N o r i n  
t u m a n l a r i  
s h a h a r   va 
q i s h l o q la r i  
t o p o n i m i k a s i .  
Chortoq -  N am angan  viloyatidagi  shaharlardan  biri  bo'lib,  IX  -  X 
asrlarda yashagan  arab  sayyohlari  Ibn  Hurdodbeh  va  Istahriy  tom onidan  yozilgan 
yozm a  m anbalarda  “ Chortoq”  so 'z i  “to 'rt  taxt”  deb  atalgan.  Zahiriddin  M uham ­
m ad  B obur  o 'zin in g   “ Bobum om a”  asarida  “Chortoq”  toponom iga  to'xtalib,  bu 
s o 'z   o 'z a ro   aloqalam i  m ustahkam lash  vositasi  ekanligiga  ishora  qilgan: 
“ M uham m ad 
M axsi  M ir  edi.  Q andaxom i  unga  berib  edi.  Hariga  keltirganda 
ulu g ‘  to 'y   qilib  yaxshi  Chortoq  bogMadi” .  Bu  yerda  "C hortoq”  atam asi  ‘‘to 'rt 
burchakli  chodir”,  “ to 'rt  gum baz”  m a'nolarini  bildirishi  ifoda  etilgan.  Tushunarli 
qilib  aytganda,  Chortoq  toponinim i -  chor (to ‘rt)  va toq  (ark.  gumbaz)  so ‘zlaridan 
tarkib  topgan  boMib,  " to 'rt  g o ‘shali”,  “gumbaz”  dem akdir.  Toq  so ‘zi  0 ‘rta 
O siyoning  qadim iy  m e’m orchilik  terminlaridan  boMib.  “ ravoqli  bino”  demakdir. 
0
‘z navbatida otashparastlarning ibodatxonalari  ham chortoq deyilgan.
Shuningdek.  Chortoq  to g ‘  orasida joylashgani  uchun  tojikcha  chor  -   "tort” 
toq  -   “tog”  m a’nolarida  keltirilib,  “gir  atrofi  (chor  atrofi)  to g ‘”  degan  m a’noni 
bildiradi  degan tahm inlar ham  mavjud.
Chortoq  tum anidagi  yirik  qishloqlardan  biri  -   K oroskon  nomini  kelib 
chiqishi  haqida xalq  orasida uchta rivoyat bor :


1  Xuroson.  Aytishlaricha,  dastlab  qishloq  hududiga  xurosonliklar  kelib 
и  rriwhgunlar 
va 
ularning 
nomiga, 
nisbat 
berilib 
qishloqni 
Koroskon 
I Xiiiiisonning  buzib  aytilgan  shakli) deb ataganlar.  Lekin  rivoyat  haqiqatga  uncha
<|fii  etnas,  chunki  uzoq  Xurosondan  chekka  bir  qishloqqa  odamlar  ne-ne 
iinnlimiqntlar bilan ko‘chib kelishiga xojat ham,  biror asos ham y o ‘q edi.
2  I lurosgan.  Rivoyatlarga  qaraganda,  qadim  zamonlarda  bir  eshonvachcha
kelibdi-yu,  namoz  o'qigani  to'xtabdi  va  eshagini  shamoldan  yiqilgan 
1>и  tliirnxtga  bog'labdi.  N am oz  tugagach.  qarasa  daraxt  ko'tarilib.  eshagi  esa 
miirtg  iicliida osilib  turgan  emish  u  darg"azab  bo‘lib;  “xa har osgan!”  degan  ekan. 
SI
iii
-
n
I
iii
  bo'libdi-yu  qishloqning  nomi  Harosgan  (Koroskon)  bo 'lib   ketibdi,  lekin 
I
mi
  rivoyat  ham   haqiqatga  yaqin  emas.  Avvalo,  qishloqning  nomlanishi 
i|uvcri!undir  kelib  namoz  o ‘qigan  kishining  uch  kalima  so'zi  bilan  bog  liq 
Im'liimydi.  Ikkinchidan,  rivoyatda  risolaga  sig‘maydigan  yolg‘on  aralashganki 
not h  vaqt  sham oldan  yiqilgan daraxt  yana qayta tiklanib,  boz ustiga yuz ellik ikki 
( и/  kilogramcha keladigan  eshakni  ko‘tarib qaddini  rostlab ololmaydi.
3. 
Korioson.  Q adim da  Koroskon  qishlog‘ining  ba'zi  kishilari  o g 'ir  mehnat 
liiliin  shug'ullanm agan.  kori(ishi)  oson  bo'lgan.  A,  Juvonmardiyevning  kitobida 
ki lliril(>an ju d a k o ‘p yorliqlar,  shajaralar tarixi  ham  buni  .  “Koroskon  saidlarining 
4
l«it|itrnlari”da  ham  sulton  Said  Ali  va  uning  xotini  Fotimaning  avlodi  bo'lib 
i liiqqunligi  yoziladi.  Demak,  Koroskon  sayidlari  “Payg'am bar avlodlari”  kori-ishi 
• •miii (sayidlar uchun) bo'lgan.  Qishloq  nomini esa Korioson (Koroskon) deb atala 
l"i ililangan.  Shuni  ta'kidlash  kerakki,  bu  rivoyatda  ozm i-ko'pm i  haqiqat  bor 
<  lumki,  yuqorida qayd  etilganidek,  sayidlar  payg'am bar avlodlari  bo'lgani  uchun 
Imi  ycrdagi  aholi  ularga  ilohiy kuch  sifatida sig'inganlar.  Natijada sayidlarga sajda 
i|Hkmii  kishilaming kori-ishi  oson,  hojati  ravon bo'lgan.
Pcshqo'rg'on.  Qishloqning  nomlanishi  haqida  turlicha  m a'lum otlar  mavjud 
Xususan,  vatandoshimiz,  ulug'  shoh  va  shoir  Zaxiriddin  M uhammad  Bobur 
I  ury'ona taxti  uchun  kechgan  urushlar vaqtida qishloqqa kelgan  va uni  Peshxoron 
•Icb  alagan.  M ahalliy  aholining  aytishicha,  Zaxiriddin  M uhammad  Bobur 
qi'.hloqqa  kirib  kelayotganida  uning  yo'lidan  qo 'rg 'o n   peshvoz  bo'lib  chiqqani 
ш liun  uni  P eshqo'rg'on  deb  atagan  emish.  Shuningdek,  P eshqo'rg'on  -   peshi 
Karan, “ Karan  arig'ining oldi, yoki q o 'rg 'o n  oldi” degan fikrlar mavjud.
Arbag'ish.  Qishloq  XVI  asrda  paydo  bo'lgan.  A rbag'ish  aholisi  o'zbek  va 
ilirp'i/lardan  iborat  bo'lib.  qirg'izlam ing  bag'ish  (bug'u)  urug'i  ilk  bora  qishloq 
liududidagi  suvga serob,  unum dor yerga joylashgan.  Keyinchalik  bu  yerga o'zbek 
vii  boshqa  qirg'iz  urug'lari  ham  kelib joylashganlar,  Qishloq  esa  bu  yerdagi  ariq 
bo'yiga  birinchi joylashgan  urug'  nomi  bilan  -   Ariqbag'ish  deb  atala  boshlagan. 
Yillar o'tishi  bilan A riqbag'ish -  A rbag'ishga aylanib ketgan.
Mazratishoh.  Qishloqning  nomlanishi  haqida  shunday  rivoyat  mavjud: 
Aytishlaricha,  Said  Abdullo  Qalandar at-Termiziy,  ya'ni  Said  A bdullo  milodning 
Inxminan  VIII  asrlarida Term iz  shahrida podsholik qilgan  kezlari tushlarida taxtni 
lnshlab  ketish,  hukm dorlikdan  voz kechish  haqida da'vat  b o 'lar edi.  Said  Abdullo 
Omnga  amal  qilib,  mulkini  tark  etib  y o 'lg a  tushadi.  Bir  necha  yil  qalandirlikda 
yurib,  ustozlar  ta'lim ini  oladi,  kamolotga  erishadi  va  Hazratishoh  qishlog'i 
liududiga  kelib  o'm ashadi.  U  kishi  zehni  o 'tkir,  aql-zakovatli  bo'lgani  sabab


hamma  hurm at  yuzasidan  “H azratishohim ”  deb  ataydilar.  Qishloq  nomini  shu 
rivoyat bilan  bog'laydilar.
Alixon.  Alixon  X VII  asrda  qishloq  sifatida  shakllangan.  M a’lum otlarga 
k o 'ra,  qishloq  o 'm i  qadim da  to 'q ay zo r  bo'lagan.  Ilk  bora  A lixon  ismli  kishi 
ovchilik  qilgani  kelib,  shu jo y g a  o 'm ash ib   qoladi.  K eyinchalik  qishloq  nomi  shu 
ovchi  nomi  bilan atala boshlangan.
Beshtol.  M a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  hududi  bundan  bir  necha  yuz 
yillar  avval  to'qayzor  b o 'lg an   va  bu  yerdagi  k o 'l  b o 'y id a  besh  tup  tol  boigan. 
N atijada,  keyinchalik paydo b o'lgan qishloq nomi  ham besh tol  deb atalgan.
Guldirov.  M a’lum otlarga  qaraganda,  o 'tm ishda  qishloq  hududida  ko'plab 
ming  ko'zli  buloqlar  bo'lgan.  Ularadan  k o 'p   m iqdorda  suv  xosil  bo'lib, 
balandliklardan  va  odam lar  o'm atg an   novlardan  sharsharaday  shovqin  solib 
oqqan.  Qisloq nomi  ham  shu  bilan bog'liq  b o 'lib, “ G uldir-ob”dan  olingan.
M uchum.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qadim da  bu  yerda  Hazratishohbuva 
degan  kishi  yashagan.  U ning  uch  o 'g 'li  bo'lib,  yer,  m ol-m ulkini  o 'lim i  oldidan 
ularga  “ Bu  sening  muchang.  m ana  bu  seniki”  deya  b o 'lib   bergan.  “M ucha”  so'zi 
“ b o 'la k ”,  "tegishli”,  “qarashli”  m a'nolarini  anglatgan.  Davrlar  o 'tg an   sari 
"m ucha”  so'zi  ham o'zgarib, “ m uchum ”  shaklini olgan.
K o'shan.  Q ishloq  hududida  Sovuqbuloq,  Q ozonbuloq,  Saratonbuloq  kabi 
o 'ndan  ortiq  buloq  m avjud  bo'lgan.  Q ishloq  shu  buloqlardan  suv  ichadi  va  bu 
buloqlar 
qishloqning 
tashkil 
topishida 
muhim 
aham iyat 
kasb 
etgan. 
M a'lum otlarga  qaraganda,  dastlab  qishloqqa  Jiydakapa  tom ondan  to 'rtta   oila 
k o'chib  kelib  joylashgan.  Bahavo  va  yerlari  unum dor  bo'lgani  uchun  ular  nima 
eksa  m o'l  xosil  olaverishgan.  Shuning  uchun  aholi  qishloqni  G ulshan  deb 
ataganlar.  V aqtlar o 'tish i bilan bu  so 'z  K o'shanga aylanib  ketgan.
Laskidon.  Q ishloqning  nomlanishi  haqida  m a'lum otlar  kam.  M a'lum otlarga 
qaraganda,  qadim da  bu  qishloq  hududida  hech  qanday  ekin  bitmagan. 
K eyinchalik  odam lar  k o 'ch ib   kelib,  suv  chiqarishgan,  dehqonchilik  qilib  yerga 
don  sepishgan.  Hosil  m o 'l  va  sifatli  bo'lgan.  Shunda,  bu  yerlar  “asli  don” 
yetishtiradigan  jo y lar  ekan,  deyishgan.  “ Laskidon”  nomi  m ana  shu  “ asli  don” 
iborasidan  kelib chiqqan degan  fikirlar bor.
Oyqiron  (Ayqiron).  R ivoyatlarga  qaraganda,  o 'tm ishda  qishloq  o 'm i  k o'l, 
qam ishzor  va  to'qayzorlardan  iborat  bo'lib,  ayiqlar  uchun  m akon  hisoblangan. 
Asta-sekinlik  bilan  aholi  ko'payib,  ayiqlar  y o 'q o lib   ketgan.  Shu  tariqa  qishloq 
Ayqiron  (ayiqlarga qiron  kelgan) deb atala boshlagan.
Oqterak.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  taxm inan  220  yil  ilgari  paydo 
bo'lgan.  Nom lanishi  O qterakota  ismli  avliyo  nomi  bilan  bog'liq.  Bu  qishloqda 
O qterakota nomli  qabriston ham  mavjud.
Prat.  Tabiati  so'lim ,  20  dan  ortiq  buloqlari  mavjud.  Shu  sababli  bu  yemi 
Sullibuloq  qishlog'i  ham  deb  atashadi.  A ytishlaricha.  A vliyo  Sultoni  Vaysning 
onalari  Bibiroxat  shu  yerda  yashaganlar.  O dam lar  Sultoni  Vaysni  ziyorat  qilgani 
uning  xuziriga  kelganlarida  u  kishi  "M endan  oldin  pirim iz-onam izni  ziyorat 
qilinglar.  chunki  pir-hayot  dem akdir”  der  ekanlar.  Prot  -   “ Pir  -   hayot” so ‘zidan 
kelib chiqqan deyishadi.
Y angiqo'rgon  tum anidagi  yirik  qishloqlardan  biri  N anay  hisoblanadi.  Nanay 
O 'rta  Osiyodagi  qadim iy  nom lardan  biri.  N anay  (Nanayya,  N ani)  Mesopota-


miyada  iloh  hisoblangan.  Keyinchalik,  O 'rta Osiyo zardushtiylari  uni  unumdorlik 
xudosi  deb  tan  olganlar.  Nanay  toponimi  Nanay xudosi  nomidan  olingan  bo'lishi 
mumkin.
Iskovot.  M anbalarga  ко  ra,  qishloq  XVI  asr  o'rtalarida  paydo  bo'lgan. 
Iskovot toponimi  esa  Eski  obod  atamasining buzilgan  shakli hisoblanadi.  Ya'ni. 
qadim da barpo etilgan yer demakdir.
Qizilyozi.  Qishloqda  lolazor,  ko'ngilyozar joylar  k o 'p   bo'lganligi  uchun 
shunday  atalgan  degan  fiklar  mavjud. 
Shuningdek,  Qizilyozining  lug'aviy 
m a'nosi,  qizil dasht, qizil  sahro,  qizil  cho
‘1
 
demakdir.
Qizariq.  Rivoyat  qilishlaricha,  Qorapolvon  bobo  ismli  zot  shu  yerlarda 
yashagan  va  40  yigitni  qishloq  yaqinidagi  buloqlar suvini  olib  kelish  uchun  ariq 
kavlashga jalb   etadi.  Buvicha  ismli  qiz ularga ovqat pishirib  beradi.  Yigitlar dam 
olayotgan  vaqtda  Buvicha  ketmon  bilan  ariqni kovlab  bitiradi  va  suvni  qishloqqa 
kirishini  ta  minlaydi. Ariq.  keyinchalik mazkur qishloq  uning nomi  bilan ataladi.
Qoramurt.  Qoramurt  degan  o ‘zbek  urug'i  mavjud.  Qoramurut  -   “qora 
m o 'y lo v ’  degan m a’noni  bildiradi.
Bekobod.  M a  lumotlarga  ко  ra,  bundan  300 yil  oldin  bu  qishloqqa  ko'chib 
kelgan  beklar  avlodidan  bo  lgan  Saidbobo,  Saidkalon  Term iziylar  asos  solgan. 
U ishloq ularning sharafiga Bekobod deb atala boshlagan.
Zarkent.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloqqa  bundan  900-1000  yil  oldin 
nsos  solmgan.  Zarkent  toponimini  Zarharid.  Zarkon,  Zarlikent  atamalari  bilan 
bog'laydilar.
Poromon.  Poromon  toponimi 
Poranon”,  "Qoianon”  nomlaridan  kelib 
chiqqan  degan  fikrlar  mavjud.  Shuningdek,  qishloq  toponimi  uning  joylashgan
о  m idan  kelib  chiqib,  ayvondagi  piramonga  o'xshashligiga  qarab  shunday 
utalganligi  ham  qayd etilgan.
К о  kyol.  Ко  kyol  toponimini  ко  к jarlik”  nomidan  olingan  fikrlar  mavjud. 
Shuningdek,  ко  kyol  nomi  shu nomli  urug'  nomidan olingan bo'lishi  mumkin.
Dehqonobod.  Q ishloqqa  1981-yilda  tumandagi  “G ulshan”  davlat  xo'jaligi 
rahbari  Dehqonboy  Boltaboyev tashabbusi  bilan  asos  solingan.  Qishloq  nomi  shu 
odam ning ismidan  olingan.
Nov.  Qishloqning  nomi  nov,  tamov  degan  so'zlardan  olingan.  0 ‘n g ‘or, 
Sulon  kabi  tog  lardan  oqqan  sel  Qoraqurum  soyidan ju d a  tez  o'tishi  va qishloqqa
l.shonariq  suvining  yog  och  nov  orqali  o'tkazilganligi  uchun  shunday  atalishiga 
sabab bo'lgan.
Oqtom.  M ahalliy  aholining  aytishicha,  qishloq  nomi  1300  yilcha  muqaddam 
Xazrat  A lining  do  sti  — sahobai  Oqtom  ismli  kishining jixod  urushlari  natijasida 
shu yerlarda vafot etishi  va dafn etilishi  bilan bog'liq.

Rovot.  Rovot  -   rabot  ya  ni  qo  nalg'a,  manzil  m a'nosidan  tashqari,  forscha 
roh  , 
rov  -   yo 
1
  va  so  g  dcha  vot”  -   kesishish  so'zlarining  birkmasidan 
tuzilgan  degan  fikrlar  ham  mavjud.  Qadimda  karvon  yo'llari  kesishgan  joy 
bo'lgani  uchun shunday atalgan degan taxminlar mavjud
G  ovazon.  Aytishlaricha,  Podshootasoy  XIX  a sn rn g   boshida  o'zanini
о  zgartirib,  atrofga katta  zarar yetkazgan  Aholi  sel yo'liga g ‘ov 
to'siq  qurishga 
otlangan.  Inshoot  qurilishi  ibtidosi  yoki  yakunlanishi  azon  paytida  sodir  bo' lgan.


A na  shu  “ A zondagi  g 'o v ” ,  “ g'o v i  azon”  birkmasidan  qishloq  nomi  kelib  chiqqan 
degan  fikrlar mavjud.
Sangiston.  Q ishloq  geografik  o 'rnidan  kelib  chiqqan xolda,  sanglik -  toshloq 
jo y  degan  m a'noni bildiradi.
Dum ar  (D o 'mar)  -   N orin  tum anidagi  qishloqlardan  biri.  Shuningdek, 
U ch q o 'rg 'o n   tum anida  ham  shunday  qishloq  mavjud.  Dumar  toponimi  e ’tibor 
bersak,  F arg'ona  vodiysi  qipchoq  urug'laridan  biri  dum ar  (tumar)  deb  atalgan. 
Shuningdek,  qirg'izlarning  b o 'sto 'n .  jo 'o 'k e s e k   qabilalarining  ham  bir  urug'i 
dum ar  deb  atalgan.  Shuningdek,  m a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  hududiga 
F arg 'o n a  viloyatining  B esarang  qishlog'idan  bir  g'uruh  odamlar  k o'chib  kelib, 
qishloqqa  asos  solishgan.  U lar  orasida  bo'lgan  tojik  millatiga  mansub  kishi  bu 
yerda  ikkita  katta  ilonni  k o 'rib   qoladi  va  “ Du  m or”  deb  qichqirgan.  Shu  tariqa 
qishloq nomi  Dum or,  D o 'm ar b o 'lib   ketgan emish.
N orinkapa.  M a’lum otlarga  ko'ra,  qishloq  toponimi  Norin  daryosi  nomi 
bilan  b o 'g 'liq .  T oponim ist  E.  M.  M urzoyev  fikricha,  Norin  toponimi  m o 'g 'u l 
tilida  “ serquyosh,  o fto b ro '”,  “ go'zal  jo y ”  degan  m a’nolami  bildiradi.  Q irg 'iz 
olimlari  В.  M.  Y unisaliyev,  S.  Q udoyberganovlam ing  fikricha,  N orin  “tor 
kam bar’’  degan  so 'z,  shu  bilan  birga,  norin  degan etnonim  ham  bor:  o'zbeklarning 
laqay,  yuz qabilalari,  shuningdek F arg'ona qipchoqlari  tarkibida norin  u rug'i qayd 
etilgan.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  XVIII  -   XIX  asrlarda  balchiq.  botqoq 
yerlar  va  k o 'lla r  o 'rn id a  tashkil  topgan.  Baliqchi.  Shaxand  va  boshqa 
qishloqlardan  k o 'ch ib   kelgan  kishilar  Norin  daryosi  b o 'y ig a  kapalar  tikib 
ovchilik.  chorvachilik,  dehqonchilik  bilan  m ashg'ul  bo'lganlar.  Q ishloqning nomi 
ni  kelib chiqishi  ana shu jarayon  bilan  bog'liq.
K atta O 'lm as.  M a'lum otlarga qaraganda,  qishloqqa Q o'qonning shu nomdagi 
qishlog'idan  k o 'ch ib   kelgan 
200
  ta oila asos solgan  va qishloq  nomi  ham  k o'chib 
kelgan  aholining dastlabki  qishlog'i  nomidan olingan.
M arg 'izo r -  N orin  tum anidagi  qishloqlardan  biri.  M a'lum otlarga  qaraganda. 
qishloq  aholisi  Pop  tum anidagi  shu  nomli  qishloqdan  k o 'chib  kelgan  va  uning 
nomi  ham  o 'sh a   qishloq  nomi  bilan  -   M arg'izor  deb  atalgan.  M arg'izor  toponimi 
haqida turli  xil  farazlar mavjud.  Tarixda m arg'i  qabilasi  ham  bo'lgan.  U lar o'tloq. 
suvlik  yerlarda  yashaganlar,  M arg'zor  deganda  o'rm oncha.  yashil  yer,  o 'tlo q  jo y  
tushuniladi.  Shuningdek,  M arg'  so'zi  qadimgi  s o 'g 'd   tilida  “ buloq"’  m a'nosini 
ham  anglatadi.  Tojik  m um toz  adabiyoti  tilida  qadim dan  mavjud  bo'lgan  m urg' 
so'zi:  o 't.  maysa,  alaf,  m aysazor.  y a'n i  m arg'zor,  cham anzor  m a'nolarini 
anglatgan.  M arg ',  m arg 'zo r  so'zi  eski  o'zbek  tilida.  jum ladan  A lisher  Navoiy 
asarlarida  ham   uchraydi:  m arg'  -   o 't.  hayvonlar  yeydigan  o'sim lik,  m arg 'zo r  -  
o 'tloq.  hayvonlar  o 'tlaydigan  joy.  "N avoiy  asarlari  lug‘ati”da  m arg',  m arg'zor 
so'zlarining arabcha deb belgilanishiga qo'shilib bo'lm aydi.
C ho'ja.  Q ishloq  qadim da daryo  bo'ylab ancha m asofaga cho'zilgan.  Shuning 
uchun  uni  C h o 'ziq   deb  ataganlar.  Yillar  davom ida  bu  nom  C h o 'jag a  aylanib 
ketgan.
P olvonko'l.  A ytishlaricha.  qishloq  hududida  oldinlari  k o 'l  va  qam ishzorlar 
k o 'p   bo'lgan.  Turli  hududlardan  kelgan  aholi  bu  yerlam i  o'zlashtirib,  qishloqqa 
asos solgan  va qishloq nomi  uning o'm idagi  ko'llardan  birining nom idan olingan.


So'zoqovul.  Qishloq  nomi  bu  yerga kelib,  unga  asos  solgan  So'zoqboy  ismli 
boyning nomi  bilan ataladi.  Sho‘rolar davrida qishloq  T el’man deb ham  atalgan.
To‘da.  Qishloq  nom ining  kelib  chiqishi  haqida  turli  xil  farazlar  mavjud. 
T o 'd a  toponimi  -   “bir  to ‘da,  bir  guruh”  m a’nosida  qo'llaniladi.  XIII  asrda  bu 
liududdagi  xosildor  yerlarga  odamlar  ko'chib  kelishib,  кара  qurib,  to 'd a-to 'd a 
bo'lib  yashaganlar.  Shu  tufayli  qishloq  T o 'd a  deb  atalgan.  Shuningdek,  shu  nom 
bilan  ataluvchi  etnonim  ham mavjud.  Kenagas o'zbeklarining bir urug'i to 'd a  deb 
utalgan.  Boshqa  bir  farazga  k o ‘ra,  qishloq  aholisining  asosiy  qismi  Pop 
tumanidagi T o 'd a  qishlog'idan ko'chb kelganligi  sababli  shunday atalgan.
N orin  tum anidagi  qishloqlardan  biri  -   Yashiq  hisoblanadi.  U chqo'rg'on 
lumanida  ham  shu  nomli  qishloq  mavjud.  Yashiq  -   o ‘zbeklaming  qadimiy 
urug'laridan  birining  nomi.  Mahmud  Q oshg'ariyning  ta'kidlashicha,  yashiq  -  
quyosh demakdir.
X o‘jaobod  -   N orin  tum anidagi  qishloq.  M a'lum otlarga  ko'ra,  bu  qishloqqa 
Pop  tum anida joylashgan  X o ‘jaobod  nomli  qishloqdan  ko'chib  kelgan  aholi  asos 
solgan va qishloqning nomi ham o 'sh a  qishloq nomi  bilan X o‘jaobod  deb atalgan.
Qorateri.  Aytishlaricha,  qadim da  avliyolar  ot  minib  kelar  ekanlar,  ulam ing 
otlari  shu  yerga  kelganda  qora  terga  botib  ketgan  emish.  Shu  bois  ular  bu joyga 
tushib  dam  olish  uchun  manzilgoh  barpo  etganlar.  Qishloq  nomi  shundan  kelib 
chiqqan deyishadi.
0 ‘lmas.  M a'lum otlarga  qaraganda,  istiqlolchilik  harakati  davrida  (1917  - 
1920)  bir  guruh  vatanparvarlar  bosqinchilardan  yashirinib  tirik  qolganlai  va  shu 
qishloqqa asos solganlar. 
0
‘lmas nom ining kelib chiqishi  bosqinchilar qirg'inidan 
o'lm ay qolgan  istiqlochilarga atab  shunday atalgan.
Qozoqovul.  M a'lum otlarga  qaraganda,  o'tm ishda  bu  yerga  kelib  o'm ashib 
qolgan  qozoqlar  qishloqqa  asos  solishgan.  Shuning  uchun  qishloq  nomi  ham 
Oozoqovul  deb atalgan.
Kemaboshi.  Qishloq  Q oradaryo  bo'yida  joylashgan  bo'lib,  qadimda  kema 
yordam ida  Chinobod  qishlog'i  (Andijon  viloyati)  ga  o'tib  turilgan.  Qishloq 
nomining kelib chiqishi  shunga bog'liq.
P o p   va  C h u s t   t u m a n l a r i   s h a h a r   va  q i s h l o q la r i   t o p o n im i k a s i.  
Pop  - 
yurtim izdagi  qadim iy  shaharlaridan  biri,  F arg'ona  vodiysi  “ darvozasi”  hamdir. 
Pop  toponimi  haqida ham  turli  xil  m a'lum otlar mavjud.  IX  -  X  asrlarda yashagan 
arab  tarixchisi  ibn  H urdodbeh  va  Istahriy  tom onidan  yozilgan  asarlarda  “Pop” 
so'zi  "B ob” deb tilga olingan bo'lib,  bu arabcha “darvoza”  m a'nosini  anglatadi.
983-yilda  yozilgan  nom a'lum   muallifning  qalamiga  mansub  “Hudud-ul- 
olam”  (“Olam  chegaralari”)  nomli  asarning  “M ovarounnahr  viloyati  va  uning 
shaharlari”  deb  nom langan  qismida  “ Pob”  toponimi  yozilib,  bu  o 'lk a
l-urg'onaning  savdo  y o 'lid a  joylashgan  obod  shaharlardan  biri  sifatida 
lu'rillangan.  Zahiriddin  M uhammad  Bobur  o'zining  “Bobum om a”  asarida  ham 
Pop  q o 'rg 'o n i  haqida  so 'z   yuritiladi:  “A xsining  berk  qo'rg'onlaridan  biri  Pop 
q o 'rg 'o n id ir....”.
Shuningdek,  m ashhur sharqshunos olim  V.  V.  Bartol’d m a’lum otlariga ko'ra, 
o ’rta  asrlarda  Turkistonda  islom  dinining  tarqalishuga  katta  hissa  qo'shgan  kishi 
Ismi  oxiriga  ham  bob  so 'zi  qo'shub  aytilgan.  Misol  uchun,  Abdurahmon  Jomiy- 
ning  “N afohotul-uns”,  A lisher  Navoiyning  “Nasoyim ul  muhabbat”  asarlarida


Hazrati  Bob  Farg'oniy  haqida m a'lum ot berilib,  ul  zotning ismlari  U m ar ekanligi, 
Farg‘ona  vodiysi  tom onlarda  ulug'  shayxlar,  avliyolarni  “bob"  deb  atalishini 
m a'lum  qilingan.  Hazrati  Bob Farg'oniy (X asr) Popga dafn etilgan.
M arg'izor.  M arg'izor  toponimi  haqida  turli  xil  farazlar  mavjud.  Tarixda 
m arg'i  qabilasi  ham  bo'lgan.  U lar  o'tloq,  suvlik  yerlarda  yashaganlar,  M arg'zor 
deganda  o'rm oncha.  yashil  yer,  o 'tlo q  jo y   tushuniladi.  Shuningdek.  M arg'  so'zi 
qadim gi  s o 'g 'd   tilida  “buloq”  m a'nosini  ham  anglatadi.  Tojik  m um toz  adabiyoti 
tilida  qadim dan  mavjud  b o 'lgan  m urg'  so'zi:  o 't,  maysa,  alaf,  m aysazor,  y a'n i 
m arg'zor,  cham anzor  m a'nolarini  anglatgan.  M arg',  m arg'zor  so'zi  eski  o 'zbek 
tilida, jum ladan  Alisher  N avoiy  asarlarida  ham  uchraydi:  m arg'  -  o 't,  hayvonlar 
yeydigan  o'sim lik,  m arg'zor -  o'tloq,  hayvonlar o'tlaydigan joy.  “N avoiy  asarlari 
lug‘ati” da  m arg',  m arg'zor  so'zlarining  arabcha  deb  belgilanishiga  qo'shilib 
bo'lm aydi.
Chodak.  Chodak  toponimi  joylashgan  geografik  o 'm ig a   qarab  tojikcha 
“Chohi  deh" - “chuqurdagi qishloq” m a’nosini qo'llaniladi.
G 'urum saroy.  Qishloq nom ini kelib chiqishi  haqida quyidagi  rivoyat mavjud: 
Axsi,  M unchoqtepa  kabi  harbiy  istehkom  uchun  qulay  bu  qishloqqa  m inglar 
avlodidan  b o 'lg an   beklar  q o 'rg 'o n   qurishgan.  Bu  yem i  “G 'urum saroy”  ya'ni, 
g'u ru m   -   y ig'in,  sar  -   bosh,  on  -   lar,  y a'n i  “Boshliqlari  yig'indagi  jo y ”  deb 
ataganlar.  Y ana  boshqa  bir  rivoyatga  ko'ra,  Sirdaryoning  o ‘ng  q irg 'o g 'id a  
jolashgan  G 'urum saroy  qishlog'i  Buyuk  ipak  y o 'lid a  joylashgan  va  turli  sayyoh 
va  savdogarlarning  to'planib  karvon  hosil  qilish  jo y ig a  aylangan  edi.  Bundan 
xabar  topgan  Q o'qon  xoni  to g '  joyi  undirish  va  o 'z   nazoratida  ushlab  turish 
m aqsadida  X urram   ismli  xizm atchisini  yuboradi.  U  saroy  qurdirib,  yo'lovchilar 
uchun  sharoit  yaratadi  va tildan-tilga,  yurtdan-yurtga “X urram -saroy”  nomi  bilan 
o 'tib ,  bizga G 'urum saroy bo 'lib  yetib kelgan.
B otir  bo'tka.  Qishloqning  tashkil  topishi  va  rivojlanishiga  katta  hissa 
q o 'sh g an  Botirali  D o'ltayev nomidan olingan.
Beshsari.  Beshsari  nomli  qadim gi  qoraqolpoq  u ru g 'i  mavjud  bo'lgan.  XVII -  
X VIII  asrlarda  F arg'ona  vodiysiga  qoraqalpoq  urug'lari  k o'chib  kelib.  Sirdaryo 
bo'y larig a  joylashgan.  Qishloq  nomi  ham  unga  asos  solgan  qoraqalpoqlam ing 
beshsari  u ru g 'i  nomidan olingan.
Iskovut.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloqning  qadim iy  aholisi  XIX  asr 
ikkinchi  yarm ida  Sirdaryo  bo'yidagi  G adoytopm as  qishlog'idan  ko'chib  kelgan. 
Qishloq  atrofidagi  yerlar  bu  vaqtlarda  ‘‘Eski  obod”  deb  yuritilgan.  N atijada,  bu 
yerga  k o 'ch ib   kelgan  G adoytopm asliklar  bu  yem i  “ Eski  obod”  deb,  ya'ni 
qadim da  obod  etilgan  yer  deb  ataganlar.  Keyinchalik,  Eskiobod  so 'zi  Iskovutga 
aylanib  ketgan.  Shuningdek,  Iskovut  so 'zi  “ Iskab  o 't”  jum lasidan  kelib  chiqqan 
degan m a'lu m o tlar ham  bor.
Sang.  Qishloqni  Sang  deyilishi  bilan  bog'liq  bir  necha  rivoyatlar  mavjud. 
Arab  xalifaligi  tomonidan  tayinlangan  Q utayba  lashkarboshilaridan  Shifozilning 
o 'g 'li  Hasti  Jalil  Hasan  Chustni  bo'ysindirib,  qaytishda  qishloqqa  kelib  suv 
so'raydi.  Hech  kim  suv  berm agach:  “Odamlari  toshdan  ham  qattiq  ekan”  degan 
emish.  Yana  bir  rivoyatda  aytilishicha,  X o 'ja   A bdulloh  A nsoriy  va  X o 'ja 
Ibodulloh  A lam doriylam i  daft  etish  uchun  qabr  qazilganda  yer  qattiq  chiqqan,


sliunda  arablar “ Sangzarang  budast”  degan  ekanlar.  Shu  bois  qishloq  Sangzarang 
deb atalib ketgan emish.
U yg'ur.  Aytishlaricha,  XIII  asr  oxiri  -   XIV  asr  boshlarida  Xorazm 
lom onlarda  m ang‘itlar qishloq  hududiga  ko'chib  kelgan  va  Sirdaryo  b o ‘ylaridagi 
tepaliklarda  g ‘or  qazib  yashaganlar.  Shundan  U yig‘or  so‘zi  kelib  chiqqan. 
Shuningdek. 
ko‘chib  kelganlar  X orazmning  Q o ‘shko‘pir  tumani 
Uyg‘ur 
qishlog‘idan  bo'lganliklari  uchun  bu  qishloq  ham  U yg‘ur  deb  atalgan  degan  fikr 
hum mavjud.
Kelachi.  Q ishloq  toponimi  haqida  quyidagi  rivoyat  mavjud:  qadimda  uch 
og'a-ini  qishloq  hududiga  kelib,  ovchilik  bilan  shug‘ullangan.  Ulardan  biri  daryo 
sohilidagi  to ‘qayzorga kelib  bir necha  kun  m obaynida ov  qilgan 
0
‘ljalar ko'pligi 
uchun  "'Ey  ovchi  bo'lsang  kelaver”  deb  o g ‘a-inilarini  chaqirgan.  Shundan 
“ Kelovchi”  nomi  kelib  chiqib,  keyinchalik  paydo  boMgan  qishloq  Kelachi  deb 
atala boshlagan.
Kenagas.  Tarixiy  manbalardan  m a'lum ki.  XVII  -   XVIII  asrlar  davomida 
ko‘plab  qoraqalpoq  urug'lari  Farg‘ona  vodiysiga  kelib  joylashgan.  Shu 
qabilalardan  biri  -   kenagaslar  bo'lib,  ular  shu  qishloq  hududiga  o ’rnashib 
qolganlar va ular asos solgan qishloq  Kenagas deb atala boshlagan.
Chorkesar.  Qishloq  hududida  miloddan  avvalgi  III  -   II  va  milodiy  V  -   VI 
nsrlarga  oid  m ug‘xonalar,  o ‘tov  shaklidagi  tosh  maqbaralar  topilganligi  uning 
tarixi  qadimiyligini  ko’rsatadi.  Q ishloqning  Chorkesar  deb  atalishiga  sabab 
quyidagi  m a'lum otlar  mavjud:  “Chorkesar”,  tojikcha  "chor”  va  "kesar” 
so'zlaridan  tashkil  topgan,  ya'ni  to ‘rtta  keskir,  chaqqon,  uddaburon  aka-ukalar 
Omonlaylak,  Varzik,  Soymachit,  Q oraqo‘rg ‘onlar  qishloqqa  asos  solgan  bo'lib. 
hozirda  ularning  nomlari  bilan  ataluvchi  urug'lar  mavjud.  Shuningdek,  qadimda 
Pop,  Olmos,  Chodakka  olib  boruvchi  to 'rt  (chor)  tomondan  kelgan  yo'llar 
kesishgan jo y d a joylashganligi  sababli  qishloq  -   Chorkesar  deb  atalgan.  Boshqa 
bir  m a'lum otlarga  ko'ra,  qishloq  aholisi  bir  so'zli,  cho'rtkesar  bo'lgan  uchun 
qishloq  ham  C ho'rtkesar deb  atalgan  va  keyinchalik  Chorkesarga  aylanib  ketgan. 
Qishloq  hududida  o'tgan  asr  50-yillarida  uran  rudasi  qazib  chiqarilishi  natijasida 
Chorkesar nomli  shaharcha ham barpo etilgan (1957).
Madaniyat.  Q ishloqning qadimiy nomi  Jarqo'ton  bo'lib, jarlik yoqasidagi joy 
m a'nosini anglatadi. Qishloq  1983-yildan  Madaniyat deb atala boshlagan.
Qasarak.  Aytishlaricha,  Qasarak  toponimi  shu  yerda  o'suvchi  gasarak 
o'sim ligi  nomining o'zgargan shaklidir.
Parda Tursun.  Qishloqning qadimgi  nomi  M ozor hisoblanadi.  Rivoyat  qilish­
laricha,  VIII  asrda  g'ayridinlarga  qarshi  janglam ing  birida  xalok  bo'lgan  Zay- 
nobiddin  (Imom  Ota)  shu  yerga  dafn  etilgan.  Q ishloq  hududida  Imom  Ota  nomi 
bilan  ataluvchi  ziyoratgoh  mavjud.  Parda  Tursun  nomi  esa  qo'shni  Chorkesar 
qishlog'ida  tug'ilgan  adib,  yozuvchi  Parda  Tursun  ( 1909-1957-yillarda  yashab 
o'tgan.  “
0
‘qituvchi”  romani  va  bir  nechta  hikoyalar,  to'plam lar  muallifi)  nomi 
bilan bog'liq.  1967-yildan  M ozor qishlog'i  Parda Tursun deb atala boshlgan
Maydamillat.  M aydam ilatning  qadim iy  nomi  Kichik  Mullaobod  bo'lib.  asos 
solgan  odam  nomi  bilan  bog'liq.  Keyinchalik  qishloqqa  M aydamillat  nomi 
berilgan.  Chunki,  qishloqqa  atrofdagi  qishloqlardan  ko'plab  oilalar  ko'chib  kelib


joylashgan.  A trofdagilar  ularni  oz  sonli,  mayda  m illat  kishilar  deb  atagan  va 
qishloq ham  M aydam illat deb atala boshlangan.
Naym an.  Qishloq  nomi  turkiy  xalqlarning  nayman  urug‘i  bilan  bog'liq. 
Q ishloq  hududiga dastlab  shu  urug‘  vakillari  kelib joylashgan,  qishloq  nomi  ham 
shu  urug'  nom idan  olingan.  Shuningdek.  M ingbuloq  tum anida  ham  shunday 
ataluvchi  qishloq  mavjud.
K o’rnos.  Qishloq  to g
1
  etagida  joylashgan  bo'lib,  geografik  joylashuviga 
qarab,  “ ko'rinm as"  deb  atalgan.  K eyinchalik  fonetik  o'zgarishlar  natijasida 
K o'rinm as -  K o'm osga aylanib ketgan.
Navbahor. 
M a'lum ki. 
1973-yil 
fevral 
oyidan 
boshlab, 
M arkaziy 
F arg'onadagi  ch o 'l.  qam ishzor, 
botqoq  va  qumliklardan  iborat  bo'lgan 
A chchiqko'l  mavzei  o'zlashtirila  boshlangan.  N avbaxorga  ham  shu  yili  asos 
solingan.  O 'zbekiston  SSR  raxbari  Sh.Rashidov  taklifi  bilan  qishloqqa N avbaxor 
nomi  berilgan.  Respublika  raxbari  qishloqdagi  birinchi  uyga  dastlabki  g'ishtni 
q o 'y ib  bergan.
O ltinkon.  Qishloqning  qadim gi  nomi  Chodakboshi  bo'lgan  (qishloqning jo y ­
lashgan o 'm ig a  nisbatan shunday atalgan).  1951-yilda qishloq  hududida oltin  koni 
borligi  aniqlangan.  1957-1964-yillarda  bu  tasdiqlanib,  amaliy  ishlar  boshlangan. 
1967-yilda Chodakboshi  q ishlog'ida oltin  koni  ochilishi,  qishloq  shaharcha  tusini 
olganligi munosabati  bilan  u n g a -  O ltinkon shaharchasi  nomi  berilgan.
Pungon.  M a'lum otlarga  qaraganda,  Buyuk  ipak  y o 'li  b o 'yida  joylashgan 
qishloq,  arablar  istilosidan  ham  avval  mavjud  bo'lgan.  Uning  qadim iy  nomi 
Pumbakon,  y a'n i  paxta koni  deb atalgani  haqida tahm inlar mavjud.  Biroq.  Pungon 
toponimi  haqida aniq  m a'lum otlar yo'q.
Rezak.  Rivoyat  qilishlaricha  qishloq  ming  yildan  ortiq  tarixga  ega.  Buloqlar 
k o 'p   bo'lganligi,  qishloq  suvga  serobligi  uchun  “ Rezak”  -   har  qasridan  suv 
quyiladigan jo y  m a'nosini  anglatadi.
T ep aq o 'rg 'o n .  T ep a q o 'rg 'o n  toponim iga e ’tibor beradigan bo'lsak,  qadim dan 
O 'rta   O siyo  hududida  “ S u ’niy  tepalik” lar  mavjud  bo'lgan  va  bu  tepaliklar 
yaqinlashib  kelayotgan  dushm andan  ogoh  bo'lish  uchun  bir  biridan  ko'rinadigan 
tepaliklarda olov yoqish,  tutun  chiqarish yoki  boshqa bir yo'l  bilan  xabar berilgan. 
T ep aq o 'rg 'o n   toponimi  ham  shunday  tepaliklar  bilan  bog'liq  bo'lishi  ham 
mumkin.  Shuningdek,  qishloq  o 'm id ag i  tepalikka  atrofi  aylana  qilib  q o 'rg 'o n  
qurilgan.  Tepalik  ustidagi  q o 'rg 'o n   nomidan  kelib  chiqib  qishloq  T ep aq o 'rg 'o n  
deb atalgan.
T o'da.  Q ishloq  nomini  ''to 'd a ”  nomli  turkiy  qabilalarga  m ansub  urug' 
nomidan  kelib chiqqan degan  faraz mavjud.
X onobod.  A ytishlaricha,  Q oraboy M irza ismli  odam  Q o'qon xonligi  saroyida 
beklik  lavozim ida  xizm at  qilgan.  X onlar  bu  yerga.  ya'ni  Q oraboynikiga  dam 
olgani  kelib  turishgan.  Q ishloqning  Xonobod  deb  atalishi  shundan  deb 
hisoblashadi.
X o'jaobod.  R ivoyatlarga  qaraganda,  XIV  -   XV  asrlarda  X o'jakentlik  aka- 
uka X o n x o 'ja va T oshxo'jalar Sirdaryo bo'yidagi  unum dor yerlarga k o'chib kelib, 
b o g 'u -ro g 'lar  barpo  etganlar.  Keyinchalik  Q o 'qon  tom onlardan  bir  necha  oila 
kelib  o'm ashgan.  Shundan  so 'n g   tashkil  topgan  qishloq  X o'jaobod  y a'n i  X o'jalar 
obod  etgan jo y  deb atala boshlangan ekan.


Chinor.  Chinor  qishlog‘ining  o ‘rtasida  taxminan  120  yillar  oldin  ckilgan 
chinor daraxti borligi  uchun qishloq u nom bilan ataladi.
Yangiyer.  Y angier  yangi  tashkil  topgan  qishloqlardan  bo  lib,  1940-yilda 
Shim oliy  F arg 'o n a kanalining  ishga tushirilishi  natijasida  Chorkesar  qishlog'idan 
kelgan  aholi  yangi  yerlam i  o'zlashtirib,  qishloqqa  asos  solganlar.  Qishloq  nomi 
ham  shu tariqa Yangiyer deb aalgan.
C hig'anoq.  Sirdaryoning  keskin  burilishi  natijasida  qishloq  yaqinida 
chig'anoq  —  tirsak  xosil  bo'lgan.  Shundan  qishloq  nomi  ham  C hig'anoq  deb 
ataladi.
Chortoq.  M ahalliy  aholining  m a'lum otlariga  qaraganda,  XIX  asr  boshlarida 
qishloq  hududiga  Q o'qon  xonligidagi  beklam ing  oilalari  o'm ashgan.  Yangi 
tashkil  topgan  qishloqni  Jartog'  y a'n i  jarliklardan  iboorat  yer,  tepalik  atashgan 
ekan.  Bugungi  kungacha  qishloq  hududida  uchta  tepalik  saqlanib  qolgan.  Jartog' 
vaqtlar o 'tish i bilan C hortoqqa aylanib  ketgan.
Tikkaariq.  Dastlab  G 'urum saroyda  yashovchi  aholining  dala  xovlisi  sifatida 
shakllangan.  Shim oliy  F arg'ona  kanalidan  Sirdaryogacha  tikkasiga  ariq  tushgan. 
Qishloq nomi  ham shu  sababli Tikkaariq deb ataladi.
N am angan 
viloyatida  joylashgan 
qadimiy 
shaharlardan 
biri 
Chust 
hisoblanadi.  Chust  shahri  toponom ikasini  kelib  chiqishi  to 'g 'risid a  turli 
m a'lum otlar  mavjud.  M a'lum otlarga  ko'ra,  shahar  Chust,  Tuss  nomlari  bilan 
uchraydi.  Chust  toponom ikasiga  oid  dastlabki  m a'lum otlar  sharqshunos  olim  A. 
M iddendorf  (F arg'ona  vodiysi  ocherklari.  -   Sankt-Peterburg,  1882.)  asarida 
keltirilgan.  U ning  m a'lum otlariga  ko'ra,  shahar  yaqinida  tuz  qazib  chiqarilgan 
bo'lib,  shuning uchun  shahar nomi “Tuss” deb atalgan.
Shuningdek,  mahalliy  tilshunoslar  fikricha,  Chust  so'zi  forscha  “tez”, 
"tezkor”  m anolarini  bildiradi.  Chust  shahri  tarixi  500  yildan  ortiq  davrni  o 'z  
ichiga  oladi.  U ning  oldingi  nomi  T oshqo'rg'on  bo'lib,  Karnon,  Olmos,  Baymoq.
1  oshloq  nomli  darvozalari  bo'lgan.  Rivoyat  qilishlaricha,  mashhur  alloma  Pop 
yiiqinidagi  C hodak qishlog'ida tug'ilgan  M avlona Lutfilloh  (XVI  asr) Chodakdan 
Axcha  qishlog'i  orqali  Karnonga,  m a'lum   muddatdan  so'ng  Chust  shahriga  kelib 
istiqomat  qiladi.  T osh q o 'rg 'o n d a  (Chustda)  bir  qancha  muddat  yashaganidan 
so'ng to sh q o 'rg 'o n lik  (chustlik)  keksalar u  kishini  mehnatini  qadrlamay  ranjitgan 
emish.  M avlono  Lutfilloh  Chustdan  chiqib  N amangan  tom onga  ketayotganlarida 
to sh qo'rg'onlik  (chustlik)lar  xazratni  noo'rin  xafa  qilishganini  bilib,  u  kishini 
qnytarib  kelish  uchun  bir  necha  kishini  yuboradilar.  Mavlono  Lutfillohga 
K c/aksoyga  borm asdan,  beriroqdagi  aylanm a  dovon  etagidagi  Beltosh  oldida 
uchratadilar va  Chustga  qaytishlarini  iltimos  qiladilar.  Shunda  M avlono  Lutfilloh 
“Chust  am aded”,  y a'n i  “tez  keldingiz”  degan  ekanlar.  Shu  bilan  shaharga  Chust 
nomi  berilganmish.
Shuningdek,  boshqa  bir  m a’lum otga  ko'ra,  T oshqo'rg'on  (Chust)  aholisi 
nsosan  tojik  m illatiga  mansub  bo'lib,  harakteri  jixatdan  tezkor,  ildam  va 
uddnburon 
bo'lgan. 
Ushbu 
xususiyatlariga 
qarab, 
M avlono 
Lutfilloh 
liisliqo'rg'onliklarni  Chuzdi  (tezkor)  deb  atagan.  Natijada,  T o shqo'rg'on  asta- 
4
i kmlik bilan Cuzd,  keyinchalik Chustga aylanib ketgan.
Olmos.  Olm os  yurtimizning  qadim iy  va  boy  tarixga  ega  bo'lgan 
qishloqlaridan.  Qishloq  nom ining  kelib  chiqishi  haqida  turli  xil  m a’Iumotlar


mavjud.  Ularning  biriga  k o 'ra,  O lmos  nomi  qishloqning  joylshgan  geografik 
o 'm id a n   kelib  chiqib  shunday  atalgan.  Xususan,  aytishlaricha  bu  qishloqda 
yshovchi  dehqonlar qishloqdan  o'tgan  soyga  (O lm ossoy) dam ba qurib,  soy  suvini 
unum dor yerlarga yo'naltirib,  ekinlardan  xosil  olishgan.  Biroq.  bahor oylarida  sel 
kelib,  bu  dam bani  tez-tez  buzib  ketgan.  K eyinchalik  sel  keladigan  soy  oqim iga 
m ustahkam   dam ba  qurib,  “ endi  bu  dambani  suv  ololm as”  -   deb  xotirjam 
bo'lishgan.  N atijada  yillar  o 'tib   “ololm as”  so 'zi  Olm osga  aylanib.  qishloq  ham 
shu nom bilan atala boshlangan.
Shuningdek,  yana  bir  m a’lum otga  ko'ra,  qishloq  hududida  tog'  va  buloq 
suvlari  yig'ilishidan  vujudga  kelgan  ko'l  mavjud  bo'lgan.  K o 'l  nihoyatda  shaffof 
va  toza  bo'lganligidan  uzoqdan  qaragan  kishiga  quyosh  nurida  huddi  olm osdek 
tovlanib  ko'rinishiga qarab,  bu joyni  “O lm os k o 'l”,  keyinchalik qishloq nomi  ham 
O lm oga aylanib ketgan  emish.
Y ana  bir  m a ’lum otga  ko'ra,  tog'  oldi  hududida  joylashgan  bu  qishloqda 
yashagan  aholi  mehnatkash,  q a ’tiy  va  keskin  fikrli  bo'lganligi  uchun  harakteriga 
ishora  sifatida  olm osdek  keskir  tabiatli  kishular  deb,  ular  yashaydigan  qishloqni 
esa Olm os deb atashgan ekan.
Shuningdek.  m a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  hududiga  Tojikistonning 
Hisor  viloyatidaning  O lm os  degan  qishlog'idan  hisorlik  o 'zb ek lar  kelib 
joylashgan.  Keyinchalik,  bu qishloq  ham O lmos deb atala boshlangan.
Olm os  toponim i  haqida  fikrlar  xilma  xil.  Biroq,  ko'plab  mutaxassislar 
qishloqning  geografik  jihatdan  joylashgan  o 'm id an   kelib  chiqqan  nomini 
haqiqatga yaqin deb hisoblaydilar.
Varzik.  M a’lum otlarga  ko'ra,  Varzik  -   fors-tojikcha  “ekinzor”  degan 
m a’noni  bildiradi.  Shuningdek,  Varzik toponimi  s o 'g 'd c h a  ikki  s o 'z  “ var” -  g 'ov, 
q o 'ra   va  “z,  ze”  so'zlaridan  tashkil  topgan,  y a ’ni  atrofi  q o 'rg 'o n li,  g 'o v   bilan 
o'ralgan joy,  yoki  q o 'rg 'o n c h a   “ soy  boyidagi  q o 'rg 'o n "  m a’nolarini  ham  berishi 
mum kin.  Chust  tum anidagi  yana  bir  qishloq  Varzigon  toponim iga  ham  shunday 
ta ’rif beriladi.
K arkidon.  Q ishloqning  tashkil  topish  tarixi  XV-XVI  asrlarga  borib  taqaladi. 
Tarixiy  m anbalarda  qayd  etilishicha.  “kar”  toponimi  hind-yevropa  til  oilasiga 
m ansub  bo'lib,  ‘'shahar” ,  “ uya”  degan,  "k i”  esa  “k o 'k ”,  ''to g '” ,  “tepa”  degan 
m a” noni  anglatadi.  Demak,  “ karki”  so'zi  tepadagi,  tog'dagi  qishloq  m a’nosini 
bildiradi.  Shuningdek,  qishloq  toponimi  haqida boshqa  m a’lum otlar  ham  mavjud. 
Xususan,  V.  N alivkin  qadim da  o'zbeklam ing  ming.  yuz,  qirq,  kerki,  qipchoq  va 
boshqa  u ru g 'lam in g   F arg'ona  vodiysiga  o'rnashganligi  haqida  m a ’lumot  beradi. 
Shundan  kelib  chiqib,  Karkidon  qishlog'ining  nomi  va  aholisi  kerki  urug'idan 
kelib  chiqqan  bo'lishi  mumkin.  Atamaning “don”  qo'shim chasi  -  “jo y ”,  “ m akon” 
m a’nosini  anglatadi.
G 'ova.  Qishloq ju d a  qadim iy bo'lib,  eram izning  I-IV  asrlariga oid  topilm alar 
topilgan.  G 'o v a  atam asining  asosiy  o'zagi  “ g 'o v ”  -   fors  tilida “ qishloq” ,  “ovul” 
degan m a ’noni  bildiradi.
Axcha.  M a’lum otlarga  qaraganda,  Axcha  XVII  asrda  poydo  bo'lgan.  A xcha 
nomi  esa,  shu nom  bilan ataluvchi  o 'zbek urug'laridan  birining nom idan olingan.


Baymoq.  Qishloq  XVI  asr  oxiri  XVII  asr  boshlarida  tashkil  topgan. 
Aiiimashunoslar  Baymoq  atamasi  -   "Ikki  to g ‘ning  yaqinlashgan  joyi”  m a’nosini 
bildiradi,  degan fikrdalar.
Sho‘rqo‘rg ‘on.  Aytishlaricha,  Sho’raq o 'rg ’on  XVII  -  XVIII  asrlar  atrofida 
puydo  boMgan.  Bu  joy  oldinlari  qamishzor,  sho‘rxok,  sho‘ra  bosib  yotgan  yer 
lioMgan.  K o'chm anchi  qirgMz  va  qipchoqlar,  qo‘shni  qishloqlar  aholisi  bu  yemi 
o'/.lashtirib,  sho‘ra o ‘simligidan  yasalgan  кара,  chaylalarda yashab,  dehqonchilik 
qilgan.  Sho’rq o 'rg 'o n  toponimi  shundan  kelib chiqqan.
Shoyon.  MaMumotlarga  qaraganda,  qishloq  XVIII  asr  boshlarida  vujudga 
kclpan.  M ahalliy  aholining  aytishicha,  qadim da  bu  yerda  o ‘zbeklam ing  sholar 
ilcnan  urugM  kelib  o ‘m ashgan  va  K o'kseraksoy  (Rezaksoy)dan  Sholar  arigM 
qii/.ilib,  suv  olib  kelingan.  Qishloq  shu  tariqa  vujudga  kelib,  Sholar  yoki  Shoyon 
nomini olgan.
Qiziltepa.  Qishloqning  shakllanish  jarayoni  XVII  asr  boshlariga  to ’g'ri 
keladi.  M ahalliy  aholining  aytishicha,  qishloq  aholisi  bir  vaqtlar  Buxoro 
umirligiga  qarashli  boMgan  Q iziltepadan  ko’chib  kelgan,  Qishloq  nomi  ham  shu 
liniqa Q iziltepa nomini  olgan ekan.
Zuvutqand.  Shuningdek,  bu  qishloq  Subuzgan  ham  deb  ataladi.  Qishloq 
qiidimiy  boMib,  maMumotlarga  qaraganda.  XVI  asr  oxiri  -   XVII  asr  boshlarida 
puydo  bo'lgan.  Toponim dagi  “zov”,  “ zuv”,  “zob”  forscha  “tik  qoya”,  “jarlik”, 
''chuqur  dara”  kabi  m a’nolarni  bildiradi.  Haqiqatan  ham,  Zuvutqand  qishlog'i 
pcografik  jihatdan  ariqlar,  selxona  va  suv  to ’planadigan  tor  darada joylashgan. 
Demak,  Zuvutqand  qadim da  Zobirkon  deb  yuritilib,  keyinchalik,  xalq  tilida 
soddalashib,  Zuvutqand yoki  Subuzgan deb nomlangan.
A riqbo'yi.  XX  asr  boshlarida  paydo  boMgan.  Ariqboyi  toponimi  ikki 
o'zakdan  -  “ ariq”  va  “b o ‘yi”dan  yasalgan  boMib,  aholi  dastlab  o  mashgan  yangi 
qazilgan ariq nomidan kelib chiqqan.
Dam.  MaMumotlarga  qaraganda,  qishloq  nomi  Sumsaroy  soyining  irmog'i 
Kezaksoydan qazilgan Damariq nomidan olingan.
Hisorak.  H isor  arabcha  so 'z   boMib,  “q o ‘rg‘on”,  “ qal’a”,  “ istehkom”  degan 
m a’nolarni bildiradi.  -  ak esa toponim  yasovchi  affiks.
Chindovul.  Chindovul  toponimi  haqida  ikki  xil  m a’lumot  mavjud.  l).Suv 
lushuvchi  meshkob;  2)  Chingdovul  -   q o ‘shinning  orqasida  yuradigan  soqchi 
otryad.
Chust  tum anidagi  qishloqlardan  biri  -   Yorqishloq  bolib,  qishloq  toponimi 
“yor”  va  “qishloq”  so'zlarini  qo‘shilishidan  kelib  chiqqan.  “Yorqishloq”  -  jarlik 
yoqasida.  ariq yaqinida joylashgan qishloq degan  m a’nolarni  bildiradi.
K aklikqo'rg'on.  M a’lumotlarga  qaraganda,  qishloqqa  XVIII  asr  oxiri  XIX 
usr  boshlarida asos  solingan.  Toponim  ikki  so ‘z “ kaklik”  va “q o ‘rg ‘on”  so ‘zlarini 
birikishidan  xosil  boMgan.  K aklikqo‘rg ‘on  qishlogM  toqqa  yaqin,  oldinlari 
kaklikka boy boMgani  uchun “ K aklikkon” deb ham yuritilgan
Duoba.  Qishloq  aholisi,  asosan,  tojiklar  boMib,  m a’lumotlarga  qaraganda 
bundan  4-5  asr  muqaddam   Q orategindan  ko'chib  kelgan.  Duoba  toponimi 
tojikcha  “ du”  -   “ ikki”  va  “ob”  -   “ suv”  so'zlari  birikmasidan  iborat  bo’lib, 
qishloqning Hulvazorsoy va Duobasoy oraligM dajoylashganligi  bilan  bog’liq.


Kamon.  Zahiriddin  M uham m ad  B obum ing  “Bobum om a”  asarida  ham 
K am on  qishlog'i  B oburm irzo  dushm anlaridan  yashirinib,  jon  saqlagan  joy 
sifatida tilga olinadi.  K am on  toponim ining  birinchi  o 'zagi  “ kar”  bo'lib,  “ shahar”, 
“ uya”,  “atrofi  o'ralgan  jo y ”  m a’nolarini  anglatadi.  Bundan  ko'rinib  turibdiki, 
K am on qishlog'i qadim iy va qadim da atrofi  o 'ralgan kattagina qishloq bo'lgan.
O g'asaroy.  M a’lum otlarga k o 'ra,  qishloq  XVI  asr boshlarida vujudga kelgan. 
O g'asaroy  toponimi 
haqida  tarixchi 
Y. 
Q osim ov  N amangan  yaqinida 
uyg'urlam ing  “ o g 'a ”  u ru g 'i  yashaganligi  bayon  etgan.  XIX  asr  ikkinchi  yarm ida 
F arg 'o n a  vodiysini 
o'rgangan 
sharqshunos  V. 
N alivkinning  yozishicha, 
N am angan  atroflarida  o g 'ach a  u rug'i  va  o g'aliklar  yashagan.  K o'rinib  turibdiki, 
qishloq nomi  o g 'a  urug'i  nomi  bilan  bog'liq.
Qayirma.  Q ishloq  toponim i  haqida  turli  xil  m a'lum ot  mavjud.  Ushbu 
geografik  atam a  qayrilmoq  (burilm oq)  fe’lidan  kelib  chiqqan.  Q ayirm a  deganda 
y o 'ln in g   burilishi,  muyilishi  tushiniladi  va qishloqning geografik  o 'm ig a  qaratilib 
shunday atalgan.
Rezaksoy.  Qishloq  X VIII  asr  boshlarida  paydo  bo'lgan.  Rezaksoy  -  
kesishgan jo y  yoki  adirlarni  teng ikkiga ajratib oquvchi  soy demakdir.
Sariqamish.  Sariqamish toponimi  ikki  o'zakdan, “ sar” tojikcha “bosh” ham da 
“ qam ish”  -   qamish  so'zlarining  birikuvidan  kelib  chiqqan.  Sariqamish  qishlog'i 
o 'm i qadim da qam ishzorlardan  iborat b o'lgan b o 'lib, nomi  shu bilan bog'liq.
Chust 
tum anining 
qishloqlaridan 
biri 
-  
T epaqo'rg'on 
hisoblanadi. 
Q ishloqning  vujudga  kelishi  X V I  asr  oxiri  -   XVII  asrning  boshlariga  to 'g 'ri 
keladi.  Qishloq  toponimi  yuqorida  ta ’kidlanganidek,  ikki  o'zakdan  -   “tepa”  va 
“ q o 'rg 'o n ”  so'zlaridan  yasalgan  bo'lib,  “ tepadagi  q o 'rg 'o n '',  "tepadagi  q al’a” 
m a’nolarini  anglatadi.
M i n g b u l o q ,   T o ‘r a q o ‘r g ‘o n ,   K o s o n s o y   t u m a n l a r i   s h a h a r   v a   q i s h l o q la r i  
t o p o n i m i k a s i .  
Jom ashuy  -   N am angan  viloyatidagi  shaharlardan  biri.  M ing­
buloq  tum ani  markazi.  “Jom ashuy”  toponom iyasiga  e ’tibor  beradigan  bo’lsak, 
m a ’lum otlarga  k o ’ra,  qoraqolpoqlam ing  "jam ansha”  urug'i  nomidan  olingan. 
Jam ansha  so 'z i  keyinchalik,  Jam ansh  -   Jam asho  -   Jamashov  tarzida  o'zgarib 
ketgan  deyishadi.  Shuningdek,  tojikcha  jo m a  -   “ kiyim".  shuy  -   shuston 
“yuvm oq”  felining  negizi:  Jom ashuy  Sirdaryo  b o 'y id a joylashgan.  Aholi  daryo 
b o 'y id a  kir yuvib  yurgani  uchun  Jom ashuy  nomi  shundan  olingan  degan  farazlar 
ham mavjud.
M ingbuloq  tum anidagi  yirik  qishloqlardan  biri  -   Gurtepa  hisoblanadi. 
Q o 'q o n   xonligiga  oid  tarixiy  m a’lum otlarga  qaraganda.  qishloq  XVIII  asr 
o'rtalarida  paydo  bo'lgan.  O 's h a   xujjatlarda  qishloq  nomi  “ G urgtepa”  deb 
keltirilgan.  “Gurg”  so 'z i  fors-tojikcha  “ B o 'ri”  degan  m a ’noni  bildiradi.  Demak, 
qishloqning  qadimgi  nomi  “ Boritepa”  m a’nosini  anglatadi.  G urgtepa  nomi  bora- 
bora G urtepaga aylanib ketgan.
Mazgil.  K eksalam ing  aytishlaricha,  uzoq  o 'tm ishda  qishloq  o 'm i  qum 
barxanlariga  tutashib  ketgan  ozgina  past  tekislik,  qamishzor.  to'qay,  atrofi  k o ‘l- 
botqoqlik  jo y   b o'lgan  ekan.  Q o'qondan  Nam angan  va  Andijonga  boriladigan 
so'qm oq  y o 'l  shu  yerdan  o 'tg an   ekan.  Q uram a  degan  joydan  Eshnazar  ismli 
degan  dehqon  odam  shu  jo y g a  kelib,  кара  tikadi,  qam ishlar  o 'm ig a  qovun  va 
boshqa ekinlar ekadi.  B ora-bora Eshnazar Q uram aning uyi  y olovchilar,  karvonlar


in  xlah  o'tadigan  m anzilgohga aylanadi  Shu  tarzda  bu jo y   Mazgil  (ya’ni  Manzil) 
dch  atala  boshlaydi.  Juda  bahavo  jo y   b o ig an lig i  uchun  uni  keyinroq  Bahriobod 
dch atash ham odat bo'lgan.
Q orashahar.  Aytishlaricha,  Q o‘qon  xonlaridan  biri  shu  hududda  qora 
o'lovlardan  qishki  manzilgoh  qurdirib,  uzoq  shikor  qiladi.  Bu  manzilgohni  aholi 
O orashahar  deb  ataydi.  Qishloq  ham,  keyinchalik,  Qorashahar  deb  atalib  ketgan 
ekan.  Shuningdek,  mahalliy  aholining aytishicha,  qishloq atrofi  ch o ila rd a n   iborat 
bo'lib,  bir  guruh  odamlar  y o i   yurib,  c h o iu   biyobonlardan  o ‘tib,  shu  qishloqqa 
ducli  kelishadi  va  ulardan  biri  “qara  shahar”  deb  baqiradi.  Keyinchalik,  qishloq 
nomi  ham  Q orashahar deb atalgan emish.
Alami.  M a’lum otalarga  qaraganda,  bir  vaqtlar  qishloq  atrofidagi  ekinzor 
ycrlar  qozixonaning  a ’lamiga  qarashli  b o ig a n .  “A ’lamning  yeri”,  “A ’lamning 
qishlog‘i” deyilib,  bora-bora qishloq nomi  A ’lamiga aylanib ketgan.
Beshserka.  Qishloq  mahalliy  aholi  tilida  Katta  Beshserka  va  Kichik 
Hcshserka  deb  ataladi.  Beshserka  toponimi  qoraqolpoqlar  u ru g iarin in g   nomidan 
olingan.
Dovduq.  Rivoyatlarga  qaraganda,  bu  yerga  yaqin  b o ig a n   Q o‘sh  q ish lo g i 
dehqonlari  yo‘qolgan  yilqi  podasini  axtarib  shu  joydagi  o ‘tloqqa  kelishadi. 
Uarashsa,  yilqilari  o ‘tlab  yuribdi.  Quvonganlaridan,  “tovdiq”  (sheva)  ya’ni, 
"topdik”  -  deb  yuborishadi.  Keyinchalik,  ular  Sirdaryo  boyidagi  shu  hududlarga 
ko'chib kelishadi  va bu  manzilni “Tovduq jo y ”,  “Tovdiq” deb atashadi.  Bora-bora 
" l ovdiq”  so'zi “ Dovduq”  bo'lib ketadi.
Momoxon.  Q o'qon  xonligi  arxivlarida  “ Momoxon  viloyati”  degan  ibora 
ishlatilgan.  Shuningdek,  m a’lumotlarga qaraganda,  Q o'qon xoni  Xudoyorxonning 
M om oxonda  qo'rg'onchasi  mavjud  b o ig a n   ekan.  Qishloq  toponimi  haqida  aniq 
m a iu m o t yo'q.
Tegirm on.  Oldinlari  qishloq  hududida  eski  tegirm on  mavjud  b o ig a n .  A trof 
qishloqlam ing aholisi bu yerga kelib,  bug'doylarini  unga aylantirib ketganlar  Shu 
bois qishloq dastlab “Tegirm onboshi”,  keyinroq esa Tegirmon  deb atalgan.
Uyirchi  D am k o i.  Uyirchi  nomi  qoraqalpoqlam ing shu  nomli  urug'i  nomidan 
olingan.  Qishloq  nomining  ikkinchi  qismi  esa  uning  geografik  o 'm i  va  yaqin 
o'tm ishdagi  ahvolidan  kelib chiqqan.  M arkaziy F arg 'o n a c h o iin in g   iqlim  sharoiti 
eng o g 'ir ichkari qismlari  D a m k o i  deb atalgan.  Keyinroq,  bu  nom c h o in in g  o'rta 
va  sharqiy  qismlaridagi  m a’lum  hududlarga  nisbatan  q o ilan ilg an   va  qishloqning 
nom iga aylanib ketgan.
Qozoqovul.  M a’lum otlarga  qaraganda,  200  yilcha  avval  qishloqqa  uchta  qo­
zoq  ko'chib  kelib,  bu  yerdagi  30  xo'jalikdan  iborat  aholiga  qo  shiladi.  Ke­
yinchalik,  qozoqlar ko'payib, qishloq nomi  ham Q ozoqovul  b o 'lib  ketgan ekan.
Q ayrag'ochovul.  XX  asr  60-yillariga  qadar  qishloq  hududida  ulkan 
qayrag'och  daraxti,  uning tagida eski quduq  mavjud  b o ig a n .  Shuning  uchun  ham 
qishloq Q ayrag'ochovul  deb atalgan.
Qolgandaryo.  Qishloq  Sirdaryo  bo'yida  joylashgan.  Bir  vaqtlar  daryo  shu 
qishloq  o 'm idan  oqib  o'tgan.  Keyinroq  o'zanini  o ‘zgartirib,  shimol  tomonga 
surilgan.  Qishloq  hududida  hozirgacha  saqlanib  qolgan  k o 'l  bundan  dalolat 
beradi.  Qolgan daryo degan nom shundan  kelib chiqqan


M ulkobod.  M ulkobodning  eski  nomi  Y um oloqtepa  deb  nomlanadi.  Chunki 
qishloqning janubida  yumaloq  tepalik  mavjud  bo'lib,  bu  yer  m ozor  hisoblanadi. 
M ozorga  aziz-avliyolar,  shu  yerda  yashab  o ‘tgan  eshon  va  ulam olar  dafn 
etilganligi  uchun  atrof  qishloqlam ing  aholisi  unga  azaldan  ixlos  q o ‘ygan.  30- 
yillarda qishloq dehqonlari jam oa xo'jaligi tuzib,  o 'z  yerimiz,  o 'z  m ulkim izga ega 
b o 'ld ik   degan  m a’noda  unga “M ulkobod”nomini  berishgan.  Keyinchalik,  qishloq 
nomi  ham M ulkobod deb atalgan.
T o 'ra q o 'rg 'o n   -   F arg 'o n a  vodiysidagi  qadim iy  shaharlardan  biri,  shu 
nomdagi  tum an  markazi.  T o 'ra q o 'rg 'o n   toponimi  to 'g 'risid a   Isoqxon  Ibrat 
“F arg 'o n a  tarixi”  asarida  quyidagi  fikrlarni  keltirgan  -   “N am anganning  g 'arbida 
bir  bozorlik  qasaba  bu  m uallif  vatani  asliysidurki,  muni  Dashti  Qipchoq 
xonlaridan  Ahmadxon,  y a'n i  S hig'ayxon  bino  qilgan  ekan.  U  vaqt  m uarrixlari 
A hm adxon  ismiga  q a l'a   qilib,  Q al'ayixon  deb  ism  qo'yib,  bu  lafz  binosiga  ta 'rix  
b o'lgan  ekan  ("Q al'ayixon"dan  861-hijriy,  1456-milodiy  yil  kelib  chiqadi). 
A mm oki,  T o 'ra q o 'rg 'o n   demak  m a'nosi  S hig'ayxonning  Y usuf T o 'ra   va  Y a'q u b  
T o 'ra  degan o 'g 'illa ri  ism lariga T o 'ra q o 'rg 'o n  deb shuhrat bo'lgan edi”.
Shahand.  Q ishloq  nom ining  kelib  chiqishi  to 'g 'risid a   m a'lum otlar  kam 
bo'lib,  “ Shoh  kent”,  shohlar yurti  degan  ibora bilan  bog'laydilar.
Tem irqishloq.  Tem irqishloq  toponimi  haqida  turli  xil  m a’lum otlar  bor. 
Xususan,  T em ir  ismli  kishi  ismidan  olingan  bo'lishi  mumkin.  Shuningdek,  tem ir
-   etnonim:  o'zbeklam ing  saroy  qabilasi  tarkibida,  qozoqlam ing  alimuli,  dulat 
qabilalari,  qirg'izlam ing  adigene,  basiz.  bug'u,  so 'lto '  qabilalari  tarkibida  tem ir 
u rug'i  bo'lgan.  Bundan  tashqari  turkiy  xalqlar  tarkibida  tem irbek,  tem irberdi, 
tem irqul,  tem irso'fi,  tem irxo'ja,  tem irchi  kabi  kichikroq  urug'-shoxobchalar  ham 
bo'lgan.  Q ishloq  toponim iga ham  shulardan  biri asos b o'lgan bo'lishi  mumkin.
Axsi.  Axsi  so'zi  -   savdo,  olish-berish  yoki  q o 'rg 'o n ,  q al’a  m a’nolarini 
bildiradi,  degan  fikrlar  mavjud.  Shuningdek,  Axsi  atam asi  Oqsuv  so 'zid ab   kelib 
chiqqan degan  m a’lum otlar ham  mavjud.
Bekobod.  Rivoyatlarga qaraganda,  Podshohning yovqur beklaridan biri m ana 
shu  qishloq  o 'm in i  so 'rab   oladi  va  qarindosh-urug'laridan  to 'rt  oilani  ko'chirib 
kelib,  q o 'rg 'o n   quradi.  Aholi  ko'payib,  kattagina  qishloq  paydo  bo'ladi.  Qishloq 
nomi  esa unga asos solgan  bek nom idan -   Bekobod deb atala boshlandi.
B ordim ko'l.  M a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  nomi  dastlab  B ordonko‘1 
bo'lgan.  Bordon  -   archilm agan  qam ishdan  bo'yraga  o 'x sh ab   to'qilgan  80  sm 
kenglikdagi  to'qim a.  U  tom ga loy  bosishdan avval  vassa ustiga tashalgan.  Bordon 
to'qiladigan  qamish  sayoz  k o 'llard a  o'sadi.  Q ishloqning  quyi  tarafida  Sirdaryo 
yoqalarida  bunday  k o 'lla r  kop  bo'lgan.  Vaqt  o'tishi  bilan  qishloq  nomi 
B ordim ko'l  deb  atala boshlangan.
Buram atut.  M a’lum otlarga qaraganda.  qishloq qadim iy b o 'lib   uning tarixi  bir 
necha yuz yillarni  tashkil  etadi.  Q ishloq  nomi  ham  o ‘sh  davrda  buralib  o 'sg an   tut 
daraxti nom idan  olingan.
Y ortepa.  M a’lum otlarga  qaraganda,  qishloq  nomi  asli  Chortepa  b o 'lib ,  bu 
nom   qishloqdagi  to 'rt  tepa  bilan  bog'liq.  Hozirda  tepaliklardan  ikkitasi  saqlanib 
qolgan.
Langarbobo.  Q ishloq  Hazrati  Langar  avliyoning  nomi  bilan  ataladi.  Bu 
qishloq  nomi  bilan  bog'liq  quyidagi  rivoyat  mavjud:  azizlardan  biri  (balki  Hazrati


I  imgar)  odam larni  mana  shu  joylarda  yasham oqqa  undaganlarida,  ular  suv
i hiqmasligini  bahona  qilganlar.  M uborak  zot  “ Siz  harakat  qiling.  suvni  xudo 
bcradi”  deydilar.  K o'chib  kelganlar  tongda  turib  qarashsa,  yerdan  buloq  suvi
i liiqayotgan  emish.  Keyinroq,  buloq  kengaytirilib,  hovuzga aylantirilgan.  Qishloq 
hozir ham  shu  hovuzdan foydalanadi.
N aym ancha  (Tepa  N aym ancha  va  Quyi  Naymancha),  Qishloqqa  turkiy- 
lurning nayman  urug'i  asos solgan  bo'lib,  uning nomi  shu  urug'  nomidan  olingan. 
’'luiningdek,  bu  qishloq  haqida  quyidagi  rivoyat  mavjud:  qishloqqa  Q o'qon 
yiiqinidagi  N aym an  qishlog'idan  kelgan  odam  asos  solgan,  Keyinchalik,  u  suv 
diiqarib  dehqonchilik  qila  boshlagan  yerga  boshqa  odamlai  ham  ko'chib  kelib 
loylashgan.  Bu  odamlardan:  “Q ayerdansizlar?”  -   deb  so'raganlarida  kelgan 
ki:.hining yurtidanm iz,  deb javob  berishgan  ekan.  Keyinchalik,  qishloq  nomi  ham 
Nayman  deb atalgan emish.
O lchin.  M ahalliy  aholining  fikricha  qishloqqa  bundan  200  yillar  oldin 
yashagan  va  talonchi  dushm anlarga  qarshi  kurashgan  Olchinboy  ismli  baho- 
dim ing  nomi  berilgan.  Shuningdek,  qishloqni  turkiylaming  olchin  urug'i  nomi 
bilan ham bog'laydilar.
Saroy.  Q ishloq nomini  o'zbeklam ing saroy urug'i  nomi bilan bog'laydilar.
Janjal.  Oldinlari  qishloqda  suv  yetarli  bo'lm agan  va  aholi  o'rtasida  tez-tez
i injallar  bo 'lib   turgan.  Shu  sababli  qishloq  nomi  ham  Janjal  b o'lib  ketgan. 
Keyinchalik,  qishloq  nomi  Fayziobod  deb  o'zgartirilsada,  mahalliy  aholi  uni 
lunjal  deb ataydi.
Q atag'onsaroy.  Aytishlaricha,  qadim da  qishloqda  karvonsaroy  bo'lib. 
sluihardan-shaharga  yuboriladigan  xatlar  o 'sh a   davr  odatiga  k o 'ra  shu  saroyga 
keltirilgan.  Qishloqning  nomi  ham  “xat  olgan  saroy”  jum lasining  buzilgan 
shaklidir.  Shuningdek,  o 'zb ek   urug'lari  tarkibida  qatag'on  va  saroylar  ham 
mavjud.  Bu  urug'lar  qishloqqa  asos  solgan  va  qishloq  ular  nomi  bilan  atalgan 
degan fikrlar ham  mavjud.
Qashqarguzar.  M a'lum otlarga  ko'ra,  oldinlari  qishloq  markaziga  qashqarlik 
savdogarlar  kelib,  savat,  qoshiq,  qoshiqdon  va  anjomlar  to'qib  sotganlar.  K o'p 
o 'tm ay  qashqarliklar  qaytib  ketadi,  biroq  qishloqning  nomi  Q ashqarguzar  bo'lib 
qoladi.
Qariyib  ikki  ming  yillik  tarixga  ega  bo'lgan  qadim iy  Kosonsoy  yurtim iz 
tarixida  o 'zig a  xos  o 'rin   tutadi.  Kosonsoy  shahri  nomining  paydo  bo'lishi 
borasida  turli  xil  m a'lum otlar  mavjud.  Xususan,  muallifi  nom a'lum   bo'lgan 
lludud  ul  olam”  asarida  (X  asr)  Kason,  Sam 'oniy  va  Yoqut  Hamaviy  (XII  -  
XIII)  asarlarida  Kosan  tarzida  keltirilgan.  M a'lum otlarga  ko'ra,  ushbu  so 'z 
Kushon  so'zining  o'zgartirilgan  shakli  bo'lib,  IX  asrgacha  so 'z   o 'rtasida  tovush 
o'zgarishi yuz bergan,  deyiladi.
H. 
H asanovning m a'lum otlariga ko'ra,  Kushon  so'zi  aslida xalq  nomi  bo'lib, 
Koshon -  Kushon nom ining o'zgarganidir.
Ishoqxon Ibrat o 'zining "Tarixi Farg'ona"  asarida “Koson” so'zi  s o 'g 'd  tilida 
"sultonlarini  zikr qilgan”  degan m a'noni  bildiradi,  y a'n i  B og'dod  shahridan  islom 
dinini  targ 'ib   qilish  m aqsadida  kelgan  kishilami  hurmat  qilib,  mahalliy  aholi 
qudimgi  s o 'g 'd  tilida “ K ason” deb aytganlar.


Eronlik  olim  Said  N afisiy,  doktor  M uin,  o 'zb ek   olimi  N.  M ahmudov  va  I. 
Y o'ldoshev  “ Koson”  “ kosibon”  so'zining  assim ilyatsiyaga  uchragan  shaklidir 
degan  xulosaga  kelganlar.  Demak,  “ K oson”  -   “ kosiblar  shahri”,  “hunarm andlar 
m anzili”  degan  m a'nolam i  bildiradi.
Tergachi.  M a'lum otlarga  qaraganda,  qishloq  miloddan  avvalgi  I  ming 
yillikda  vujudga  kelgan.  D astlab  qishloq  o ‘rni  botqoqlik  va  qam ishzor  bo'lgan. 
Bu  yerga  odam lar  turli  joylardan  k o'chib  kelganligi  sababli  uni  “Term achi”  deb 
ataganlar.  Tergachi  m ana  shu  nomning  vaqtlar  m obaynida  o'zgarib  ketgan  shakli 
hisoblanadi.
Isparon.  Q ishloqning  nomi,  m a'lum otlarga  qaraganda,  unga  asos  solgan 
Isparxon  nomli  sayvoh  ism idan  olingan  emish.  Shuningdek,  Eronning  qadimiy 
shahri  Isfarxon  nomi  bilan  bog'laydigan  m a'lum otlar mavjud.
K o'ktosh.  K o'ktosh  nom ining  kelib  chiqishi  qishloqdagi  shu  nomli  m ozor 
bilan  bog'liq.  K o'ktosh  qabristonida  m uqaddas  sanalgan  k o 'k   tosh  mavjud  va 
toshni  ziyorat qilgani  turli  hududlardan  odam lar keladi.
Rovot.  Rovot  so'zi  etim ologik jihatdan  a)  Rabot -  q o 'n a lg 'a ,  manzil,  guzar; 
b)” Ravoq” y a'n i  "shaharning darvozasi” demakdir.
Takarang.  Q adim da  qishloq  hududi  xilvat  jo y   b o'lgan  va  bu  yerga 
qaroqchilar  makon  qurgan.  U lar  yo'lovchilarga  xujum   qilib  turgan.  Ular 
odam lam ing  yuraklariga  q o 'rq u v   solib  “takarang-takarang”  ot  choptirib  yurgan 
emish.  Q ishloq nomini Takarang deb atalishi  shundan kelib chiqqan deydilar.
Q o'qum boy.  Q ishloq  xushm anzara jo y d a joylashgan  va  tabiati  ju d a  noyob. 
Q o'qum boy  nomi  o'zb ek ch a  “ K o 'k i  m oy”  y a'n i  ko 'k i  y o g 'li  so'zidan  kelib 
chiqqan.  Qishloq  hozirda ham m ahalliy aholi tilida Q o'qim ay deb atalib  kelinadi.
Uzunqishloq.  Q ishloq  aholisi  qadim dan  uzum chilik  bilan  shug'ullangan 
bo'lib.  turli  navdagi  uzumlari  bilan  m ashhur  bo'lgan.  Shu  sababli  qishloq 
U zum qishloq deb atalgan.  Bora-bora qishloq  nomi  U zunqishloqqa aylanib ketgan.
X o nqo'rg'on.  M ahalliy  aholining  aytishicha.  Q o'qon  xoni  Xudoyorxon 
qishloq  hududiga  q o 'rg 'o n   qurdirib,  dam  oladigan  maskan  barpo  etgan  ekan.  Shu 
tariqa qishloq  ham  X o n q o 'rg 'o n  nomi olgan.
Chak.  Aytishlaricha,  bundan bir necha asr oldin  odam lar bu qishloq  hududiga 
borib  o'rnashganlar.  Q ishloq  yerlarini  tergachiliklarga  chek  sifatida  bo'lib 
berilganligidan  qishloq  Chek  nomini  olgan.  V aqtlar  o 'tib   Chek  so'zi  C hakga 
aylanib  ketgan.
Chindovul.  Q ishloqning  nomi  tojikcha  “ Chinda  gul”,  y a'n i  “ Gul  terish” 
degan m a'noni  bildiradi  degan fikrlar mavjud.
Y um aloqshayxm ozor.  M ahalliy  aholining  aytishiga  qaraganda.  XV-XV1 
asrlar  atrofida  M isrdan  kelgan  Shayx  Zunnun  ismli  kishi  shu  yerda  yashagan.  U 
vafoti  oldidan  shunday  vasiyat  qiladi:  “Men  vafot  etgan  kun  bir  oq  tuya  keladi. 
unga jasadim ni  yuklab tuya qayerga yotsa,  o 'sh a  yerga yumaloq  tarzda  qabr qazib 
k o 'm in g la r’.  Shu tariqa qishloq nomi  Y um aloqshayxm ozor deb atalar ekan.
Yalama. 
Q adim dan 
qishloq 
hududidan 
karvonlar 
qatnagan 
bo'lib, 
savdogarlar  to 'x tab   o'tganlar.  U larning  chorvalari  yo'l  yoqasidagi  ekinlarni, 
daraxtlam i yalab (yeb) o 'ta r ekan.  Q ishloq  nomini  Yalama deb atalishi  shundan.


Tagijar.  Aytishlaricha,  qadim da  qishloqning  kunchiqar  tom oni  tepalik, 
kunbotari  chuqur  soy  boMganligi  uchun  “tagijar”  -   jarning  tagidagi  ioy,  deb 
nomlangan.
T a y a n c h   i b o r a l a r :
N am akkon,  Namangoni  Eshoniy,  Langarbobo,  G 'irvon,  G 'a lc h a   Uychi 
Qizilrovot,  Xizrravot,  Jiydakapa,  Churtuk,  U chqorg‘on.  Qayqi,  Q o 'g a y , 
U chyog‘och,  Chortoq,  Koroskon,  Peshqo'rg'on,  Hazratishoh,  Qoramurt,  Ко  kvol, 
M arg'izor,  Qozoqovul,  Pop,  Chodak,  Sang,  Chorkesar,  Chust,  Olmos,  Kamon, 
Jomashuy,  Alami,  T o 'raq o 'rg 'o n ,  Saroy.
N a z o r a t  sa v o lla ri:
1.  Namangan  shahri  toponimi  haqida m a’lumot bering?
2.  N amangan  viloyati  shahar  va  qishloqlari  toponimlarida  o 'zig a  xosliklai 
bormi?
3.  N amangan  viloyati  hududida  urug',  qabila,  xalq  nomi  bilan  bog'liq joy 
nomlaridan  misollar keltiring?
4.  Chust shahri  qachondan  shunday nom bilan atala boshlangan?
5.  Namangan  viloyati  shahar  va  qishloqlarining  nomlanishi  bilan  bog'liq 
afsona va rivoyatlar bormi?


X U L O S A
0
‘quv  qo'llanm a  natijalari  quyidagi  asosiy  xulosalam i  bayon  qilish 
im koniyatini  beradi:
-   T oponim ika  geografik  nom lar,  kishi  ismlarini  o'rganadigan  fan  sifatida 
m aydonga  keldi.  Toponim ikani  "zam in  tili” ,  y a'n i  yer  tili  deb  ham  atashadi. 
Toponim ika  atam asi  yunon  tilidan  olingan  b o ‘lib,  “topos”  -  joy,  “onom ”  yoki 
“onim a”  -   nom.  umuman, jo y   nom ini  o'rganadigan  fan  degan  m a'noni  bildiradi. 
T oponim ika  ikki  ob'yektdan:  m ikro  va  makro  toponim lardan  iborat  bo'lib, 
m ikrotoponim ika  -   gram m atik  jihatdan  m ayda  ob'yektlam i,  ya'ni  “turdosh 
otlam i”,  m ikro  ob'yektlam ing  nomlarini,  m akrotoponim ika esa atoqli  otlar,  ya'ni, 
yirik o b'yektlam ing nom larini tadqiq qiladi;
-   joy  nomlari,  ya'ni  toponim ika  bir  necha  turga  bo'linadi.  Bular.  gidro- 
nom iya,  y a ’ni,  daryolar,  ko'llar,  dengizlar,  soylar,  kanallar,  qo'ltiqlar,  b o 'g 'o zlar. 
sharsharalar  nomlari;  oronimiya,  ya'ni  yer  yuzasining  relef  shakllari  -   tog'lar, 
cho'qqilar,  qirlar,  vodiylar,  tekisliklar  nomlari;  oykonimiya,  polinim iya,  yoki 
urbanonom iya,  y a ’ni,  qishloq ham da shaharlam ing nomlari.  Bundan tashqari,  turli 
xalq,  urug‘-aym oq  nomlari  bilan  atalgan  toponim lar  etnotoponim lar  deyiladi. 
K ishi  ismlari  bilan  yuritiladigan  toponim lam i  esa  antropotoponim lar  deb  atash 
mum kin;
-   XIX   asr  oxirlaridan  e'tiboran  dunyoda  amaliy  gram matika,  xususan, 
kartografiya  ehtiyojlari  munosabati  bilan  toponim ikaga  qiziqish  kuchaydi. 
Toponim ikadan  m axsus  asarlar  paydo  bo'ldi,  geografik  nomlarni  o'rganadigan 
kom issiyalar  va  jam iyatlar  tashkil  etildi.  A ngliyada  1923-yilda  dunyoda 
birinchilardan  o'laroq  mam lakatdagi  barcha tom onim ik  ishlami  muvofiqlashtirish 
uchun  “T oponim ika  jam iy ati”  tuzildi.  K eyinchalik,  G 'arbiy  Yevropa,  Fransiya, 
G erm aniya,  P o l’sha va boshqa m am lakatlarda ham  huddi  shunday jam iyatlar yoki 
guruhlar paydo bo'lgan;
-   V.  V.  B artol’d,  M.  S.  Andreyev,  S.  P.  Tolstov,  Ya.  G ‘.  G 'ulom ov,  B.  A. 
A hm edov,  A.  R.  M uham m adjonov,  M.  Masson,  O.  D.  Chexovich,  A.  A.  Seme­
nov,  O.  A.  Suxareva  kabi  olim lam ing  tarixiy-geografik  asarlaridan  O 'zbekiston 
toponim larining ma'nosi,  kelib  chiqishi haqida talay m a’lum otlar mavjud;
-   Respublika jo y   nom larining  kelib  chiqishi  tarixini  va  millat,  qabila,  elat, 
urug'-aym oq  nom larining  kelib  chiqish  tarixini  (etnogenezini)  ham da  geogra- 
fiyaga  oid  atam alarni  o 'rganishda  Ya.  G '.  G 'ulom ov,  R.  N.  Nabiyev,  A.  R.  M u­
ham m adjonov,  F.  A bdullayev,  S.  Ibrohimov.  O 'zbekistonda  birinchi  toponimik 
kartoteka  tuzishda  ishtirok  etgan  H.  T.  Zarifov,  etnograflar  -   E.  Fozilov,  M. 
Shoabdurahm onov,  X.  Doniyorov,  R.  Q o 'n g 'iro v ,  geograflar  -   H.  Hasanov,  S. 
Q orayev  kabilam ing ishlari diqqatga sazovordir;
-  T oponim ika  shaharlar,  qishloqlar,  daryolar,  ko'llar,  to g 'lar  kabi  geografik 
nom larni,  ularning  kelib  chiqishini,  tarixini  o 'rg an ar  ekan,  bu  fan  geograflarga 
ham.  tilshunoslarga  ham,  tarixchilarga  ham  boy  ilmiy  material  beradi.  Demak, 
toponim ika uchta katta soha:  tilshunoslik,  geografiya,  tarix oralig'idagi  fandir;
-   O 'zbekiston  toponim lari  tarkibida  eng  k o 'p   keladigan  affikslar  (topo- 
formantlar):  -zor  (M arg'izor,  Olmazor),  -kat.  -kent  (Navkat,  Binkat,  Parkent),  - 
iston 
(G uliston, 
B og'iston), 
-loq 
(Toshloq, 
Sangloq, 
Q um loq), 
-obod


( I K-hqonobod.  Dashnobod,  X alqobod,  Haqqulobod),  -li,  -lik  -liq,  (Gazli,  Totli, 
Soylik,  O haklik,  Bo'stonliq,  Qoyliq),  -on  (Ohangaron,  So'zangaron),  -xona 
(Arnbxona,  B o'rixona,  Urganjixona),  -goh,  go  (Namozgoh,  Janggoh),  -chi 
(Slm 'rchi,  0 ‘qchi,  Chiroqchi),  -cha  (Shorcha,  K o'kcha,  Shoxcha),  -ak  -ik 
(11 isorak),  -kor (Paxtakor,  Lalm ikor) va boshqalar;
-   O 'rta   Osiyo  va  uning  geografik  nomlari  to'g'risidagi  eng  qadimgi 
mn'lumotlar  Zardushtiylik  dinining  muqaddas  kitobi  “Avesto”da  uchraydi. 
"A vesto"ning  turli  qismlari  qadimgi  geografik  tushunchalar  -   daryolar,  tog'lar, 
ko'llam ing  nomlari,  qadimgi  mam lakatlar  ro'yxati,  hududiy,  etnik  qabilalar  va 
viloyatlam ing  nomlari,  iqtisodiy  va  ijtimoiy  munosabatlar,  ijtimoiy-siyosiy 
lu/um ,  qadim gi  qabilalar  o'rtasidagi  siyosiy  kurashlar,  zardushtiylam ing  diniy 
liilsafasi  kabi  ko'plab m a'lum otlam i  o 'z  ichiga oladi;
-   qadim gi  Eron  yozuvlari  O 'rta   Osiyo  tarixi  va  toponimikasi  haqida  qadi- 
miy  va  muhim  manbalardandir.  Bunday  yozuvlar  aham oniylam ing  qadimgi 
poytaxti  Persopol’,  shuningdek,  Suza  va  Ekbatana  (hozirgi  Hamadon)  shaharlari 
vu  uning  atrofida  topilgan.  Eron  yozuvlarida  toponimik  m a'lum otlar  -   0 ‘rta 
O siyoning  qadimgi  davlatlari  Xorazm,  Baqtriya,  So'g'diyona,  eng  qadimgi 
xalqlar massaget va saklar haqida qim matli  m a'lum otlar uchraydi;
-   qadim gi  Xitoy  m anbalarida  O 'rta  Osiyo  hududidagi  qadimgi  davlatlar  va 
xalqlar  haqida  qimmatli  m a'lum otlar  bilan  birga  toponom ik  m a'lum otlar  ham 
uchrab  turadi.  Xitoy  m anbalarida  bo’lib  o'tgan  voqealaming  vaqti  va  o 'm i  aniq 
ko'rsatiladi,  bir-biriga qarshi turgan qo'shinlarning umumiy soni  aniq  ko'rsatiladi;
-   O 'rta   Osiyo  va  uning  geografik  nomlari  to 'g 'risid ag i  eng  qadimgi 
m a'lum otlar  miloddan  avvalgi  VI-V  asrlarda  yunon  olimlari  asarlarida  uchraydi. 
Yunon  olim larining  asarlarida 0 ‘rta Osiyo, jum ladan  O 'zbekistondagi  bir  qancha 
toponim ik  m a'lum otlar,  chunonchi,  Araks  (Amudaryo),  Oks  (Oksos  -   Amu- 
daryo),  X orasm iya  (Xorazm )  shahri,  Q ang‘  (Qangxa,  Q ang‘uy)  davlati,  Yaksart 
(Sirdaryoning  eng  qadimgi  mahalliy  nomi),  Marakand  (Sam arqand),  Politimet 
(Zarafshon),  sak,  m assaget va boshqalar tilga olingan;
-   O 'zbekiston  jo y   nomlarining  o'rganilishiga  “arab  geograflari”  nomlari 
bilan  m ashhur  olim lar  katta  hissa  qo'shgan.  Arab  geografiyasi,  ayniqsa,  X  asrda 
keng  rivojlandi.  Bu  davrda  M uqaddasiy,  Istaxriy,  Ibn  Havqal,  Ibn  Rusta,  Ibn 
Xurdodbeh  kabi  olim lar  yetishib  chiqdi.  M azkur  m uarrixlar  yurtim iz  hududini 
umum m usulm on olam i, Arab xalifaligi  bir qismi sifatida yoritganlar;
-   Abu  Rayhon  Beruniy  asarlari,  muallifi  nom a’lum  “Hudud  ul-Olam”, 
Narshaxiyning  “ Buxoro  tarixi” ,  Zahiriddin  M uhammad  Boburning  “ Boburnoma 
va  M ahm ud  Q oshg'ariyning  “ Devoni  lug‘otit  turk”  asarlari  o'rta  asrlardagi 
yurtim iz toponim lari  haqida qimmatli  m a’Iumotlar beradi;
-   XIV-XV  asrlarga  kelib,  Y evropada  savdogarlar  va  tadbirkorlar  tabaqasi 
chtiyojlarini  qondirish  maqsadida  savdo  yo'llari  haqidagi  m a'lum otlam i  o 'zid a 
aks  ettirgan  haritalar  yaratilgan.  Xususan,  Sharq  mamlakatlari,  jum ladan,  O 'rta 
O siyo  hududlarini  o 'z id a  aks  ettirgan  ko'plab  haritalar.  jum ladan,  Katalon  (1375) 
va Fra M auro (1459) haritalari yuzaga kelgan;
-   m am lakatim iz  ju d a  uzoq  tarixga  ega  ekanligi  hech  kim ga  sir  emas. 
Yurtim izning  qadim iy  Buxoro,  Samarqand,  Xiva,  Toshkent,  Q o'qon  shaharlari 
kabi  k o 'plab  qadim iy  shaharlarimiz  mavjud.  Yurtimiz  shaharlari  toponom iyasida


o 'zig a  xosliklar  ko'plab  uchraydi.  Y urtim izdagi  qator  shaharlarning  nomlanishi 
to 'g 'risid a   bir  nechtadan  afsona  va  rivoyatlar  mavjud.  Shuningdek,  turli  urugMar 
nomi  bilan  ataladigan  hamda  joylashgan  o 'rnidan  kelib  chiqqan  holda  atalgan 
shaharlar  va  shaharchalar  yetarli.  Shuni  alohida  qayd  etish  joizki,  yurtim izdagi 
k o ‘plab  shaharlarining toponom iyasi  hanuzgachajum boqligicha qolmoqda.


F O Y D A L A N I L G A N   A D A B I Y O T L A R :
1.  Каримов  И.  А.  Узбекистон  XXI  аср  бусагасида:  хавфсизликка  гахдид, 
баркарорлик  шартлари  ва  тараккиёт  кафолатлари.  --  Тошкент:  Узбекистон, 
1997.- 3 2 5   б.
2.  Каримов  И.  А.  Тарихий  хотирасиз  келажак  йук 
Тошкент: 
Узбекистон,  1 9 9 8 .-3 1   б.
3.  Каримов  И.  А.  Ю ксак  маънавият  -   енгилмас  куч.  -   Тошкент: 
Маънавият,  2008. -   176 б.
4.  Karimov  I.  A.  0 ‘zbekiston  mustaqillikka  erishish  ostonasida.  -  Toshkent: 
O 'zbekiston,  2 0 1 1. -  430  b.
5.  Karimov  I.  A.  Ona  yurtim iz  baxt-u  istiqboli  va  buyuk  kelajagi  yoMida 
xizmat q il is h - e n g  oliy saodatdir. -  Т.:  Ozbekiston,  2 0 1 5 .- 3 0 4   b.
6
.  А бдуллаев О.  Наманган  вилояти. -  Тошкент:  Фан,  2003  -   152 б,
7.  А бдулла Жаббор.  Наманган вилояти. -  Наманган,  2011. -  287 б
8
.  Абдурасулов А.  Хива. -  Тошкент:  Шарк,  1997. -  216 б.
9.  Абу Бакр  Наршахий.  Бухоро тарихи.  -  Т.:  Фан,  1966.
10.  Абу  Райхон  Беруний.  Танланган  асарлар.  Том  I.  /  Кадимги 
халклардан  колган ёдгорликлар.  -  Тошкент:  Фан,  1968.  -  488 б.
11.  Абу  Райхон  Беруний.  Танланган  асарлар.  Том  V.  /  Конуни 
Маъсудий. -  Тошкент:  Фан.  1973.
12.  А лимова Д.  А.,  Ф иланович  М.  И.  Тошкент тарихи.  -  Тошкент:  Фан. 
2 0 0 9 .- 1 8 5   б.
13.  Бабабеков X.  История Коканда. -  Тошкент:  Фан,  2006. -  244  с.
14.  Бобур  3.  М.  Бобурнома. -Т о ш к е н т :  Ю лдузча,  1989. - 4 1 0  б.
15.  Бобоёров F.  Чоч тарихидан лавхапар.  -  Тошкент:  Янги  нашр,  2010  — 
167  б.
16.  Бойбуриева  С.  Ж иззах  вилояти  Зомин  тумани  //  Турон  тарихи.  - 
Тошкент, 2009. -  № IV -V I. -  Б.  43 -  45.
17.  Гадоев  К.,  Бердиева  С.  Ж ахонгаш та  сайёх-олимлар.  -   Т.: 
Узбекистон,  2012. -  272 б.
18.  Fуломов Я.  Хоразмнинг сугорилиш тарихи. -  Т.,  1969. -  323  б.
19.  Дусимов  X.  Жой  номларининг  кискача  изохли  лугати  -   Т.: 
Укитувчи,  1977. -   185  б.
20.  Иномов И.  Попим -  саховагли юртим.  -  Тошкент,  1996. -  95  б
21.  Иномов О.  Бука тарихи  в ау н и н г топонимининг келиб чикиши 
какида баъзи бир мулохазалар // Турон тарихи. -  Тошкент, 2009.  -  №11 -  III
-  Б.  52 -  54.
22.  Исхокхон  Ибрат.  Ф аргона  тарихи  /  Н аш рга  тайёрловчилар  X- 
Ьобобеков, М.  Хасаний. -  Тошкент:  Камалак,  1991. -  Б.  266  -3 2 7 .
23.  Камолиддин 111.  С.  Древнетю ркская топонимия  Средней Азии  / Отв. 
ред.  М.  Исхоков.  - Т . :  Ш арк,  2006. -   192  с.
24.  Кадимги  Кеш-Ш ахрисабз  тарихидан  лавхалар  /  А.  С  Саъдуллаев 
тахрири остида. -  Тошкент:  Шарк,  1 9 9 8 .-2 0 8   б.
25.  Косимов  Й.  Наманган  тарихидан  лавхалар.  -   Тошкент:  Фан.  1990
72  б.
26.  Кораев  С.  Узбекистон  вилоятлари  топонимикаси.  -Т .:  “Ozbekiston 
milliy ensiklopediyasi” Давлат илмий нашриёти,  2005. -  240 б.
27.  Qorayev S.  Toponomika. -T oshkent.,  2006. -  320 b.


28.  М ахмуд  Кошгарий.  Туркий  сузлар  девони  (Девону  лупэтут  турк).  -  
Т.:  Фан,  1963.  -   463  б.
29.  М ирзалиев Э.  Наманган маданияти тарихидан лавхалар. -  Наманган, 
1 9 9 4 .- 9 4  б.
30.  М ухам мадж онов  А.  Куйи  Зарафш он  водийсииинг  сугорилиш 
тарихи. -Т о ш к е н т :  Фан,  1 9 7 2 .- 3 7 6  б.
31.  М ухаммадж онов  А.  Р.  “ Кеш”  ойконими  ва  “Кат”  субстрактининг 
этиноми  /  Ш ахрисабз  ш ахрининг  жахон  тарихида  тутган  урни.  -Т ош кент. 
2 0 0 2 .- Б .   12-15.
32.  М ухаммаджонов  А.  Р.  Кеш  -   уй,  яъни  Ватан  демакдир  //  М озийдан 
садо. -  Тошкент,  2003.  -  №  2 (18). -  Б.  44 -  45.
33.  Н абиев  А.  Тарихий  улкаш унослик  (Улкани  урганиш нинг  асосий 
манбалари). -  Тошкент:  Укитувчи,  1996. -  336 б.
34.  Н ажмиддинов Ф.  Чует тарихи. -  Чует,  1995. -  74 б.
35.  О зодаев Ф.  Тош кент тарихидан очерклар. -  Тошкент:  Фан.  1960. -  
265  б.
36.  О хунов Н.  Ж ой номлари таъбири. -  Т.:  Узбекистон,  1994. -  
86
 б.
37.  П улатов  X.  Ш ахарсозлик  тарихи.  -   Тошкент:  Фан  ва  технология, 
2008. -  293  б.
38.  Равш анов  П.  К аш кадарё тарихи  (Энг  кадимги даврлардан  XIX  аср  II 
ярмига кадар). -  Тошкент:  Фан,  1995. -  783  б.
39.  Расулов  А.  “Н аманган”  этимологиясига  она.../  Наманган  тарихидан 
лавхалар. -  Наманган,  2 0 10.  -  №  1. -  Б.  5 - 7 .
40.  С аъдуллаев  А.  С.  Кадимги  Узбекистон  илк  манбаларда.  -Т ош кент: 
Узбекистон,  1996.  -   112  б.
41.  Саъдуллаев  А.  С.  Гау  Сугд  -   Н аутака  -К е ш   //  “ S an'at” .  -   Тошкент, 
2 0 0 1 .- №   1 , - Б.  7 - 1 0 .
42.  С улейманов  P.  X.  Н ахш аб  -   унутилган  тамаддун  сирлари.  -  
Тошкент:  М аънавият,  2004. -  48 б.
43.  Тошкент.  Энциклопедия.  -   Т.:  Комуслар  бош  тахририяти,  1992.  — 
494 б.
44.  Х амидова  М.  С.  К аш кадарё  вохаси  хунармандчилиги  тарихи  (XIX  -
XX 
аср  бош лари).  -   Тош кент: 
Узбекистон 
Миллий 
Университета 
кутубхонаси  нашриёти,  2009.  -   143  б.
45.  Х асанов  X-  У рта  О сиё  жой  номлари  тарихидан.  -   Тошкент:  Фан, 
1 9 6 5 .- 2 2 0  б.
46.  Х асанов X-  Сайёх олимлар. -  Т .:  Узбекистон,  1981.  -  264 б.
47.  Х омиджон  Х омидий.,  А ш иров  А..  Умаралиев  М.  Косонсой тарихи. -  
Тошкент:  EXTREM U M   PRESS,  2 0 1 0 .- 1 4 6  б.
48.  Х уш вактов  X-  “С амария”  -   Самарканд  тарихини  урганиш да  мухим 
манба.// Турон тарихи. -  Тош кент,  2008.  -  №2. -  Б.  30 -  31.
49.  Чориев  А.,  Х амроев  Т.  Кеш  манбаларда  //  Ш ахрисабз  шахрининг 
жахон тарихида тутган урни. -  Тошкент,  2002. -  Б.  25 -  26.
50.  Чорток т а р и х и .-Т о ш к е н т :  Университет,  1 9 9 5 .-6 1   б.
51.  Ш ахрисабз -  минг йиллар  мероси  /  Муаплифлар жамоаси.  Альбом.  -  
Тошкент:  Ш арк. 2002. -  228  б.
52.  Ш ониёзов  К.  Узбек  халкининг  шаклланиш  жараёни.  -   Т.:  Шарк, 
2001
.


M U N D A R 1 J A

Yüklə 3,25 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   22




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2022
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə