Namangan davlat universiteti



Yüklə 3,25 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə3/22
tarix14.04.2022
ölçüsü3,25 Mb.
#85429
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22
Tarixiy toponomika. Madrahimov Z
Ayollar yubkasini modellash, andoza tayyorlash, gazlamaga andozani joylashtirish, bichish
K IR I SH
T o p o n im ik a  g eografik  nom lar,  kishi  ism larini  o ‘rganadigan  fan  sifatida 
m ay d o n g a  keldi.  T op o n im ik a  atam asi  y u n o n   tilidan  olingan  b o ‘lib,  “top o s” -  jo y , 
“ o nom ”  yoki  “ o n im a ”  -   nom .  um um an,  jo y   n om ini  o ‘rganadigan  fan  degan 
m a 'n o n i  bildiradi.
X IX   asr  ox irlarid an   e'tiboran  d u n y o d a  am aliy  gram m atika,  xususan, 
k arto g rafiy a  ehtiyojlari  m unosabati  bilan  topo n im ik ag a  qiziqish  kuchaydi. 
T o p o n im ik ad an   m axsus  asarlar  p aydo  b o ‘ldi,  g eo g rafik   nom lam i  o 'rg an ad ig an  
k o m issiy alar  v a  ja m iy a tla r  tashkil  etildi.  T o p o n im ik a   fani  dastlab  Y evropada 
p aydo  b o 'id i  v a  asta-sek in lik   bilan  tara q q iy   etib,  boshqa  hudu d larg a  ham   tarq ala 
boshladi.  Sobiq  Ittifoq  d av rid a  to p o n im ik   tad q iq o tla r  rivojlandi.  U ning  ta ’sirida 
0 ‘zb ek isto n d a h am  to p o n im ik a fani  riv o jlan a boshladi.
X IX   asr  oxirlarid an   e'tiboran  d u n y o d a  am aliy  gram m atika,  xusu san   k arto g ­
rafiy a  ehtiyojlari  m unosabati  bilan  to p o n im ik ag a  q iziqish  kuchaydi.  T op o n im ik a­
d an   m axsus  asarlar  p aydo  b o 'id i.  g eo g rafik   no m la m i  o 'rg a n ad ig an   k om issiyalar 
v a  ja m iy a tla r  tashkil  etildi.  M asalan,  A n g liy ad a  1923-yilda  d u n yoda  birinchilar- 
dan  b o 'lib   m am lakatdagi  b arch a  top o n im ik   ish lam i  m u v ofiqlashtirish  uchun 
“ T o p o n im ik a ja m iy a ti”  tuzildi.  K eyinchalik,  G 'a rb iy   Y evropa,  Fransiya,  G erm a- 
niya.  P o l’sha  va  b o sh q a  m am lak a tlard a  ham   huddi  shunday  ja m iy a tla r  yoki 
g u ru h lar paydo  b o 'lg a n   edi.
S obiq  Ittifoq  d av rid a  V.  V.  B a rto l'd ,  M.  S.  A ndreyev,  S.  P.  T olstov,  Ya.  G ‘. 
G ‘ulom ov,  B.  A.  A hm ed o v ,  A.  R.  M u h am m ad jo n o v ,  M .  M asson,  O.  D.  C hexo- 
vich,  A.  A.  Sem enov,  O.  A.  S u h arev a   kabi  o lim lam in g   tarix iy -g eo g rafik   asarla- 
rid an   O 'z b e k isto n   to p o n im larin in g   m a'nosi  v a  kelib   chiqishi  ha q id a  talay 
m ateriallam i  u chratish  m um kin.
Sobiq  Ittifoq  d av rid a  0 ‘zb ek isto n d a  to p o n im ik a  fan in in g   va  geografik 
ata m ash u n o slik n in g  riv o jlan ish id a p ro fesso r H.  H.  H asanov,  tilsh u n o s  toponim ist- 
lardan  p ro fesso rlar  -   T.  N afasov,  Z.  D o ‘sim ov,  dotsent  N.  O x u n o v lam in g  
xizm atlari  k atta b o ‘ldi.
R esp u b lik a  jo y   n o m larin in g   kelib  chiqishi  tarixini  va  m illat,  qabila,  elat, 
u ru g '-a y m o q   n o m larin in g   kelib  chiqish  tarix in i  (etn o g en ezin i)  ham da  geogra- 
fiy ag a  oid  atam alam i  o ‘rg an ish d a  Ya.  G ‘.  G ‘ulo m o v ,  R.  N.  N abiyev,  A.  R.  M u ­
ham m ad jo n o v ,  F.  A bdullayev,  S.  Ibrohim ov,  0 ‘zb ek isto n d a  birinchi  toponim ik 
k arto tek a  tuzish d a  ish tiro k   etgan  H.  T.  Z arifov,  etn o g rafla r  -   E.  F ozilov  M. 
S hoab d u rah m o n o v ,  X.  D oniyorov,  R.  Q o ‘n g ‘irov,  g eo g raflar  -  H.  H asanov,  S. 
Q o rav ev   k ab ilam in g   ishlari  d iq q atg a  sazovordir.
Sovet  davlati  p arch alan ib   ketgandan  keyin  jo y   nom lari  m illiy  qadriyat 
qatla m larid an   biri  sifatid a qaralib.  m ustaqil  to p o n im ik   siyosat  y u rg izila  boshlandi. 
x alq   tarixi,  m adaniyati,  tilig a   alo q a d o r  b olm agan  sh ah ar  va  qishloqlar,  k o ‘chalar 
v a  b o sh q a  g eografik  o b ’yek tlaratag   nom lari  o ‘zg artirila  boshlandi.  tarix iy   n o m lar 
tik lan d i.  qayta  nom landi.
1989-yilda  o ‘z b ek   tilig a  d avlat  tili  m aqom i  berilish i  g eo g rafik   o b ’yek tlam i 
no m lash   va  qayta  n o m lash   siy o satid a  ham   burilish   nuqtasi  boldi,  toponim larni 
m illiy lash tirish   harakati  b oshlandi.


0 ‘zb ek isto n   m u staq illik k a   erish g an id an   s o 'n g   to p o n im ik a   fani  y a n ad a   riv o j- 
lan a  b o sh lad i.  S h u n in g d ek ,  y u rtim iz   to p o n im la rin in g   n o m lan ish ig a  h am   jiddiy 
e ’tib o r  b e rila   b o sh lan d i.  S ob iq   Ittifoq  d av rid a  y u rtim izd a g i  qishloq,  sh ah arch a, 
k o 'c h a   v a  b o sh q a   jo y   n o m la ri  L enin,  M arks,  E n g e l’s,  L u n ach arsk iy ,  K irov, 
V o ro sh ilo v ,  L o p atin ,  F ru n ze,  Q izil  m ay d o n   v a  b o sh q a   n o m la r  bilan   atalib  
kelin g an .  S h u n isi  a jab lan arlik i,  bu  s h a x sla m in g   b a 'z ila ri  u m rid a  bir  m arta  ham  
y u rtim izg a   q a d am   q o ‘y m ag an ,  b izn in g   tarix im iz   v a  q a d riy a tla rim izg a   m u tla q o  
aloqasi  b o 'lm a g a n   k im s ala r  edi.  Y oki  sh ah a rla rd ag i  ak sariy at  tu rar jo y   m av zelari 
“ S - l ” ,  “ S -2 ” ,  “ T -3 ”  d eg an ,  o d a m d a   h e c h   q an d ay   h is-tu y g ‘u,  x o tira   u y g ‘otm ay - 
d ig an  m a v h u m   n o m la r b ilan   atab   kelingan.
H o z ird a   b u n d a y   n o m la r  o ‘m in i  tarix im iz   bilan  b o g 'liq ,  ch u q u r  m a 'n o li  n o m ­
lar e g allad i.  M asalan ,  T o sh k e n tn in g  o ‘zid a  sh a h a rn in g  qadim gi  12  d arv o zasi  nom i 
bilan  k o 'c h a .  m ah a lla la r  p a y d o   boMdi:  S am arq an d ,  B e sh y o g 'o c h .  K o ‘kcha. 
C h ig 'a to y .  S a g 'b o n .  L ab zak ,  T ax tap u l,  Q o ra saro y ,  K am olon,  Q o 'y m a s,  Q o ‘qon. 
Q ashqar.  S h u n in g d ek ,  ah o lin in g   y a sh a sh   sharoiti  v a  m a s h g 'u lo tla rid a n   kelib 
ch iq q an   n o m la r  y a n a   q a y ta   tik lan d i.  M asalan,  T o sh k e n tn in g   E ski  sh a h ar  q ism i- 
dagi  P ic h o q ch ilik ,  C h a rx ch ilik ,  K o ‘nchilik,  D eg rezlik ,  T aq ach i,  E g areh i,  0 ‘qchi. 
Z arg arlik .  P a rc h a b o f v a  hokazo.
H ozirg i  k u n d a   Q o ra q a lp o g 'is to n   R e sp u b lik asi,  viloyatlar,  tu m an lar  va  sha- 
h a rla rd a   g e o g ra fik   o b 'y e k tla m i  no m lash   v a   q a y ta   n o m lash   m asalalarin i  k o 'rib  
ch iq u v ch i, 
sh u n in g d e k , 
“ G e o g rafik  
o b 'y e k tla rn in g  
n o m lari 
to ‘g ‘risid a ” gi 
O 'z b e k is to n   R e sp u b lik asi  Q o n u n i  tala b la rin in g   b ajarilishini  n azo rat  qiluvchi 
k o m is siy ala r -  m ax su s  o rg a n la r tash k il  etildi.
T o p o n im ik a   fan in i  c h u q u rro q   o ‘rganish  m aq sad id a  N a m an g a n   d av la t 
un iv ersiteti  5 1 2 0 3 0 0   -   ta rix   (Jah o n   m am lak atlari  b o ‘yich a)  b a k alav riat  ta ’lim 
y o ‘n alish i  ta la b a la rig a   “ T arix iy   to p o n im ik a ”  nom li  m ax su s  k u rs  tash k il  etildi  va 
tez  o ra d a  ta la b a la m in g  e n g   sev im li  fan larid a n   b irig a aylandi.
U sh b u   o 'q u v   q o 'lla n m a n in g   y o z ilish ig a   ham   tarix   y o 'n a lish i  tala b alarin in g  
fan g a  b o ‘lgan  q iziq ish lari  sa b a b   b o 'ld i.  O 'q u v   q o 'lla n m a d a   “T arix iy   to p o n im ik a ” 
fan in in g   p a y d o   b o 'lis h i  v a  ta ra q q iy o ti.  0 ‘rta   O siyo  tarix iy   to p o n im iy asin in g  
m an b alari,  o ‘rta   a sr  y o z m a   m a n b a la rid a   qad im g i  toponim lar,  tarix iy   k artalard ag i 
to p o n im ik   m a ’lu m o tlar,  to p o n im la m in g   tarix iy lik   va  til  jih a td a n   m an su b lilig i, 
y u rtim izn in g   etn o n im   v a  etn o to p o n im la ri,  oro n im   v a  o ro to p o n im lari,  g id ro n im   va 
g id ro to p o n im la ri,  y u rtim iz   sh a h a r  v a  q ish lo q lari  to p o n im ik asig a   d o ir  m a ’lu m o tlar 
o 'z  aksini  to p g an .

Yüklə 3,25 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2022
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə