Názov vysokej školy

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1.1 Správa

Správa sa dá chápať podľa Belajovej - Balážovej (2004) ako zámerná a cieľavedomá činnosť, ktorej účelom je dosiahnuť, udržať alebo rozvinúť predmet správy. Správou sa ten, ktorý ju spravuje, dostáva do určitých vzťahov s občanmi, podnikateľmi, inštitúciami, aby mohol dosiahnuť zámer alebo účel správy. Každá správa sa musí vykonávať v rámci práva a podľa právnych noriem. Pri výkone správy je dôležité dodržať aj pravidlá, ktoré nemajú povahu právnych noriem, a to sú pravidlá morálky a slušnosti. Každá správa by mala byť teda nielen zákonná, ale súčasne aj morálna a ohľaduplná voči všetkým, ktorí sa dostanú do vzájomných vzťahov v rámci správy.

2.1.2 Verjná správa

Podľa Bezákovej a kol. (2004) je verejná správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach:

• 
  štát (úroveň Slovenskej republiky ako celku)
  
• 
  vyšší územný celok
  
• 
  obec
  

Všetky tri úrovne verejnej správy sa pri výkone svojich úloh riadia verejným a súkromným právom. Pri zabezpečovaní verejných úloh sú povinné realizovať kompetencie, ktoré im boli zákonom zverené. Zároveň môžu konať úkony vyplývajúce z dohody predstaviteľov obce, mesta, vyššieho územného celku a ich obyvateľov.

Škultéty (2004) poukazuje na to, že verejná správa v podstate predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide najmä o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty vykonávajúce správu verejných záležitostí. Z tohto pohľadu má aj táto verejná moc svoj základ v štátnej moci a prejavuje sa ako decentralizovaná štátna moc, jej subjekty spoločne so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu. Verejnú správu je nutné odlíšiť od súkromnej správy. Verejná správa - je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju ako právom uloženú povinnosť, a to zo svojho právneho postavenia verejnoprávnych subjektov. Súkromná správa, spravuje len súkromné záležitosti, vykonávajú ju súkromné osoby, ktoré sledujú vlastné ciele.

Steiner (2007) hovorí, že verejná správa funguje ako tzv. oddelený model (štátna sprava – územná samospráva), ktorý funguje na troch stupňoch: štát – kraj – obec. Verejná sprava je teda organizovaná na troch úrovniach. Každá úroveň ma svojich volených predstaviteľov, rozdielene úlohy a zodpovednosť. Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek:

• 
  štátna sprava
  
• 
  samospráva
  

Podľa Pekovej (1999) je verejná správa charakterizovaná ako:

• 
  súbor zámerných úloh a činností zabezpečovaný na rozličných vládnych úrovniach vo verejnom záujme
  
• 
  súhrn inštitúcií vykonávajúcich túto činnosť priamo či sprostredkovane. Štátne inštitúcie vykonávajú verejnú správu priamo ostatné napr. územná samospráva odvodene
  

Gozora (2000) konštatuje, že verejná správa je súhrn inštitúcií, metód, opatrení a nástrojov smerujúcich k regulácii a cieľavedomému zameraniu spoločensko-hospodárskeho mechanizmu v krajine.

Podľa Ďurča (2007) verejná správa ako organizovanie, spravovanie a riešenie vecí verejných je užším pojmom ako pojem správa vykonávaná za účelom zabezpečenia fungovania štátu, pretože za týmto cieľom sa vykonáva i zákonodarná činnosť, súdna činnosť aj činnosť prokuratúry. Verejnú správu však treba považovať za jednu z časti celkovej správy (spoločenskej). Neexistuje všeobecne akceptovaná definícia pojmu verejná správa, avšak možno povedať, že ide o aktivitu zameranú na sústreďovanie prostriedkov tak, aby sa dali využívať v záujme danej politickej komunity (štátu, regiónu, mesta, obce, okresu, kraja). Ide o zámernú a cieľavedomú činnosť upravenú normami správneho práva, ktorá sa dotýka spravovania verejnoprávnych záležitostí. Negatívne sa pojem verejnej správy vymedzuje ako aktivita štátu, ktorá zostane po odrátaní zákonodarnej a súdnej činnosti. Verejná správa v súčasnom fungovaní Slovenskej republiky pozostáva z troch samostatných zložiek: štátnej správy, samosprávy (záujmovej a územnej) a tretieho sektora.

Marišová (2002) hovorí, že verejnú správu môžeme chápať ako konštitúciu s tromi funkciami. V prvom rade ako nástroj realizácie jedného zo základných práv občana - práva účasti občana na správe vecí verejných, táto funkcia predstavuje právny rozmer verejnej správy. Ďalej ako inštitúciu, prostredníctvom ktorej sa občania bezprostredne zúčastňujú na upevňovaní občianskej spoločnosti, čím sa verejná správa stáva aj významnou časťou politického systému. Napokon ako inštitúciu, ktorou možno racionálne a efektívne ovplyvňovať riadenie sféry ekonomicko-sociálnych procesov v spoločnosti, čím nadobúda rozmer sociálny. Vychádzajúc z takéhoto poňatia sa môže moderná verejná správa úspešne rozvíjať len pri komplexnom zohľadňovaní všetkých troch spomínaných funkcií.

V teórii štátu a práva pojem verejná správa podľa Hamalovej - Žárskej (2002) predstavuje formu fungovania štátu. Vznik verejnej správy je spojený s deetatizáciou štátnej moci, rozširovaním subjektov participujúcich na štátnej moci a vznikom inštitúcií realizujúcich priamy výkon moci občanmi (samosprávne orgány).

Podľa Dřízovej (1999) je nevyhnutné členiť verejnú správu na štátnu správu a samosprávu. Úrovňové členenie verejnej správy predstavuje členenie miestnej verejnej správy na miestnu štátnu správu a miestnu územnú samosprávu.

Podľa Steinera (2007) sa súčasnosti prejavuje tendencia stotožňovať pojmy verejná správa a štátna správa, avšak pojem verejná správa má širší obsah ako pojem štátna správa. Verejnou správou sa rozumie správa všetkých verejných vecí, teda správa ako taká vo verejnom záujme. Táto správa sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide najmä o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí.