O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

ob y e k tiv   b a h o   b e ris h   z a ru riy a ti  t u g ‘i l a d i ,  b u   esa  o ‘z 
navbatida,  kishilardan  fikr yuritish  koMami  keng,  analitik- 
sintetik  faoliyat  doirasi  m ustahkam   b o llishini  talab  qiladi.
T a f a k k u r   j a r a y o n l a r i   ix ti y o r s i z   y u z   b e r is h i  h a m  
m um kin.  Lekin  bu holda ular ixtiyoriy tafakkurga suyangan 
tarzda vujudga keladi.
J u m l a d a n ,   o d a m n i n g   a m a l iy ,  m a i s h i y   va  h o k a z o  
faoliyatlarida  ixtiyorsiz ravishda q a to r savollar paydo b o lis h i 
va  ularga  beixtiyor javoblar  axtarish  hollari  uchrab  turadi. 
B unday  p a y tla rd a   inson  fikr  y u rity a p tim i  yoki  y o ‘qm i, 
buni bilish j u d a  qiyin, vaholanki,  u o 'z i c h a  g o ‘yo savollarga 
j a v o b   t o p g a n d a y ,   s h i r i n   h i s - t u y g ‘ u l a r n i   b o s h d a n  
kechirayotganday bo'ladi.  Ba’zan am alg a oshirilishi  maqsad 
qilib  q o ‘y ilg a n   to p s h ir iq n i  ix tiy o riy   r a v is h d a   bajarish 
jarayonida bu rejaga kiritilmagan (favqulodda vujudga kelgan) 
ayrim  vazifalarni  h a m   bajaramiz,  b u   ja ra y o n   biz  u c h u n  
ixtiyorsiz ravishda o ‘tadi.
Insoniyatning  tarixiy taraqqiyoti  tarix idan   shu  narsalar 
m a ’Iumki,  yirik  ilmiy  kashfiyotlar  h a m   k o ‘pincha  xuddi 
s h u n d a y   b e ix tiy o r  fikr  qilib  tu rg a n   m a h a l d a   t o ‘s a td a n  
ochilgan.  J u m l a d a n ,   y u no n   olim i  A rx im e d   solishtirm a 
o g ‘irlik  q o n u n in i  z o ‘r  berib  aqliy  m e h n a t   qilish  paytida 
emas,  balki  h e c h   kutilmagan ja r a y o n d a , v a n n a d a  c h o ‘milib 
turgan  p a y tid a   k a s h f  etgan.  U !u g ‘  ru s  o lim i  D . l . M e n -  
deleyevning hikoya qilishicha,  u e le m e n tla r  davriy sistemasi 
jadvalini  tuzish  vaqtida  uch  k e c h a-y u   u c h   k u nduz  betinim  
m e h n a t  qilg an ,  a m m o   bu   vazifani  nih oyasiga  yetkaza 
olmagan.  U n d a n   s o ‘ng  c h a rc h a g an   o lim   ish  stoli  ustida 
uyquga ketgan va tushida bu elem entlar tartibli joylashtirilgan 
j a d v a l n i   k o ‘ rg a n .  S h u n d a   D . I . M e n d e l e y e v   u y q u d a n  
uyg‘onib,  bir pa rc h a  qog‘ozga tu shida a y o n b o ‘lgan jadvalni 
k o ‘chirib  q o ‘ygan.
K o‘pincha  psixolog va fiziologlar m u a m m o n in g  b u n da y 
oson  ravishda yechilishi, hech  k u tilm a g a n  holatd a beixtiyor 
hal  qilinishini  shu  kashfiyotlar  o l a m   yuzini  k o ‘rganicha 
b o 'lg a n   d a v r  ich id a  oylab,  yillab  q ilin g a n   m e h n a t n in g
297
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

y a k u n i,  y a ’ni  t u g a l la n m a y   q o lg a n   t a f a k k u r   ja r a y o n in i 
nihoyasiga  yetishi,  deb  baholam oqdalar.
Y irik   f iz i o lo g   h a m d a   p s ixo lo g  V .M .B e x t e r e v n i n g  
izohicha,  b u n d a y   kutilmagan jarayo n larn in g  ro‘y  berishiga 
asosiy sabab — o ‘rganilayotgan  masala t o 'g ‘risida uxlashdan 
oldin  z o ‘r  berib  bosh  qotirish,  o ‘ylash  va  butun  diqqat- 
e ’tiborini  tortilishi  k a s h f  qilinishi  z a ru r  masalaga  to 'la - 
t o ‘kis  y o ‘n a ltirish d a n   iborat  m u ra k k a b ,  b a rq a ro r  psixik 
holatning  h u k m   surishidir.  M azk u r  holat  aniq  obyektga 
qaratilgan  aqliy z o ‘rbcrishning intensiv tarzda davom etishi 
natijasida vujudga  kelgan mahsuldir.
Fikr yuritilishi  Iozim bo ‘lgan  narsa va  hodisalarni  idrok 
yoki  t a s a w u r   q ilis h   m u m k in   b o i s a ,   b u n d a y   tafa k k u r 
konkret  ta fa k k u r  d e b   ataladi.  U ,  o lz  navbatida,  yaqqol- 
predmetli  ta fa k k u r  va  yaqqol-obrazli  tafakkur  nomi  bilan 
ikki turga ajratiladi.  Agar fikr yuritish  obyekti  bevosita idrok 
q i li n s a ,   b u n d a y   t a f a k k u r   y a q q o l - p r e d m e t l i   t a f a k k u r  
deyiladi.  Fikr yuritilayotgan  narsa va hodisalar faqat tasaw ur 
q ilin s a,  b u n d a y   ta f a k k u r   y a q q o l- o b r a z li  ta f a k k u r   deb 
ataladi.  T a fak k u rn in g   bir  turi  xotira  yoki  xayol  tasawuriga 
asoslangan  h o ld a   na m o y o n   bo lad i.
A bstrakt  ta f a k k u r   narsalarning  m o hiy atin i  aks  etti- 
ruvchi  va  s o ‘z la rd a   ifodalanuvchi  tu sh u nchalarga  tayanib, 
fikr  yuritishdir.  Algebra,  trigonom etriya,  fizika,  chizm a 
geometriya,  oliy m atem atika masalalarini yechish  mahalida 
fikr  yuritish,  m u lo h a z a   bildirish  abstrakt  tafakkurga  xos 
m iso llardir.  A lg e b ra ik   m iq d o rla rn i  k o n k r e t  narsalarga 
taqqoslab,  nisbat  berib  konkretlashtirsa  b o l a d i ,  lekin  bu 
yerda  b izning  m aq sa d im iz   konkret  m iq d o r  t o ‘g krisida  fikr 
yuritish  em as,  balki  shu  narsalar oTtasida  mavjud  um u m iy  
m iqdor  aloqalari  ustida  m ulohaza  yuritishdir.  C h un o n c h i, 
bu  holda  biz  faqat  um um lashgan  tushunchalarga  tayanib 
fikr  y urita m iz.
A bstrakt  ta f a k k u r   konkret  tafa k k u rd a n   g ‘oyat  keng 
m a ’n o   anglatishi  bilan  voqelikni  c h u q u rr o q   bilishga  olib 
borishi  bilan  farq  qiladi.  Shuning  u c h u n   biz  yakka  hukm
298
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

vositasi  bilan  q a to r  narsa  va  h o d isa la rg a   taalluqli  ichki 
qonu niyatlar to 'g ‘risida fikr yurita olam iz.  ldrok va t a s a w u r  
qilish  m u m k in   boMmagan  narsa  v a  hodisalar  t o ‘g‘risida 
abstrakt  tafakk ur yordamida  m u lo h a z a  yuritsa boMadi.  S h u  
sababli jam iyat va tabiat qonunlari  h a q id a , borliq to ‘g‘risida, 
cheksizlik,  sifat,  miqdor, tenglik t o lg ‘risida, go‘zallik haqida 
m avh um   abstrakt  m ulohaza  yuritish  m u m k in ,  xolos.
Biroq  konkret  tafakkur  bilan  ab strak t  tafakkur  o 'z a r o  
uzviy bog‘langandagina bir b u tu n   in so n  tafakkurini vujudga 
keltiradi.  A b s tra k t  tafakkur  k o n k r e t   tafa k k u r  z a m i r i d a  
vujudga kelgan, uning poydevori  ustida o'sgan va rivojiangan. 
C hunki tafakkurning kelib chiqishini genetik jihatdan analiz 
qilsak,  k o n k r e t  tafakkur  a m a liy   ta f a k k u r   bilan  parallel 
ravishda  n a m o y o n   b o ‘la  boshlagan,  abstrakt  tafakkur  esa 
tarixiy  taraqqiy o tn in g  keyingi  bo sq ic h la rid a   hosil  b o llgan. 
Shunga  qara m asd a n ,  ham m a vaqt  h a r  q an d ay konkret  fikr, 
m ulohaza  abstrakt  fikr,  m u h o k a m a   ichiga m a ’lum darajada 
singib ketgan b o ‘ladi.
Hodisalarni  izohlashga,  faraz qilishga  qaratilgan tafak­
k ur  nazariy  tafakkur  deb  ataladi.  T u s h u n c h a la r   o^rtasidagi 
b ogM an ishlarni,  m u n o s a b a tla rn i,  ic h k i  b o g l a n i s h l a r n i  
yoritib  borish  va  shu  bogManishlarni  nazariy jihatdan  fikr 
y uritish   yoMi  b ilan   izohlash  k abi  j a r a y o n ia r n i  n a z a r iy  
tafak k u r  y o r d a m id a   amalga  o s h ir is h   m u m k in .  Izohlash 
p a y ti d a   i z o h l a n a y o t g a n   n a r s a   v a   h o d i s a l a r ,  xossa  va 
xususiyatlar,  jism   va  predmetlar,  u m u m a n ,  b utun  voqelik 
m a ’lum   tu rk u m d a g i  tu s h u n c h a la r   q a to rig a   kiritiladi  va 
ularning  farq  qiladigan  belgi  va  a lom atlari  fikran  ajratib 
k o 'rsa tila d i.  B u n d a n   tash q a ri,  m u a y y a n   o b y e k tla rn in g  
m o h iy a ti,  m a z m u n i,  mavjud  boMishlik  sabablari,  kelib 
c h iq is h i,  ta r a q q iy o ti,  o ‘z g a rish i,  s h u n in g d e k ,  u l a r n i n g  
ahamiyati  h a m d a  vazifalari  izohlab  beriladi.
N a z a r i y   t a f a k k u r   j a r a y o n l a r i d a   „ N e g a ? “  „ N i m a  
u c h u n ? “ ,  „ N i m a   sababdan?“ ,  „ B u n in g   o ‘zi  nim a?“ ,  „ B u  
hodisa  yoki  holatlar,  yoxud  tu s h u n c h a l a r  o ‘rtasida  q a n d a y  
o ‘xshashlik  va  tafovutlar  m a v j u d ? “  kabi  q a to r  sav ollar
299
www.ziyouz.com kutubxonasi

---