O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

voqelikni  topishga  gum on  va  h ayajon,  shubha  h islardan 
qutulishga  qaratilgan  maylidir.
T a fak k u rn in g   izlanish  b o s q ic h la rid a   vujudga  k e lg a n  
masala  h a r   xil  darajada  ifodalanishi  m um kin.  J u m la d a n , 
voqelikning  nimalari  m a ’iu m -u ,  nimalari  n o m a ’lum,  u larn i 
qanday aniqlash,  qanday h o latd a  va qaysi  y o ‘l bilan yechish 
m u m k in ,  ularning  turm ush  u c h u n   q a n d a y   ahamiyati  b o r, 
singari  masalalarni  aniqlashga  t o ‘g ‘ri  keladi.
Ijodiy  tafakkurning  navbatdagi  k o m po nentla ri  q u y i-  
dagicha  aks  ettiriladi:  q o ‘yilgan  savollarga  javob  izlash, 
m asaiani  ye c hishg a   y o rd a m   b e ra d ig a n   y o l l a r ,   u s u lla r, 
vositalar,  qoidalarni  qidirish,  u la rn i  tanlash  h a m d a   m a z k u r  
faoliyatda  ularni  tatbiq  qilish  va  boshqalar.  O dam   u s h b u  
konkret  holdagi vazifani  bajarish  u c h u n  qo'yilgan savollarga 
beriladigan  javoblarni  ayrim  p a y tla rd a   tevarak -m uhitdagi 
obycktlardan  topishga  harakat  qiladi.  M a zku r  h o la tn in g  
sa m a r a d o r lig i  k o ‘p  j i h a t d a n   u n i n g   k u z a tu v c h a n lig i  va 
sinchkovlik  sifatlariga  bog‘liq.  A y rim   h ollarda  b e rilg a n  
savollarga  javoblarni  t o ‘plangan  tajriba  va  yig'ilgan  b ilim  
fondidan topiladi.  Masalan, sessiya topshirayotgan talabaning 
fikr  yuritishi,  mulohazasi  va  xulosa  chiqarishi  xuddi  a n a  
shu nd ay   tarzda  nam oyon  b o ‘ladi.
Ijodiy tafakkur ijodiy xayol  bilan  uzviy aloqada b o ‘ladi. 
Shuning u c h u n   inson amaliy faoliyatida bir talay savollarga 
javoblarni  xayol  yordami  bilan  to padi.  Ju m ladan,  h a r   xil 
t a x m in la r,  farazlar,  ilmiy  g i p o t e z a l a r   y a ra tila d i,  k a s h -  
fiyotlar,  texnika  sohasidagi  ixtirolar  shu  y o ‘sinda  a m a lg a  
o s h irila d i,  y a ’ni  xayol  y o r d a m i   b ila n   z a ru r   n a tija la rg a  
erishiladi.  Shuningdek,  ijodiy  tafa k k u r jarayonida  b a ’zi  b ir  
vazifalarni  hal  qilish,  bajarish,  m u h o k a m a   yuritish,  m u l o -  
haza  qilish,  fikrlash,  faraz  qilish  singari jarayonlar  m an tiq iy  
fikr  yuritish  usullari  va  v o sita la rin i  q o ‘llash  y o ‘li  b i l a n  
nihoyasiga yetkaziladi.  Masalan,  m atem atika,  fizika kabi  fan 
asoslarini  o ‘zlashtirishda xuddi  s h u n d a y   holat  ro ‘y  beradi.
Ijodiy fikr yuritish jarayonida g o h o  kamchilik va xatolarga 
y o ‘l  q o ‘yiladi.  Natijada  o lin g an   jav o b la r  yoki  q o ‘llanilgan
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

vositalarda  s h u b h a la n is h   hissi  payd o   b o l a d i .   O q ib a td a  
natijalarni  ta n q id iy   tekshirish  masalani  hal  qilish  bilan 
parallel  ravish d a  n a m o y o n   b o ‘lishi  m u m k i n .  O d a td a , 
s hunday paytlarda fikryu ritish n in g   m antiqiy jihatlari  hukm  
va xulosa chiqarish,  isbotlash,  dalillash, asoslash,  rad qilish, 
inkor  etish  kabilar  ijodiy  tafakkur  yadrosini  tashkil  qiladi.
Ijodiy  tafakkur ja ra y o n id a   inson  masalani  hal  qilishda 
o ‘z g a la rn in g y o rd am ig a  tayanib ish  k o kradi.  Ayrim  hollarda 
masala  yoki  to p sh iriq n i  hal  qilish,  yechish  paytida  ijodiy 
tafakkur shaxs!araro  m unosabatda,  m ulo q o td a voqe b o la d i. 
M u lo q o t  esa  fikr  a lm a sh ish ,  suhbatlashish,  m u h o k a m a  
qilish,  b a h s la s h is h ,  isb o tlash ,  da lilla sh   kabi  m a n tiq iy  
usullardan tashkil topadi.  F a n v a  texnika taraqqiyoti tarixining 
k o ‘rsatishiga  q a ra g a n d a ,  yirik  ilmiy  kashfiyotlar,  falsafly 
m ush o had alar,  ilmiy  nazariyalar,  konstruktiv  ijodlarning 
aksariyati  ulug ‘  kishilar  to m onidan  ijtimoiy  tafakkurning 
mahsuli  sifatida,  j a m o a   tafakkuri  natijasi  tariqasida  dunyo 
y u z in i  k o ‘rgan.  D e m a k ,   ijodiy  ta f a k k u r   a v lo d la r  aql- 
z a k o v a t i n i n g   d u r d o n a l a r i n i   s i s t e m a la s h t ir is h i   tufayli 
psixologik voqelikni  ya ng ilikelem enti bilan boyitadi,  xolos.
Ijod iy   ta f a k k u r   b ila n   masala  y ec h ish   o ‘z a ro   uzviy 
bog‘langan bilishjarayonidir.  Lekin  ijodiy tafakkurni  masala 
vositasiga aylantirib yuborish m umkin emas.  Shuning uchun 
ularning nozikjihatlarini  farqlab olish  maqsadga muvofiqdir. 
J u m l a d a n ,  m a s a la n i  hal  qilish,  yechish  faq a t  tafakkur 
yordami bilan am alga oshiriladi,  chunki b u n d a   hech qanday 
o ‘zgacha yo ‘l b o l i s h i   m u m k in  emas va b o i m a y d i   ham.  0 ‘z 
navbatida, tafakkur masala yechish vaqtidagina vujudga keladi. 
Shu  boisdan  u  (y a ’ni  tafakkur)  yangi  m asala  q o ‘yishda, 
yangi  m u a m m o la rn i  keltirib  chiqarishda,  ularning  inson 
( o ‘zgalar)  t o m o n id a n   anglab  yetishida  va  b oshqa  hollarda 
asosiy  rol  o ‘ynaydi.  Binobarin,  ijodiy tafakkur faqat  masala 
( m u a m m o ) n i  hal  qilish  bilangina  bog‘liq  b o 'lm a y ,  balki 
bilim la rn i  ega llash ,  te k stla rn i  tu sh u n is h ,  narsa  h a m d a  
hodisalarni  tan q id iy   jih a td a n   analiz  qilish  va  hokazolarda 
h a m  j u d a  zarurdir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

X o ‘sh,  m u am m o li  vaziyat  b ila n   masala  y e c h is h n in g  
o ‘zaro  tafovuti  bormi?  O d a td a   m u a m m o li  vaziyat  v u ju d g a  
kelganda  o d a m   favqulodda  h e c h   kutilm agan,  n o t a n i s h ,  
t u s h u n i l i s h i   m u r a k k a b   b o M g a n ,  n o m a ’lum   n a r s a   v a  
hodisalarga  d uch   keladi.  Aqliy  z o ‘r   berish  natijasida  i r o d a  
sifatlarini  ishga solish orqali  m u a m m o li vaziyat anglashilgan 
masalaga aylanadi.  Binobarin,  m asala m uam moli vaziyatdan 
kelib chiqib,  uning bilan  m a h k a m   alo q a qilib  h ukm   su ra d i. 
T afak k ur  m uam m o li  vaziyatni  an aliz  qilish  natijasida  u n i 
r a v s h a n l a s h t i r i b ,   y e c h is h   m u m k i n   b o ‘lgan  m a s a l a g a  
aylantiradi.  Dem ak, bu yerda o ‘z a ro  m ustahkam  bog‘lan g a n  
fikr  yuritislining   berk  zanjiri  v u ju dg a   keladi:  t a f a k k u r , 
m u a m m o ,  masala.  Zanjirning  h a r   bir  zvenosi  h a m is h a   va 
b e to ‘xtov  bir-birini  taqozo  etadi.
M a s a l a n in g   yuzaga  k c lish i  m u a m m o l i   v a z i y a t d a n  
o 'z in in g   spetsifik  xususiyatlari  bilan  ajralib  turadi.  O d a t d a ,  
masala  ifodalanganda, garchi o ld in d a n  b o ‘lsa h a m ,  m a ’l u m  
m a ’l u m o t la r   va  n o m a ’l u m l a r   (qidirilishi  z a ru r   boM gan 
narsalar)  alohida  mantiqiy  b o ‘laklarga,  qismlarga ajratilgan 
b o ‘ladi.  Masala nutq bilan bay o n  qilingan qismdan va shartli 
belgilar yoki abstrakt tu sh u n c h a lard a n  tashkil topadi.  M a s a ­
laning  verbal  b o ‘lagida  m a ’lu m   m a ’lum otlar va  n o m a ’l u m  
narsalarga  b o ‘lish  aks  ettirilgan  b o l a d i .   H ar q a n d a y   p r e d -  
metlarga oid o ‘quv masalasida  u n in g  asosiy shartlari y e c h u v - 
chilar ongiga borib yetadigan darajada yaqqol shaklda b a y o n  
q ilin g a n   b o ‘ladi,  s h u n in g d e k ,  u n i n g   o ldiga  q o ‘yi1gan 
talablar va savollar ham  turli  yoshdagi odam larning yoshiga, 
saviyasiga  mos ravishda tuziladi.  Q attiq izlanish,  m u h o k a m a  
yuritish,  vositalar  tanlash  va  ularni  tatbiq  etish  natijasida 
qidirilgan  n o m a ’lum  narsa topiladi.
Ijod iy  ta f a k k u r   j a r a y o n i   m a v ju d   bilim la rg a ,  y a n g i  
bilimlarni  egallash  esa  tafakkurga  m ustahkam   b o g 'liq d ir. 
Hozirgi  z a m o n  ta ’lim jarayoni o ld id a  turgan asosiy m a q s a d , 
o ‘quvchi  shaxsini  bilimlar  bilan   qurollantirish  em as,  b a lk i 
ularni  mustaqil  ham da  m a n tiq iy   fikr  yuritish  faoliyatiga 
o krgatishdan  iboratdir.
2 0   P s i x o l o g i y a
3 0 5
www.ziyouz.com kutubxonasi

---