O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə132/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   128   129   130   131   132   133   134   135   ...   145

X o ‘sh,  ijodiy  fikr  yuritish  jara y o ni  q a n d a y   am alga 
oshiriladi?
1.  Fikr yuritish  faoliyatida  eng  a w a l  hal  qilinishi  zarur 
b o l g a n   masala  a n iq la b   olinishi  kerak.  Agarda  inson  oldida 
hech  qanday  masala  yoki  m uam m o   vujudga  keltirilmagan 
b o ‘lsa,  u  h o ld a   u  b i r o n - b i r   narsa  t o ‘g lrisida  fikr  h am  
y u r i t m a y d i ,  d e m a k k i ,   u n in g   q a rs h is id a   h e c h   q a n d a y  
m u a m m o   mavjud  e m a s .  M abodo  o d a m   hal  qilishi  shart 
b o ‘lgan  m asala  y u z a s i d a n   q a n c h a lik   a n iq   va  t o ‘laroq 
m a ’lumotga ega b o ‘lsa, uni oqilona yechish yo‘1 va vositalarini 
shunchalik osonlik bilan  topadi.  Buning u c h u n   m u am m o n i 
hal q ilu v c h ila rq o ‘yilgan  masala (topshiriqning)  m azm unini 
a v v a lo   t u s h u n i b   o l i s h l a r i ,   u n i n g   s h a r t i n i   t e k s h i r i b  
chiqishlari,  nima  m a 'l u m   va  nimalar  n o m a ’lum   ekanligini 
aniqlashlari  zarur.
2.  M u a m m o   hal  qilish  yoki  masalani  yechish  u c h u n  
z a r u r   b o ‘lgan   b a r c h a   b i l i m l a r n i   ( q o i d a l a r ,   f a k t l a r , 
q o n u n iy a tla r ,  x o ss a la r,  m u h im   belgilar,  m u n o s a b a tla r, 
b o g l a n i s h la r   va  h .k .)  tatb iq   qilishga  intiladilar.  Buning 
u c h u n   esa  shaxsiy  tajribada  uchragan  vositalardan,  holat- 
lardan,  usullardan  u n u m li  foydalanib,  ularni  fikran  yangi 
sharoitga ko'chirishni  am alga oshiradilar.
3.  Masala yoki  m u a m m o g a  taalluqli faraz ilgari suriladi, 
b o s q i c h l a r   t a x m i n   q i l i n a d i ,   y e c h is h   t o ‘g ‘risid a   y o ‘l- 
y o ‘riqlaar ishlab c hiq ilad i,  turli  variant  h a m d a   variatsiyalar 
haqida  m ulohaza  yuritiladi,  o‘zaro  xayolan  solishtirib,  eng 
samarali  alom atlar  ajratiladi.
4.  M u a m m o n i  hal  qilish  u c h u n   m o ‘ljallangan  gipo- 
tezani  tekshirish  zaruriyati  tuglladi.  Uni  tekshirish  uchun 
o ‘xshash  holatlar  o ‘z a ro   taqqoslanadi.  Bu  o ‘rinda  ijodiy 
xayol  m a t e r i a l l a r i d a n   a tr o f lic h a   fo y d a la n ila d i.  U n in g  
haqqoniy  ekanligiga  isho n ch   hosil  qilish  u c h u n   tafakkur 
harakatlari  tizimi  tatb iq   qilib k o ‘riladi.  G ip o tez a   mantiqiy 
usullar  y o rd am ida  fikran  analiz  va  sintez  qilinadi,  uning 
chinligiga doir operativ tarzda hukm va xulosalar chiqariladi.
5.  M u a m m o n i  nazariy  jihatdan  hal  qilish  u c h u n   ilgari
www.ziyouz.com kutubxonasi


surilgan  gipoteza  t o ‘g ‘ri  ekanligi  yoki  n o t o ‘g ‘ri  ekanligi 
a n iq la n sa,  u  fikr  y u ritish d a n   siqib  ch iq ariladi  v a   y angi 
farazlar,  o ‘ylar,  taxm inlar  q abu l  qilinadi  yoki  o ‘ylab  t o p i-  
ladi.  Yangi  amaliy  gipoteza  fikran  bir  n e c h a   m a r t a   tek - 
shiriladi, u n d a n  sokng amaliyotga joriy qilish u c h u n  sinashga 
tavsiya qilinadi.
6. 
M u a m m o   yoki  m asalani  hal  qilish,  y e c h im ,  to p is h  
olingan  natijalarni  t o ‘g‘riligiga  q a n o a t  hosil  qilish  u c h u n  
m u a m m o n i  hal  qiluvchi,  u n i  tekshirish  bilan  aqliy  h a ra -  
katlarni  yakunlaydi.
S h u nday  qilib,  ijodiy  tafa k k u r  turi  o ‘zining  s a m a r a -  
dorligi va dolzarbligi,  universalligi bilan boshqa fikr yuritish 
jarayonlaridan farq qiladi, yangi-yangi  m u am m o la rn i  o ‘ylab 
c h iq is h d a ,  m asalani  hal  q ilis h d a   za ru r  j a r a y o n   b o ‘lib, 
insonning  bilish  faoliyatida  y etakchi  o lrin  tutadi.
$
Tekshirish  uchun  savollar
1.  T a f a k k u r   m o h iy a tin i  tu s h u n t i r i n g .
2.  T a f a k k u r  q a n d a y  tu z ilis h g a  ega?
3.  T a f a k k u r  operatsiyalari  t o ‘g ‘risida so'zla ng.
4.  T a f a k k u r   sh a k lla rin i  t a ' r i f l a b   berin g.
5. T a f a k k u r  sifatlari  n i m a l a r d a n   iborat?
6
.  T a f a k k u r n i n g  q a n d a y  t u r l a r i   b o r ?
www.ziyouz.com kutubxonasi


X V I   b o b
NUTQ  T O ‘G ‘RISIDA  UM UM IY 
TUSHUNCHA
In so n iy a t  taraq qiyo ti  tarixida  til  tufayli  aks  ettirish 
im koniyatlari  qayta  qu rila d i,  olam   odam   miyasida  yanada 
a n iq ,  ravshan  aks  ettirildi.  Tilning  paydo  b o l i s h i   m u n o - 
s abati  bilan  h a r   b ir  a lo h id a   shaxs  jam iyatnin g  ijtimoiy- 
tarixiy  taraqq iy o tida  t o ‘plagan  tajribalardan  foydalanish 
im koniyatiga  ega  b o ‘ldi.  Til  yordami  bilan  h a r  bir  inson 
s haxsan  o ‘zi  hech  q a c h o n   duch  kelmagan  notanish  hodi- 
salar,  holatlar, vaziyatlar,  sharoitlar yuzasidan  bilim  olishga 
erishdi.  Xuddi  shu  b o isd a n   til  odam ga  ko‘pchilik  hissiy  va 
intellektual  t a ’sirlar  h a m d a   taassurotlar  t o ‘g ‘risida  o lziga 
o ‘zi  hisobot  berish  im koniyatini  yaratdi.  Endi  esa  inson  til 
y o rd a m i bilan boshqa o d a m la rg a  o ‘tmish,  hozirgi  z a m o n  va 
kelajakka  oid  narsalar,  voqelik  yuzasidan  axborot,  xabar, 
m a ’lu m o t berishi,  ularga  ijtimoiy tajribalarga do ir ko ‘nikma 
h a m d a   malakalarni  o ‘tkazishi,  uzatishi  m um kin.
M a ’lum ki,  h a y v o n la r,  jo n iv o rla r  o ‘zlarining  indivi­
d u a l  tajribaîarini  o ‘z  tu rkum idagi  boshqa  nam oyandalarga 
o ‘tkazishga yoki  berishga  m utlaqo  qobil  emaslar.  Ular,  ay- 
niq sa,  o ‘z  turkum laridagi  avlodning  ilgarigi  tajribaîarini 
o ‘zlashtirish  qobiliyatiga  ega  emaslar,  chunki  mavjudotlar 
t u g ‘m a   irsiy belgilarga,  instinktlarga va  shartsiz  reflekslarga 
asoslanadilar,  xolos.
Biosfera  va  neosfera  t o ‘g‘risidagi  m a ’lum otlar,  q o n u - 
niyatlar,  harakatlantiruvchi  kuchlarni  bilish  va  egallashda 
qisqa  ijtimoiy-tarixiy  d a v r  oralig‘ida  g ‘oyat  ulkan  yutuq- 
larga erishuvchi  inso nning hayvonot olam idan  m u h im   farqi 
s h u n d a n   iboratki,  birin ch id an ,  odam ning  shaxsiy  tajribasi 
u m u m in s o n iy   tajriba  bilan  uzviy  uyg‘unlikka  ega,  ikkin- 
c h i d a n ,   tajribalar  m u a y y a n   d a rajad a  s aq lanadi,  u c h in -  
c h i d a n ,   m a z k u r   t a j r i b a l a r   t a k o m i l l a s h i b ,   m o d i f i k a -  
tsiyalashib  boradi,  t o ‘rtin c h id a n ,  ularning  m ohiyati,  tuzi- 
lishi  q o ‘lyozmalarda o ‘z aksini  topadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   128   129   130   131   132   133   134   135   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə