O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə133/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   129   130   131   132   133   134   135   136   ...   145

(/Odamdagi  shaxsiy  ta jr ib a n in g   u m u m i n s o n iy   ta jrib a  
bilan bog'liqligi  kishilarda tilning mavjudligi bilan  izohlanadi. 
Til  oddiy  qilib  tushuntirilganda  s o ‘z  va  belgilar  sistemasi 
h a m d a   m ajm uasidan  iboratdir.  Inson  t o m o n id a n   u  yoki  bu 
faoliyatning bajarilishi belgilar,  alom atlar xususiyatlari  bilan 
b o g ‘liq  b o ‘lib,  u ning  mahsuldorligi,  muvaffaqiyati  til  ta r- 
kiblarining ahamiyatiga bevosita a lo qadordin/M asalan,  hay- 
dovchi  u c h u n   ko‘c h a  qoidalari,  m atem atik   u c h u n   fo rm u -  
lalar,  operato r  u c h u n   signallar,  belgilar,  sim vollar  faoliyat 
u c h u n   regulator  sifatida  xizm at  qiladi.
Shuning  u c h u n   belgilar  va  ularning  a h a m iy ati  in so n - 
ning  yuksak  psixik  funksiyalari  (ya'ni  idrok,  x otira,  tafak- 
kur,  xayol)ning  vositasidir.  O d a td a   belgilar  t u r l i - t u m a n  
b o ‘lishidan  q a t’i  nazar,  u larn in g   eng  m u h im i  s o ‘zdir.  H a r  
bir  s o lz  m a ’lumot,  xabar,  axborot  vazifasini  b ajaradi  va 
m uayyan  m azm u nni  o ‘zida  aks  ettiradi  (m a sa la n ,  m a s h - 
g kulot,  daftar,  y o m g ‘ir  va  boshqalar).
Tilning  asosiy  funksiyalari  quyidagilardan  iborat:
a)  til  y ashash   v o sitasi,  ijtim o iy   ta jr ib a n i  a v l o d d a n  
avlodga uzatish, berish va o'zlashtirish quroli tarzida vujudga 
keladi  (avlodlar,  o ta-o nalar,  o ‘qituvchilar va  m urabb iylar);
b) til  vosita  yoki  kom m u nikatsiy a  usuli,  h a tto   o d a m -  
larn in g   x a tti- h a ra k a tla rin i  b o s h q a ru v c h i  q u r o l   s if a tid a  
n a m o y o n   bo'ladi  (m asalan,  „Leksiya  b o ‘lm aydi‘\   „ B u g u n  
b a y ra m “  — ta ’sir  qilishdan,  t a ’sir  o ktkazishdan  iboratdir);
d ) 
t i l n i n g   m u h i m   f u n k s i y a l a r i d a n   y a n a   b i t t a s i — 
intellektual  faoliyatning  qu ro li  sifatida  xizm at  q ilish d ir 
( m u a m m o l i   v a z iy a t  m o h i y a t i n i   t u s h u n i s h ,   y e c h i s h n i  
rejalashtirish,  ijro  etish,  m aqsad   bilan  solishtirish).
O d a m   h a y v o n o t  o l a m id a n   farqli  o ‘laro q ,  o ‘zi  xoh 
amaliy,  xoh  aqliy  harakat  boMishdan  qat'i  n a z a r  u n i  reja- 
lashtira  oladi.  Faoliyatni  b u n d a y   rejalashtirish  y e c h im i 
u c h u n   vosita  qidirishning  va  u m u m iy   fikriy  m asalalarini 
hal qilishning asosiy quroli tildir.  Psixologik tad q iq o tla rn in g  
k o ‘rsatishicha,  tilning  e n g   asosiy  funksiyasi  — b u   k o m -  
m unikatsiyadir.
www.ziyouz.com kutubxonasi


N u t q   faoliyati  —  o d a m   t o m o n i d a n   ijtim o iy -ta rix iy  
t a jrib a n i  o 'z la s h tir is h ,  a v lodlarga  berish  (u za tish )  yoki 
k o m m u n ik atsiy a   o 'r n a tis h ,  o kz  shaxsiy  harakatlarini  reja- 
lashtirish  va  amalga  oshirish  m aqsadida  tildan  foydalanish 
jara y o n id ir.
N u t q   axborot,  xabar,  m a ’lum ot  va  yangi  bilim  berish 
kabi  aqliy topshiriqlarni yechish  faoliyatidan  iboratdir. Agar 
til  a lo q a   vositasi  (q u ro li)  b o l s a ,   nutq  esa  a y n a n   o ‘sha 
ja r a y o n n in g   o ‘zidir.
Nutq faoliyatining fiziologik  mexanizmlari
1.  N u t q  oddiy reflektor faoliyat qonunlari  asosida idrok 
qilinadi.  C h un k i  u n i  yuzaga  keltiruvchi  stim ullar  birinchi 
signallar  (m asalan,  „ M a r s h “ ,  „ S a lo m “ )  tipidagi  q o ‘zgla- 
tu v ch ila rd a n   iboratdir.
2.  I.P .P a v lo v n in g   n u tq n in g   yuzaga  kelishi  va  idrok 
qilinishida  inson  „signallar — signali“  tarzidagi  so‘zlaridan 
fo yd alan ilad i.  M a z k u r  ja r a y o n   bosh  miya  katta  yarim - 
sharlarining p o ‘stida am alga oshadi.
3.  P.Broka  (1861-  y.)  miya  p o ‘stining  m a ’lum   qismi 
(m iya c h a p  yarimshari  peshana qismining pastki tomonidagi 
b u r m a la rn in g   orqa  qism i)  shikastlansa,  bem orlarda  nutq 
artikulatsiyasi  buzilishini  kashf  etgan  va  „ s o ‘z  obrazlarini 
harak atlantiruvchi  m a r k a z “ ,  deb  atagan.
4.  K.Vernike  (1874-  y.)  bosh  miya  yarimsharlari  p e ­
s h a n a   qism ining  tepa  t o m o n id a   ,,so‘zlarning  sensor  ob- 
raz lari“  joylashgan  deb  isbotlashga  harakat  qildi.
5.  P.K.Anoxin:  „ N u tq  jarayonini ta'm inlashda ju d a  ham 
s o d d a   e le m e n t a r   „stim u l  —  rcaksiya“  tipidagi  fiziologik 
m e x a n iz m   ham ,  nutq  faoliyatining yuksak shakllari  ham da 
n u t q   vositasi  bilan  fikr  b a y o n   qilishn in g  ic h d a n   pro - 
g ram m alash tirish   m exanizm lari  u c h u n  xaraktcrli  va  iyerar- 
xik  tuzilishiga  ega  boMgan  maxsus  m exanizm lar  h a m   qat- 
n a s h a d ila r “ ,  deb  t a ’kidladi.
Rus  psixologi  N .l.J in k in   nutq  mexanizmlari  quyidagi 
b o sq ic h la rd a n   iborat  ekanligini  hayon  qiladi:
1.  B iron  tlkrni  n u t q   vositasi  y o rd am i  bilan  bayon
www.ziyouz.com kutubxonasi


q ilishd an  oldin,  m axsus  k o d   orqali  bu  fikrnin g  asosini 
tu za m iz  — u  p ro gram m alashtirish  m exanizm idir.
2.  U n d a n   keyin  rejalashtirishdan  gapning  g r a m m a t ik  
tuzilishiga  o ‘tish  bilan  b ir  gu ruh   m exanizm lar  h a ra k a tg a  
keladi.
3.  Esda olib qolish so‘zlarn in g gram m atik xususiyatlarini 
a m ald a  qo'llashni  ta ’m inlovchi  mexanizmdir.
4.  Bir  xil  tipdagi  tuzilishdan  boshqa  tipdagi  tuzilishga 
o ‘tish  mexanizmi.
5.  Programma elementlarini grammatik tuzilishiga yoyish 
m exanizm i.
6.  So‘zni  m a ’nosiga qa ra b  qidirishni ta ’m inlovchi  m e x a ­
nizmlar.
7.  S in ta g m ala rn i  h a ra k a t  jih a tid a n   p r o g r a m m a l a s h -  
tiruvchi  mexanizmlar.
8.  N u tq   tovushlarini  tan lash  va  harakat  p r o g r a m m a -  
sidan  tovushlarni  to'ldirishga  o ltish  m exanizm lari.
9.  N u tq ni  amalga  oshirishni  t a ’minlovchi  m ex a n iz m .
T adqiqotchi  A .R .Luriya  n u tq nin g  afaziyasini  tekshirib,
ular  quyidagi  turlardan  iborat  ekanligini  tavsiflab  beradi:
1 ) d in a m ik   afaziya — g a p la r  y o rd am i  b ila n   s o ‘zlash 
qobiliyatining  buzilishi;
2 ) e f f e r e n t   m o t o r   a fa z iy a s i  — g a p n i n g   g r a m m a t i k  
tuzilishining  buzilishi;
3)  afferent  m o to r   afaziyasi  —  nutq  artikulatsiyasining 
buzilishi;
4) semantik  afaziya — g aplar  o ‘rtasidagi  b o g l iq l ik n i n g  
buzilishi;
5)  sensor afaziya — so 'z la rn i  idrok  qilishning  buzilishi.
N u tq n ing   rivojlanishi  u c h   davrga  b o llinadi:
1 -davr — 2  oydan  1 1  oygacha;
2 -davr —  I l   oydan  19  oygacha;
3 - d a v r —  19  oydan  3  yoshgacha.
N u tq n in g   rivojlanishi  quyidagi  xususiyatlarga  ega:
a) gugulash;
b) g4udurlanish  (soxta  s o ‘zlar);
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   129   130   131   132   133   134   135   136   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə