O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

tu y g 'u siz  deb  n om la sh   ham   nutqning  ilm iy-am aliy  qiy- 
m a tin i  pasayishiga  olib  keladi,  bu  holat  u n in g   ijtimoiy 
funksiyasini  o ‘zida  aks  ettiradi.
Yuz harakatlari y o rd am id a   insonning inson to m o n id a n  
idrok  qilinishida,  o ‘zgalar  fikriga  javob  qaytarishda,  tana 
a ’z o larining  o ‘zgarishi  hisobiga  shaxslararo  m unosabatga 
kirishishda  nam o y o n   boMuvchi  noverbal  nutq  turi  m im ika 
deyiladi. T a b a s s u m jilm a y is h ,  miyig‘ida kulish,  labni qisish 
va  ch o'c h ch a y tirish ,  til  chiqazish,  qosh  uchirish,  xullas, 
turli  psixologik  ho latlarni,  ayniqsa,  hissiy  kechinm alarni 
aks  ettiruvchi  kom m unikativ,  interaktiv,  perseptiv  xusu- 
siyatli  nutq turi  m im ika hisoblanadi.  Mimika yordam i bilan 
haqgo'ylik,  quvlik,  yoqtirish  va  yoqtirmaslik,  samimiylik 
va  ikkiyuzlamachilik,  hasad,  quvonch,  qayg'u,  baxtiyorlik 
sin g a ri  yuk sak  t u y g ‘u l a r   n am o y ish  etiladi.  X u sh  yoki 
nox ush   k echinm alar  aks  etilayotganligidan  kelib  chiqqan 
h o ld a   m u o m a la   ja ra y o n i  yoki  qisqa  m u dd atli,  yo  uzoq 
m u d d a tli  vaqt  m e z o n in i  n am o y o n   qiladi,  ay a n ch ,  baxt 
hislarini  ifodalab  keladi.  U  m o no   vaziyatni,  diada,  triada, 
p o lia d a   k o ‘rinishidagi  shaxslararo  m u nosabat  shakllarini 
yaqq o l  aks ettiradi,  fikrni  uzatish,  qabul  qilish,  t a ’sirlanish, 
ruh lanish  kabi  funksiyani  bajaradi.
Y u z  harakatlari,  t a n a   a ’zolari,  q a d -q o m a t  y ordam i 
bilan  fikrlarni  uzatishga,  sujetli,  qoidali,  m a ’noli,  dram atik 
ke c h inm ali  noverbal  n u tq   turiga  pantom im ika  deb  ataladi. 
O lz   mohiyati  ko‘lami  bilan  mimikadan  ustuvor xususiyatga 
ega  b o l i b ,   axborotlar,  intim   holatlar,  m urakkab  k e c h in ­
m a la r yuzasidan o ‘zgalarga  m a ’lumot uzatish  tarzida  hukm 
su ra d i.  I n so n d a   t u r m u s h   tajribasi  ortib  borishi,  kasbiy 
faoliyat  m azm un ini  rollarga  va  sujetga  asoslangan  holda 
ssenariysini yaratish, vaziyatga qarab qisqa va uzoq  muddatli 
inform ativ  funksiya  bajaradi.  P antom im ika  y u m o r  hissini, 
q o 'r q i n c h   tu y gkusini,  z a h m a t  obrazini,  d ah sh at  kechin- 
m asini  o ‘zida  aks  ettirib,  ko 'pinch a  kom m unikativ  funk­
siyani  bajaradi,  hissiy  aloqa  o ‘rnatish  orqali  taassurotlar 
m ukam m alligi  t a ’m inlanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Tashqi  t a ’sirlanish  va  u n in g   teskari  aloqasi  kulgida, 
k o ‘z  yoshlarida  (xoh  quvo nchli,  xoh  qayg‘uli  b o l i s h i d a n  
q a t ’i  nazar)  ifodalanib,  assotsiatsiyalarni  jo n la n ti r a d i   va 
k o i a m i n i   kengaytiradi.  P a n t o m i m i k a   s a h n a   h a ra k a tig a  
nisbatan  qobil,  iste’dodli,  iqtidorli,  salohiyat  n a m u n a s in i 
n a m o y is h   etib,  m axsus  q o b iliy atli  shaxslar  t o m o n i d a n  
m aq sa d g a   m uvofiq  ravishda  ijro  q ilinadi,  lekin  istisno 
tariqasida o'qituvchilik faoliyatida ham  unumli foydalaniladi. 
Yaqqol  ruhiy  hodisalar,  h olatlar,  xususiyatlar,  s ha xsn ing  
fazilatlari  p a n tom im ika  ijrosi  davom ida  faoliyat  subyekti 
to m o n id a n   bajariladi.
Ayrim   his-hayajonli  sh artli  to v u sh la rd a   m u ja s s a m -  
lashgan  axborot  uzatish  va  qabul  qilish  m aqsadini  a m a lg a  
oshiruvchi, tabiiy to ‘siqlarga urilib qaytuvchi aloqa vositasiga 
exoiogik  yoki  sado  nutqi  deyiladi.  Exologik  yoki  aks  sado 
n utq   turi  bir  to m o n la m a   a lo q a   (tog ‘  —  in so n ,  i n s o n   — 
jism )  negizida vujudga  keladi,  k o kp incha  individual  tovush 
harakati  javob,  masofa  funksiyasini  ijro  etadi.  L ekin   aks 
sado  orqali  to g la r d a ,  qalin  o ‘rm onlarda  ikki  yoki  u n d a n  
ortiq  kishilar o ‘rtasida aloqa quroli sifatida m uayyan aham iyat 
qozonadi.  Fazoviy  t a s a w u r   qonuniyati  asosida  shaxslaráro 
m u n o s a b a t  o ‘rnatila d i,  m a ’lum   shartli  belgilari  o ‘z a ro  
b ilv o s ita   m u l o q o t   v o sita si  r o lin i  b a ja r a d i.  E k s t r e m a l  
favquloddagi  hodisalar  yuz  berishi  jaray o nida  shartli  to - 
v u s h la rd a n   tu zilgan  a lo q a   u s u lid a n   fo y d a la n ila d i.  T o -  
vushlarning  qaytishi  fazoviy  c h am alash ,  m u ay y a n   m o ‘ljal 
olish  u c h u n   xizm at  q ila d i,  q o ‘r q in c h ,  h a y a jo n ,  u m i d , 
ish o n ch   tuyg‘ularining  aloqaga  kirituvchi  shaxslar  ru h iy  
dunyosida  mujassamlashishini  t a ’minlaydi.
Noverbal turkum ga  kiruvchi  signifikatsiya b o sh q a la rd a n  
o bz  tuzilishi,  m azm u n i,  shakli  bilan  keskin  ajralib  tu radi. 
Shartli  a lo m a tla r  orqali  m u a y y a n   m an tiq iy  m u lo h a z a n i  
o ‘zida  aks  ettiruvchi  k o m m u n ik ativ   xususiyatli  noverbal 
nutq  turi signifikatsiya deyiladi.  U  shartli belgilar,  signallar, 
m odellar shaklida  ifodalanishi  m um kin.  U z o q   m asofalarga 
xabar yoki  m a ’lum ot uzatish va qabul qilish vositasi sifatida
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

M o rz e   alifbosi  va  shu n ga  o'x shash  „su n 'iy   til“  nom i  bilan 
m a s h h u r   k o m m u n i k a t i v   m a n b a la r i  f a o liy a t  k o ‘rsatib 
kelm o q d a .  H a r b i r  „ sign al“  o ‘z  ko ‘lami, takrorlanish  s u r ’a- 
ti,  te m b r i,  chastotasi  bilan   m uayyan  m a 'l u m o t   uzatish 
yoki qabul qilish  imkoniyatiga ega.  Morze alifbosi va shunga 
o 'x s h a s h   hozirgi  z a m o n   aloqa  qurilmalari  q o ‘l  yordam i 
bilan  (asbobni  bosish  orqali)  xabar  uzatishga  yoki  qabul 
qilishga m o ljallan g a n .  Hozirgi z am on   ratsiyalari  harn  xuddi 
s h u n g a  o ‘xshash  kom m unikatsiya quroli vazifasini  bajaradi.
N o v e r b a l  n u t q n in g   y a n a   b ir  turi  d a k tio lo g ik   n utq  
(b a rm o q   nutqi)dir.  In so nn in g  tan a   a ’zolari,  imo-ishoralar, 
m im ik a ,  xullas,  hissiyot yordam i bilan  m uom ala o ‘matishga 
qaratilgan aloqa vositasi daktiologik nutq dcyiladi. S o ‘z orqali 
ifo d a la n u v c h i  n u tq   m a z m u n i   m a 'n o l i   q o ‘l,  y u z   ha ra - 
k a t l a r i g a ,   a y r i m   h a y a j o n l i   s a d o g a ,  q a h r - g 'a z a b ,   iliq 
tabassum,  qahqahaga k o ‘chiriladi.  Harakatningtakrorlanishi 
a x b o ro t  m az m u n in i  boyitadi,  kuchaytiradi,  m a 'lu m o tla r  
uzluksizligini  t a ’m inlab  turadi.  U m um bashariy  xususiyatli 
n u tq  vositasi daktiologiya  fani  nomi  bilan yuritiladi va max- 
sus 
0
‘qitish,  o'rgatish  orqali  u n d a n   foydalanish  ko ‘nikma 
va  malakasi,  soqov  yoki  kar-soqov  o dam larda  shakllantiri- 
ladi.  H a tto   ularda  savol  chiqarish  ham   xuddi  shu  tamoyil 
negizida quriladi.  Tabiat  va jamiyatga  nisbatan  m unosabat, 
s h a x s l a r a r o   m u o m a l a ,   m a ' l u m o t   a lm a s h is h   s h u   n u tq  
y o rd a m i  bilan amalga oshiriladi.
Noverbal  nutqni  shartli  ravishda quyidagi  turlarga ajra- 
tish  mumkin:  1) tovushsiz:  a)  imo-ishora,  b)  mimika,  d)  pan- 
to m im ik a , e) daktiologik;  2) tovushli:  a) exologik (aks sado),
b) signifikatsiya  (shartli  belgilar,  signallar,  modellar).
Verbal  nutq turkum ini  shartli  ravishda quyidagi turlarga 
a jr a tis h   m u m k in :  l ) o g ‘zaki,  2 ) y o z m a ,   3)  m o n o lo g ik ,
5 )  p o l i o l o g i k ,  
6 )  t a s h q i ,  
7)  i c h k i ,  
8)  e k s p r e s s i v ,  
9)  impressiv,  10)  lakonik  (qatra,  yig‘iq),  11) epik  (yoyiq), 
12)  afferektiv  (jahl  holatidagi).
N o v e r b a l  n u tq   o ‘z in in g   asosiy  funksiyasini  bajarib 
b o l g a n i d a n   so'n g  (unin g   m a ’lum  tarkiblari  faoliyat  ko'rsa- 
318
www.ziyouz.com kutubxonasi

---