O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə136/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   132   133   134   135   136   137   138   139   ...   145

tishda  d av o m   etib  kelmoqda)  a xborot  uzatish,  tajribalarni 
ega llash ,  in so n n i  k am o l  t o p t i r i s h   va  s h u n g a   o 'x s h a s h  
vazifalar tabiiy ravishda og‘zaki  n u tq  zimmasiga yuklang an. 
Ja ra n g li,  jarangsiz,  faol,  s u st,  h is-h a y a jo n li,  m o n o t o n ,  
yuk sa k   s u r 'a t li ,  shivirlash  k o ‘rin ish id a g i  o g 'z a k i   n u t q  
xususiyatlari  alo q a  quroli,  vo sitasi  tariqasida  m u o m a l a  
j a r a y o n l a r i n i   aks  e ttir a d i.  K o m m u n i k a t i v   x u s u s iy a t li  
a x b o ro tlar  od diy  xabar,  s o ‘r o q - u n d o v   m a ’nosini  a n g la -  
tuvchi  m a ’lu m o tlar  o g ‘zaki  n u tq n in g   m u rak kab  h a m d a  
rang-barang tuzilishiga ega ekan lig id an  dalolat beradi.  O g ‘- 
zaki  n u tq  shaxslararo  m u n o sa b a tn in g  puxta negizini tashkil 
etib,  maqsadga  yo'naltirilgan  yoki  tasodifiy  vaziyatlar  m o -  
hiyatidan  kelib  chiqib,  uzoq  ijtimoiy-tarixiy  taraqqiyot  d a v - 
rida o ‘z ustuvorligini saqlab kelm oqda.
Tilning takomillashuvi bevosita og‘zaki nutqda Qonli tilda) 
n a m o y o n   b o ‘ladi,  iste’m olda  eskirgan  (arxaik)  s o ‘zlar  esa 
eski  tu sh u n c h a la r,  a ta m ala rg a   aylanib  boradi.  S h u   b o is  
millatga xoslik mavjud b o ‘lsa-da,  lekin shaxslarni o ‘zaro k a tta  
tarixiy  davr  ajratib  tursa,  ularn in g  bir-birlarini  t o l a   t u s h u -  
nishi  qiyinlashadi. A m m o axborotlarni  idrok qilish va tu s h u -  
nishdagi  bunday  qiyinchiliklarni  adabiy  til  birligi  b a r t a r a f  
qiladi.
O g ‘zaki  nutqning jaran gd o rlig i,  t a ’sirchanligi,  a x b o r o t ­
larn i  q a b u l  q ilish d a   q u la y lig i,  u z a tilis h d a   i x c h a m li g i, 
toliqishning  oldini  olish  im koniyati  mavjudligi  u n in g   k e n g  
qirrali  ekanligini  bildiradi.
O g ‘zaki nutqning dastlabki turidan biri — bu  m o n o lo g ik  
nutqdir.  Yakka  shaxsning  ichki  kechinm alarini  til  m e x a -  
nizm lariga  asoslangan  holda  aks  ettiruvchi,  u n in g   o ‘ziga 
qaratilgan  (egosentrik), ta ’sirlanishini  ifodalashga va a x b o ro t 
uzatishga  m o ‘ljallangan  nutq  turi  m onologik  n u tq   d e b   a t a -  
ladi.  U n d a  shaxsiy his-tuyg‘ularining ichki va tashqi shakllari 
uyg‘unlashadi,  shuningdek,  o ‘zgalar fikrini  ifodali  o ‘q i s h d a  
h a m   o ‘z  aksini  topadi.  O d a td a   m onologik  n u tq d a   fikrlar 
q i s q a r t i r i l m a y d i ,   m a b o d o   b u   q o i d a   b u z il s a ,  a x b o r o t  
m a ’nosini  tushunish  qiyinlashadi.  H is-hayajonning  ta s h q i
www.ziyouz.com kutubxonasi


va  ichki  kechinm alari  h a m d a   ularning  m exanizm lari  aniq, 
ravon,  izchil  aks  ettiriladi.
D iada shakldagi  m un o sab atlar negiziga quriluvchi,  ikki 
shaxs  o krtasida  n a m o y o n   b o ‘luvchi,  axborot  uzatishga  va 
qabul  qilishga  moMjallangan  nutq  turi  dialogik  nu tq  deb 
ataladi.  Uning m onologik turidan farqli tom oni fikr mohiyati 
n u tq   faoliyati  q atn ash ch ilarid a  anglangandan  keyin  u  yoki 
b u   sh a k ld a   q isq a rtiris h   im koniyatiga  egaligidir.  U n in g  
interaktiv  tom o ni  k o ‘p in ch a   ustuvorlik  qiladi,  axborotlar 
qabul  qilish  va  uzatish  o ‘zaro  tu sh u ncha  asosiga  quriladi, 
aks  h o lda   m uo m ala  m a ro m i buziladi,  o ‘zaro  fikr almashuv 
m u d d a td a n   oldin  yakunlanadi.
Bir  n echta  kishiíar  bilan  amalga  oshirishga  m o ‘ljal- 
langan,  triada va poliada negiziga quriluvchi, axborot uzatish 
va  qabul  qilishga  yo'n a ltirilga n,  bahs  tarkiblari  ishtirok 
etuvchi  o g ‘zaki  nu tq  tu rig a   polilogik  nutq  deyiladi.  M uo- 
m alad a m u a m m o  m ohiyati  har qaysi qatnashchi tom on idan  
anglashilgandan  s o ‘ng u n in g  tarkiblari  qisqartirilishi  m u m - 
kin,  b u  esa o ‘zaro  tush unu v ni  osonlashtiradi.  M a z k u r nutq 
tu rid a  h am   dialogik  n u tq q a  xos boMgan  m exanizm lar,  t a ’sir 
0
‘tkazuvchi  vositalar  ishtirok  etib,  uning  t a ’sirchanligini 
oshirishga  xizmat  qiladi,  shaxslararo  m un o sab at  k o ‘lamini 
kengaytiradi.
Artikulatsion  a p p a ra t  orqali  vujudga  keluvchi,  verbal 
holatlarda  aks  etuvchi,  o ‘zgalarga  y o ‘naltirilgan,  h a r  xil 
xususiyatli vaziyatlarda nam oyon boMuvchi  nutq turiga tashqi 
nutq   deb  ataladi.  Tilning  barcha  qoidalari  va  qonuniyatlari 
u n d a   m ujassam lashgan  b o ‘lib,  fikrlarni  uzatish  va  qabul 
qilish,  idrok  etish  va  tu sh u n ish d a n   iborat  m u o m a la   quroli, 
vositasi  vazifasini  bajaradi.  N utq  tempi,  ternbri,  ritmikasi 
va chastotasi  mavjudligi u c h u n  axborotlarni tinglash va idrok 
qilish  yengilroq  kechadi.
M u a y y an   a x b o ro tla r n i  tartibga  keltirish,  g 'o y a la rn i 
y a ra tish ,  fikriy  d a s tu r n i  ishlab  chiqishga  m o lja lla n g a n , 
lekin  latent  davridagi  m a ’lumotlar  m ajm uasidan  tuziluvchi 
n u t q   turi  ichki  n u t q   d eyiladi.  Ichki  n u t q n in g   m u h im  
3 2 0
www.ziyouz.com kutubxonasi


xususiyatlaridan  biri  —  k o l a m i   j ih a td a n   tashq i  n u t q d a n  
kengroq  ekanligidir.  Ikkinchi  b ir  xususiyati  csa  ta f a k k u r  
m exanizm i  funksiyasini  bajarishidir.
A xborotlar  ichki  m o h iy atini  tashqi  his-hayajon  b ilan 
k u ch ay tiru vchi,  shaxslararo  m u n o s a b a tn i  y a q q o l  i f o d a -  
lanishini  aks ettiruvchi, ovozli,  til  vositalariga a soslan uv chi 
nutq  turiga  ekspressiv  nu tq  deyiladi.  U  o ‘zining  tezkorligi 
va vaziyatbopligi  bilan boshq a  n utq  turlaridan ajralib turadi.
Ichki  kechinm alar  shaxsiy  fikrlash  bilan  u y g 'u n la s h i-  
shi  tufayli  fikriy  bogManishni  vujudga  keltiruvchi  h o latla r, 
hodisalar mohiyatini  ichki  va tashqi omillarga asoslan ib aks 
ettiruvchi  nutq  turiga  impressiv  nutq  deyiladi.  M u lo h a -  
z a la r   m o h iy a ti  shaxs  k e c h in m a l a r i   bilan  m u n o s a b a t g a  
kirishishi  natijasida o kziga  xos  voqelikni  nam oyish  qiladi.
Millat  va  elatlarning  til  boyligi  aforizmlar,  m aq o lla r, 
m atallar  sifatida  shakllangan,  yuksak  m antiqiy  y u k la m a g a  
ega  b o ‘lgan  yig'iq  nutq  turi  lakonik,  y a ’ni  yig‘iq,  q a tr a  
nutq  deyiladi.  Masalan,  yetti  o l c h a b  — bir  kes,  sa b rn in g  
tagi  — oltin.
Q a tra   nutq  ba'zi  o ‘rinlarda ju d a   katta  m a 'n o  a n g la tad i, 
xulq,  faoliyat  va  m uom ala  u c h u n   m an ba  rolini  bajaradi: 
„Salut!,  Marsh!“  va  boshqalar.
T u rli  o m illa r  ta 's irid a   b ird a n ig a   vujudga  k c lu v c h i, 
jah ln in g   mahsuli  hisoblanmish,  qisqa  m uddatli  n u tq   tu rig a  
affektiv  nutq deyiladi.  Birdaniga suhbatdosh,  raqib t o m o n g a  
uzatiluvchi,  o lta  ta'sirchan,  xavfli,  ruhiy  nishon  vazifasini 
bajaruvchi  qisqa  m uddatli  n u tq   affektiv  d e b   n o m l a n i b ,  
zarbasi  jih a tid a n   alternativi  y o'qligi  bilan  b o s h q a   n u t q  
turlaridan  keskin  ajralib  tu radi.  Ja hl,  qasos,  alam ,  tajo v u z  
kechinm alarini  o ‘zida  aks  e ttirib,  o ‘ta  tanglik,  z o ‘riqish 
(stress)  mahsuli  b o ‘lib  h iso b la n a d i  (jahl  k elganda —  aql 
ketadi:  hissiyot  bilan  emas,  balki  aql  bilan  ish  tut).
Insoniyat tarixining sivilizatsiya bosqichiga o ‘sib o ‘tishi 
davrida yozm a  nutq  paydo b o l a  boshlagan va h o z ir g a c h a   u 
o ‘z rivojlanishida davom etm oqda. Tilning barcha qoidalariga 
(orfograflk,  morfologik,  sin tak tik ,  leksik,  orfoepik,  ling-
21  P s ix o l o g i y a  
321
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   132   133   134   135   136   137   138   139   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə