O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə140/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145

iz,  chiziq  deg an   m a ’noni  b ild ira d i)  yoki  tipiklashtirish; 
o ‘xshatm a —  m uayyan  narsalarga  nisbatan   qiyoslash  o rq ali 
m u h im   va  n o m u h im   to m o n l a r i d a n   um um iylikni  ta n l a b  
olishdir.
A g glutinatsiya  obrazlar  (ta s v irlar,  tim sollar)  s in te z -  
lashuvi  ja ra y o n in in g   soddaroq  k o ‘rinishidan  biri  hisob la- 
nib,  insoniyatning  kundalik  h a y o ti  va  faoliyatida  ro ‘y -ro s t 
yaxlitlashtirish  imkoniyati  y o ‘q   xilm a-xil  xislatlar,  fa z i- 
latlar,  sifatlar  va  qism larni  „ q o r i s h i q “  tarzda  ( b ir la s h -  
tirilgan)  shaklda aks ettiradi.  O d a t d a  agglutinatsiya y o rd am i 
bilan  xalq  to m o n id a n   yaratilgan  ertak   timsollari,  a fs o n a  
tasvirlari  y a ra tila d i  yoki  x a y o liy   k o m po zitsiya si  t o ‘q ib  
c h iq a rila d i.  M asalan,  o d a m s i m o n   (boshi  o d a m ,  t a n a s i  
qush)  b ir  jon iv o r,  suv  parisi  (ru sa lk a )  (bosh  va  gavdasi 
o d a m n i k i,  d u m i   baliqniki,  s o c h i   yashil  suv  o ‘t l a r i d a n  
iborat);  kentavr (ot va odam);  pegas  (q an o t va ot)  — qan otli 
ot;  tovuq  oyoqli  uycha;  yetti  boshli  ilon,  ajdaho  (ilon,  o t 
va  q u s h d a n   iborat)  va  boshqalar.
H o zirgi  z a m o n d a   a g g lu tin a ts iy a d a n   texnik,  b a d iiy , 
ijodiyotda  keng  k o ‘lam da  f o y d a la n ilm o q d a ,  c h u n o n c h i ,  
samolyot  amfibiya (yunoncha 
amibios — ikkiyoqlcima h ayot 
kechirísh m a ’nosini bildiradi),  quruqlik va suvga m oslashgan 
g i d r o s a m o l y o t ;   a e ro s a n i  ( c h a n a   s in g a r i  s ir g ‘a n u v c h i  
sam olyot),  jangovar  texnika  a m fibiy a  (tank,  b ro n e tr a n s -  
portyor,  avtom obil);  akk o rd e o n   —  fortepiano  bilan  b a y a n  
birlashmasi;  avtokran — a v to m o b il  bilan  kran  q o r i s h i g i ;  
avtokor  (inglizcha 
„car“  —  arava,  o ‘ziyurar  arava  d e g a n  
m a ’noni  bildiradi)  va  hokazo.
G iperbo lizatsiy a  fen o m e n i  xayol  obrazlarini  h a m d a  
ta s a w u r   shakllarini  o ‘zlashtirish  j ih a tid a n   agglutinatsiyaga 
o ‘xshash  psixik  jarayondir.  G ip e rb o liz a tsiy a   n a rsa lar  va 
jo n iv o r la r n i   n a fa q a t  h a d d a n   z iy o d   kattalashtirish  y o k i 
k ic h ik la s h tiris h   bilan  ta v s ifla n ib g in a   q o lm a s d a n ,  b a lk i 
t a s a w u r   o b raz lari  (tim so llar,  tasv irla r)  m iq d o rin i  k o k- 
paytirish  yoki  ularning  o ‘rniga  aim ash tirish  xususiyatlarini 
h am   n a m o y o n   etadi.  M asalan,  yetti  boshli  ajd^rlar,  k o kp
331
www.ziyouz.com kutubxonasi


q o ‘lli va ikki boshli  maxluqlar,  olti oyoqli jonivorlar, quyosh 
nurini  t o ksgan  afsonaviy  qushlar  shular  ju m lasidandir.
Sxematizatsiya  fenom e n i  xayol  (fantaziya)  obrazlarini 
yaratish  vositalaridan  biri  hisoblanib,  u  borliqdagi  narsa  va 
h o d is a la rn in g   u  y o k i  b u   a lo m a tla ri  h a m d a   sifatlarini 
t a ’kidlashdan,  s h u n in g d e k ,  butun  d i q q a t - c ’tiborni  ularga 
qaratishdan  iborat  psixik jarayondir.  Shu  usul,  y o ‘I,  vosita 
yordami  bilan  m u a y y a n   yaqqol  insonlarga  m o ‘ljallangan 
o ‘rtoqlik  hazillari  va  ach ch iq ,  ayanchli,  kulgüi  tasvirlar 
yaratiladi.  M a z k u r   j a r a y o n d a   xayol  tasv irlarida  yuzaga 
keladigan  t a s a w u r l a r   o ‘zaro  birlashib  ketishi  natijasida 
ta fo v u tla r  q a riy b   y o ‘q o lad i,  o ‘xshashlik  a lo m a tla ri  esa 
b i r l a m c h i   v o q e l i k k a   a y la n a d i,  q o la v e r s a   u s h b u   holat 
s x e m a t i z a t s i y a l a s h g a   q u la y   n e g iz   h o z i r l a y d i .   B u n g a  
k o n s tr u k t o r n i n g   q u s h l a r   o la m id a n   a n d a z a   olib,  yangi 
q u r i l m a l a r   y a r a t i s h  i ,  m o d e l d a n   h a q iq i y   a s b o b   ishlab 
chiqishi;  rasso m ning   tab iat  m o ‘jizalarini  m atoga  tushirishi 
yaqqol  misoldir.
Tipizatsiya  f e n o m e n i yordami bilan  xayolda  ta s a w u r- 
lar  sintezi  r o ‘y o b g a   c h iq is h i  m u m k i n .  O d a t d a   b adiiy 
a d abiyotda  tip izatsiya  yoki  tipiklashtírishdan  keng  ko ‘- 
lam d a   fo y d ala n ila d i  h a m d a   u ning  y o r d a m i d a   b a ’zi  bir 
jabhalari  bilan  o ‘z a ro   o ‘xshash,  hatto  m u ta no sib  narsa  va 
hodisalarda aks etuvchi  m uhim  belgilari ajratib olinadi hamda 
u l a r   y a q q o l   o b r a z l a r d a   m u j a s s a m l a s h t i r i l a d i .   Ijo d iy  
jaray on larnin g  v u ju d g a   kelishi,  kechishi,  rivojlanishi  bir 
talay  assotsiatsiyalar  orqali  paydo  b o l a d i ,   lekin  ularning 
qayta  tiklanishi  x o tira   jarayonlarida  uchraydigan  tiklanish 
yoki  jo n la n ish d a n   farq  qiladi.
Ijodiy xayol o 'z ig a  xos muayyan xususiyatlarga ega  b o ‘- 
lib,  ulardan  eng  m u h im i   assotsiatsiyadir.  U  a n ’anaviy y o i -  
y o ‘riqdan  voz  k e c h ib ,  ijodkor  ruhiyatida  favquloddagi  his- 
t u y g ‘u lar,  o ky - f i k r l a r ,   x o h is h - is ta k la r g a   t o b e   etishd ir. 
V ah o lanki,  a ssotsiatsiyalarning  o ‘xshashlik,  yondoshlik, 
qaram a-qarshilik  (kontrastlik)  ko‘rinishlari  saqlanib  qolsa- 
da,  lekin  ta s a w u r l a r n i   sababiy  b o g la n is h   m exanizm i  bilan
332
www.ziyouz.com kutubxonasi


tavsiflanadi.  Ijo d k o r  (shoir,  y o z u v c h i,   rassom )  a sarid a  
assotsiatsiyalar  chizgisi  vujudga  k elad i,  ularning  vujudga 
kelishiga  asosiy  sabab  tashqi  taa s s u ro t  hisoblanadi.
X ayol  ja ra y o n la rin in g   fïzio lo g ik   a so sla ri
Xayol jarayonlarining,  shu j u m l a d a n ,   fantaziya  obraz- 
larining  vujudga  kelishi  inson  miyasi  faoliyatining  mahsuli 
b o ‘lib,  u  bosh  miya  katta  y arim sharlari  p o ‘stloq  qism ining 
funksiyasi  orqali  amalga  o shadi.  X o tira   bilan  xayolning 
fïziologik asoslari,  mexanizmlari o ‘rtasida  muayyan darajada 
o ‘xshashlik  va  b a ’zi  tafovutlar  m avjud.
X o t i r a n i n g   fïziologik  asosi  m u v a q q a t   nerv  b o g ‘la- 
nishlarining  o ‘zaro  birikuvi  h a m d a   faollashuvi  (qayta j o n -  
lanishi,  torm ozlanishi)dan  iborat  b o ‘lsa,  xayol  jarayonida 
inson  o n to g e n e z id a   yuzaga  keltirilgan  bogManishlar  tizim i 
buzilishi  (yemirilishi)  oqibatida  yangi  tizim   hosil  qilinadi. 
F a v q u lo d d a g i  b u n d a y   h o la t  ( b i r l a s h i s h i ,  yangi  t iz im )  
m a ’lum  ehtiyoj yoki birorta tasodifiy taassurot (tashqi t a ’sir) 
orqali  miya p o ‘stlog‘ida kuchli q o ‘zg‘alish o ‘chog‘ining hosil 
boMishi  tufayli  vujudga  kelishi  m u m k i n .  Xuddi  shu boisdan 
xayol surayotgan  shaxsning  nerv  h ujayralarida o ‘zaro qay ta 
bog'lanishlar fantaziya obrazlariga xos yangilik va o ‘xshashlik 
alomatlari bilan  aloqaga kirishadi.
S h u n d a y   qilib,  xayol  m iya  k a tta   yarimsharlari  p o ‘st- 
log‘ining funksiyasi  hisoblanishiga q a ra m asd a n ,  uning fizio- 
logik  m exanizm lari  miyaning  b o s h q a   qismlari  bilan  b og 'liq 
ekanligi t o lg ‘risida faraz qilishga  im k o n  tu g ‘diradi.  M iyaning 
m a n a  
s h u n d a y   chuqurroq  q ism lari  gipotalam   —  lim bik 
(yu n o n ch a  
hypothalamus)  yuksak  m ark a zla r  majmuasidan 
iborat  b o ‘lib,  ular ha r xil funksiyalar moslashuvini  ta ’m inlab 
turadi;  (lotincha 
limbus — chegara,  chef,  hoshiya  y u n o n c h a  
thalamus  tepalik,  tizim  degan  m a ’n o n i  anglatadi)  fantaziya 
o b r a z la r in in g   sh a k lla nish id a ,  f a o liy a t  ja r a y o n la r i  b ila n  
q o ‘shilishda  miya yarimsharlari  p o ‘stlog‘i  bilan  birga q a tn a - 
s h a d i.  T i z i m n i n g   p o ‘stloq  b i l a n   p o 's t l o q o s t i   q is m la r i
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə