O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə141/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145

boglanishi  tufayli  gipotalamus  miya  stvolining  yarimshar- 
lar  bilan  tu tashu vid a  „lim b“  (chegara)  hosil  qiladi.
Inson  miyasi  fantaziya obrazlariga h a m d a  organizmning 
periferik   ( c h e t )   q is m la r ig a   b o s h q a r u v c h a n l i k   t a ’sirini 
o ‘tkazib,  u l a r n i n g   faoliyatini  o ‘z g a rtirib   tu ra d i.  Shaxs 
asabiylashganida  b iro r   narsa  haqida  qattiq  o ‘ylasa,  albatta 
tan a   a ’z o la r id a   k o ‘zga  tashlanadigan  o ‘zgarishlar  sodir 
b o ‘Iishi m u m k in .  Yuzaga kelgan b unday alo m atlar (belgilar, 
izlar)  „ s tig m a t“ la r   d e b   n om lanadi  ( y u n o n c h a  
stigma — 
dog 1 yoki 
chandiq d e g a n   m a ’noni  anglatadi).  Qadimgi  xalq 
afsonalari,  rivoyatlariga  qaraganda  inson  qattiq  jism oniy 
kaltaklangan  d av rin i  eslasa,  go‘yoki  o ‘sha  azobning  izlari 
yana favqulodda yuzaga kelishi ta ’kidlanadi.  Qo^rqinch holat 
to ‘g ‘risida xayol obrazlari yaratilsa,  odam g a  u c h u q  chiqishi, 
lablarini  y o rilg an day  his  etishi  m um kin.  Masalan,  chekish 
va  ichish ni  m u t l a q   tashlag an   shaxs  p a p ir o s   yoki  spirt 
ichimligi t o ‘g ‘risida o ‘ylasa,  uning og‘i z b o ‘shlig‘ida tamaki 
ta'm i,  araq ning  achchiqligi  paydo  b o ‘lishi  m um kin.  Inson 
ju d a   suvga  ta s h n a   b o ‘lsa  yoki  ochlik  azobi  qiynasa,  ular 
t o ‘g ‘risida o ‘ylasa,  „ shirin  qoniqish“ ,  „lazzatlanish“  hislari 
vujudga keladi.
Psixologiyada  q o ‘rqin ch   holati  t o ‘g ‘risida  m uayyan 
m a t e r i a ll a r   t o ‘p l a n g a n   va  tahlil  q ilin g a n .  ( Q o 'r q i n c h  
y u n o n c h a  
phobos  — „ fo biya “  deb  n o m la n a d i) .  Fobiya 
muayyan sharoitlar va vaziyatlarda shaxsda vujudga keladigan 
kuchli asosga ega b o l m a g a n  qo‘rqinch va tashvishlanishdan 
iborat,  in so n   t o m o n i d a n   y engishning  im k o n iy a ti  y o kq 
muttasil  psixopatologik  holat.  M azkur  patologik  holatning 
b a ’zi  birlariga tu s h u n c h a  berishga harakat qilamiz:  1) 
agara- 
fobiya — shaxsning  gavjum  m aydonlardan,  shoh  k o ‘cha- 
lardan  o ‘tishga  q o ‘rqishi;  2) 
kaustrofobiya —  insonning 
eshikni  qulflab  y o l g ‘iz  o ‘tirishidan  q o ‘rqishi;  3
)  mono- 
fo b iy a   —  s h a x s n i n g   y o l g 'i z ,   h e c h   k i m s i z   q o l i s h d a n  
q o ‘ r q i s h i ;   4 )  
a tr o p o fo b iy a   —  i n s o n n i n g   k o ‘p c h i l i k  
davrasidan,  x a lo y iq d a n   q o ‘rqishi;  5) 
nazofobiya — od am - 
ning  kasal  b o ‘lib  q o lis h d a n   q o ‘rqishi;  6
)  eyrotrofobiya—
334
www.ziyouz.com kutubxonasi


shaxsning  k o 'p c h il i k   davrasida  izza  boM ishdan,  o 'z in i 
y o 'q o tib   q o ‘y ish d a n   q o ‘rqishi;  7) 
didaktogen — o'q u v ch i 
yoki  t a la b a n in g   o ‘q itu v c h id a n   q o ‘rq is h i;  8) 
yatrogen  — 
bem ornin g   shifokordan  qo'rqishi  va  h o k a z o .
Xayolning  organik  jarayonlari  b ila n   uzviy  bogliqligi 
haqidagi  m a 'l u m o tl a r   yana  id e o m o to r   ( y u n o n c h a  
idea — 
tushimcha,  tasavvur,  lotincha  motor —  harakatiantiruvchi 
degan  m a ’n on i  bildiradi)  aktlar  (h ara k a tla r)  da  mujassam- 
lashgan  b o ‘ladi.  Inson  u  yoki  bu  h a ra k a tn i  tasavvur  qilishi 
b ilanoq,  xuddi  s h u   narsaning  tabiiy  rav ish da  bajarilishi 
b o s h la n a d i .  M a s a l a n ,  shaxs  q a y s i d i r   a s h u l a n i   d ild a n  
o ‘tkazsa,  u n in g   xirgoyisi  a m a lg a   o s h ir ila d i  yoki  rubob 
t o ‘g ‘risida  tasavvur  qilinsa,  undagi  b a r m o q   harakati  taso- 
difiy ijroga kirishadi va hokazo.
Xayol  shakllari  to ‘g‘risid a  tu sh u n ch a
X a y o ln in g   asosiy  shakli  x ay o lot  y o ki  fantaziya  deb 
nom lanadi,  lekin ch e t el psixologiyasida xayolning sinonimi 
sifatida  q o ila n ila d i.  Fantaziya  inson  o n g id a   in ’ikos  etila 
boshlagandan  e ’tiboran borliqning qiyofasini  o ‘zgartirishga 
y o ‘na!gan b o ‘ladi.  Shuningdek,  fantaziya  insoniyat dunyosi 
u c h u n   m a ’lum   boMgan  omillarga  n isb a ta n   yangi  nuqtayi 
nazar q aror topishiga imkon beradi  h a m d a  badiiy asarlarni, 
ilmiy  bilish jarayonlarini  o ‘zida  m ujassam lashtiradi.
O datda,  bolan in g  asosiy faoliyati o ‘yinga aylana borgan 
sari bog‘cha va kichik maktab yoshi davrida u  jadal rivojlanishi 
bilan  tavsiflanadi.  M a ’lumki,  t a ’kidlan g an   yosh  davridagi 
bolalar  u c h u iv fa n ta z iy a   obrazlari  u la r n in g   o ‘yin  faoliyati 
u c h u n   d a s t u r   t a r i q a s i d a   v u j u d g a   k e l a d i :   b o l a   o ‘z in i 
kosmonavt  sifatida  his  qiladi;  k o n s tr u k to r   rolini  bajaradi; 
o'zin i  pertonaj  xulq-atvori  bilan  taqqoslaydi;  rolli,  sujetli 
o'yinlarda m u ayya n  rollarga kirishadi va  hokazo.
X a y o ln in g   o ‘zi  faoliyatning  h a r   xil  tu rla rid a   tark ib  
topadi  va  faoliyatni  amalga  oshirish  va  uyushtirish  u c h u n  
a lo h i d a   a h a m i y a t   kasb  e ta d i.  B o l a n i n g   xayoli  t a s h q i
335
www.ziyouz.com kutubxonasi


t a y a n c h la r g a   ( o lyin ch oqlarg a)  aso sla n u v c h i  faoliyatdan 
so‘zlar bilan  sodda h am da badiiy ijodiyotni amalga oshirishga 
sharoit tu g ‘diradigan  ichki  faoliyatga o ‘sib o ‘tadi.  Bola nutqni 
egallash  m u n o s a b a ti  bilan  shaxslararo  m uom alaga  kirish- 
gan d an  s o ‘ng  u n in g   xayoli  ham  taraqqiy  eladi.  N u lq   faoli- 
yatining  rivojlanishi  tufayli  bolada  k o ‘rm agan,  eshitmagan 
narsa va  hodisalarni  tasa w u rq ilish   imkoni yaratiladi.  Xuddi 
shu  bois  b o la   c h o 'p l a r d a n   ot,  stu ld a n   harak atlanuvchi 
texnikani  yaratish  imkoniga  ega  b o l a d i .   Bunda  fantaziya 
ijtimoiy tajribaning biri sifatida gavdalanadi.  Badiiy fantaziya 
obrazlari  (B ilm asv o y ,  Buratino,  N o ‘x a tp olvon,  Qorqiz, 
Q o rb o b o ,  J o d u g a r   k a m p ir  va  h o k a z o la r)  ijtimoiy  tajri- 
balarni  o kzlashtirish  va  bilish  vositasi  ekanligi  tadqiqotchi 
p s ix o lo g lar  t o m o n i d a n   dalillab  b c rilg a n .  K a tta   yoshli 
o d a m la r  esa  a tr o f-m u h itn i  va  shaxslararo  munosabatlarni 
faol  ijodiy  izlanishlari  tufayli  o kzgartiradilar.
Orzu  xayol  shakllaridan biridir.  LJ  shaxsning o ‘zi  uchun 
eng  y o q im li  istiqbol  obrazlarini  x a yo lida   (tasavvurida) 
yaratishda g av dalanadi.  Orzu  insonning ehtiyojlari, xohish- 
istaklari,  intilishlari  bilan bevosita bog‘liq b o klib, uni  kelajakda 
faoliyatni  a m a lg a  oshirishga undaydi.
Shaxsning  ijodiy faoliyati  m ohiyatida fantaziya  ishtirok 
etm asd an   iloji  y o ‘q,  chunki  h am isha  h a m   u ning  amaliy 
xatti-harakatlarida xayol jarayonlari  ro ‘yobga chiqavermaydi. 
Aksariyat  ho lla rd a  xayol jarayonlari shaxs amalga oshirishni 
istaydigan  o b r a z la r   shaklida  mujassamlashadi  h am da  ichki 
faoliyat  turiga aylanadi.  Shaxsni  kclajakka  undovchi,  uning 
x o h ish -tilak la rin i  aks  ettiruvchi  o b ra z la r  majmuasi 
orzu 
deyiladi.  O rz u   shaxsning  a trof-m uhitni,  ijtimoiy  voqelikni 
o ‘zgartirishga  y o knaltirilgan  ijodiy  kuchlari  va  intilishlarini 
turm ushga  ta tb iq   etishning  asosiy  shartlaridan  biridir.  Shu 
bilan  birga,  o rz u   shaxsiy  va  ijtimoiy  h ayotni  ilmiy  faraz 
q ilish   e l e m e n t l a r i d a n   h i s o b l a n a d i.   M a m l a k a t i m i z d a  
taraqqiyotni o ld in d a n   k o ‘ra bilish,  oldiga biror aniq  maqsad 
q o ‘ysa va shu  m aq sa d   sari íntilish g‘oyat  m u h im  ahamiyatga 
ega.  S h u n in g   u c h u n   orzu  b atam o m   tugallanishi  m a ’lum
336
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə