O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə142/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145

birsabablarga k o ‘ra kechiktirilgan faoliyatga u ndovchi  motiv 
(sabab)  tariqasida  yiizaga  kelishi  m u m k in .  0 ‘zlari  u c h u n  
zarur  ehtiyoj  his  qilgan  ajdo d larim iznin g   orzulari:  uc ha r 
gilamlar;  oynayi  ja h o n ;  elektr  c h iro g ‘i;  o ‘ziyurar  arava  va 
hokazolar  k o ‘rinishida gavdalanganligini  s h o h id i  b o la m iz .
Badiiy  va  ilmiy  ijodda  fantaziyaning  o ‘rni  t o ‘g ‘risida 
muayyan darajada ishlarqilingan.  M a ’lu m k i,  rassorti  hamda 
y o z u v c h in in g   ijodiy  faoliyatida  is h t i r o k   e tu v c h i  xayol 
obrazlarining  m u h im   xususiyatlari — b u   u n in g   cmotsional 
kechinm alar,  h is-tuyg‘ular bilan  mujassamlashganligidadir. 
Hozirgi  d avrda:  b a d iiy   ijo diyot,  b a d i i y   ta r j im a ,  ilmiy 
ijodiyot,  adabiy qobiliyat va  iste’d od singari  m axsus xayoliy 
j a r a y o n l a r g a   a s o s l a n g a n   h o l d a   t a d q i q o t   i s h la r i  o lib 
borilmoqda.
Hozirgi  y o sh la rim iz  yangi  texnika  v a  texnologiyalarni 
yaratish;  o ‘ziga  xos  kashfiyotlarni  a m a lg a   osh irish,  o'zlari 
y o q t ir g a n   m a s h g ‘u l o t l a r   b ila n   s h u g ‘u ! l a n i s h ,   y u k s a k  
kasbiy m ah o ra tg a  erishish  t o ‘g ‘risida o r z u   qiladilar.  Fan va 
texnika  rivojiga  hissa  q o ‘shish  istagi,  in tilishi,  ularning 
barkam ol  inson  b o ‘Iib  voyaga  yetish larig a  p ux ta   zam in 
hozirlaydi.  K a s b - h u n a r  egasining  bug un g i  kundagi  o b r o ‘- 
e ’tib o r in i n g   o r ti s h i,  m illiy  h u n a r m a n d c h i l i k k a   s h a rt-  
s ha ro itla r  yaratilishi  o ‘z  s o h a sin in g   m a h o r a t l i   kishisiga 
a ylan ishig a  im k o n   t u g ‘diradi.  D o n i s h m a n d l a r i m i z n i n g  
insonni  kasb  u lu g ‘laydi,  degan  fikriga  a m a l   qilish  kasbiy 
tayyorgarlik  dam ja sin in g  yuksalishiga  x i z m a t   qiladi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  X ayol  d e g a n d a   n im a n i tu s h u n a s iz ?
2.  X ayol  q a n d a y  tu rla rga ajratiladi?
3. X a y o l n i n g   ijo diyotdagi  roli  n i m a l a r d a n   ib o r a t ?
4.  X ayol  f e n o m e n l a r i g a  ta v s if b e r in g .
5.  O r z u n i n g   m o h iy a tin i tu s h u n tirin g .
2 2   P s ix o lo g iy a
337
www.ziyouz.com kutubxonasi


X V I I !   b o b  
D IQ Q A T
D iq q at  to ‘g‘risida  um um iy  tushuncha
D iq q a t  inson   faoliyatining  b a rc h a   turlarini  muvaffa- 
qiyatli  a m a lg a   oshirish  va  u larn in g   sam aradorligini  t a ’- 
m in la s h n in g   m u h im   shartlaridan  biridir.  Kishi  faoliyati 
qa n c h alik   m u ra k k a b ,  serzahmat,  davomiylik jihatdan  uzoq 
m u d d atli,  m a s ’uliyat  hissini taq o z o   qilsa,  u  diqqatga  shun- 
chalik  y u k sa k   shartlar va  talablar q o ‘yadi.  Inson  ziyrakligi, 
farosatliligi,  tez  payqashi,  sinchkovligi,  dilkashligi  uning 
tu rm u sh   sha ro itid a ,  shaxslararo  m u no sa b a tid a   m uhim  omil 
sifatida xizmat qiladi.  Diqqat aqliy faoliyatning barcha turlarida 
is h tiro k   e t a d i ,   in s o n n i n g   x a tt i- h a r a k a t la r i   h a m   u n in g  
ishtirokida  so d ir b o ‘ladi.
Psixologiya  fanida  diqqatga  h a r   xil  t a ’rif beriladi,  uni 
y o ritish d a   psixologlar  turli  nazariyaga  asoslanib  y o n d a -  
shadilar.  D iq q a t  deb  ongni  bir  n u qtaga  to 'p lab,  m uayyan 
bir ob yek tg a  faol  qaratilishga aytiladi  (P.I.Ivanov).  P.I.Iva- 
n o v n in g   f ik r ic h a ,  biz  fao liyatim iz  j a r a y o n id a   idrok  va 
t a s a w u r   qiladigan  h a r  bir  narsa,  h a r   bir  hodisa,  o ‘zimiz 
qilgan  ishim iz,  o ‘y  va  fikrlarimiz  diqq atn ing  obyekti  b o ‘la 
oladi.
N . F .D o b r i n i n ,  N .V .K u zm ina,  I.V.Straxov,  M .V .G a- 
m ezo,  F . N .G o n o b o l in  va boshqalarning nuqtayi  nazaricha, 
diqqatning vujudga kelishida ongning bir nuqtaga to ‘planishi 
ong  d o ira sin in g   torayishini  bildiradi,  g o ‘yoki  ong  doirasi 
b i r m u n c h a   tig ‘izlanadi.  Bunday  torayish  va  tig ‘izianish 
natijasida  o n g   doirasi  yanada  yorqinlashadi.  O ngning  eng 
toraygan,  tig'izlangan  yorqin  nuqtasi  diqqatning  markazi 
(fokusi)  d e b   n o m la n a d i.  Xuddi  sh u   m arka z   (fokus)ga 
tu sh g a n ,  id r o k   qilinayotgan  jism la r,  t a s a w u r   obrazlari, 
o ‘y  va  fik r la r   t o ‘la,  yorqin  va  a n iq   ifodalanadi.  J a h o n  
psixologlarining  fikricha,  diqqat  uzluksiz  ravishda,  m uay-
www.ziyouz.com kutubxonasi


yan  darajada  aktivlik  xususiyatini  saqlab  tu ra d i.  Bunday 
aktivlik,  o n g n in g   b iro n -b ir  obyektda  o ‘y n a lis h in in g   ku- 
chayishi  va  m a 'Iu m   vaqt  davom ida  d iq q a t  yo'naltirilgan 
narsaga ongning faol qaratilishini yo ‘lga  solib  turadi  hamda 
m azkur  h olatning  saqlanishini  t a ’m inlaydi.
Shuni  aloh ida  ta'kidlab  o ‘tish  kcrakki,  d iq q at  sezgi, 
idrok,  xotira,  tafakk u r,  xayol,  n u tq  kabi  a lo h id a   psixik 
jarayon  emas.  S h u n in g  u c h u n   u  barch a  psixik jarayonlarda 
qatnashadi,  ularn ing   mahsuldorligini  oshirishg a t a ’siretadi. 
Shu  boisdan  diqqat  qaratilgan  o byektlar  o n g   to 'plangan 
nuqtasida aniq, yaqqol  aks ettiriladi.  D e m a k ,  d iq q at — aqliy 
ja r a y o n la r n in g   sifati,  m ah suldorligi  va  s a m a r a d o r lig in i 
t a ’minlovchi  inso n nin g  ichki  aktivligidan  iboratdir.  Shu- 
ningdek,  u  inson  faoliyatining  zaruriy  shartidir.
Psixologiya tarixining sahifalarini varaqlasak, diqqatning 
kishi  faoliyatidagi  roliga  berilgan  q i m m a tli  m u lohazalar 
u c h ra y d i.  J u m l a d a n ,   fransu z  o lim i  K y u v e   g c n ia llik n i 
chidamli diqqat deb t a ’riflashi,  N y u to n n in g   kashfiyot fikrni 
d o im o   shu  m asalaga  qaratilish  jara y on i  de yishi,  Ushin- 
skiyning diqqat  psixik hayotimizning yagona eshigi deb baho 
berishi bunga yorqin  misol b o ‘la oladi.
Bilish  jarayonlari  kechishining  e n g   m u h i m   xususiyati 
uning  tanlovchanligi  va  yo‘nalganligi  bilan  xarakterlanadi. 
S h u   b o isd a n   i n s o n   a t r o f - m u h i t n i n g   k o kp l a b   q o ‘zg‘a- 
tuvchilari,  t a ’sirlari  orasidan alohida  n i m a n id i r  idrok etadi, 
faraz qiladi, allaqaysi  narsà t o ‘g‘risidagina m u lo h a z a  yuritadi, 
xolos.  O ngning  bu  xossasi  diqqat  xususiyati  bilan  bo g‘!iq 
ravishda  n a m o y o n   b o ‘ladi.  Diqqat  bilish ja ra y o n la ri  singari 
o'zining alohida  m azm uniga,  muayyan  m ah su liga ega emas, 
s h u n i n g   u c h u n   u  b a r c h a   j a r a y o n l a r n i n g   j o ‘s h q in lig i, 
ildamligini  ta'm inlaydi.  Dem ak,  d iqqat  in d iv idn ing   hissiy, 
aqliy  yoki  h a ra k a tla n tim v c h i  faolligi  d a ra ja s in in g   oshi- 
rilishini taqozo etadigan tarzda ongning y o ‘naltirilganligi va 
b iro r  narsaga  qaratilganligidir.  Berilgan  t a ’rifga  b inoan, 
ushbu  y o ‘naltirilganlik  subyektning  e h tiy o jla rig a ,  u ning 
f a o l i y a t i   m a q s a d l a r i   va  v a z i f a l a r i g a   m o s   k e l a d i g a n
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə