O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

o b y e k t l a r n i n g   ta n la n g an lig id a ,  ixtiyorsiz  yoki  ixtiyoriy 
tan la sh d a  va ajratishda vujudga keladi.  Diqqatning muayyan 
o by ektlarga  to'p lanishi  (konsentratsiyalanishi)  ayni  paytda 
boshqa jis m la rd a n  chalg‘ishni yoki  ularning vaqtincha inkor 
etilishini  tala b   qiladi.  Ana  shu  om illarga  k o ‘ra  aks  ettirish 
r a v s h a n l a n i b   b o r a d i,  t a s a w u r l a r ,   m u lo h a z a l a r   faoliyaî 
yakunlangunga qadar, qo ‘yilgan maqsadga erishguncha ongda 
saqlanadi.  A n a   shu  y o ‘sinda d iqqat  faoliyatni  nazorat  qilib 
b o r a d i   v a   u n i   b o s h q a r a d i .  S h u n i n g   u c h u n   k o 'p g i n a  
psixologlar  (P .Y .G alp erin   va  u n in g   shogirdlari)  diqqatning 
yuksak  tu ri  bilish jarayonlari,  kishining  xulq-atvori  kechi- 
shini  b o sh q a ris h   imkoniyatiga ega  ekanligini  t a ’kidlaydilar. 
Biror  o b y e k tg a   y o ‘nalishiga  k o ‘ra  diqqatni  sensor  (per- 
septiv),  a q liy   (intellektual),  h a rakatlantiruvchi  (harakat) 
shakllarga  ajratish  mumkin.
D iq qatnin g  muayyan  obyektga  to'planishi  k o 'p jih a td an  
insonning his-tuyg‘usi, irodaviy sifati, qiziqishlariga bog‘liqdir.
I n s o n n in g  his-tuyglulari va em otsional  holatlari d iqqat­
ning oby ek ti  bilan uzviy b o g la n s a g in a  ijobiy ahamiyat  kasb 
etadi.  H is -tu y g ‘ular,  emotsional  holatlar  qanchalik  kuchli 
va  k o ‘tarin k i  tarz d a   nam oyon  boMsa,  diqqat  ham   obyektga 
s h u n c h a l i k   m u s t a h k a m   q a ra tila d i.  H islar,  e m o ts iy a la r  
d iq q a tn in g   h a m   ixtiyorsiz,  ham   ixtiyoriy  turlarini  z o ‘ray- 
tiradi.  i n s o n n i n g   amaliy va  aqliy  faoliyati jarayonida uning 
ongi  m u a y y a n   darajada  yangi  bilimlar,  m a ’Iumotlar  bilan 
boyib borishi natijasida diqqat h am  takomillashadi. Yangilikni 
payqash  hissi  o d a m n in g  aqliy faoliyatini  faollashtiradi,  shu 
bilan   b irg a ,  d iq q a tn in g   obyektga  u z o q ro q   t o ‘planishini 
t a ’m inlaydi.  Insonning barqarorlashgan  kayfiyati diqqatning 
kuchi  va  ildamligini  oshiradi,  tanlovchanligiga  ijobiy  t a ’sir 
etadi.  Stress,  affekt  singari  e m o tsio nal  holatlar  diqqatga 
salbiy  t a ’s ir  e tib ,  u n in g   tashqi  t a ’sirlariga  b erilu v ch a n , 
kuchsiz qilib qo'yadi. Ana shuning oqibatida diqqat chalg'iydi, 
b o ‘lin a d i,  parish o nlik   n am o y o n   b o ‘ladi,  faoliyatdagi  bir 
tekislik buziladi.
P s i x o lo g i y a d a   d iq q a t n in g   ix tiy o riy   turi  k o ‘p i n c h a
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

irodaviy  deb  no m lan ad i.  Bu,  albatta,  bejiz  e m a s ,  chunki 
diqqatning muayyan obyektga y o ‘naltirilishi  iroda kuchi bilan 
saqlab turiladi.  H a tto   ixtiyorsiz diqqat faoliyatda qatn ashsa, 
u h am   irodaning z o ‘ri bilan y o ‘naltirilgan ob yek tda to 'planib 
turadi.  Irodaning faoliyatni amalga oshirishda  ishtirok qilishi 
k o lp  j ih a td a n   k ish in in g   m aq sa d g a   in tilis h i,  is h c h a n lik  
qobiliyati,  psixologik  tayyorligiga  b o g l i q .   S h u   b o isd a n  
diqq atnin g  kuchi,  barqarorligi,  m u stah k am lig i,  ildamligi 
o d a m n in g   m uayyan  faoliyatni  bajarishga  moyilligi,  shayligi 
bilan o'lchanadi.  Diqqatning yuksak darajada mujassamligini 
t a ’minlab turishda od a m n in g  faoliyatni bajarishga  m uvofiq- 
lashgani  m uhim   rol o ‘ynaydi.  H ar q an d ay  faoliyatni amalga 
oshirishning  boshida  qiyinchiliklar  yuzaga  keladi  va  ular 
kishidan  irodaviy z o ‘r berishni  talab qiladi.  F a oliyatni  baja- 
rishdagi  n uq so n larn ing  n am o y o n   b o l i s h i   d iq q a tn i  t o ‘p- 
lashdagi  qiyinchiliklarning  natijasidir.
D iq qatn ing   obyektga  t o ‘planishi,  m u s ta h k a m la n is h i 
od am n in g qiziqishlariga bogMiq.  Hatto ixtiyorsiz diqqatning 
faoliyatda mujassamlashishida kishining ishtiyoqi va qiziqishi 
katta ahamiyatga ega.  O d atda faoliyatga qiziqish  bevosita va 
bilvosita shaklda nam oy o n b o ‘ladi.  Bevosita qiziqish faoliyat 
ja ra y o n ig a ,  x a tt i- h a r a k a t la r n i n g   o ‘ziga,  ish  u slu b la rig a  
qaratilgan   q iz iq is h d a n   iboratdir.  Bilvosita  q iziq ish   esa 
f a o l iy a tn in g   m a q s a d i ,  u n i n g   n a tija s ig a   y o ‘n a lt ir i lg a n  
qiziqishdir.  Ixtiyoriy,  irodaviy diqqat bilvosita qiziqish bilan 
aloqadordir.  Psixologik  m a ’lu m o tlarnin g   tahliliga  ko'ra, 
d iq q a t n in g   o b y e k tg a   t o ‘p lan ish i  va  m u s t a h k a m l a n i s h i  
k o ‘zlangan  m aqsadni,  faoliyat  m ahsulining zarurligi  h a m d a  
sifatining  a h a m iy a tin i  inson  t o m o n i d a n   a n g la s h   orqali 
t a ’m inlab  turiladi.  Faoliyat  m aqsadini  a n g la s h   o 'z   ish- 
harakatida  kishi  diqqatining  yuksak  d a rajada  to 'p la n ish in i 
t a ’minlovchi  m u h im   shartlardan  biridir.
Diqqatning ixtiyorsiz va ixtiyoriy  ravishda vujudga kelishi 
o 'z in in g y o ‘nalishiga k o ‘ra tashqi va ichki  b o ‘lishi  m u m k in. 
Agar  diqqatning  m anbayi  onginiizdan  ta s h q a r id a   b o l s a ,  
tas h q i  d iq q a t  d e b   a ta ia d i.  M a sa la n ,  s h o f e r ,   tik u v c h i,
341
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m u h a r r ir   kabilarning  faoliyatida  sod ir  b o l a d i g a n   diqqat 
tash q i  d iqqatdir.  Tashqi  diqqat  faqat  idrok  qilish  jarayo- 
n id ag in a   n a m o y o n   b o i m a s d a n ,   balki  flkr  yuritilayotgan 
n a rs a larg a   h a m   qaratiladi.  J u m la d a n ,  ixtirochining  o ‘zi 
yara tg an   narsasini  t a s a w u r   qilishi,  rassomning  obrazlarni 
k a s h f   qilish  jara y o n i,  m u h a n d is n in g   t o ‘g ‘on  qurilishini 
k o ‘z o ldiga keltirish  bilan  bog‘!iq  holatlar bunga misol  b o ‘Ia 
oladi.  In so n n in g  o ‘zida sodir bo 'layo tg an  o Lz hissiyotlarini, 
fikrlarini,  orzu-istaklarini  va shu  kabilarni  kuzatishda  ichki 
d iq q a t  yuzaga  keladi.  D iqqatning  h a r  ikkala  k o ‘rinishi  ham  
faoliyatning  muvaffaqiyatli  yakunlanishiga  m unosib  hissa 
q o 's h is h   imkoniyatiga  egadir.
D iqqatning  flziologik  asoslari
D iq q a tn in g   flziologik  asoslarini  tushuntirib  berishda 
buy uk   rus  fiziologiari  I.P.Pavlov  va  A.A .Uxtomskiylarning 
ilmiy  kashflyotlari  m u h im   aham iyat  kasb  etadi.
Oliy  nerv  faoliyatining  alo h id a  reaksiyalari  boMmish 
o r iy e n tir   reflekslar  t o ‘g lrisidagi  I.P.Pavlov  ilgari  surgan 
ilm iy  t a x m in   (gipoteza)  psixologiya  fani  u c h u n   m u h im  
h issa  b o ‘lib  q o ‘shildi,  c h u n k i   ,,bu  n i m a ? “  reflcksisiz 
d iq q a tn in g   tabiatini  ochish  m utlaqo  m um kin  b o l m a s   cdi. 
I . P . P a v l o v n i n g   ,,bu  n i m a ? “  refieksi  h a q ida gi  g ‘oyasi 
ixtiyorsiz  d iq q a tn in g   g ‘ayritabiiy  (reflektiv)  xususiyatini 
oc h ib   berish  uch u n  xizmat  qildi.  I.P.Pavlovning  fikricha, 
biz  p a y d o   boMayotgan  siymoga  nigohim izni  q a ratam iz, 
eshitilgan tovushga quloq solamiz, dim og‘imizga urilgan hidni 
y u t a m i z   va  h o k a z o .  Lekin  u s h b u   m u lo h a z a la r   refleks 
mohiyatini ilmiy jihatdan ochib berish imkoniyatiga ega emas, 
vaholanki  u ning  negizini  asoslash  u c h u n   bir  talay  omillarni 
keltirish  zarur.  H.N.Sokolov,  A .R .Luriya,  P.Y .G alperin, 
E .I.B oyko va boshqalarning so‘nggi vaqtdagi  m a ’iumotlariga 
suyan ib  m u lo h a z a   yuritilganda,  I.P.Pavlovning  oriyentir 
reflekslari  j u d a   m urakkab jarayondir.
A slini  o lib  qaraganda,  oriy en tir  kompleksiga  tashqi 
x a tt i- h a r a k a t la r ,  ko 'z la rn in g   va  b o s h n in g   q o 'z g 'a tu v c h i
342
www.ziyouz.com kutubxonasi

---