O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə144/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145

t o m o n g a   b u rilish i,  m u a y y a n   a n a l i z a t o r l a r n i n g   s e zu v  
chanligi,  m od da  alm ashinuvi,  nafas  olish,  y u rak   urish  va 
q o n   aylanish  harakati,  teri-galvanik  reaksiyalari,  vegetativ 
nerv  tizimi  xususiyati  va  m iy a n in g   elektr  faolligi  o ‘zgarishi 
kabi  son-sanoqsiz  ja ra y o n la r  kiradi.
1.P .Pavlov  va  A .A .U x to m s k iy la r n in g   t a ’lim o tla rig a  
bino an   diqqatning  holatlari,  sifatlari,  xususiyatlari,  birin- 
c h id a n ,  q o ‘zg‘alish  va  to rm o z ia n ish  jara y o n la rin in g   o ‘zaro 
birgalikdagi  harakati  bilan,  ik kinchidan,  m iya strukturasida 
h uk m   suruvchi  q o ‘zgbaluvchanlik  bilan  u y g 'u n lik k a   egadir.
I .P .P a v lo v n i n g   t a x m in i g a   k o ‘ra,  v a q t n i n g   h a r   b ir 
lahzasida  miya  q o biglida  q o lzg'alish  u c h u n   a n c h a   qulay 
(senzitiv)  va  m aqbul  sharoitga  ega  ekanligi  b ilan  ajralib 
tu ru v c h i  u  yoki  bu  qism   h u k m   suradi.  A lo h id a   ajratib 
k o br s a t i l a d i g a n   m a z k u r   q i s m   n e rv   j a r a y o n l a r i n i n g  
induksiyasi qonuniyatiga b in o a n  vujudga keladi.  Bosh  m iya 
qo big‘ining  biro n -b ir  qism ida  to 'p la n g a n   (m ark az lash g a n ) 
n e rv   ja r a y o n la r i  i n d u k s iy a   q o n u n i g a   m u v o f i q   b o s h q a  
uchastkalarni  torm ozlanishiga  olib  keladi.  Q o ‘z g ‘aIishning 
eng optimal  markazida yangi shartli reflekslar vujudga keladi, 
differensiallash  esa  muvaffaqiyatli  amalga  o sh a d i.  Q o ‘z '  
g'alishning  optim al  o bc h o g £i  o ‘zgaruvchanlik  xususiyatiga 
ega.  Bu  holatni  c h u q u rro q   dalillash  u c h u n   I.P .P a v lo v n in g  
u s h b u   fikrini  keltirib  o ‘tish   joizdir:  „ A g a r  b o s h   s u y a k  
kosasi  orqali  k o ‘rish  m u m k in   b o ‘lganda  edi  va  agar  eng 
optim al q o bzg‘aladigan k a tta  y a rim s h a r la r o ‘rni  yoritilganda 
borm i,  bu  holda  biz  fikrlaydigan  ongli  o d a m d a   u n in g   katta 
yarimsharlari  b o ‘ylab  d o im o   o ‘zgarib  tu ra d ig an ,  shakli  va 
kattaligi  g'alati  ko ‘rinishga  ega  b o ‘lgan  h a m d a   y a rim sh a r- 
larning qolgan barcha bo^shligMda k o ‘proq yoki  o z ro q   da ra - 
jadagi  soya  bilan o ‘ralgan  o c h   rangli  d o g 'n in g  u  y o q d a n  bu 
y o q q a   qay  tarzda  k o ‘c h ib   yurishini  k o ‘rgan  boM ardik“ . 
(Д вадцатилетний  о п ы т  о б ъ е кт и вн о го   и з у ч е н и я   в ы с ш е й  
н е р в н о й   д е я т е л ь н о с т и   ( п о в е д е н и я ) )   ж и в о т н ы х .   — 
П олн.  собр.  соч.  М.  — Л ,  И зд -в о  А Н ,  1951,  III  т о м ,  1-ая 
кн и га ,  2 4 8 - бет.)  1. P. Pavlov  ta'kidlab  o ‘tg a n   o c h   rangli
343
www.ziyouz.com kutubxonasi


„ d o g  
optim al  q o ‘zg‘alish  o ‘c h o g ‘i  markaziga  m os  keladi, 
u n in g   harakati  to 'g ‘risidagi  fikr esa diqqatning intensivligini 
t a ’m in lash n in g  fiziologik omili  hisoblanadi.  I.P.PavIovning 
q o ‘z g ‘alish  m arkazining  bosh  miya  p o ‘sti  b o ‘ylab  harakat 
qilishi  yuzasidan  ilgari  surgan  g ‘oya1ari,  gipotezalari  va 
b asho ratlari  keyinchalik  N .M .  Livanovning eksperimental 
ta d q iq o t  materiallari  bilan  t o ‘la isbotlandi.
D iq q a tn i n g   fiziologik  asosini  tu sh u n is h d a   A .A .U x- 
to m sk iyn ing  ilmiy ishlari  katta aham iyatgaega.  M uallif d iq ­
q a tn in g   fiziologik  m exanizm lari  t o ‘g ‘risida  tadqiqot  o ‘tka- 
zib,  d o m in a n ta   prinsipini  k ashf qildi.  A.A.Uxtomskiyning 
n uqtay i  nazaricha,  miya  p o ‘stida  qo'z g'alishning  ustun  va 
h u k m r o n l i k   q iluvc hi  m a r k a z i  h u k m   suradi.  O l i m n in g  
d o m in a n ta g a   b aho   berishiga  k o ‘ra,  u  yuksak  darajadagi 
q o ‘z g ‘aIish  markazi  ,,konstellatsiya“ si  (muayyan  holati)dir. 
D o m i n a n t a n in g   h u k m ro n lik   xususiyati  s h un dan  iboratki, 
u  q o ‘z g ‘alishning vujudga  kelayotgan  yangi  m arkazlarining 
faoliyatini  cheklash  bilan  q a n o a t  hosil  qilm asdan,  balki 
z a if  q o ‘zglatuvchilarni  o ‘ziga  tortadi  va  a n a  shu  yoM  bilan 
u la rn in g   hisobiga  kuchayadi,  m uayyan  darajada  ustunlikka 
erishadi.  A .A .U xtom skiyning  fikricha,  do m in a n ta   q o ‘zg‘a- 
lishning  barq aror  m arkazidir.  Shuning  uch un  d o m in a n ta  
t u s h u n c h a s i   d iq q atn in g   h arak atlantiru vch i  m exan izm ini 
ilmiy j ih a td a n   dalillash  u c h u n   xizmat  qiladi.
A .A .U xtom skiyning  t a ’rifiga  binoan,  d o m in a n ta  — bu 
bir  d a v rn in g   o 'zid a  bosh  miya  markazida  yuz  beradigan 
reaksiyalar  xususiyatini  bclgilab  berishga  q odir  h u k m ro n  
qo * z g ‘a lish  o ‘c h o g ‘idir.  U n i n g   fikricha,  d o m i n a n t a l a r  
vujudga  kelgan  paytda  bosh  q o ‘zg‘alish  o Lchoq!ari,  y a ’ni 
„ s u b d o n iin a n ta la r i“ ,  nisbatan  kuchsiz  q o 'z g ‘alish  o 'c h o q -  
lari  m u tla q o   yo'qolib  ketm aydi,  balki  u l a r o lzaro  q o ‘shi!ib, 
d o m i n a n t a   bilan  kurasha  boshlaydilar.  M azkur  q o ‘zg‘alish
o   c h o q la rin in g   o 'z a ro   kurashishi  natijasida  su bd om inanta 
d o m in a n ta g a  aylanishi yoki oldingi dom inanta subdominanta 
b i l a n   o ‘rin   a lm a s h is h i   m u m k i n   h u k m r o n   q o ‘z g ‘alish 
o ‘c h o g ‘i  h iso b la n g a n   d o m i n a n t a   d iq q a tin in g   m uayya n
344
www.ziyouz.com kutubxonasi


o b y e k tg a   y o ‘naltirilishi,  t o ‘p lan ish i,  m u s t a h k a m l a n i s h i  
barqarorlashning  flziologik  asosidir.
Shunday qilib,  diqqatnin g  flziologik asoslari  t o ‘g ‘risida 
m u lo h a z a   yuritilganda,  fan  o la m id a   ikkita  t a ’l im o tn i n g  
mohiyatiga  t o Lxtalinadi.  U s h b u   ta'lim otlarn ing   birinchisi 
(i.P.P avlov  qalamiga  m an su b )  diqqatning  flziologik  asosi 
q o kz g ‘alish  ja r a y o n in in g   b o s h   miya  y a rim s h a r la r   q o b i-  
g ‘ining  ayrim  uchastkalarida  t o ‘planishi  natijasida  o p tim a l 
q o ‘zg‘alish o ‘chog‘ining hosil boMishi va ayni v a q td a   m anfiy 
induksiya  qonuniga  b in o an   miya  qobig‘idagi  b o s h q a   nerv 
markazlarining maMum darajada tormozlanishidir.  Ikkinchisi 
esa A.A.Uxtomskiyning d o m in a n ta  nazariyasining talqinidan 
iboratdir.  C h unki  d o m in a n ta   m uayyan  nerv uchastkasidagi 
kuchli q o kzg‘aluvchanlik qobiüyatiga ega b o ‘Igan q o ‘zg ‘alish 
markazidir.  D om inanta  mavjudligida  u n d a n   b o s h q a   nerv 
markazlari torm ozlangan boMadi.  U  markaziy  nerv tizim iga 
kelgan  h a r  q a n d a y   q o kz g ‘alish,  impulslarni  q a b u l  qilib, 
ularga  tegishli javob  q a y ta rad i-d a,  shu  tariqa  b o s h q a   m a r -  
kazlarni  torm ozlash  evaziga  o ‘z  faoliyatini  y a n a   k u c h a y - 
tiradi.
Hozirgi zamon  psixofiziologiya fanida m iyaning spetsifik 
tizimiga  oid  turli  tuzilishdagi  diqqat  holatlarining  retikulär 
form a tsiy asi,  ta la m u s , g i p o t a l a m u s   va  g i p p o k a m p l a r g a  
aloqasi  haqida  m a ’lum otlar  mavjuddir.
Tekshirish  uchurt  savollar
1.  D iq q a t d e g a n d a   q a n d a y   psixologik   h o la t tu s h u n i l a d i ?
2.  D iq q a t  in so n   fao liv atid a  q a n d a y  o ‘rin ega lla y d i?
3.  D i q q a t n i n g  qaysi  tu rla ri  m a v ju d   va u la rn i n g  o ' z i g a   xosligi 
n im a d a ?
4.  D i q q a t n i n g  sifatlarin i  ta v sifla b   berin g.
5.  D iq q a t n i t a 'l i m  j a r a y o n i d a   riv ojlantirish  m u m k i n m i ?
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   137   138   139   140   141   142   143   144   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə