O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə15/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   145

larga ajratiladi,  s h u n in g d e k ,  psixologik voqelikning boshqa 
jihatlari  bilan  uzviy,  sababiy  b o gliqligi,  m urakkab  ichki 
m unosabati  b a y o n   qilinad i,  sin aluv ch ilar  esa  m uayyan 
guruhlarga  ajratiladi  h a m d a   tadqiqot  yuzasidan  yakuniy 
xulosa chiqariladi.
Ilmiy ta d q iq o t  m etodlarining  t o ‘rtinchi  guruhi  sharh- 
lash deb atalib,  g e n e tik  va donalash  m etodlaridan  iboratdir. 
Tadqiqot da v o m id a  to'plangan  m a ’lum otlar genetik  metodi 
y ord am id a  yaxlit  h o ld a   maqsadga  m uvofiq  y o ‘nalishda 
s h a rh la n ad i.  M a z k u r   m e to d d a n   f o y d a la n is h d a n   asosiy 
maqsad — a w a lo  sinaluvchida shaxsga oid yangitdan vujudga 
kelgan  fazilatlarning  shakllanishi  h a m d a   bilish jarayonlari 
o ‘zgarishiga,  tajriba  natijalariga  asoslangan  holda  t a ’rif va 
tasn if  berishdir.  S h u n in g d e k ,  inson  ruhiyatida  yangitdan 
vujudga  kelayotgan  shaxs  fazilati  va  xususiyatining  na m o - 
yon  b o ‘lish  d avri,  bosqichi  hamda  b a ’zi  bir  mashaqqatli 
d a q iq a g a ,  l a h z a g a ,   s a n a g a   q o ‘s h i m c h a   s h a r h   b erish  
hamdir.
G e n e tik   m e t o d d a   shaxs  ruhiyatidagi  o ‘zgarishlar bilan 
taraqqiyot bosqichi o ‘rtasidagi „vertikal“  y o ‘nalishdagi aloqa 
manbayi a n iqlanadi.  Donalash  metodi y o rd am ida tadqiqot 
obyektiga  kirgan  shaxs  psixikasiga  a lo q a d o r   barcha  o ‘z- 
garishlar,  o ‘ziga  xoslik,  o'zaro  b o g liq lik   va  o ‘zaro  t a ’sir, 
izchillik,  uyg‘u n lik   o'rtasidagi  „gorizo n tal“  yo'nalishdagi 
munosabat o ‘rganiladi.  Jumladan,  boshqa o d a m la r nutqini 
idrok  qilish  u c h u n   sezgi,  idrok,  xotira,  tafakkur jaray on - 
larining bir davrda birga qatnashishi bunga yorqin  misoldir. 
M a zk ur  j a r a y o n d a   h a r   qaysi  bilish  ja ra y o n in in g   ulushi 
d o n a la n a d i  yoki  u n i n g   ahamiyati  a lo h id a   t a ’kidlanadi, 
ularning  o ‘zaro  bogMiqligi  asoslab  beriladi.
Lekin  tajrib a d a   t o ‘plangan  m a ’lum o tlarni  sharhlash 
u c h u n  yuqoridagi  m etodlarn in g  o ‘zi  yetarli  emas.  Shuning 
u c h u n   ushbu  uzilishga  ch ek   q o ‘yish  m aqsadida  yig'ilgan 
material  maxsus bosqichlarga ajratib sharhlanadi.  Tadqiqot- 
ning  birinchi  tayyo rlo v   bosqichida  k ashf  qilinishi  lozim 
b o ‘lgan  psixologik  q o n u n   to ‘g‘risidagi  ta x m in ,  gipoteza, 
faraz  tahlil  qilinadi.  T adqiqotning  ikkinchi  bosqichida — 
tajriba  o 'tk a z is h   p rinsipi,  sharoiti,  obyektiv va  subyektiv
40
www.ziyouz.com kutubxonasi


omillarga  d o ir   m u lo haza  yuritiladi.  U c h i n c h i   bosqichda 
esa olingan  natijalarni  qayta  ishlash  n a z a r d a   tutiladi  va  u, 
o ‘z  n avbatida,  t o ‘rtta  darajadan  tash k il  topadi.  Bunda:
a)  material  b irlam chi  tahlil  qilinadi;  a lo h id a   olingan  yoki 
topilgan  om il,  a lo m a t,  ko‘rsatkich,  xususiyat  sharhlanadi;
b)  tahlil  q ilin g a n   m aterial  bilan  t a d q i q o t   gipotezasiga 
alohida sharh beriladi; d) ikkilamchi tahlil qilishda barqaror, 
h u k m ro n   d a lilla r  ajratiladi;  e)  ik k ila m c h i  sinte z d a   esa 
psixologik  q o n u n iy a t,  topilgan  dalil,  o m il,  tadqiqot gipo- 
tezasi  o ‘z a ro   birlashtirilib,  m ax sus  x u lo s a   c hiq ariladi. 
T o ‘rtinchi  b o s q ic h   sharhlash  d e b   a ta l ib ,  h a r   bir  fakt, 
alom at,  k o ‘rsatkich,  xossa  psixologik j i h a t d a n   s o ‘z  m antiq 
orqali  tahlil  qilinadi.  Barcha  ilm iy -a m a liy   m u lohazalar 
dalillanadi,  h e c h   bir  shubhaga,  e ’tiro zlarg a  o ‘rin  qoldiril- 
maydi.  Oxiri  tad qiqotga  yakun  yasaladi,  zaruriy  xulosalar 
chiqariladi,  am aliy  tavsiyalar  beriladi,  o krganilishi  lozim 
b o l g a n   m u a m m o n in g  ahamiyati,  lining istiqboli t o ‘g ‘risida 
m aslahatlar,  tavsiyalar  beriladi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Psixologiyaning qanday sohalari  m avjud?
2.  U m u m iy  psixologiya sohasiga tavsif bering.
3.  Psixologiyaning qanday  prinsiplari  b o r?
4.  Psixologiya q anday ilmiy tadqiqot  m etodlariga ega?
5.  E ksp erim en t  nictodi  nima?
Inson  psixikasi  bilan  yuksak  d a r a ja d a   tashkil  topgan 
hayvon  psixikasi  o 'rta s id a   katta  farq   b o r.  H ayvon  o ‘z 
to'dasidagilarga  favquloddagi  vaziyat  b ilan   bog'liq  b o l g a n  
hodisalar  h a q id a   ,,o ‘z  tili“ da  xabar  b erishi  odatiy  hodisa. 
O dam   hayvonlardan  farqli oMaroq,  n u tq  vositasida o ‘z  qa-
I I I  
b o b  
O N G N I N G   P S I X O L O G I K   T A V S IF I
O n g n in g   paydo  boMishi  v a   uning 
ijtim o iy -ta r ix iy   m o h iy a ti
www.ziyouz.com kutubxonasi


biladoshlariga  o ‘tm ish  (xotirot),  hozirgi  davr  va  kelajak 
t o ‘g ‘risida  m a 'l u m o t   bcrish  h a m d a   ijtimoiy  turm ush  taj- 
ribalarini  y etk azish  imkoniyatiga  e g a )   Insoniyatning  ijti- 
m oiy-tarixiy  tara qqiy o tid a   aks  ettirish  ( in ’ikos  qilish)  im- 
koniyatlari  til  tufayli  qayta qurildi,  o q ibatd a  o d a m   miyasida 
a tro f-m u h it  tim sollari,  xususiyatlari  a n iq r o q   aks  eta  bosh- 
ladi.  O q ib a td a   kishilik  dunyosi  t o m o n id a n   orttirilgan  taj- 
ribadan yakka shaxs bahram and b o ‘la bordi,  keyinroq  uning 
u c h u n   n o m a ’lu m   hisoblangan  borliq  hodisalari,  holatlari, 
qonuniyatlari t o ‘g ‘risidagi bilimlacga egalik qila boshladi.  His- 
tuyg‘ular,  ichki  kechinmalar, taassurotlar,  hayajonga soluvchi 
n a fo s a t  t i m s o l l a r i   y u z a sid a n   z a v q la n is h ,  h u z u r la n is h  
im koniyati  v u ju d g a   keldi.  ularning   m a z m u n i,  m a ’nosi, 
mohiyati  haqid a  o ‘ziga  o'zi  hisobot  berish,  ijobiy yoki  salbiy 
ta'sir  ko‘rsatishni  baholash  muammolarini  keltirib  chiqardi.
H a yv on ot  o lam i  bilan  insoniyatning  xabar  yetkazish 
vositasi  o 'rta s id a g i  farq  tafakkurda  h am   o ‘z  aksini  topdi. 
C h u n k i   h a r   q a n d a y   psixik  fu n k s iy a   b o s h q a   tu rd a g i, 
shakldagi,  m a z m u n d a g i  funksiyalar  q o b ig ‘ida  n a m o y o n  
b o lladi  va  m u a y y a n   s h a rt-s h a ro itla r  vujudga  kelganida 
rivojlanadi.  Y uk sak  taraqqiy  e tgan  h a y v o n la rd a   am aliy 
(sodda)  ta f a k k u r   mavjud  b o lib ,  c h a m a la s h   orqali  m o ‘ljal 
olishga,  fa v q u lo d d a g i  vaziyat  yuzaga  keltirgan  vazifani 
ba ja rishg a   y o 'n a l t i r i l g a n   boMadi.  H a y v o n la r,  a n iq r o g ‘i 
m a y m u n la r  a y rim   hollarda  „qu ro l“  yasash  va  u n d a n   kczi 
k elg a n d a   fo y d a la n is h la r i  tajrib alarda  k u z a tilg a n ,  biroq 
u lardan  b iron ta si  tafakkurni  m a v h u m   tarzda  amaliyotga 
ta tb iq   e ta   b i l m a g a n .   H olbuki,  h a y v o n la r   idrok  qilish 
k o 'la m id a n   ta s h q a r i  chiqish  im k o niyatiga  ega  em aslar, 
binobarin,  u yaqqollikdan  mavhumlikka o ‘ta olmaydi,  hatto 
b unday  vaziyatni  aks  ettirish  im koni  h a m   y o ‘q.  Hayvon 
yaqqollik,  bevosita  idrok qilishlikning quli  b o l s a ,   aksincha, 
inson  m a v h u m   fikrlashning  gultojisidir.  Inson  va  hayvon 
o krtasidagi  b u   boradagi  tafovut  quvidagilarda  mujassam- 
lashadi:  a)  s h a x sn in g   xulq-atvori,  faoliyati  yaqqollikdan 
m av h u m   h o la tg a   o 'tish   imkoniyatiga  ega;  b)  favquloddagi 
vaziyat  m u n o s a b a ti  tufayli vujudga  kelishi  m um k in  b o ‘lgan 
oqibatni  o l d in d a n   payqash  layoqati  mavjud;  d)  qiyinchi-
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə