O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə17/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   145

amalga oshgandi.  H ayvon  bilan o d a m   psixikasidagi y a n a  bir 
tafovut  ularni  rivojlanish  sh a rt-sh a ro itla rida   k o ‘rinadi  va 
m u h it,  m u n o sa b a t,  t a ’s ir  o rq a li  aks  e ta d i.  S h a x s la r a ro  
m u n o s a b a t g a   k i r i s h m a s d a n   tu rib ,  k ish id a   y u k s a k   h is- 
t u y g ‘u l a r   s h a k l l a n m a y d i ,   y u k s a k   p s ix i k   f u n k s i y a l a r  
rivojlanmaydi,  inson  shaxsi  kam ol  top m aydi.  O d a m   faqat 
i jt im o iy   m u h i t d a ,   s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t d a   i n s o n i y  
fazilatlarni  egallab,  til, aq l,  o n g  y o rdam ida  k a m o lg a  yetadi, 
xolos.  Shunga qaram asd an ,  o n g  paydo boMishining biologik 
shart-sharoitlari  mavjudligi  t o ‘g ‘risida  m u lo h a z a   yuritish 
m u m k i n .  C h u n k i  d a s tla b k i  ijtim oiy  m u n o s a b a t l a r n i n g  
biologik  shart-sharoiti  ibtidoiy  ja m o a   davridagi  t o ‘d a d a n  
iborat  edi.  Shaxsning  biologik  jih atlarid an  tash q a ri  u n in g  
ijtimoiy  omillari  h am   m avju d   b o ‘lib,  u  m u ay y a n   m a 'n o d a  
ijtimoiy m unosabatlar mahsulidir.  Bunga ijtimoiy m u h itd a n  
tash q arida  (o‘rm on d a)  shakllangan  inson  farz a n d la rin in g  
qiyofasi  yaqqol  misoldir.
M uhitdagi  kcskin  halokatli  o ‘zgarishtar  tufayli  inson 
0
‘zining  m oddiy  chtiyojini  qondirish  m a q s a d id a   m e h n a t 
fao liy atin i  k a sh f  etdi  va  u  ijtim oiy  m u n o s a b a t l a r n i n g  
rivo jlanish iga,  t u r m u s h   s h a r t - s h a r o it i   y a x s h il a n is h ig a , 
ong n in g  takomillashuviga,  fikr  alm ashish,  a x b o ro t  uzatish 
imkoniyatining  tug'ilishiga  olib  keldi.  Tartibsiz  to 'd a la rd a n  
kishilik jamiyati  paydo  b o l g u n g a   qadar  bir  q a n c h a   davrlar 
o 'td i,  odam ning  q o ‘li  m o ‘jizak or  ish  qurollarini  yasaydi- 
gan,  ularni  takomillashtiradigan,  kcyinchalik  foydalanishi 
u c h u n   asraydigan  ongli  m avjudotga  o ‘sib  o ‘tdi.  M e h n a t 
faoliyatida  odam ning  ongi  aks  ettirishning  yuksak  shaklini 
egalladi,  faoliyatning  o b y e k tiv   xususiyatlarini  fa rq lash , 
ularni  m aqsadga  m uvofiqlashtirish  tufayli  a t r o f - m u h i t n i  
o'zgailirish,  unga  t a ’sir  o'tk azish   qudrati,  qobiliyati,  layo- 
qati  vujudga  kela  boshladi.  U  faqat  qurollardan  m uvaqqat 
foydalanishdan  voz  kechib,  avlodlarga  qoldirish,  asrashni 
o n g   ta'sirid a   r o lyobga  c h iq a r a   bordi,  b u n in g   natijasida 
insonning har xil shakldagi  faoliyati ongli faoliyatga aylandi, 
o 'z a ro   munosabatlar  m az m u n i,  k o ‘lami  kengaya  boshladi, 
shaxsiy m ehnat ulushi j a m o a  ehtiyojini q o n d irish n in g  asosiy 
manbayiga aylandi. Tabiatga t a ’sir o'tkazish,  uni o ‘zgartirish
45
www.ziyouz.com kutubxonasi


t o kg ‘risidagi  m aqsad  o ‘z   funksiyasini  o ‘zgartirdi,  q o l   esa 
yan g iliklar  yaratish  quroliga,  sezish,  payqash,  paypaslash, 
his  etish  organi  vazifasini  bajarishga  o ‘tdi.
Kishilik jamiyatida  m e h n a t faoliyatining takomillashuvi, 
shaxslararo   m u nosab at  yangi  shakllarining  paydo  boMishi 
til v a  n u tq n i vujudga  keltirdi,  ularning barchasini  maqsadga 
m uv o fiq   am alga oshirishni  t a ’minlovchi  ong jadal  s u r ’atlar 
b ilan   rivojlandi.  O ng  faqat  faoliyat,  xulq-atvor,  m u o m a la , 
h i s - t u y g bu la r  regulatori  e m a s ,  balki  yakkahol  shaxsning 
ijtim oiy psixologik xususiyatlarini t o 'g ‘ri amalga oshishining 
asosiy  m anbayi  rolini  bajara  boshladi.
S h u nd ay qilib,  insonning ongi  ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot 
m ahsuli  bo'lishi  bilan  birga,  u  m ehnat  faoliyatida,  ijtimoiy 
tajribani  o'zlashtirishda,  hamkorlikdagi  o 'z a ro   ta ’sirda,  ta- 
biatga, jam iyatga m un osab atlar mohiyatida m ukam m al  rivoj 
topdi.  Buning  mahsuli va shakli sifatida  individual,  guruhiy, 
etnik   (milliy),  ijtimoiy  ong  nam oyon  boMgan  h a m d a  ular 
taraq q iyo t  tufayli  o ‘zining  yangi  bosqichlariga  o'sib  o'tg an, 
keyinchalik fan,  texnika yaralishiga puxta zamin  hozirlagan.
O n g n in g   m ohiyati

Psixikaning  yuqori  bosqichi  insongagina  xos  b o l g a n ,  
u n in g   e n g   yuksak  darajasi  hisoblanmish  ongda  o ‘z  aksini 
topad i.  O n g  psixikani yaxlit tarzda  ifodalovchi yuksak shakli 
hiso b lan ib ,  insonning  yak k a   va  hamkorlik  faoliyatining, 
( m u lo q o t,  nutq,  til)  vositasida  ijtimoiy-tarixiy  taraqqiyot- 
nin g  m ahsuli  sifatida  yuzaga  kelgandirAU  ijtimoiy  m ahsul 
b o l i s h i d a n   tashqari,  u n g a  m uayyan  m unosabat  bildirish, 
y a ’ni  m aq sadn i  ko'zlash,  o'zlikni  anglash  kabilarni  n a m o ­
yon  etish  imkoniyatiga h a m  egadir.  Quyida ongning tarkibiy 
q ism larin in g   m ohiyatini  yorituvchi  va  ularning  hukm   suri- 
shiga t a ’sir etuvchi  omillarga  doir ayrim  m anbalar xususiya- 
tini  tavsiflashga  harakat  qilamiz.*Odatda,  inson  ongi  uni 
q u r sh a b   turgan  te v a ra k -a tro f  haqidagi  bilimlar  m ajm ua- 
sidan  iborat  b o ‘lib,  u n in g   tuzilishi  va  tarkibiga  s hunday  
bilish jaray on lari  kiradiki,  bevosita  ularning  yordam i  bilan 
shaxs  o*z  axborotlari  k o l a m i n i   uzluksiz  boyitib  boradi<
46
www.ziyouz.com kutubxonasi


Insondagi  b ilim la r  sezgi,  idrok,  x o tira ,  ta fa k k u r,  xayol 
singari  bilish  jarayonlari  asta-sekin  anglashilish  darajasiga 
k o ‘tari!adi,  kcyinclialik esa muayyan tu rk u m la rn in g  tarkibiga 
kiradi.  Harakatli  hissiy tub  m a ’nodagi  hissiy bilish bosqich- 
lariga taalluqli  sezgi,  idrok,  appersepsiya,  tan ish ,  bilib olish 
va ta s a w u r  kabi  bilish jarayonlari  k o ‘m agi,  m iyaga bevosita 
ta ’s i r o ‘tkaz uvchilarningaks ettirishi  natijasida  inson  ongida 
borüqning  m a z k u r  daqiqasida  shaxs  tasavvurida  ularning 
hissiy  m an z a ra si  yuzaga  keladi.  X o tira   j a r a y o n i   ongd a 
o ‘tmishdagi  narsa va  hodisalarining obrazlarini  esga tushirsa 
h a m d a   bosh  m iyaning  u  yoki  bu  katta  y a rim sharlarining 
b o lim la r id a   aks  etgan  m uayyan  izlarni jo n la n tiris h   imko- 
niyatiga ega b o ‘lsa,  xayol jarayoni ehtiyoj  o byekti  hisoblan- 
g an  favquloddagi  davr hukmiga kirm agan ob raz lar modelini 
nam oyon  etadi.  Bilishning  yuksak  darajasi  b o 'lm is h   tafak­
kur  jarayoni  um u m lash gan ,  ijtimoiy  xususiyatli,  bilvosita 
va  so‘z  orqali  ifodalanuvchi  bilimlarga  asoslangan  holda 
gavdalanuvchi  m u a m m o la r  yechimini  hal  etishni  t a ’m in- 
laydi. Yuqorida ta'kidlab o'tilgan bilish jarayonlarining unisi 
yoki  bunisi  aks  ettirish  imkoniyatidan  m a h r u m   b o ‘lsa,  bu- 
zilsa  yoki  ularning  qaysidir  xususiyati  b a ta m o m ,  qisman 
izdan  chiqsa  u  ongni  tubdan  o ‘zgartirish  sari  yetaklaydi.
VOng psixologik tafsifining yana biri  subyekt bilan obyekt 
0
‘rtasidagi  a niq  farqlanishda  o ‘z  ifodasini  t o p a d i,  y a ’ni 
shaxs  „ m e n “  degan  tushunchasi bilan  ,,m en   e m a s “  atamasi 
tarkibiga  n im a la r  tegishli,  aloq ad o r  ek anligini  a niq  biladM 
Tirik mavjudotlar olam id a birinchi  b o 'lib,  b o rliq d a  uni aniq 
q urshab  turgan  tevarak-atrofga  nisb atan   o 'z i n i   q a ra m a - 
qarshi  q o ‘ygan,  y aratu vch an lik   k u c h - q u w a t i g a ,   o ‘zgar- 
tiruvchanlik  im koniyatiga  asoslangan  shaxs  o ‘zi  u c h u n , 
sifat  jihatidan  yuksak  darajadagi  m a k o n   v u judga   keltirish 
u c h u n   hayvonot  d unyosini  m angu  tark  e tg a n ,  shu  bois 
jonivorlar bilan  u n in g  o ‘rtasidagi  ziddiyat va tafovut ongida 
saqlanib  kelm oqda.  T a biatning  tarkibiy  q ism i  hisoblangan 
inson  sutem izuvchilar  olam ida  ta n h o   o ‘zini  o ‘zi  nazo rat 
qilishga,  o kzini  o ‘zi  bilishga,  o lzini  o ‘zi  b o sh q a ris h   im k o ­
niyatiga  ega  b o ‘lgan  jonli  zotdir,  b in o b a rin ,  u  psixik  fao- 
liyatni  tashkil qilishga,  maqsadga y o knaltirishga,  o ‘zini  o ‘zi
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə