O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


FA O LIY ATNING   P S IX O L O G IK



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə19/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   145

I V   b o b
FA O LIY ATNING   P S IX O L O G IK  
T A L Q IN I
F a o liy a t  t o ‘g ‘risida  u m u m iy  tu sh u n ch a
Psixologiya  fanida  hayvonlarning  x a tti-h a ra k a ti  (ular- 
nin g   qaysi  ta r a q q iy o t  b o s q ic h id a n   q a t ’i  n a z a r ) ,   xulq- 
atvo rinin g  yuzaga  kelishi  k o ‘p  j i h a t d a n   u la rn i  qurshab 
turgan  m akro,  m ikro  va  mize  m u h itg a   b o g ‘liq.  Ularning 
na m o y o n   boMishi  biologik  (tabiiy)  s h a rtla n g a n   om illar, — 
vositalar  t o m o n i d a n   belgilanadi  va  b o s h q a r i b   turiladi. 
I n so n n in g   xususiyatlarini  h ay v on n ik i  b ila n   qiyoslashga 
harakat  qilsak,  u  holda  m utlaqo  b o s h q a c h a   m anzaran ing  
shohidi  b o ‘lamiz.  C h u n o n c h i,  shaxs  o ‘z in in g   faolligi  bilan 
hayv on dan  farq  qiladi,  m az k u r  h a ra k a tla n tiru v c h i  kuch 
(faollik)  ilk bolalik yoshidan e ’tiboran  in soniyat tom on idan  
ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot dav o m id a t o ‘p lan g a n   tajribasi va 
jam iy a tn in g   q o n u n - q o id a la r in i  e g allash g a  y o'na ltirilg a n  
bo'ladi.  U zoq  davrlar  d av o m   ctgan  m ax su s  jarayonnin g 
ta'sirida,sodda  xatti-harakatdagi  faollik ustuvorlik qilganligi 
tufayli  o ‘z ining  yuqori  bosqichiga  o ‘sib  o ‘tib,  yangicha 
m a z m u n ,  m o hiyat,  shakl va  sifat  k a s h f etg a n .,F a o llik   ncgi- 
zida  paydo b o ‘luvchi  yangicha sifatni,  o ‘ziga  xoslikni  egal- 
lagan  x a tt i- h a r a k a t n in g   yuksak  k o 'r i n i s h i ,   insongagina 
taalluqliligi tufayli  u psixologiya fanida fa o liy a t deb yuritiladi* 
Faollikning  shaxsga  xos  k o ‘rinishi  sifatida  faoliyat  vujudga 
kelib,  u  o 'z in in g   psixologik  alom atlari  bilan  xatti-h arakat- 
d a n   farqlanadi.  U n in g  farqli  alom atlari  tavsifiga  oid  m ulo- 
hazalar  yuritish  ayni  m uddaodir.
B irin c h id a n ,  faoliyatning  m a z m u n i   t o ‘l a - t o ‘kis  uni 
yuzaga  keltirgan  tabiiy,  biologik  va  m a 'n a v i y   ehtiyoj  bilan 
shartlanmaganligi-tufayli  uning  psixologik  m ex a n izm i  ham  
o ‘zgacha  negizga  qurilishi  m um kin.  M a b o d o  ehtiyoj  motiv 
( l o t i n c h a   m o tiv  —  tu rtk i,  h a r a k a tg a   k e ltir u v c h i  d e g a n  
m a 'n o n i  anglatadi)  sifatida  faoliyatga  ichki  turtki  berib, 
uni  jadallashtirishga,  faollashtirishga  e rishsa,  u  vaziyatda 
faoliyatning  m a z m u n i,  shakllari  ijtim o iy   s h a rt-s h a r o it,
www.ziyouz.com kutubxonasi


talablar,  za ru riy a t,  tajriba  kabilar  bilan  belgilanadi.  Shuni 
alohida  t a ’kidlash joizki,  insonni  m e h n a t  qilishga  undagan 
m otiv  o v q a tg a   nisb atan   ehtiyoj  v uju d g a   kclishi  tufayli 
t u g 'i l i s h i   h o d i s a s i   m u a y y a n   d a r a j a d a   u c h r a b   tu r a d i . 
Aksariyat  h o lla rd a   ishchi  dastgohni  ochlik nin g oldini  olish 
u c h u n   e m a s ,  balki  jam iy a t  t o m o n i d a n   m a s ’ul  ijtimoiy 
vazifa sifatida belgilanganligi sababli boshqarishga qarorqiladiy 
K o 'rin ib   turib diki,  ishchi  m eh n a t  faoliyatining  m azm un i 
m od d iy  ehtiy o j  bilan em as, balki  m aq sad  bilan belgilanadi, 
bu,  o ‘z  n av b a tid a,  maqsadning  ijtimoiy  negizida  yotuvchi 
tayyorlash  m as'u lligi  bilan  uyg‘unlashib  ketadi.  M odomiki 
s h u n d a y   e k a n ,  o d a m   xatti-harakatni  n im a   u c h u n   bunday 
y o 's i n d a   a m a l g a   o sh irg a n i,  u n i n g   n i m a n i   k o ‘zlab  ish 
qilayotganiga  m o s  kelmaydi, chunki  uni  faollikka undovchi 
turtk i,  x o h is h - is ta k   bilan  faoliyatni  y o 'n a ltiru v c h i  aniq 
m aqsad  o ‘z a ro   m u tanosib  emas.  Binobarin,  faoliyat  faollik 
m anbayi  hisoblanm ish  ehtiyoj sifatida >ajzaga  kelgan tarzda 
faollikning  y o ‘naltiruvchisi  tariqasidagi  anglangan  maqsad 
bilan  idora qilinadi.
Ik k in c h id a n ,  faoliyatning  muvaffaqiyatini  t a ’minlash 
u c h u n f  psixika  narsa  va  h o d isa la rn in g   xususiy  obyektiv 
xossalarini  aks  ettirishi,  q o ‘yilgan  m aqsadga  erishish  y o ‘l- 
yo'riqlarin i  a n iq la b   berishi joiz.
U c h i n c h id a n ,   faoliyat  shaxsning  xulq-atvorini  m a q ­
sadga  q a ra tilg a n   harakatlarni  ro ‘yobga  chiqarish.  yuzaga 
kelgan  ehtiyojlarni  va  yordam ga  m u h to j  b o l m a g a n   faol­
likning  im k o n in i  beradigan  boshqarishni  uddalashi  lozim. 
S h u n in g   u c h u n   faoliyat  bilish jarayonlarisiz,  irodaviy  z o ‘r 
berishsiz  a m a lg a   oshishi  amri  m ah o l,  ch un ki  u  har  ikkala 
omil  b ilan  uzviy  aloqaga  kirishganidagina  yaratuvchanlik 
xususiyatini  kasb  etadi.
O d a t d a ,   faoliyatga  t a ’rif  b e rilg an d a,  u  birin c h id a n , 
a n g la s h ilg a n   m a q s a d   bilan  b o s h q a rilis h i,  ik k in c h id a n , 
psixik va jism o n iy  faollikdan  iborat ekanligi ta ’kidlab o ‘tiladi. 
Lekin  u s h b u   belgilarni  faoliyat  t a ’rifmi  m ukam m al  ochib 
berish  u c h u n   yetarli,  deb  b o i m a y d i.
Inson faolligida anglangan maqsad mavjudligi to 'g ‘risida 
m u lo h a z a   yuritish  u c h u n   har  xil  xususiyatli  bir  q a n c h a
www.ziyouz.com kutubxonasi


om illarga  m u ro ja at  qilishga  t o ‘g ‘ri  keladi.  F a o liy a tn in g  
motivlari,  ro 'y o b g a   c hiq a rish   vositalari,  a x b o r o t   tanlash 
va  uni  qayta  ishlash  anglangan  yoki  a n g la n m a g a n ,  b a ’zan 
anglanganlik  n o t o £kis,  h a tt o   u  n o to ‘g ‘ri  b o ‘lishi  m u m k in. 
Jum ladan:  a)  m ak ta b g ac h a  tarbiya yoshdagi  b o la   o ‘yin_fao- 
liyatiga  nisbatan  ehtiyojni  g o h o   anglaydi,  xolos;  b)  bosh- 
lan g‘ich  sinf  o'quvchisi  o ‘quv  motivlarini  lia m ish a   ham  
ye ta rli  d a ra ja d a   an g la b   ÿ e tm a y d i;  d)  o ' s m i r   h a m   xulq 
motivlarini  n o to ‘kis yoki  n o t o ‘g‘ri anglashi  m u m k in ;  e)  hat­
to  voyaga  yetgan  o ‘smir  h a m   b a’zan  xulq  m otivini  n o o ‘rin 
xaspo‘shlashga  intiladi.  B u n d a n   tashqari,  h a tto   faoliyatni 
am alga  oshirishni  rejalashtirish,  uni  r o 'y o b g a   c hiqarish 
u c h u n   q a ro r   q a b u l  q ilish ,  natijani  t a x m i n l a s h ,   xulosa 
chiqarish  ham   anglanganlik  kafolatiga  ega  em a sdir.  Chunki 
faoliyatni  ro‘yobga  chiqaruvchi  harakatning  aksariyati  ong 
orqali  boshqarilm aydi,  ju m l a d a n ,  velosiped  u c h is h ,  kuy 
chalish,  kitob  o ‘qish,  telefon  qilish  odatiy  hodisadir.
Shuni  uqtirish  lozimki,  faoliyatning ja b h a la r in i  ongd a 
aks  etish  darajasi  va  m u kam m alligi  u n in g   anglanganligi 
k o 'r s a t k ic h i   m e z o n i   h i s o b l a n a d i.   L e k i n   f a o l i y a t n i n g  
anglanganligi  darajasi  k en g  k o ‘lamli  b o l i s h i g a   qaram ay, 
m a q s a d n i   k o ‘z la s h   ( a n g l a s h )   u n i n g   u s t u v o r   be lg is i 
vazifasini o'ynayveradi.  Faoliyatda maqsadni anglash  ishtirok 
etm asa,  u nd a  u  ixtiyorsiz  xatti-harakatga  a y la n ib   qoladi  va 
b u n day  holat  k o ‘p incha  hissiyot  bilan  b o sh q a rila d i.  Jahl, 
g ‘azab,  kuchli  ehtiros  h o la tla r ty u z   bergan  o d a m   ixtiyorsiz 
h a ra k a t  qiladi.  Biroq  x a tti- h a ra k a t  ix tiyorsizligi  u n in g  
a ng la nm aga nligin i  b ild irm a y d i,  a k s in c h a ,  b u n d a   inson  
m otivining shaxsiy jabhasi  anglagan boMadi,  u n i n g   ijtimoiy 
m az m u n i  esa q a m ra b   olinmaydi.
F a o liy a tn in g   tu zilish i
Voqelikka  m u n o s a b a t n in g   m u h im   s h a k li  sifatidagi
faoliyat  inson  bilan  uni  qurshab  turgan 
b o r liq   orasida 
bevosita aloqa o ‘m atadi. Tabiatga, narsalarga o d a m l a r  ta'sir 
ko^rsatishi  ham   faoliyat  tufayli  r o ‘yobga  c h iq a d i.  T n s o n  
faoliyatda narsalarga subyekt,  shaxslararo  m u n o s a b a t d a  esa 
shaxs  sifatida  gavdalanadi  h a m d a   im k on iyatlarini  yuzaga
53
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə