O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə20/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   145

chiqarishga erishadi.  Buning natijasida ikkiyoqlama bogManib 
uzluksiz  ha ra k a tg a   kirishishi,  t o ‘g ‘ri  va teskari  aloqa o 'r n a -  
tishi  tu fayli  inson  narsalarning,  o d a m la rn in g ,  tabiat  va 
j a m iy a t n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlari  to'g'risida  m a ’lum o t 
t o ‘playdi.  H a r  xi!  xususiyatli  o ‘zaro  m unosabatlar  negizida 
f a o l i y a t   s u b y e k ti  u c h u n   n a r s a l a r   s u b y e k tla r   s if a tid a , 
o d a m l a r  esa shaxs timsolida  aks eta  boshlaydi.
I n s o n   faoliyatgayo‘naltirilgan  maqsadga erishish u c h u n  
shu  y o ‘lda  turli  harakatlar  qilib  xususiy  vazifalarni  baja- 
rishga  kirishadi.  U  o ‘z oldida turgan  maqsadni  amalga oshi- 
rish u c h u n   m a ’ium vaqt oraligkida u yoki bu ainalni bajaradi. 
Biror  m a t n n i   kom p yuterd a  tayyorlash  uchu n  inson  oldin 
k o m p y u te r n i  tokka  ulaydi,  ekranni  ishga  sozlaydi,  u ning 
tu g m a c h ala rin i bosish orqali  harf va s o ‘zlarni  teradi,  so'ngra 
m a ’iu m   m a ’no  anglatuvchi  m atn   paydo  b o la d i.
Psixologiyada faoliyatning alohida bir xususiy vazifasini 
bajarishga m oljallang a n ,  nisbatan tugallangan qismi,  tarkibi 
h a ra k a t  d e b   n om lanadi.  M asalan,  ko m p y uter texnikasidan 
foydalanish  harakatlari amalga oshiriladigan  ishlardan tarkib 
to p ad i.  H a ra k atla r  natijasida  o d a m   borliqdagi  narsalarning 
xususiyati,  holati,  fazoviy  joylashuvini  o ‘zgartiradi.  M az- 
kur j a r a y o n   nafaqat  harakat  y ordam i  bilan,  balki  m uayyan 
s a ’y - h a r a k a t l a r   tufayli  y u z a g a   keladi.  D u r a d g o r   e shik 
y a s a m o q c h i  boMsa,  avval  yaroqli  material  tanlaydi,  ularni 
o l c h a y d i ,   elem entlarini  sanaydi,  randalaydi,  ularni  bir- 
biriga  jo y la s h tira d i,  y o pish tiradi,  p a rd o z   beradi,  o shiq- 
m o sh iq ,  kesaki  o ‘m ata d i,  ochib-yopilishini  tekshiradi  va 
h o k a z o .  Keltirilgan  m iso ld an   k o ‘rinib  turibdiki,  d u ra d - 
g o r n in g   gavdasi,  o y o q - q o ll a r i ,  boshini  tutish  sa ’y-h ara - 
katlari  bilan   birga  „ta n lash “ ,  „ishlov  berish“ ,  „ o ‘rn atish “ 
a m a liy   qism lari  majmuyi  faoliyatni  tarkib  toptiradi.  S a ’y- 
h a r a k a tn i n g   h a ra ka tda n  farqli  tom on lari  uning  aniqligi, 
m a q s a d g a   y o 'n a lg a n l ig i ,  e p c h illig i,  u y g ‘unligi  singari 
belgilarida  o ‘z  ifodasini  topadi.
I n so n   faoliyatida narsalarni o ‘zlashtirishga yo‘naltirilgan 
s a ’y - h a r a k a t l a r d a n   tashqari:  a)  ta n a n in g   fazoviy  holati;
b) g a v d a n i  tutish  holati  (tik  turish, 
0
‘tirish);  d ) j o y   alm a- 
shish  (yurish,  yugurish);  e)  aloqa vositalari  sa’y h a r a k a ti a r i
www.ziyouz.com kutubxonasi


qatnashadi.  Odatda, aloqa vositalari  tarkibiga:  a)  ifodali s a 'y -  
ha ra k a tla r  (im o-ishora,  p a n to m im i k a ) ;   b)  m a'n o li  i s h o -  
ralar;  d)  n u tq iy   sa’y - h a r a k a tl a r   kiritiladi.  S a ’y - h a r a k a t -  
larning  ushbu  turlarida  t a ’kidlab  o 'tilg a n la rd a n   tas h q a ri 
m ushaklar,  hiqildoq,  tovush  paych alari,  nafas  olish  a ’z o -  
lari  ishtirok  etadi.  D em ak,  n arsa larn i  o ‘zlashtirishga  q a r a -  
tilgan  ha ra k a tn in g   ishga  tushishi  m uayyan  sa’y - h a r a k a tla r  
tizim in ing  amalga  oshirilishini  anglatadi.  Bu  hodisa  k o ‘p 
j i h a t d a n   h a ra k a tn in g   m a q s a d i g a ,   t a ’sir  o ‘t k a z i l a d i g a n  
narsalarning  xususiyatlariga  va  h a ra k a tn in g   amalga  o s h is h  
s h a r t - s h a r o it la r ig a   b o g i i q .   J u m l a d a n ;   a)  k ito b n i  o l i s h  
q a la m n i  o lishd an   b o s h q a c h a r o q   tarzdagi  sa’y - h a r a k a tn i  
taqozo etadi; b) avtomobilni haydash velosipedda  u chishg a 
qaraganda  boshqacharoq sa’y - h a ra k a tn i talab qiladi;  d)  ellik 
kg  li  shtangani  ko‘tarishda  b ir   pud lik   toshga  q a r a g a n d a  
k o lproq  q u w a t  sarflanadi;  e)  k a rto n g a  katta shaklni y o p ish - 
tirishga qaraganda kichik shaklni joylashtirish  qiyin  kechadi.
Y u q o r i d a   keltirilgan  m i s o l l a r   tu r l ic h a   o b y e k t l a r g a  
taalluqli  boMishiga  qaram ay,  u la r d a   harakatning  m a q s a d i 
yagonadir.  Obyektlarning  t u rlic h a   ekanligi  sa’y - h a r a k a t -  
larning  oldiga va  mushak  faoliyati  tuzilishiga  h a r xil  ta l a b -  
larni  q o 'y a d i.  Ushbu  v o q elik   rus  olim lari  P .K .A n o x in , 
N . A . B e r n s h t e y n ,   E . A . A s r a t y a n l a r n i n g   t a d q i q o t l a r i d a  
d a lilla b   b e rilg a n .  U l a r n i n g   u m u m i y   fik rla rig a   k o ‘ r a , 
m ush ak larnin g  faoliyati  s a ’y - h a r a k a t   vazifasi  bilan  e m a s , 
balki  m a z k u r   sa’y-harakat  r o ‘y  b erad ig an  s h a rt-s h a r o itla r  
b ila n   b o s h q a rilis h i  m u m k i n   e k a n lig in i  k o ‘r s a t m o q d a .  
M u sh ak la r  bu  o'rin d a  sa ’y -h a r a k a tla r n in g   y o ‘nalishini  va 
tezligini  t a ’minlash  u c h u n   x iz m a t  qiladi  va  ayni  p a y td a  
har  xil  qarshiliklar  (hajm,  k u c h ,  vazn  t a ’siri)ni  m u a y y a n  
d arajada susaytiradi.
S a'y -h arakatlarning a m a lg a   oshirilishi  b e to ‘xtov  n a z o -  
rat  q ilinadi,  uning  natijasi  h a ra k a tn in g   pirovard  m a q s a d i 
bilan  qiyoslanadi va unga ayrim  tu za tish lar kiritiladi,  x u d d i 
shu  ta rz d a   boshqaruv  b e tin im   tak rorlanaveradi,  h a ra k a tn i 
n a z o ra t  qilish  jarayoni  esa  sezgi  a ’zolari  y ordam i  b i la n  
vujudga  keladi.  S a ’y - h a r a k a tn i n g   s e n so r  (sezgi  a ’z o la r i  
yo rd am id a)  nazorat  qilishning  isboti  uning  oynadagi  o ‘z
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə