O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə21/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   145

aksiga qarab chizishda o ‘z ifodasini topadi.  M a ’lumki, oynada 
qalam   o dam   q o ‘li  h a ra k a t  y o ‘nalishi  b o ‘yicha  emas,  balki 
q a ra m a -q a rs h i  t o m o n g a   h a ra k atlanayo tg and ay  tuyuladi. 
Inson  ko‘rish orqali  m ash q   qilib to'plangan  m a ’lumotlardan 
foydalanish  bilan  h a ra k a tn i  muvofiqlashtirishni  uddalaydi.
S a ’y -h ara k a tla rn in g   nazorat  qilish  jara y on i  va  ularni 
boshqarish  teskari aloqa   prinsipiga  binoan  ro'yobga  chiqa- 
di.  U shbu  h o d isa n in g   am alg a  oshish  im koniyati  quyidagi 
omillarga  bevosita  b o g ‘liq  holda  kechadi:  a)  sezgi  a ’zolari 
aloq a kanali vazifasini  bajarganda;  b) u l a r a x b o r o t   manbayi 
sifatida  harakat  rolini  o ‘ynaganda;  d)  sa’y-h arakatlarn i  aks 
ettiruvchi alom atlar bu jaray on d a xabar yetkazuvchi sifatida 
qatnashganda va boshqalar.  T a ’kidlab o ‘tilgan om illar orqali 
am alga  oshadigan  teskari  aloqaning  b u n d a y   k o krinishini 
rus  tadqiqo tch isi  P .K .A n o x in   teskari  afferentatsiya  deb 
a ta g a n . 
A f f e r e n ta ts iy a   (lo tin c h a   afforens  — k eltiru vch i 
m a ’nosini  a n g la tad i)  tashq i  q o ‘zg‘a tu v c h ila rd a n   h a m d a  
i c h k i   o r g a n l a r d a n ,   a x b o r o t n i   q a b u l   q i l u v c h i   h issiy  
a 'z o la rd a n   m arkaziy  n e rv   sistemasiga  kelib  tushuvchi  nerv 
im p u ls la rin in g   d o i m i y   o q im in i  bildiradi.  T o 'g 'ri  aloqa 
axborotlarning ta s h q a r id a n   to'g'ridan  t o 'g lri  kirib  kelishini 
anglaisa, teskari  afferentatsiya uning aksini  ifodalaydi.  Sa'y- 
h a r a k a tla r   b a r c h a   o r g a n la rn in g   faoliyatini  tu sh u n tiris h  
u c h u n   xizmat  qiladi  va  boshqaruv jarayoni  q a n d a y   kechi- 
shini  tahiil  etish  im k o n iy atig a   ega.
N a r s a g a   y o ‘n a l t i r i l g a n   h a ra k a tn in g   ishga  tush ishi 
m u ay y a n   bir  tiz im g a   taalluqli  sa ’y -h ara k a tla rn in g   nati- 
jag a   erishishni  t a 'm i n la s h   bilan  cheklanib  qolm aydi.  Bal­
ki  u  h arakat,  b irin c h id a n ,  sa ’y-harakatlarning  natijasiga 
m os  ravishda,  ik k in c h id a n ,  harakatlar  o b yektning  xusu- 
siyatlariga  m u ta n o sib lik d a ,  uchinchidan,  sa'y-h arak atlarn i 
hissiy nazorat qilishni  am alga oshirgan y o 'sind a ularga b a ’zi 
bir  tuzatishlar  kiritadi.  U shb u   jarayonni  o so n ro q   tushu- 
nish  u c h u n   q u y id ag ila rn i  aniqlab  olish  lozim:  a)  tashqi 
m u h i t n i n g   h o la ti;  b)  m u h i t d a   h a r a k a tl a r n i n g   vujudga 
kelishi;  d)  natijalar  t o ‘g ‘risida  miyaga  a x b o ro t  beruvchi 
h is s iy   m o ' l j a l l a r n i   e g a l l a s h   m u ja s s a m l a s h t i r i l g a n d i r .  
M asalan ,  haydovchi  avtobusni  to'xtatish  tepkisini  bosish 
56
www.ziyouz.com kutubxonasi


k uch ini,  u ning  harakati  tezligi,  shox  k o 'c h a n in g   h o la ti, 
a vtobusning  vazni,  harakat  qatnovi,  piyodalar  gavjumligi 
bilan  so'zsiz moslashtiradi.
H o lb u k i,  faoliyat  ta rk ib ig a   kiruvchi  s a 'y - h a r a k a t l a r  
tizim i  ox ir-oq ib atda  m a z k u r   ha ra k a tn in g   m aqsadi  bilan  
nazo rat  qilinadi,  b a h olan ad i  va  t o ‘g ‘rilab  turiladi.  C h u n k i  
m i y a d a   f a o l i y a t n i n g   b o ' l g ‘u s i  n a t i j a s i n i n g   t i m s o l i ,  
o ‘zg aru vchan   andazasi  ta r z id a   vujudga  kelishi  m u m k i n . 
Ezgu  niyatga  aylangan  b o ‘lg‘usi  a n d a za   bilan  h a ra k a tn in g  
am aliy  natijasi  qiyoslanadi,  o ‘z  navbatida,  a n d a z a   s a ’y- 
h a r a k a tn i   y o lnaltirib  t u r a d i .   U s h b u   h o l a t n in g   t u r l i c h a  
psixofiziologik  talqinlari  m a v ju d   b o ‘lib,  u la r   ,,b o ‘lg‘usi 
harakat  m odellari“ ,  „sa’y - h a r a k a t   dasturi“ ,  „ m a q s a d n in g  
dasturi“ ,  „miyada h arakatning o lzi oldindan  hosii  qiladigan 
a n d a z a la ri“  singari  tu s h u n c h a la r d a   o ‘z  ifodasini  to p a d i. 
Ju m la d a n :  „harakat  a k sep to ri“  va  „ilgarilab  aks  e ttir is h “ 
( P . K.A noxin),  „ h a ra k a tla n tiru v c h i  vazifa“  va  „ b o ‘lg‘usi 
ehtiyoj  a n d a za s i“  (N .A .B e rn s h te y n ) ,  „zaruriy  m o h i y a t “ 
va  „kelajak andazasi“  (M itte lsh te d t,  U.Eshbi) va b o s h q a la r  
u l a r n i n g   e n g   m u h i m l a r i   h i s o b l a n a d i .   S a n a b   o ‘t i l g a n  
tadq iq otch ilarn ing talqinlari  ilmiy faraz tarzida berilganligi 
t u fa y ii  u l a r   m iy a d a   q a n d a y   aks  e tish i  m u m k i n l i g i n i  
m u k a m m a l  bilishga q odir em a sm iz .  Lekin ularn in g   m iy a d a  
ilgarilab  aks  ettirish  to ‘g ‘risidagi  m ulohazalari  va  s h u n g a  
xos ta s a w u rlarn in g  yaratilishi  psixologiya fani  u c h u n   ijobiy 
ilmiy  voqelikdir.
F a o liy a tn i  o 'zla sh tir ish   v a   m alak a  h o sil  qilii
Psixologiya fanida „harakat“ tushunchasi tahlil qilinganida 
u  m o to r  jismoniy harakat,  sen sor hissiy harakat  va  m ark a ziy  
qismga ajratiladi.  Shunga muvofiq ajratilgan tarkiblar harakatni 
amalga  oshirish  jarayonida  bajaradigan  ishlarni  ijro  e tis h , 
nazorat  qilish  va  boshqarish  bilan  shug‘ullanadi.  F a oliya t 
h a ra k a tla rin i  ijro  etish,  n a z o r a t   qilish  va  b o s h q a r i s h d a  
q o lla n ila d ig a n   y o ll-yo‘riqlar  u n ing  usullari  deyiladi. 
v
O d a td a ,  harakatlarning  anglangan  yoki  a n g la n m a g a n  
t a r z d a   a m a lg a   oshishi  h o l a t l a r i   k u z a tila d i.  H a r a k a t n i  
bajarishda  ong   borgan  sari  k a m ro q   ishtirok  etishi  tufayii
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə