O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

bosqichlarini  o ‘ziga q a m r a b  oladi.  „ M e n “  d a v rin in g an g la - 
shilgan shakl va ko'rinishlarining nam oyon  b o ‘lishi  o ‘smir- 
lik davriga ham  to ‘g ‘ri  keladi.  0 ‘smirlik davrida o ‘g‘iI v a q iz - 
larning  ruhiyatida  o ‘zlikni  anglash  bilan  b o g ‘Iiq  bir  talay 
m u am m o li  savollar va  ularning tu rm u s h d a   q a ro r  toptirish 
tu y g ‘ulari,  istaklari,  o rzulari  paydo  b o l i b ,   k o 'p in c h a   bu 
narsalar yakka  s h a x sn in g   „kimligi",  „qandayligi“ ,  „kimga 
va  n im a  u c h u n   kerakligi“ga yo'naltiriladi.  Bolaning  psixik 
xususiyatlari,  fu nksiyalari  (lotincha  fu n c tio   —  ijro  etish, 
bajarish  dcgan  m a ’n o   anglatadi)  uni  qurshab  turgan jonli 
va jonsiz tabiat  ajoyibotlarini jismoniy va  ijtimoiy vositalar 
orqali  egallash  u c h u n   xizm at  qiladi.
X u dd i  s h u n g a   o ‘x s h a sh   o ‘zligini  a n g la s h   ja ra y o n i 
insoniyatning  b a rc h a   tarixiy  va  cvolutsion  (lotincha  evo- 
lutio — tabiiy ravishda o ‘zgarish)  taraqqiyoti davrlariga xos 
xususiyat sanaladi.  Ibtidoiyjam oa davrida kishilarning kuch- 
quvvati,  asosan,  y ash ash  u c h u n   kurashga va tashqi  d u n y o - 
ni  egaliashga  sa rfla n g a n .  Keyinroq  csa  tabiat  haqidagi 
dastlabki bilimlar — tajriba va sahoqlar orqali o'zlashtirilgan. 
A jdodlarimiz  olovni  k a s h f  qilganlar,  yovvoyi  hayvonlarni 
ovlaganlar,  tabiat  n e ’m atlarid an   b a h ra m a n d   boMganlar va 
shu tariqa tabiat bilan tanisha boshlaganlar.  M oddiy dunyo- 
ning  saxiyligi,  tabiat  e hsonlari  va  ofatlari  t o ‘g‘risida,  hay- 
v o n o t  olam ini  niadaniylashtirish  (xonakilashtirish),  yer 
ilmini o ‘rganish b o ‘y ic h a  bilimlarning t o lplanishi  natijasida 
inson  tabiat  bo qim a n d a lig id a n   qutula  borgan  soniyadan 
e ’tib o rau  o ‘zligini  (kim ligini)  anglash  im koniyati  tug‘ila 
boshlagan.  Lekin  u  davrdagi  od am lar  o'zligini  om ilkor 
sifatida t a s a w u r  e ta  o hna g a n la r.  Insoniyat  taraqqiyotining 
tarixiy  bosqichlarida  kishilarda  ichki  ruhiy  imkoniyatlar 
yuzaga kelib, tu g 'n ia   may! va layoqat alom atlari  asta-sekin 
iste’dodga,  qobiliyatga  aylana borgan.  B u ja ra y o n   birining 
o ‘rniga  ikkinchisi  k o ‘r - k o ’rona  (y u n o n ch a   m echanike — 
qurol  yoki  sodcia  ta rzd a   demakdir)  yuzaga  kelganligini 
bildirm ay,  balki,  a k s in c h a ,  m urakkab  sifat  o'zgarishlari, 
organlarning tak om illashu v i,  tajribada  t o kplangan  bilimlar 
orqali  tartibga  solina yotganligini  ifodalaydi.  Insonning 
H
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

j i s m o n i y   (b io lo g ik ),  ru h iy   (p s ix ik ),  ijtim o iy  ( s o t s ia l )  
rivojlanishi  natijasida  Yer  k u rra sid a   tashqi  d un yo ,  ichki 
d u n y o ,  m a ’naviyat,  yozuv,  fan,  adabiyot,  s a n ’at,  t e x n ik a  
yaratilgan.  Bularning  z a m irid a   in so n   tafakkuri,  ongi,  a q l -  
zakovati,  kuchli  irodasi,  m u s t a h k a m   xarakteri  ( y u n o n c h a  
xa ra kte r — qiyofa, xM'tordegani),  ijodiyoti,  xayoloti  y o tad i. 
Insoniyat  taraqqiyotining m u ay y a n   bosqichida o d a m   o ‘zini 
hayajonlantirgan,  taajjubga  solgan  savollariga  javob  izlay 
boshlaydi.  Buning  natijasida  „ I n s o n   qanday  fikrlaydi?“ , 
„ O d a m   q a n d a y   yangilik  yaratishi  m u m k in ? “ ,  „Ijod  qilish 
qay  y o ‘s in d a   p a y d o   b o i a d i ? “ ,  „ A q l-z a k o v a tn in g   o lzi 
n i m a ? ‘\   „ I n s o n g a   u n in g   i c h k i   r u h iy   d u n y o s i  q a y s i  
q o n u n la r   asosida  b o ‘y su nad i?‘\   „ In s o n   o ‘ziga  o ‘zi  t a ’s ir 
o ‘tkaza  o la d im i? “ ,  , , 0 ‘z g a la rg a -c h i? “  kabi  i n u a m m o l a r  
yechim ini  topishga kirishadi.  Bularning barchasi  psixologik 
bilim larning  tugMlish  nuqtasini  vujudga  keltirgan  b o i i b ,  
a na  sh u   d a q iq a d a n   bo shlab  i n s o n   o ‘zini  o ‘zi  a n g la d i. 
Binobarin,  psixologik bilim larning nam o y o n  b o ‘lishi  o ‘zini 
o kzi  anglash  omiliga  aylanadi,  u la r   tob o ra  uyg‘u n lash ib , 
mutanosiblashib borib,  izchil,  uzluksiz aloqaga o ksib o ‘tad i. 
Bu  esa  in so n iy a tn in g   beq iyo s  y u t u g ki —  t a f a k k u r n i n g  
kashf  qilinishiga  olib  keldi.  Avvallari  uning  fikri,  xayoli 
tashqi  d u n y o n i  egallashga qaratilg an   b o ‘lsa,  tafakkur k a s h f  
q i l i n g a n   d a v r d a n   b o s h l a b   s u b y e k t   —  o b y e k t   ( i n s o n  
fikrlashi  tashqi  olam ga  q a ra tilg a n )  m unosabati  o ‘m i n i ,  
subyekt  (inson n in g   fikri  o ‘zini  o ‘zi  anglashga  y o ‘naltiril- 
gan)  m unosabati  egailay  bo rad i.  D c m a k ,  inson  ob yektiv 
dun y o n i  subyektiv  tarzda  aks  ettirish  orqali  o kzini  o 'z i  
tadqiq  qilishdek  niurakkab  ishni  am alga  oshirishga  q a r o r  
qiladi.  S h u  bois  psixologiya  fa n in in g   vazifalari  k o i a m i  
kengaydi,  takom illashdi,  ichki  ta r k ib d a   keskin  burilish  
yasaldi,  psixologiya  o ‘z  p redm etig a  insonni  ilmiy jih a td a n  
o ‘rganishdan  tashqari,  o'zini  o ‘zi  anglashini  h am   kiritdi.
Psixologiya fani boshqa fan sohalaridan ainaliy,  tatbiqiy 
jih a tla ri  bilan   farqlanadi  h a m d a   ijtim o iy  t u r m u s h n i n g  
barch a jabh alarida  bcvosita q a tn a s h a d i  va  ularga  m u ay y a n  
darajada t a ’sir 
0
‘tkazadi.  Psixologiya fani boshqa fan s o h a -
www.ziyouz.com kutubxonasi

---