O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə4/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145

laridan o ‘z tatbiqiy  m a ’lumotlari,  natijalarining  ko'pqirrali 
va  k o ‘pyoqlamaligi  bilan  ajralib turadi  va u  m utlaqo boshqa 
sifat  k o ‘rsatkichiga  ega.  Ayniqsa,  o ‘zini  o ‘zi  boshqarish 
jihati bilan alohida ah a m iy at kasb etadi.  U  tabiatni o'rganish 
ilm idan  farq qilib,  o ‘z in in g  psixik jarayonlari,  funksiyalari, 
holatlari,  hissiyoti,  irodasi,  xarakteri,  te m p c ra m e n ti  kabi- 
larni  boshqarishda  o ‘z   ifodasini  topadi.
Hozirgi  k u n d a j a h o n   psixologiyasi  fani o ‘zini o ‘zi bosh­
qarish  va  kamol  to p tiris h ,  o'zini  o ‘zi  qoMga  olish,  o'ziga 
o ‘zi  buyruq  berish,  o ‘zini  o ‘zi  tarbiyalashga  doir  boy  ma- 
teriallar  t o ‘plagan.  Bu,  o ‘z  navbatida,  inson  m unosabati, 
maqsadi,  holati va  kechinm alarining o ’zgarishi  va yangidan 
y a ra lis h i  h a q i d a   i l m i y - t a t b i q i y   m a ’l u m o t l a r   b c r a d i . 
kundalik tu rm ush  psixologiyasi  rang-barangligini  t a ’minlab 
tu r a d i .\Psixologiya  fani  inson  psixikasini  aniqlash,  shakl- 
lantirish ,  yangi  s h a r o i tg a   k o ‘ch irish ,  k a m o l  top tirish, 
rivojlanish  d in am ik a sin i  t a ’minlash,  yangi  sifat  bosqichiga 
o'tish ini  qayd  qiiish  imkoniyati  borligi  bilan  o 't a   amaliy, 
tatbiqiy  fanga  ay lan g an d ir.  Psixologiya fani  sohalari  uning 
amaliyot  u c h u n   m u h i m   ahamiyat  kasb  etishidan  dalolat 
beradi  (h u q u q sh u n o slik   psixologiyasi,  klinik  psixologiya, 
m eh n a t  psixologiyasi,  savdo  psixologiyasi,  sotsiai  psixo­
logiya,  pedagogik  psixologiya,  maxsus  psixologiya,  sport 
psixologiyasi va  ho k azo).  Psixologiya amaliy,  tatbiqiy jihat- 
d a n   o ‘z  p redm etig a  ega  b o ‘lib,  amaliy  sotsiai  psixolog, 
m uh an dis  psixolog,  oilaviy  psixoterapevt,  tibbiyot  psixo- 
logi,  m aktab  psixologi  kabi  sohalarni  o ‘z  ichiga  qam rab 
olgandir.
Yuqorida bildirilgan  fikrlarga yakun  yasab.  shu  narsani 
alo h ida  t a ’kidlab  o ‘tish  kcrakki.  psixologiya  fani  k o i in a  
tarixga  ega b o ‘lsa-da,  u  hali  navqiron  fan  sanaladi,  chunki 
ilmiy psixologiya faniga nemis psixologi V. Vundt tomonidan 
1879-  yilda  Leypsig  (G erm aniy a)  universitetida  birinchi 
ekspcrimental laboratoriya ocliish bilan asos solingandi. Shuning 
uchun endigina  reflcksiyani  (lotincha tvjlexus — o'ziningruhiy 
holatini  tahlil  qiiish  degani)  ilmiy  jih a td a n   o ‘rganishni 
psixologiya fani  predmeti tarkibiga kiritish davri  keldi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Psixologiya fani tabiatshunoslik fanlari va falsafa ncgizida 
paydo  b o l g a n   b o 'lib ,  hanuzgacha u n i n g   na gum anitar,  na 
tabiiy  fanlar  q atoriga  kiritilishi  a n iq la n g a n i  y o ‘q,  biroq 
sh u n g a   q a r a m a y ,  uni  liar  ikkala  y o ‘nalishdagi  so h a ta r 
b o 'y ic h a  t o ‘p langan  m a ’lumotlar,  q o n u n iy a tla r  birlashuvi- 
ning  m ahsuli  d e b   atash  m um kin.  A m m o   psixologiyaning 
tarkibida  h am   gum anitar,  h a m   ijtim o iy   bilimlar  mavjud 
b o l is h i d a n   q a t ’i  nazar,  u  alohida  xususiyatga  ega  boMgan 
mustaqil  fandir.  Bizningcha {E.G %   e h tim o l uning mohiya- 
tini  ochib  berish  uch un  boshqa  m a n b a g a   murojaat  qilish 
haqiqatga yaqinroq.  Chunki  psixologiya  fani  yaqqol  inson 
fazilati,  m u a y y a n j a r a q q i y o t   x u su s iy a tla ri,  m e x a n iz m -  
lari,  q o nuniyatlari,  o'ziga  xoslik,  a lo h id a lik ,  yakkahollik 
tabiati  yuzasid an  bahs  yuritadi.  S h u   jih a td a n   psixologiya 
fanini  tahlil  qilishda  uning  qay  fan  sohasi  bilan  aloqasini 
aniqlashdan  k o 'r a   ilmiy va kundalik t u r m u s h   psixologiyasi 
o'rtasidagi  m u n o sa b a t  to ‘g‘risida  m u lo h a z a   yuritish  m aq - 
sadga  m uvofiqdir.  M a ’lumki,  h a r   q a n d a y   fan  negizida 
muayyan darajada  odamlarning tu rm u s h  va amaliy tajribasi 
o lz aksini topgan bo'ladi.  Masalan,  k im yo  predm eti m odda- 
larning  xususiyatlari,  ularning  zich ligi,  o g ‘irligi,  o 'z a ro  
birikuvi  t o ‘g ‘risidagi  kundalik  t u r m u s h   bilimlariga  suya- 
nadi,  m a te m a tik a   fani  sonlar,  m iq d o r iy   m unosa ba tla r, 
geom etrik shakllarning xossalari,  trig o n o m e trik   funksiyalar 
haqidagi  inson tasawurlari asosiga quriladi.  Lekin psixologiya 
yuzasidan  a n a   s h u nday  m u lo h a z a la r  yuritish  yoki  bildi- 
rish  m u m k in  em as,  chunki  uning z a m irid a  tu bd an boshqa- 
cha o ‘ziga xoslik yotadi.  Har qaysi  shaxs kundalik turm u sh- 
ning  o ‘ziga  xos  psixologik  bilimlarini  egallagan  b o l i b ,   o ‘z 
saviyasi,  salohiyati  bilan  turlicha  k a m o lo t  ko^rsatkichiga 
egadir,  h a tto   u n in g   turmush  tajribasi  va  bilimlari  ilmiy 
psixologik  b ilim la rd a n   u s tu n r o q   t u r i s h i   h a m   m u m k in  
( „Qari  bilganni — pari  bilm as1').  C h u n o n c h i ,   yirik  yozuv- 
chilar  (shaxslararo  munosabat  va  m u o m a la ,  m uloqot  xu ­
susiyatlari  yuzasidan  kuzatuvchanlikka  egadirlar),  shifo- 
korlar, 
0
‘q itu v c h ila r,  ru honiylar,  s a v d o g a r la r  
k ish ilar 
bilan  uzluksiz  ravishda  m u o m a la g a   kirishishlari  u c h u n
www.ziyouz.com kutubxonasi


ularning  ichki  du n yosi  va  xulq-atvoriga  oid  bilimlari  ham
yuksak darajadadir.  Lckin  h a rq a n d a y  insonda ozmi,  ko'pmi 
psix o lo gik   b i l i m l a r   m avjuddir.  B u n in g   dalili  sifatida 
o d a m la rn in g   bir-birlarini  tushunishlari,  t a ’sir  o ‘tkazish- 
lari,  x u l q - a t v o r   o q ib atin i  o ld in d a n   b a s h o ra t  qilishlari, 
kishining yakkahol  xususiyatlarini  hisobga oigan holda unga 
y ordam   ko 'rsa tish la rin i  t a ’kidlab  o 'tis h n in g   o'zi  kifoya.
S h u la rd a n   kelib  chiqib,  endi  kundalik  turm ushning 
psixologik bilimlari bilan ilmiy psixologik bilimlar o ‘rtasidagi 
tafovutlarga  d o i r   m u lohaza  ynritish  m u m k in .  Kundalik 
turm u sh ga  o id   psixologik  bilimlar  dastavval,  yaqqol  va 
alohida  o lin g a n   holat  hamda  vaziyatni  o 'z   ichiga  qam rab 
oladi.  M asalan,  sinchkov bola o 'z  m uddaosiga yetish  uchun 
otasiga,  on a sig a ,  buvasiga,  opasi  h a m d a   akasiga  h a r  xil 
uslub  bilan  t a ’sir  o'tkazadi,  turlicha  vositalardan  foyda- 
lanadi.  U  k o 'z la g a n   maqsadiga  erishish  u c h u n   katta yosh- 
dagilarning  individual-tipologik 
xususiyatlarini  hisobga 
oigan  h o ld a   ish  tutadi.
K undalik  tu rm u s h g a  oid  psixologik bilimlar aniq vazi- 
yatga  qaratilganligi,  biror  shaxsga  yo'naltirilganligi  bilan 
ilmiy  psixologik  biliinlardan  farq  qiladi.
Ilmiy psixologiya  muayyan  m eto dlar,  vositalar,  uslub- 
lar,  usullar,  opera tsiy a la r  yordam ida  m a ’lum otlar  t o ‘p- 
lash  va  u l a r n i   u m u m lash tirish g a   intilad i,  izlanayotgan 
obyektning  xususiyati,  holati,  m u n o sa b a ti, 
b o g ‘lanishi 
kabilarni  aks  ettiru v ch i  ilmiy  tu sh u n c h a lar,  ta'riflar,  qo- 
nuniyatlar,  xossala r  yordam ida  psixologik  m cxanizm lar 
kashf qilishga  h a ra k a t  qiladi.
O d a td a ,  s h a x sn in g   turinush  sharoitidagi  xususiyat- 
lari,  sifatlari,  fazilatlari,  xislatlari,  x ulq-atvorlari,  xatti- 
h a ra k a tla ri  b i l a n ,   fan  o lam idagi  ilm iy   t u s h u n c h a l a r .  
a ta m ala r  o ‘z a ro   o 'x s h a b   kctsa-da,  lekin  ilmiy  psixologik 
m a z m u n ,  m o h iy a t,   m ajm ua  o 'z in i n g   tuzilishi,  tarkibi, 
aniqligi,  m a n t iq a n   izchilligi,  m a 'n o n i n g   yig'iqligi  bilan 
keskin  farq  qiladi.
Y uqo rida aytib o ‘tilgan  m ulohazalar kundalik turm ush 
tajribasida  t o ‘p lanad ig an   psixologik  bilim lar  bilan  ilmiy 
bilim lar  o ra s id a g i  dastlabki  farqni  sh a rh la sh g a   y o 'n a l-  
12
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə