O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

tirilganligi  bilan  alohida  a h a m iy a t  kasb etadi.  Lekin  sh un i 
y o d d a n   c h iq a r in a s lik   k e r a k k i ,  tu r m u s h g a   o id   a m a l i y  
psixologik  bilimlarga  a so sla n m a y   turib,  ilmiy  psixologik 
nazariyalarni yaratish ham   m u m k in  emas.  Hoibuki, a m a liy  
bilimlar genetik kelib chiqishi  nuqtayi  nazaridan b irla m c h i 
hisoblanadi.
T a ’kidlash  joizki,  k u n d a lik   tu rm u s h n in g   psixologik 
bilimlari  aksariyat  hollarda  farosatlilik,  sezgirlik,  to p q irlik  
asosida,  intuitiv  tarzda  n a m o y o n   boMadi.  B uning  sababi 
egallanayotgan  bilimlar  k o 'p i n c h a   hayotiy  tajribada  u c h -  
ragan  voqclikka  m unosabat,  am aliy  sinovlar  negizida  v u -  
ju d g a   keladi,  vaqt  o ‘tgan  sayin  undagi  ayrim  d a g ‘allik  va 
n u qso n lar silüqlanadí.  Shu  bois bu n day psixologik bilim la r 
maxsus uslublar yordam ida qabul qilinadi,  a n im o   m an tiq iy  
tahlil  qilinm ay  turib  t o ‘g‘rid a n   to 'g 'ri  m u o m a la   tizim iga 
uzatilavcradi.
G o ‘dakIarning  tu rm u s h d a   uchraydigan  liar  xil  k o ‘ri- 
nishdagi xarxashalari va ularning niaqsadga erishish  istaklari 
kundalik hayotiy tajribalarning sinovlarida toblanadi.  Sezgir 
b o la la r  esa  katta  yoshdagi  o d a m l a r n i n g   z a if   va  q a t ’iy 
jihatlarini  puxta 
0
‘rganadilar va  m uayyan qarorga keladilar, 
so‘ng bar qaysi  shaxsga alohida yondashishni amalga oshirib 
k o ‘radilar.  Shu  tariqa  am aliy  psixologik  bilimlar  m u a y y a n  
t i z i m g a   k iritila d i,  u l a r n i n g   b a r q a r o r   x u s u s iy a t   k a s b  
etganlari  esa turm ushda q o i l a n i l a  boshlanadi.
Ijtim o iy  h a y o td a   j u d a   k o ‘p  u c h ra y d ig a n ,  a y n iq s a , 
o'q itu vchilar,  niurabbiylar,  tre n e rla r,  rahbarlar,  s h ifo k o r- 
lar  faoliyatida  nam o y o n   boMuvchi  t a ’limiy,  tarbiyaviy, 
tibbiy  uslub  arzim as  ijobiy  siljishni  payqash  i m k o n i n i  
yaratadi.  Biroq  amaliy  faoliyatda  erishilgan  ushbu  s a m a r a  
psixologik  tahlilga  m uhtojdir,  chu n ki  uni  keltirib  c h iq a -  
ruvchi  obyektiv  yoki  subyektiv  om illa m i  dalillash  a n c h a  
m ushkul.  Buning  u c h u n   o ‘zgalarga  t a ’sir  o 'tk az ish   usuli, 
u lard a   ichki  im koniyatga  i s h o n c h   tu y g ‘usini  u y g ‘o t is h  
q o ‘z g ‘o vchisi,  t a ’sirga  b e rilu v c h a n lik n i  k u c h a y ti r u v c h i  
m otivlar  (fransuzcha  m o tif — q o ‘z g ‘atuvchi  sabab  m a ’n o -  
sini  bildiradi)  tabiatini  c h u q u r   tahlil  qilish  kerak.  F a q a t  
shu  y o ‘1  bilan  siljishning  psixologik  m a ’no  kasb  e tishin i 
dalillash  m um kin   boMadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

H a y o tiy   p s ix o lo g ik   b ilim la rn in g   ilm iy   p sixologik 
b ilim lardan  yana bir farqli  tom on i  shundan  iboratki,  ilmiy 
j ih a td a n   asoslangan b ilim la r anglashilgan,  m antiqiy puxta, 
o qilon a xiisusiyatga ega bo'ladi.  Ilmiy psixologik bilimlar esa 
faraz va g ‘oyalarni  ilgari  surish  daqiqasidan  boshlab  shakl- 
lana boradi va ulardan  kelib chiqadigan  natijalarni  mantiqan 
tekshirish  bilan  y ak u nlan ad i.  Sh u n da  ham   olg‘a  surilgan 
g ‘o yalar  tekshirish  ja ra y o n id a   biron-bir  tasdiq  yoki  inkor 
m a ’nosiga  erishsagina  ilmiy  psixologik  bilimlar  tizimiga 
kiritiladi.
Hayotiy psixologik bilimlarning ilmiy  psixologik bilim­
lar  bilan  qiyoslashni  d a v o m   ettiradigan  b o ‘Isak.  u n d a   ular 
o ‘rtasidagi  tafovutlar y a n a d a   yaqqolroq  k o ‘zga  tashlanadi. 
M a ’lu m k i,  hayot  psixologiyasida  t o ‘p langan  bilim larni 
m ero s  sifatida  bevosita  qoldirish  yoki  ularni  yosh  avlod 
ong iga  qaysidir y o ‘l  bilan  yetkazish  imkoniyati  o ‘ta  c hc k- 
langandir.  C hu nki  keksa  avlod  to m o n id an  yaratilgan  tur- 
m u sh   psixologiyasini  yosh  avlod  to ‘g‘ridan  t o ‘g ‘ri  qabul 
qila olmaydi.  H ar bir yosh  yakkahol  ravishda  hayotiy psixo­
logik bilimlarni shaxsiy tajribasidan o'tkazganidan  kcyingina 
u larn in g   t o ‘g ‘riligiga  ish o n c h   hosil  qiladi.  Shu  bois  keksa  * 
yoki  katta  avlod  bilan  yosh  avlod  o'rtasida  yuz  beradigan 
nizolar,  tu sh un m o vch iiik lar  uzluksiz  davom   etayotganligi 
sababli  abadiyat  q onuniyatlariga  aylanib  ketgan.  Avlodlar 
o ‘rtasidagi  qaram a-qarshiliklar,  anglashilmovchilik  t o ‘sigki 
hayot dialektikasini vujudga keltirib,  mangulik muammosiga 
aylanib  qolgan  insof,  im o n ,  nafosat,  adolat,  erk  tu sh un - 
ch alari  atrofídagi  bahslarni  davom  ettirishga  puxta  zam in 
hozirlaydi.  Ilmiy psixologik bilimlar,  blindan  farqli  o i a r o q , 
tajribalarda,  ilmiy  t u s h u n c h a   va  qo nuniyatiarda  yanada 
oydinlashadi,  sokz va alom atlarorqali,  nutq yordam ida  m u- 
ayyan  yozma  nutq  m anbalarida qoldiriladi.  Shuning uchun 
ularning  yoyilish  koMami  keng,  tarqalish  sur’ati  tezdir.
Kundalik tu rm u s h d a  to'planadigan  psixologik bilimlar 
k o ‘p ro q   kuzatishlar,  m u lo hazalar u yoki  bu yaqqol  holatga 
nisbatan biror qarorga kelish zamiriga quriladi.  Ilmiy psixo­
logik  bilimlar  tashxis  qilish,  sinash,  tajriba  (eksperim ent) 
o ‘tkazish  orqali  bir  voqelikni  takroran  tekshirishlar  yor- 
14
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

d a m id a  um um lashtiriladi.  Agar  kundalik  t u r m u s h   psixo- 
logiyasining materiallari  tabiiy ravishda  r o ‘y bergan  vaziyat. 
holat,  voqelik  kabilarni  tahlil  qilish  natijasiga  k o ‘ra  kelsa, 
ilniiy  psixologik  bilim lar keng  qamrovli  tajriba  m a ’lum ot- 
lariga  tayanadi.  Tajribalar  esa  bir  n e c h a   b o sqichlardan, 
qism lardan  tashkil  topgan  holda  vaziyatlar  tabiiy  k o'rini- 
shini  kutib  o 'tir m a y   olib  borilavcradi.
Shu om ilni  yan a ta'kidlash o ‘rinliki,  ilmiy psixologiya- 
d a  katta hajmdagi  materiallar,  shu j u m l a d a n , qonuniyatlar, 
xusu siy atlar  u m u m l a s h t ir i la d i ,  i n s o n n i n g   ichki  im k o - 
niyati,  iste'dodi,  ishchanligi,  qobiliyati  y u z a s id a n   u m u n i- 
insoniy  tavsifga  cga  b o'lgan  tcran  x u lo salar  chiqariladi. 
B uning  natijasida  o d a m   psixikasini  a n iq l a s h ,  b a sh o ra t 
qilish,  ayrim  ruhiy  nuqsonlarni  tuzatish,  n o x u s h   kechin- 
m alarning oldini  olish  imkoniyati tu g ‘iladi,  bu   esa  ijtimoiy 
psixologik  b o g l a n i s h l a r   m o h iy a tin i  o q i l o n a   tavsiflash 
u c h u n   xizmat  qiladi.  Ijtimoiy  va  yakkahol  t u rm u s h   o g ‘ir- 
liklari  va  tashvishlarini  kamaytirish,  aqliy  h a m d a  jism oniy 
z o ‘riqishlarni  pasaytirish,  shaxslararo  n iz o la rn i  b a rta ra f 
etish  singari  sa’y-harakatlarni  faqat  ilm iy  psixologik  m a- 
teriallarga  asoslangan  holda  oshirish  m u m k in .
S huning  u c h u n   psixologiyaning  turli  s o h a la rid a   (yosh 
psixologiyasi,  pedagogik psixologiya, tibbiyot  psixologiyasi, 
sotsial  psixologiya va boshqalar) o 'tkazilgan tad qiq ot  ishlari 
ilmiy  ravishda  psixika,  psixik  holat,  psixik  h od isa ,  psixik 
jaray on ,  psixik  funksiya,  psixik  xususiyat,  ijodiyot,  faoli- 
yat,  ong,  xulq,  m u o m a la   singari  t u s h u n c h a l a r   asosida 
materiallar t o ‘plab  beradi,  shuningdek,  psixik  aks ettirish- 
ning  (fizik,  fiziologik,  psixik,  on g,  o ‘zini  o ‘zi  anglash) 
m oddiy asoslari,  m exanizm lariga d o ir q o n u n i y a t   ochishga 
im kon  yaratadi,  h a tto   insonning o ‘zligini  an g la sh  va bosh- 
qarish  sari  yetaklaydi.
Endi  psixologiya fanining predm eti t o ‘g ‘risidagi savolga 
jav o b   berishga  urinib  ko 'ram iz.  M a ’lu m k i,  psixologiya 
tarixida  bu  m u a m m o n i  tahlil  qilishga  b a g ‘ishlangan  s o n - 
sanoqsiz  ta d q iq o tla r  mavjud.  Lekin  u lar  h a q id a   batafsil 
fikr  y uritm oqchi  em asm iz,  chunki  bu  t o kg ‘rida  kcyinroq 
to 'xtalib  o'tiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---