O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

0
‘zg arish lar tashqi  tom on id an   qariyb  k o‘zga  tashlanm asligi 
m u m k in .  B iroq   m u a m m o n i  y c c h is h d a g i  q iy in c h ilik , 
d iq q a tn i  taq sim lash d agi  saro sim alik n i  strcssning  tashqi 
ifodasi,  d eb  taxm in  qilsa b o la d i.  Shaxs stress  holatida telcfon 
raqam larini  adashtiradi,  vaqtni  cham alashda  yanglishadi, 
o n g   fao liya ti  yengil  torm ozlan ad i,  idrok  koMami  torayadi 
va  boshqalar.
S tr e s s  h o la tid a   sh a x sn in g   p six o lo g ik   xu su siy atla ri, 
tu r m u sh   tajrib asi,  sh ak lla n g a n   m alak asi  m u h im   o ‘rin 
tu tad i.  K esk inlikn in g  o ld in i  o lish d a   shaxsning  o liy   nerv 
fa o liy a ti,  nerv  sistem asin ing  xususiyatlari  alohid a  ah a m i- 
yatga  eg a .  U ndagi  yuksak  h is-tu y g kular  (m as'uliyat,  burch, 
ja v o b g a r lik ,  vatan p arvarlik ,  sa d o q a t  va  h o k a z o )  stress 
h o la tid a   xatti-harakat  b u zilish in in g  o ld in i  olish d a   katta 
x izm a t  qiladi.
Kayflyat. 
Shaxsning  xatti-harakatlariga  va  ayrim   ruhiy 
jarayon lariga  m uayyan  vaqt  davom ida  tus  berib  turuvchi 
e m o tsio n a l  h olat  kayfiyat  d eb  ataladi.  Shaxsning  hayoti  va 
fa o liy a ti  d a v o m id a   sh o d o n lik ,  h azilk ash lik ,  u m id sizlik , 
ju r ’a t s iz lik ,  z e r ik ish ,  q a y g 'u rish   sin gari  h is - tu y g ‘ular 
u n in g   ru h iy  h olatini  u m u m iy  tizin iiga  aylanadi.  U sh bu 
v a z iy a t  b a ’z i  b ir  e m o ts io n a l  taassu ro tla rn in g   vu ju dga 
k elish ig a   q u lay  zam in   h ozirlasa,  boshqasiga  q iyin ch ilik  
tu g ‘d ira d i.  In son   xafa,  m a'yu s  hissiy  holatda  b o 'lsa ,  u 
ten g d o sh la r in in g   haziliga,  keksalarning o lgit-nasihatlariga, 
m aslah atlariga  quvnoq  kayfiyatdagiga  nisbatan  m azm u n, 
sifat  jih a td a n   boshqacharoq  m unosabat  bildiradi.  S h u n in g 
u ch u n   ishlab   chiqarish  va  xalq  ta'Iim i  tizim i  jam oalarida, 
r a s m iy ,  real  is h c h a n lik ,  o ‘z a r o   y o r d a m ,  h a m k o r lik , 
h am d ard lik ,  iliq  ruhiy  m u h it  yaratish,  sam im iy  m u om ala 
m a r o m in i  shakllantirish  ham  jism o n iy ,  ham  aqliy  m ehnat 
sam aradorligin i  osh irish n ing  asosidir.
K ayfiyat  nihoyatda  xilm a-xil,  u zoq   va  yaqin  m anbalar 
n eg izid a n   vujudga  keladi.  U n i  barqarorlashtirib  turadigan 
aso siy   m anbalardan  biri  —  shaxslarning  ijtim oiy  hayotdagi 
u m u m iy   nuqtayi  nazarlari,  h ayotn in g  turli  jabhalarida  aks 
etu v c h i  ta'sirlardir.  C h u n o n ch i,  m ehnat  m uvaffaqiyati  va 
ta ’lim   y u tu g 'i,  rahbar  va  xo d im ,  u stoz-sh ogird   o'rtasidagi
124
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m unosabatlari,  oiladagi  shaxslararo  m u o m a la   m a ro m i,  har 
xil  v a ziy a tla r d a   p a y d o   b o ‘lgan  tu r m u s h d a g i  q a ra m a - 
qarshiliklar,  sh a x sn in g   eh tiyojlari,  q iz iq ish la r i;  m ayllari 
va  ta ’blarining  q ondirilishidan  qanoat  h o sil  q ilish lik   yoki 
q a n o a t  h o si!  q ilm a slik   k a y fiy a tn in g   m a n b a la r i  b o 'lib  
h iso b la n a d i.  S h a x s n in g   m a ’Ium  m u d d a t  rulii  tu sh ib , 
noxush  kayfiyatda  yurishi  turm ushida  m u a m m o la r  yuzaga 
k elganligidan ,  h alovati,  tin ch ligi  b u z ilg a n lig id a n   dalolat 
beradi.  Bunday  vaziyatlarda shaxsga  o q ilo n a   xu shtavozelik  
bilan  ijobiy  ta ’sir o ‘tkazish,  ruhini  tetik la sh tim v ch i  vosita- 
larni  q o ‘llanish,  kayfiyatini  buzib  turgan  o m illa rn i  bartaraf 
etish  m aqsadga  m uvofiq.
Insonda  kayfiyatning  paydo  bo‘lishi  va o'zgarishiga ta'sir 
qiluvchi  ikkita om iln i  tahlil qilisli  m utlaqo shart.  Ulardan biri 
obyektiv  va  subyektiv  xususiyatli  vaziyatdir:  a ) tabiiy  omillar 
bilan bogMiq b o lg a n  vaziyat  (havoning sovuqligi yoki  issiqligi, 
b io r itm ik a   o ‘z g a r ish i);  b)  sh a x sla r a ro   m u n o s a b a tn in g  
n oxu sh ligi  va  b osh q alar.  O byektiv  va  su b y e k tiv   sh art- 
sharoitlami  ikkinchi  manba  sifatida  talqin  qilish  mumkin. 
Masalan,  birinchidan,  mehnat  va  o ‘qish  faoliyatiga  kerakli 
v o sita larn in g  m avjud ligi  (ish   d a stg o h i,  m e h n a t  q u ro li, 
yorug'lik,  auditoriya,  partalar  va  boshqalar).  Ikkinchidan, 
s u b y e k tiv   m u n o s a b a tla r n in g :  ilk   p s i x o l o g i k   m u h it, 
m uloqotm andlik  m arom i,  rag'batlantirish,  m u loq ot  o'm atish 
uslubi,  shaxsiyatga  tegm aslik,  teng  huquqlilik,  hamkorlik, 
demokratiya  prinsiplariga 
rioya 
qilish,  o kzaro  tushinish, 
shaxsning psixologik  xususiyatlarini  hisobga  o lish   va  hokazo.
Psixologiya  fanida  „asosiy hissiyotlar"  atam asi  k o ‘ch m a 
m a'noda qoMlanib  kelmoqda.  Tadqiqotlar ich id a   K.Izartning 
tasnifi  m uayyan  q iziqish   u yg‘o tad i,  lek in   h is-tu y g'u lar- 
n in g  b arch asin i  o 'z id a   qanirab  o lo lm a y d i.  K .Iza rtn in g 
talqinicha:  1)  q iziq ish   —  malaka  va  k o 'n ik m a la r  shakllani- 
shiga,  o ‘qishga  m oyillik   u yg'otadigan  b ilim larn i  egallashga 
yo rd am   b eru veh i  ijob iy  h issiy   h o la td ir;  2 )  q u v o n c h — 
q o n d ir ilis h i  d a r g u m o n   b o 'lg a n   y e t a k c h i  e h tiy o jn in g  
qondirilishi  m u m k inligi  bilan  bogMiq  ijobiy  h issiy   holatdir;
3)  hayratlanish  —  favqulodda  ro‘y bergan  holatlardan  hissiy 
jihatdan  ta'sirlan ish n in g  ijobiy  yoki  salbiy  jih atd an   ifoda
125
www.ziyouz.com kutubxonasi

---