O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


e t ilm a g a n   b e lg isid ir ;  4 )  iztir o b   c h e k is h   —  h o z ir g a c h a



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə55/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   51   52   53   54   55   56   57   58   ...   145

e t ilm a g a n   b e lg isid ir ;  4 )  iztir o b   c h e k is h   —  h o z ir g a c h a  
q on d irilish   eh tim o li  o zm i  yoki  k o lpm i  mavjud  tasavvur 
q ilin g a n ,  m u h im   h a y o tiy   e h tiy o jla r n in g   q o n d ir ilis h i 
m u m k in  em asligi  to lg ‘risida  m a'lu m ot  olinishi  bilan  bog'liq 
salbiy  h issiy   holatdir;  5) g ‘azab lanish   — obyektiv  tarzida 
k e c h a d ig a n ,  s h a x s   u c h u n   g ' o y a t   m u h im   c h t i y o j n i  
q on d irish   y o ‘lida  t o ‘siqlarni  yengib  o'tadigan* salbiy  hissiy 
h o la t d ir ;   6 )   n a fr a tla n is h   —  o b y e k tla r g a   y a q in la s h u v  
subyektning m a ’naviy yoki  estetik  ideallarga zid  kelib qolishi 
oq ib atid a  ro ‘y   beradigan  salbiy  h issiy  holatdir;  7) jirka- 
n ish   —  sh a x sla r a r o   m u n o sa b a tla rd a   ro ly  b erad igan   va 
sh axsn in g  h ayo tiy   nuqtayi  nazarlari,  qarashlari  va  xulq- 
atvoriga  n om u tan osib ligi  oqibatida  h osil  b o ‘ladigan  salbiy 
hissiy  holatdir;  8)  q o ‘rquv  —shaxs  o ‘zin in g   xotirjam  hayot 
k ech irish iga  z iy o n   yetishi  nium kinligi  unga  aniq  tahdid 
so layo tg an   yok i  tahdid solish i  mavjud  ko'rinib  turgan  xavf- 
xatar  t o ‘g ‘risidagi  xabarni  olish  bilan  paydo  b o la d ig a n  
salb iy  h issiy   holatdir;  9)  uyalish  —  o 'z in in g   ezgu   m a q - 
sadlari,  xatti-harakatlari  va  tashqi  qiyofasi,  nafrati  katta 
m uhitga  m o s kelmaganligi bilan em as,  balki  o ‘ziga  loyiq xulq- 
atvor  h am d a  tashqi  siym osi  shaxsiy  tasawurlarga  ham   m os 
em asligin i  anglashda  ifodalanadigan  salbiy  hissiy  holatdir.
Yuksak  hislar
K is h ilik   ja m iy a ti  b ila n   h a y v o n o t  o la m i  o ‘rtasid a 
p six o lo g ik   tafovutlar  yuksak  hislarda  o 'z   ifodasini  topadi. 
Y u k sak   h isla r  on g li  harakatlarni  bajarishning  o b y ek tiv  
sh aroitlari,  y o 'n a lish la ri,  m azm u ni  bilan  u yg'unlashgan 
shaxs  e m o tsio n a l  holatining  barqaror,  murakkab  tarkibida 
paydo  b o lladi  va  kechadi.  K o‘plab  kechirifayotgan  e m o - 
tsiyalarda,  affektlarda,  kayfiyatlarda  seziladigan  u m u m - 
Iashm a  hislar  yuksak  hislar  deb  ataladi.  U lar  o ‘z  tarkibiga 
sod da  tu zilg a n   hislarni  qamrab  ola d i,  lekin  oddiy  hislar 
y ig 'in d isid a n   iborat  em as,  chunki  yuksak  hislar  m azm u ni, 
sifati,  sh ak li  bilan  ajralib  turadi.
S h axsd a  topshiriqni  bajarish  bilan  b o g liq   javobgarlik 
hissi  har xil  m a ’noda  kechadi;  I)  tashvishlanish  em otsiyasi
126
www.ziyouz.com kutubxonasi


(b ir  to m o n d a n ,  x u r s a n d lik ,  ik k in c h i  t o m o n d a n   e s a  
q o ‘rqish  hissi)  sifatida;  2)  o 'z   kuchiga,  g^ayratiga,  iftix o - 
riga  ishon ch   em otsiyasi  tariqasida;  3) vazifaga jid d iy  qara- 
m aydigan  tengdoshlardan  g ‘azablanish  em o tsiy a si  sifatida;
4 ) shart-sharoitlarni  hisobga  olish ga befarq  qarashi  sifatida 
va  hokazo.  K o‘rinib turibdiki, javobgarlik  h issin ing  m ohiyati 
ularning od diy yig'in d isid an   iborat  em as,  b a lk ija m o a   a 'z o - 
larining ehtiyojiga aylangan  voq elikn i  anglashdir.  M asalan, 
kitob  o lqib  lazzatlanish  b ilan   kitobni  o ‘qib  tu g atish d a n  
sh odlan ish   hissini  aralashtirib  yuborm aslik  lo zim .
P six o lo g iy a   fa n id a   yu ksak   hislar  q u y id a g i  turlarga 
ajratiladi:  1)  m ehnat faoliyati  davom ida  k echadigan  hislar — 
praksik  hislar  (y u n o n c h a  
praxis
 — s o ‘zidan  o lin g a n   b o ii b , 
ishf  faoliyat,  yumush
  degan  m a’n oni  an glatad i);  2 )  in tel- 
lektual  hislar (lotin ch a 
intellectus —
 s o ‘zidan  o lin g a n   b o ‘lib, 
tushunish,  aql
  degan  m a ’n on i  bildiradi);  3)  a x lo q iy   hislar 
(lo tin c h a  
fiioralis
  — so 'z id a n   o lin g a n   b o ‘lib , 
axloqiylik 
d eg a n   m a 'n o n i  a n g la ta d i);  4 )  estetik   h islar  (y u n o n c h a  
aistesis
  degan  s o ‘zdan  olin gan   b o ‘lib, 
hissiy  idrok,  hissiy 
degan  m a ’noni  anglatadi).
Praksik  hislar.  S haxsn ing  am aliy  h a y o tin in g   istalgan 
tarm og'i,  maqsadga  m uvofiq  ongli  faoliyati  sh a xsn in g ularga 
m uayyan  m unosabatda boMishning m uhim   so h asig a aylanib 
q oladi.  M ehnat  faoliyatida  shaxs:  I )  biror  m a q sad n i  a n g- 
laydi;  2)  uni  e'tir o f  qiladi  yoki  inkor  etadi;  3)  m aqsadga 
erishish  y o ‘l- y o ‘riqlarini  baholaydi;  4)  unga  tatb iq   etish 
usullari  va  vositalarini  m a'qullaydi  yoki  m a ’q ullam ayd i;
5)  ularni  tanlaganligiga  shubhalanadi;  6)  inson  m uvaffaqiyat 
yoki  m uvaffaqiyatsizlik  hissini  kechiradi.
M eh n at  sh axs  h a y o tin in g   n egizi  h is o b la n ib ,  u n in g  
m ehn atga  b o lg a n   ijobiy  em o tsio n a l  m u n osabatlari  orasida 
yuksak  hislar  m u h im   a h am iya tga  ega.  M e h n a t  jasorat 
tu yg‘usi,  shodlik  m ak on i, jan govar  kayfiyat  m an b ay i,  m u ­
vaffaqiyat  tantanasi  hislaridan  tashkil  top gan d ir.  M a m la - 
katim izda  m ehnat  z o ‘r  q on iq ish ,  ko'tarinki  h is -tu y g ‘uni 
vujudga  k eltirad i,  sh u n in g d c k ,  u  a n g la sh ilg a n   e h tiy o j, 
farovonlik manbayidir.  X alqim iz  m ehnat  m uvaffaqiyati  bilan 
kelajagi  buyuk  davlatim iz  ravnaqiga  hissa q o ‘shadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   51   52   53   54   55   56   57   58   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə