O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


A x lo q iy   h islar.  A x lo q iy   hislarda  sh ax sn in g   b o sh q a



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə56/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   52   53   54   55   56   57   58   59   ...   145

A x lo q iy   h islar.  A x lo q iy   hislarda  sh ax sn in g   b o sh q a  
kishilarga,  mehnat jam oasiga va sinfyoki  kursguruhiga  hamda 
o ‘z in in g   ijtim oiy  burchiga  m unosabatlari  yaqqol  m ujas- 
sam lashadi.  Inson  axloqiy  hislami  butun  vujudi  bilan  kechi- 
rar  ek a n ,  u  albatta  ijtim oiy  axloq  tam oyillari,  m e ’yorlari 
m ezo n ig a   asoslangan  holda  odam lam ing  xatti-harakatlarini, 
psixik  xususiyatlarini,  shaxsiy  xulq-atvorini  baholaydi.
M am lak atim iz  fuqarolarining  yetakchi  axloqiy  hislari- 
d an  biri  — 
burch  hissidir.
  U n in g   asosini  d a vla tim izn in g 
h a y o tiy   m anfaati  talab  qiladigan  ishlarni  bajarishga  q a t’iy 
u n d a yd iga n   ja m iyatim iz  ehtiyojlarini  tushunish  va  ularni 
o n g li  h is qilish  aks ettiradi.  Shaxsning  individual  va  ijtim oiy 
burchlari  mavjud boMib,  ishlab  chiqarish,  maktab,  oila,  yosh - 
lar harakati  manfaatlarini  ichdan  his etib yashashdan  iboratdir.
O n a-V atan ga  sadoqat  bilan  xizm at  qilishda  faol  na- 
m o y o n   b o lu v c h i  jon ajon   yurtga  m uhabbat  hissi  vatan - 
parvarlik  deb  ataladi.  Bu  his  o ‘z  xalqiga,  o kz  V ataniga, 
m a m la k a t im iz n in g   b a rch a   m illa t  v a k illa rig a   b o l g a n  
b irodarlik ,  d o ‘stlik  tu yg‘ularida  aks  etadi.  Vatanparvarlik 
hissi  e n g   m uhim   m otiv  h isob lan ib ,  u  xalq im izn in g  ja n - 
govar  va  q ahram on ona  m eh n atin in g  manbayidir.
A x lo q iy   hislar  tarkibiga  m a s’uliyat,  javobgarlik,  fid o - 
yilik ,  v ijd o n ,  ad olat,  ib o,  iffat,  o r-n o m u s,  uyalish,  sim p a - 
tiya,  em p a tiy a ,  g ‘urur,  o'rtoq lik,  d o'stlik ,  m eh r-m u h ab - 
bat  va  b oshqalar  kiradi.
H aq iq iy   m uhabbat  hissi  shaxsning  aqliy  va  jism o n iy  
k u ch larin i  faollashtiradi,  uni  ijodiy  yuksaklikka  ko'taradi, 
o ‘z   ich k i  kechinm alari  olam iga   bcrilib  ketishdan  asraydi, 
faollikk a  u ndaydi,  unga  ham   ruhiy,  ham  biologik   k uch- 
q u w a t  b ag‘ishlaydi.
In tellck tu a l  h islar.  M azkur  hislarda  sh axsnin g  ham 
h a q q o n iy ,  jo n li,  m a n tiq iy   m u sh o h a d a la ri,  ham   so xta, 
yu zak i,  ajablanarli,  shubhali,  goh   tushunarli,  g o h o   tushu- 
nib  b o klm ayd igan,  b a’zida  hayratda  qoldiradigan  flkrlarga 
m u n osabatlari  ifodalanadi.  Intellektual  hislarga  hayajon- 
ian ish ,  ajablanish,  shub h alan ish,  qiziqish,  qiziqu vch an lik , 
sh o d lik ,  ish tiyoq m an d lik   va  boshqaiarni  kiritish  m um kin. 
H aya jo n lan ish   va  ajablanish  shaxsni  bilish  fao liy atin in g 
ajralm as  qism idir.  Ajablanish  va  hayajonlanish  em otsiyasiga 
128
www.ziyouz.com kutubxonasi


berilib  ketgan  shaxs o ‘zin ing bilish  ehtiyojlarin i qondirishga 
intiladi.  Shaxsn i  haqiqatni  izlash  fa oliya ti  sh ub h alan ish 
hissi sifatida  kechishi  m um kin.  Haqiqatni to p ish  esa  ishonch 
hissi  bilan  bir  davrda  am alga  oshadi.
E ste tik   h isla r.  M a ’lu m k i,  estetik   h islarga   h am isha 
tayangan  axloq iy  hislar o ‘z  taraqqiyotini  m aq sad ga y o ‘nal- 
tirgan  holda  yuzaga  keladi.  O dam lar  ta b ia tn in g   va  jam i- 
yatning  turli  om illariga  ham da  ularning  o ‘z ig a   x o s  tarzda 
aks  etishiga  g o ‘zallik  yoki  xunuklik,  fojiali  yoki  kulgili, 
oliyjanob  yok i  razil,  nozik  va  dag‘al,  x u s h b o ‘y   yoki  no- 
xush,  yoq im li  yoki  y o q im siz  hodisalar,  h o la tla r  sifatida 
m unosabatda b o la d ila r .  Estetik  hislar  m u ayyan   m ezondagi 
baholarda,  n afosat  m e ’yorlarida  m a ’lum   t a ’b  va  didda 
ro‘yobga  ch iqad i  ham da  o ‘ziga  xos  b a d iiy   lazzatlanish, 
go'zaliik n i  his  etish   holatida  kechadi.  U sh b u   h is-tu y g ‘ular 
ijobiy  yoki  salbiylikni  anglatish  bilan  b ir-b irid an   ajralib 
turadi.  N afosat  h is-tu y g ‘ulari  shaxsning  m a d a n iy   saviyasi, 
u nin g  o n g   darajasi  m ahsuli  sanaladi.
Estetik  h is-tu y g ‘u larning  rivojlanish,  m azm u n d orlik  
k o ‘rsatkich i  sh a x sn in g   s o b itq a d a m lig i,  u n in g   ijtim o iy  
yetukligi  m e zo n i  hisoblanadi.
Psixologiyada shaxsning  hodisalardan  h issiy  t a ’sirlanib, 
ularning  kulgili jihatlarini  payqash  xu su siyatiga  asoslangan 
h azil-m u toyib a,  y a ’ni  yu m or  hissi  o kziga x o s  estetik   tu yg‘u 
nam unasi  sifatida  talqin  etilm oqda.  L ekin  h a zil-m u to y ib a  
tuyg'usi  u nin g  subyektida  ijobiy  nam u na  m avjud  b o ‘lishini 
ta q o zo   etadi.  In son d a  b unday  tu yg‘u n in g   past  darajada 
shakllanganligi,  dem ak ,  shaxs  faziiatlari  su st  rivojlangan- 
ligidan  dalolatdir.
%
Tekshirish  uchun  savoliar
1.  S iz hissiy ot  d e g a n d a   n i m a n i  t u s h u n a s i z ?
2.  Hissiyot  b ila n   e m o t s i y a n i n g  o 'x s h a s h l ig i  v a   f a r q in i  s o ‘z!ab 
berin g.
3.  H i s s i y j a r a y o n  v a  hola tla rga  t a v s i f b e rin g .
4.  H i s - t u y g lu l a r n i n g q a n d a y  tu r la r i  m a v j u d ?
5. Y u k sa k   h i s - t u y g ‘ula r d e g a n d a   n i m a n i   t u s h u n a s i z ?
6
.  H issiy o tn in g  t a ’l im d a   tu tg a n  o ‘rni  q a n d a y ?
9  P s ix o lo g iy a  
129
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   52   53   54   55   56   57   58   59   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə