O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə6/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145

„ P s ix o lo g iy a “  (psychelogos —   y u n o n c h a   so‘z  b o l i b ,  
u  „ jo n %
  „ ru h “  haqidagi  „ fa n ,  t a 'H m o t ,  degan  m a ’noni 
an g la tad i)  —  „ jo n “  tushunchasi  o ‘rniga  „psixika“ ni  q o ‘l- 
lashda  d a v o m   etm oqd am iz.  Lingvistik  nuqtayi  nazardan 
„ j o n “ ,  „ p s ix i k a “  tu sh u n c h a la ri  a y n a n   bir  xil  m a ’n on i 
b ild ira d i.  Lckin  „psixika“  tu s h u n c h a s i  bugungi  k u n d a  
, j o n “ d a n   k o ‘ra  kengroq  qam rovga  ega  b o ‘lib,  h am   k o ‘zga 
k o 'r in a d ig a n ,  h am   k o ‘zga  k o ‘rinm aydigan  dcgan  ifodani 
o 'z id a   aks  ettiradi.  Agar  psixikaning  tarkibiy  qismlari  — 
f a o l i y a t ,   x u l q ,   m u o m a l a   y a q q o l   n a m o y o n   boM ish 
xususiyatiga  ega  b o ‘lsa,  bilish jaray on lari,  psixik  holatlar, 
ichki  k c c h in m a la r,  ijodiy  rcjalar,  ilmiy  farazlar  miyada 
m u jassam lash gan   b o ‘lib  ko'zga  k o ‘rinmaydi.  Psixologiya 
fan in in g   keyingi  davrdagi  taraqqiyoti  u lar  o ‘rtasida  bir 
talay  tafovutlarni  keltirib  chiqardi.
Psixika t o ‘g ‘risida dastlabki tasawiirga ega bo'lish uchun 
dastavval  psixik  hodisalar  m ohiyati  bilan  tanishish  lozim. 
O d a t d a   psixik  hodisalar  deganda  ichki,  subyektiv  tajriba- 
faktlar (voqelik)  na m o y o n   b o ‘lishi  tushuniladi,  bo shqacha 
a y tg a n d a   psixika  hayotning  sezgi.  idrok,  xotira,  tafakkur, 
xayol  kabi  h a r   biri  alo hid a  o lin g a n   yaqqol  sha k lla rd a  
n a m o y o n   b o 'lad i.  Ichki,  subyektiv  tajribaning o ‘zi  nim ani 
a n g la ta d i?   Insondagi  q u v o n c h   yoki  zerikish  tuyg‘ulari, 
u n in g   n im a la rn id ir  esga  tushirishi,  biro n -b ir  xohish  yoki 
intilish   k e c h in m a l a r i ,  x o tirjam lik   yoki  h a y a jo n lan ish , 
hadiksirash  hislarining barchasi  shaxsning  ichki  dunyosini 
tarkibiy qism lari  boMib,  ularning  h am m asi subyektiv  psixik 
h o d isa la r  sanaladi.
Subyektiv  hodisalarning  asosiy  xususiyati  —  ularning 
bevosita  subyektga  taalluqliligidir.  Agar  inson  idrok  qilsa. 
sezsa,  fikrlasa,  eslasa,  xohish  bildirsa,  albatta  a n a   shu 
h o disalarn i  ayni  paytda  tushunib  (kuzatib)  ha m   turadi. 
in s o n   intilsa,  ikkilansa,  bir  q arorga  kelsa,  biz  ularning 
barch asi  s o d ir   bo'layotganligini  anglab  turam iz.  S huning 
u c h u n   p s ix ik   h o d i s a l a r   b i z n i n g   r u h i y a t i m i z d a   s o d ir  
b o ‘lish idan   tashqari,  ular  bevosita  k o 'z   o ‘ngimizda  ham  
n a m o y o n   b o l i b   turadi.  Obrazli  qilib  aytadigan  b o ‘lsak, 
o d a m n i n g   ichki  dunyosida  turli  hodisalar vujudga  keladi. 
16
www.ziyouz.com kutubxonasi


kechadi,  o d a td a ,  shaxs  b u n d a y   h o d isalarn i  harakatlanti- 
ruvchi  kuchi  h a m ,  ulam ing to m o s h a b in i  h a m   hisoblanadi.
Y uq orid a   ta'k id lab   o ltilgan  subyektiv  hodisalar  xusu- 
siyatidan  kelib ch iq qan   holda ay rim   psixologlar psixologiya 
fani  subyektiv  k echinm alarning  p a y d o   b o l i s h i   va  u la m in g  
kechishi  bilan  s h u g ‘ullanishi  za ru r,  u n in g   asosiy  m etodi 
o lzini  o ‘zi  kuzatish  (shaxsning  o ‘z   fikrlari,  his-tuyg‘ulari 
va x atti-harakatlarini o ‘zi  kuzatishi)  b o ‘lm o g ‘i  kerak degan 
xulosaga  k eladilar.  Biroq  p s ix o lo g iy a   fan in in g   s o ‘nggi 
d a v r d a g i   t a r a q q i y o t i   b u n d a y   c h e k l a n g a n l i k   f a n n i n g  
talablarini  m u tla q o   t a ’minlay  o lm asligini  tasdiqlam oqda.
P s ix ik a n in g   tu rli  s h a k lla rd a   k o ‘rin is h i,  j u m l a d a n , 
psixik  j a r a y o n la r ,  a n g lash ilm ag an   h o la tla r,  x u lq -a tv o r, 
psixosom atik  ( y u n o n c h a psyche —  „ j o n “,s o m o —  „ ta n a “ 
m a ’nosini  a n g la ta d i)  hodisalar,  i n s o n   a q l-z ak o v a ti  va 
q o 'lin in g   m o ‘jizakorligi  m oddiy  va  m a ’naviy  m adaniyat 
m a h s u lin i  y a ra td i.  H ar  q a n d a y   f a k tla r d a   (vo qelik da), 
hodisalarda  psixika  namoyon  boMadi,  o 'zin ing   xususiyat- 
larini ajratadi,  faqat  ular orqali  psixikani o ‘rganish  mumkin.
P s ix o lo g ik   v o q e lik  — fakt  d e g a n d a   s u b y e k t  ichki 
k e c h inm alarining  tarkibiy  qism lari  va  ularning  obyektiv 
ko'rinishlari  (xulq-atvor,  ta n a   h a ra k a ti,  jarayoni,  faoliyat 
m ahsuli,  ijtim oiy-m adaniy  h o d isalar)  orqali  psixikaning 
xususiyatlari,  holatlari,  qonuniyiitlarini  o ‘rganish  tu sh u - 
niladi.  B o sh q a c h a  aytganda,  inson  o n g id a n   tashqari,  u nga 
bog lliq  b o l m a g a n   holda  h u k m   s u ru v c h i  obyektiv  borliq, 
y a ’ni  atrofim izdagi  narsa  va  hod isalar,  m uhit,  sharoit  va 
bosh qalarning   psixikada  aks  etishi  psixologik  voqelik  deb 
yuritiladi.
S h u n d a y   qilib,  biz  yuqorida  psixologiya  to'g'risidagi 
tasavvurlar,  u n in g   predmeti  h a m d a   u n g a   kiruvchi  ilmiy 
tush u n c h a lar,  psixologik  holatlar,  v oqelik  yuzasidan  fikr 
almashdik,  ilmiy psixologik m a t e r i a ll a r o ‘rtasidagi bogliqlik 
va tafovutga d o ir mulohaza yuritdik.
Bugungi  k u n d a   psixologiya  t o ‘g ‘risidagina em as,  balki 
u n i n g   s o h a l a r i   b o ‘y ich a  h a m   b o y   i lm iy   m a t e r i a l l a r  
t o lplangan.  J a h o n   psixologiya  fani  tajribasidan  quyidagi 
sohalar  m ustaqil  tadqiqot  preej 
aqid a
2  P sixologiya
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə