O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


irodaviy z o ‘rberishning  ichki  kechishi  faqat  qarorga  kelishda



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə63/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   59   60   61   62   63   64   65   66   ...   145

irodaviy z o ‘rberishning  ichki  kechishi  faqat  qarorga  kelishda 
p a y d o   b o lm a y d i,  balki  ijro  etish  jarayonida  jadal  sur’atga 
erish ish d a  ham  am alga  oshadi.  Buning  psixologik  m a ’nosi 
sh u k i,  qabul  qilingan  qarorni  bajarish  aksariyal  hollarda 
su byektiv  va  obyektiv  xususiyatli  bir  talay  qaram a-qarshi- 
liklarga  duch  keladi,  ularni  yengib  o ‘tish  esa  irodaviy  z o ‘r 
b erish n i,  z o ‘riqishni  talab  qiladi.  C h u n on ch i,  b o zor  iqti- 
so d iy o tig a   maqsad  va  vazifasiz,  tasodifiy  yondashuv  bilan 
m oslash ayotgan   shaxs  o ‘z  turm ush  tarzini  o kzgartirmasa, 
u zo q n i  k o ‘zlab  ish  yuritm asa  (bugun  o ‘tgan  kuniga  shukur 
q ilib   y a sh a y v ersa ),  fa o llik   k o ‘rsatm asa,  im k o n iy a tid a n  
foyd alanm asa,  u bir qator qiyinchiliklarni  keltirib chiqaradi. 
In so n n in g   o ‘z - o kzi  bilan  ichki  kurashi,  xarakter  xislatlarini 
o ‘zgartirishga  intilishi  bu  irodaviy  z o ‘r  berishi  tufayligina 
am alga  oshadi.  S h u n in gd ek ,  inson  sanitariya  va  gigiyenaga 
rioya  qilib  yashashi,  y a ’ni  (sayr  qilish,  xona  havosini  al- 
m ash tirish ,  ovqat  hazm   b o lis h in i  kutish,  ozodalikka e ’tibor 
q ilish i,  yangi  k o‘nikm alarni  egallash)  irodaviy z o ‘r berishni 
taq ozo etadi.  Bu psixologik voqelikning negizida  insonni  ilgari 
hayajonga solm agan,  tashvishlantirm agan  narsalarga  e ’tibor 
qilish  m exanizm i  yotadi.  Bu  esa  favqulodda  qarshilik—salbiy 
h is -tu y g ‘ularni  (stress,  affekt,  frustratsiya  kabilarni)  vu- 
ju d g a   keltiradi.  Shunday  ekan,  agar  shaxs  o ‘z - o kzi  bilan 
ich k i  ruhiy kurash  natijasida  muvaffaqiyatga erishsa,  u  holda 
ijobiy xususiyatli  hissiy k ech in m alaryu zaga  keladi,  o ‘zining 
u stid an   o lzi  hukm ronlik  tu yg‘ulari,  o ‘z  kuch  va  qudratiga 
is h o n c h ,  uni  anglab  y e tis h ,  o ‘ziga  o ‘zi  buyruq  b erish, 
o ‘zin i  o ‘zi  nazorat  qilish ,  o ‘zini  oldiga  q o ‘ygan  en g  m uhim  
m a q sa d la rg a   erish ish   im k o n iy a tin i  tu sh u n ish   ro ‘yob ga 
c h iq a d i.  U sh b u   ruhiy  ja ra y o n la r  m u a m m o   y e c h im id a  
ishtirok   etishidan  q at’i  nazar,  irodaviy  z o ‘r  berish  va  uning 
ich d a n   kech ishi,  kuchli  zo'riqishlar  tufayli  am alga  oshadi. 
Bu 
0
‘rinda  shaxsning  xaraktcri,  individual  xususiyatlari, 
ijtim oiy  shartlangan  xislatlari,  har  bir  narsaga  jiddiy  mu* 
nosabati  yetakchi  va  ustuvor  ahaniiyat  kasb  etadi.  A yniqsa, 
o lzin i  o lzi  boshqarish,  gum anistik  psixologiya  tarkibidagi 
kategoriyalar ham da  ularning hayot  va faoliyatida  n am oyon 
b o li s h i   m u h im   o'rin  tutadi.  M a'lum ki,  shaxsiy  mayllar, 
142
www.ziyouz.com kutubxonasi


ustanovkalardan  tashqari,  unga  ijtim oiy  u stan ovk alarn in g 
ta’siri,  o ‘z o ‘rni  statusi yuzasidan baholash  tiz im in in g  t o ‘g ‘- 
ri  shakllanganligi bunda alohid a aham iyatga egadir.
Shaxs  m a’lum   bir  faoiiyatni  amalga  o sh ir g u n ich a   o ‘z 
ruhiy  o la m id a   yu za g a   k elgan   ayrim   s u b y e k tiv   („ M e n  
b ilan “ ,  „M en   em a s“  qabilidagi)  qarshiliklarni  y en g ish d an  
tashqari,  unga  m uayyan  tashqi  ziddiyatlarni  h am   bartaraf 
etishga  to kg ‘ri  keladi.  A ytaylik,  inson  ro‘yob ga  chiqarishi 
zarur b o lg a n   aniq  m aqsadini am alga oshirishga  h e c h  qanday 
sh a k -sh u b h a   b o 'lm a sa ,  sh u n in g d e k ,  q a ro rg a   k c lish d a  
k u ch siz  m otivlar  kurashi  d avo m   etsa -d a ,  le k in   qarorni 
ijro  qilishda  b a’zi  bir  q iyin ch ilik lar  tu g ‘ilish i  m u m k in . 
M azkur jarayonda  vujudga  kelgan  qarshilik  va  q iy in c h ilik - 
larni  yengish  inson d an   ch id am n i,  qat’iylik n i,  favq u lod d a 
kutilm agan  holat yu z berishini  ham  inobatga  o lish n i  ta q o zo 
etadi.  Ba'zida  uzluksiz  ravishda ular bilan  kurashish,  irodaviy 
z o ‘r  b erish,  ularni  y en g ish   u ch u n  
ruhan  ta yy orgarlik  
m ayli  bilan  qurollanish  talab  etiladi.  B u n d ay   vaziyatlar 
shaxsga  muayyan  davr  m obaynida  z o ‘riqish,  z o ‘r  berish, 
jiddiylik  sifatlari  saqlanib  turish  majburiyatini  yu klaydi.
P sixologik   m a ’lum otlarga  qaraganda,  iro d a v iy   s a ’y - 
harakat  uchun  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega  b o ‘lgan  irodaviy 
z o ‘r berish aksariyat  hollarda  m otivlar kurashidagi  qaram a- 
qarshilik  yuzaga  kelganligi  bilan  em as,  balki  sh axs  to m o - 
nidan  qabul  qilingan  qarorni  ijro  etish jarayon id a  ob yek tiv 
xususiyatga ega qiyinchiîiklarni yengish tufayligina  n a m oyon  
b o la d i,  deb  tushuntiriladi.  Shu  bois,  iroda akti  tu zilish in in g  
tahlili  ushbu  holat  iroda  faoliyatining  bir  ta la y   xu su siyat- 
larin i  x a sp o ‘sh la sh g a   im k o n   yaratish in i  k o ‘rsa tm o q d a . 
B u n d a n   ta sh q a r i,  ir o d a v iy   fa o liy a tn in g   s h a x s   x a t t i-  
harakatlarida  m uayyan  ustuvor  vazifalar  ijro  etish in i  ham  
ta ’kidlab  o ‘tish  m aqsadga  m uvofiqdir.  M azkur  funksiyalar: 
birinchidan,  shaxsning xatti-harakatlarini  am a liy o tg a  tatbiq 
qilish  sifati darajasini yuksaltiradi.  Ikkinchidan,  in so n   hayoti 
va  faoliyati  uchun  m uhim   aham iyat  kasb  e tu v c h i  m u a m - 
m olar  yechim in i  topishga  sharoit  yaratadi.  U c h in c h id a n , 
in so n   shaxsi  m u am m on in g  m ohiyatini  an glash in i  ta ’m in - 
laydi,  shuningdek,  harakatni  maqsadga  m u vofiq lash tirish ga 
xizm at  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   59   60   61   62   63   64   65   66   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə