O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


P sixologiyad a  irodani  ek sp erim en ta l  o ‘rganishga  oid



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə68/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   145

P sixologiyad a  irodani  ek sp erim en ta l  o ‘rganishga  oid  
qator  ilm iy  tadqiqotlar  mavjud  b o ‘Iib,  ayrim laridan  n a m u - 
nalar  k cltira m iz.  K o ‘p ch ilik   ta d q iq o tc h ila r   E .l.lg n a te v  
qoMlagan  m etod ik a  va  uning  natijalariga  xayrixohlik  b ild i- 
radilar.  L ckin  m uallifning  o ‘zi  uni  b ah olash d a  juda  e h ti- 
yotkorlik  bilan  m unosabatda b o'lad i.  U n in g   m ulohazasicha, 
ushb u   m e to d ik a   yetarli  darajada  is h o n c h li,  iro d a n in g  
torm ozlan ish i  paydo  b o'lish in i  tad q iq   q ilishda  qoniqarli 
natijalar  b erish i  m u m k in,  a m m o   u n d a n   „ te st“  sifatid a 
foydalanish  k o‘ngildagidek  k o‘rsatkichlarga  olib   kelm asligi 
ehtim oldan  xoli  em as.  Ushbu  m etod ik an in g  mohiyati  shun- 
daki,  m u skulning  kuchli  qisqarishidan  kcyin  o ‘zin ing  tin ch  
h ola tiga  q aytish d agi  qarshiliklarni  y e n g ish   x u su siy atin i 
tajribada  tckshirishdir.  Shu  va ziyatd a  irodaviy  z o kriqishni 
bartaraf etish  n am oyon  boMadi.  M u allifn in g  ta ’kidlashicha, 
m u sk u lla rn in g   q isqarishini  z o ‘riq ish   p aytid a  bir  lahza 
to ‘xtatib q o lish ,  irodaning shartli  k o ‘rsatkichi  sifatida  qabul 
qilinishi  m u m k in.  Chunki  m azkur jarayon d a  inson  o ‘z  ta­
na  a'zolari  m uskulini  ongli  b oshqarish  uquviga  ham  ega. 
E.I.  Ignatcv tadqiqotida  maksimal  qisilishidan  keyin  irodaviy 
z o ‘r  bcrishni  5kg  ortiq  boMmagan  o g ‘irlikda  pasaytirishga 
y o l   bcriladi,  uning  taxm inicha,  bu  kattalik  zo'riqish  k uchi- 
ni  kam aytirm aydi  va  z o kr  berishini  vaq tin ch a   to'xtatib q o - 
Iishga  ta’sirini  o'tkazm aydi.  T ad q iq otch i  materiallarini  tahlil 
qilishning  k o ‘rsatishicha,  muskul  z o ‘r  berishi  9 — 17  y osh - 
dagi  sinaluvchilarda  14  kg dan  4 0   kg g ach a  og'irlikni  tashkil 
q ilad i,  zo*r  b erish n in g  5kg  k a m a y ish   d oirasi  m aksim al 
holatga  nisbatan  35,7% dan  12,5% gach a  miqdorlarda  mujas- 
sam lashadi.
Iroda  sifatlarini  tadqiq  qilishga  intilgan   V .I.  Makarova 
test o'rnida gim nastik stoldan  (gollan d ch a,  inglizcha 
polga  yoziladigan  matga)
  sakrashni  tan lagan.  C h u n on ch i 
bu  sakrash  180°  aylanish  bilan  o ld in ga  va  orqaga  bajarilgan. 
Tajriba  d avom id a  tom ir urushi,  tayyorgarlik vaqti,  m im ika, 
gavda  h olati,  barmoqlami  bukish  qayd  qilib  berilgan.
S h u n day  q ilib,  irodaviy  sifatlarni  an iq lash   va  baholash 
m e to d la r i  o 'z in in g   ra n g -b a ra n g lig i  b ila n   ta v sifla n a d i. 
T adqiqotchilar  o ‘z  faoliyatlarida  harakatlarning  odatiy  va
www.ziyouz.com kutubxonasi


q iy in la sh tir iig a n   sh aroitlard agi  x u su siy a tla r i,  u larnin g 
m ahsuldorligi  kabi  h odisalam i  qayd  qilish  im koniyatiga  ega 
b o klganlar.  T o 'p la n g a n   m a'lu m otlarn ing  tahlili  k okrsati- 
sh icha,  iroda  m otivlard a,  maqsadlarda,  o kzin i  o ‘zi  b aho- 
lashda,  harakatlarda,  faoliyatda  o ‘z  ifod asin i  topar  ekan. 
Xuddi  shu  b o is  irod a—  bu  tashqi  va  ichki  qiyinchiliklarni 
yengishni  talab  qilad igan   va  harakatlarni  inson  tom onid an  
ongli  boshqarishdir.
1.  I r o d a g a  q a n d a y  ta 'r i f b e r i s h  m u m k i n ?
2. T a ’lim  j a r a y o n i d a   irodaning o ‘rni  q a n d a y ?
3.  I r o d a n i n g   sifatlari  inohiya tini  i z o h la y  o la s iz m i?
4.  I r o d a n i  t a r b i y a l a s h   im k o n iy ailari  m a v j u d m i ?
5.  Q a r o r  q a b u l   q ili s h d a   iro d an in g   a h a m i y a t i   q a n d a y ?
T em p eram en t  t o kg ‘risida  umumiy  tushuncha.  Inson- 
ning  ruhiy  olam i  b eto'xtov  harakatlar  majmuasidan  iborat 
b o lib ,  biri  ikk in ch isin i  bevosita taqozo etadi  va  ular uzluksiz 
zanjir  tizim iga  o'xsh ash   holda  mavjuddir.  Shu  bois  shaxs 
ruhiyatida  a tr o f-m u h it  t o kg‘risidagi  taassurotlar,  o ‘tm ish 
to‘g krisidagi  taassurotlar,  o ‘tmish xotiralari,  kclajakdagi  ijodiy 
xayollar,  ezgu  niyatlar,  xohish-istaklar,  maqsad  va  tilaklar, 
m ulohaza,  fikr  va  m uam m o,  hissiy  kcchinm alar,  irodaviy 
sifatlar uzluksiz tarzda  o'zaro o krin  almashtirib  turishi  cvaziga 
ontogcnetik  dun yoga  mustahkam  negiz  hozirlanadi.  Ruhiy 
olam ning  kechishi,  uning  mazmuni,  shakli,  k o la m i,  xusu- 
siyati,  xislati,  sifati,  mcxanizmi  alohida,  yakkahol  insonda 
rang-barang tarzda  nam oyon bo‘lish  kuzatiladi.  Shuning uchun 
b o klsa  kerak,  in son lar  tabiat  hodisalari,  ijtinioiy  turmush 
voqeliklari  om illariga,  ta’sir  kuchlariga  tez  yoki  sekin.  yengil 
yoki  vazm inlik  bilan javob qaytarishga  moyildirlar.
Tekshirish  uchun  savoilar
k
l
.  
T E M P E R A M E N T
T em peram cntning  psixologik 
tavsifi
I X   b o b
www.ziyouz.com kutubxonasi


A loh id a  ta'kidlash  kerakki,  p sixik  faoliyatn in g  dina- 
mikasi  nafaqat  tem p eram entga,  balki  m otivlarga,  psixik 
holatlarga,  h is-tu y g ‘uiarga  ham   b ev o sita   bog'liqdir.  M isol 
u chun,  inson   o 'z i  tem p eram entnin g  qaysi  tipiga  taalluqli 
b o lish id a n   q at’i  nazar,  o ‘zfaoliyatiga  layoqatli,  mayli  kuch- 
li,  intilishi  q a t’iy,  qiziquvchan  b o l s a ,   faoliyatn i  tashkil 
qilish va  nazorat  qilishda uyushqoqlik,  harakat  sur’ati  tczkor 
amalga oshadi,  unga  loqayd  m unosabatni bildirsa,  ish sur'ati 
sek in   va  sust  k ech ad i.  Har  q an d ay  va ziy a tg a   qaram ay, 
sh axsnin g  q arind osh -u ru g'lari  t o ‘g ‘risid agi,  shuningdek, 
ja h o n d a   k ech a y o tg a n   noxush  xab arlar  lin in g   b orlig‘ini 
larzaga  keltiradi,  labi  quriydi,  rangi b o'zarad i,  atrof-m uhitga 
nisbatan  moMjalini  y o ‘qotadi.  P sixologiyad a tem peram entga 
taalluqli  ind ividu al-d inam ik   xususiyatlar  bilan  m otivlar  va 
psixologik  holatlar,  hissiy  k ech in m alarn in g   dinam ik  xu- 
susiyatlari  o ‘rtasida muay>7an  darajada tafovut borligi  alohida 
ta'kidlanadi.  U larorasid agi  farqlarni  ajratib  k o lrsatish  m aq- 
sadida  q o ’sh im ch a   belgilar  kiritiladi  va  o lziga  xos  tarzda 
tavsiflab  beriladi.  Ularning  ayrimlari  u stida  alohida  s o “z 
yuritish  m aqsadga  muvofiq.
1.  T em p eram en tn in g  bir  xil  xususiyatlari,  favqulodda 
m otiv,  psixik  holat  va  hodisalardan  farqli  o la r o q ,  aynan 
shu  sh a x sn in g   o 'z id a ,  u n in g  turli  fa o liy a tla rid a ,  xatti- 
harakatlarida,  m uom alasida  ifodalanadi.
2.  T em p eram en tn in g xususiyatlari  tab iiy  shartlanganlik 
om iliga  taalluqli  bo'lganligi  tufayli  in so n   h ayoti  va  faoliyati 
d a v o m id a   y o k i  u n in g   m u ayyan  b ir  b o ‘lagida  (ta'sirga 
beriluvchaniigidan  qat'i  nazar) barqaror,  o ’zgarm as va  m us- 
tahkam dir.
3.  Y akkahol  shaxsga  daxldor  te m p era m e n tn in g   turli 
xususiyatlari  o 'za ro   bir-biri  bilan  g ‘a y riq o n u n iy  ravishda 
b ir la sh g a n   b o l m a s d a n ,   b alk i  u la r   o ‘z a r o   m u a y y a n  
qonuniyat  asosid a  m ujassam lashib,  xu dd i  shu  xususiyatlar 
uning  tiplarini  tavsiflovchi  o ‘ziga  x o s  tu zilm a n i  vujudga 
keltiradi.
4.  „P six o lo g iy a “  fanida  tem p era m en tn in g   xususiyatlari 
deganda  a loh id a  bir shaxsning  faoliyati  d in am ik asini  b elgi- 
lovclii  psixikaning barqaror,  o ‘zgarm as  ind ividu al-tip ologik
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə