O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə7/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   145

ishonchli  d a lilla r  m avjuddir:  m eh n a i  psixologiyasi  (m u - 
handislik  psix olo g iy asi,  aviatsiya  psixologiyasi,  kosm ik 
psixologiya),  pedagogik  psixologiya  ( t a ’lim  psixologiyasi, 
tarbiya  psixologiyasi,  oliy  maktab  psixologiyasi,  maxsus 
psixologiya,  iste ’d o d   psixologiyasi),  tibbiyot  psixologiyasi 
( p s i x o t e r a p i y a ,   p s ix o g i g i y e n a ,  p s i x o f a r m o k o l o g i y a ,  
patopsixologiya), y u rid ik  psixologiya ( m e h n a t  tuzatish,  sud 
psixologiyasi,  su d   psixologik  ekspertizasi)  harbiy  psixo­
logiya,  savdo  va  reklam a  psixologiyasi,  sport psixologiyasi, 
yosh  p six o lo g iy a si,  q iyosiy  psixologiya,  psixofiziologiya, 
eksperim ental  va  a m a liy   psixologiya  kabilar.
Psixologiya p redm eti quyidagilarni q a m ra b  olishi zarur:
1)  psixologik  bilish jarayonlari  (sezgi,  idrok,  xotira  va 
hokazo);
2)  psixikaning  shakllari  (faoliyat,  xulq,  m uom ala);
3)  p s ix ik a n in g   h olatlari  (kayfiyat,  x a y olp a risho nlik  
kabilar);
4)  psixikaning  hodisalari;
5)  psixikaning  xislatlari,  fazilatlari,  sifatlari,  xossalari;
6)  psix ikanin g   qonuniyatlari;
7)  psixikaning  mexanizmlari;
8)  psixik  s h a ro it,  m uhit,  vaziyat;
9 ) o ‘zaro  sababiy  bog'lanishlar;
1 0 ) ta d q iq o t  m eto dlari,  vositalari,  m atcriallari,  prin- 
siplari va  hokazo.
P s ix o lo g iy a   va  uning  m oddiy  a so sla r i
Psixikaning  m o d d iy  asoslari to ‘g ‘risida fikr yuritganda, 
a w a lo ,  u  m iy a n in g   xususiyati  ckanligini  t a ’kidlash  joiz. 
Bilish  jara y o nla ri  t o ‘g ‘risida  gap  ketganida,  albatta  sezgi, 
fikr,  ong   kabilar  m axsus  ravishda tashkil  to pg an  materiya- 
ning oliy m ahsuli  ekanligini uqtirish  m aqsadga muvofiqdir. 
O rg a n iz m n in g   psixik  faoliyati  tana  k o 'p g in a   a'zolarining 
yordami  bilan  ishga  tushadi.  A ’zo larning b a ’zilari  ta  sirot- 
larni  qabul  qilsa,  boshqalari  ularni  signallarga  aylantiradi, 
x a tti-h a ra k a tla rn in g   rejasini  tuzadi  h a m d a   uning  amalga 
oshishini  n a z o ra t  qiladi.  Shuningdek,  ularning  bir guruhi 
xatti-harakatga  k u c h - q u w a t,   g'ayrat,  shijoat  baxsh  etadi,
www.ziyouz.com kutubxonasi


y a n a b ir tu r i csa mushaklarni, paylam i  harakatlantiradi.  M a n a  
s h u n d a y   m urakkab  funksiyaning  yig‘indisi  o rg an iz m n in g  
tashqi  muhitga moslashuvini, u n ga muvofiqlashuvini, hayotiy 
vazifalaming  ijro etilishi va bajarilishini  t a ’minlaydi.
O rganik olam ning m ik ro o rg a n izm d a n  to insonga q a d a r  
bir  n e c h a   o 4n  million  yillar  d a v o m   etg an  evolutsiyasi 
d a v o m id a   xatti-harakatlarning,  x u lq -a tv o m in g   fiziologik 
m ex anizm lari  uzluksiz  ravishda  m urakkablashib,  t a b a q a -  
lasha  bo rib ,  buning  natijasi  o ‘la ro q   o rganizm   m u h it n in g  
o ‘zgarishlariga tez  reaksiya b ild iru v c h a n  va m oslashuvchan 
xususiyat  kasb  etib  borgan.
J u m l a d a n ,   b ir  hujayrali  a m y o b a n i n g   hayot  k c c h i-  
rishi,  u n in g  ozu q a  qidirish  im k o n iy a ti,  o ‘z hayotini  m u h o -  
faza  qilish  qobiliyati  m uayyan  d a ra ja d a   c h e k la n g a n d ir. 
U n d a g i  y o l g 'iz   h u jay ra n in g   o ‘zi  h a m   se zu v c h i,  h a m  
harak atlanuv ch i,  ham   ovqat  h a z m   qiluvchi  vazifalarni  ijro 
e ta d i.  M u r a k k a b   tu zilish ga  e g a   b o ‘lgan  h a y v o n l a r d a  
a 'z o la rn in g   ixtisoslashuvi  o z u q a n i   k o krish,  uni  farqlash, 
xavf-xatarni  tez  sezish,  a n iq   m o 'lja l  olish  im k on iyatini 
beradi.  Ixtisoslashuvningasosiy funksiyasi  signallarni  id ro k  
qilishdan  iborat  hujayralarning v u ju dg a   kelishida o ‘z aksini 
to p ad i.  M a z k u r   hujayralar  r e t s e p t o r   d e b   n o m l a n m i s h  
h u ja y ra la r  tu rk u m in i  yuzaga  k e ltir a d i.  H u ja y ra la r n in g  
boshq alari  m u sh a k   t o ‘qim alari  ish in i,  b e zlarning  s h ir a  
ajratishini  n azo rat  qiladi.  B u n d a y   hujayralar  effekto rlar 
deyiladi.  Ixtisoslashuv  a ’zolarni  h a m d a   funksiyalarni  b ir- 
biridan  ajratadi.  O rganizm ning  asosiy  boshqaruv  i m k o ­
niyati  yaxlit  narsa sifatida  h a ra k a t  qiladigan  markaziy  n e rv  
sistemasi vositasida yuzaga keladi.
N e r v   sistem asining  asosiy  e le m e n tla r i  nerv  h u ja y -  
ralari  hisoblanib,  ularning funksiyasi q o ‘zg‘atishdir.  N e y r o n  
hujayra tanachasidan, dend ritdan ,  a k s o n d an  tashkil to p ad i. 
Markaziy nerv sistemasi  bosh  m iy a  v a o rq a  miyadan  iborat.
Hozirgi  z a m o n   fanining  k o ‘rsatish icha,  orqa  miya  va 
miya  n a y c h a s i  reflektor  f a o l i y a t in i n g   tu g ‘m a  ( s h a r ts i z  
reflekslar)  hisoblangan  shakllarni  a m a lg a   oshiradi,  k a t t a  
yarim sh arlarn ing   qobig‘i  esa  h a y o td a   orttirilgan,  psixika 
y ord am i  b ilan   boshqariladigan  x u l q - a t v o r   s h a k lla rin in g  
organi  sanaladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Miya katta yarim sharlari faoliyatining u m u m iy  q o n u n - 
lari  I.P.Pavlov  t o m o n i d a n   kashf etilgan.  Hozirgi  z am on  
fiziologiyasi  m a ’l u m o tig a   qaraganda,  m iy a da   hosil  b o l a -  
digan  t o l q i n l a r   tu rli  chastotadagi  e le k tro m a g n it  tebra- 
nishlariga  o ‘x sh a b   k e ta d i.  Miyada  e lek tr  toklari  paydo 
b o ‘lishining elektroenscfalo gram m a  k o ‘rinishdagi  kuchay- 
tirgich  y o r d a m id a   y o z ib   olishning  k a sh f  etilishi  m uhim  
ah am iy atg a   ega  b o 'l d i .   C h unki  k o s m o n a v t  m iyasining 
biotoklari  yozuvi  u n i n g   markaziy  nerv  sistem asida  yuz 
bcradigan  o ‘z g a ris h la r  k o ‘rsatkichi  b o ‘lib  xizm at  qiladi.
O d a m   psix ik   h a y o ti d a   katta  y a r i m s h a r l a r   q o b ig 'i 
sirtining  p e s h a n a   q ism la ri  alohida  roi  o ‘ynaydi.  Psixik 
funksiyalar  m u a y y a n   tarzda  c h a p   va  o 4ng  yarim sharlar 
0
‘rtasida  t a q s im la n is h i  c h u q u r  o 'rg a n ilg a n .  M a 'lu m k i, 
psix ik an ing  m a z m u n i   — tirik  m av ju d o t  o ‘z a ro   m u n o -  
sabatda b o ‘ladigan  tas h q i  olam  bilan  belgilanadi.  Shuning 
u c h u n   ta s h q i  o l a m   in so n   m iy asid a  s h u n c h a k i   o d d iy  
biologik  m u h it  e m a s ,  balki  o d a m la r t o m o n i d a n   ularning 
tarixiy  ta ra q q iy o t  d a v o m id a   yaratilgan  h o d isa la r  olami 
ham d ir.
Psixik va  nerv-fiziologik jarayonlaming o 'z a ro  m unosa- 
bati  m asalasi  m u r a k k a b   m u a m m o l a r d a n   h iso b la n a d i. 
S h u n in g   u c h u n   p s ix ik a n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlarini 
nerv-fiziologik  xususiyatlaridan  q an d ay   m u h im   belgilari 
bilan  farqlanishini  aniqlash  muhim ahamiyatga ega.  Bordi-yu 
m azk u r  o ‘ziga  xoslik  mavjud  b o'lm a g a n id a   edi,  u  holda 
psixologiya  mustaqil  bilim sohasi sifatida tadqiq etilishi  ham 
m u m k in   e m a s d i.  P sixik  ja ra y o n la r  o ‘z id a   faqat  ichki 
fiziologik  ja r a y o n la r n i   emas,  balki  tashqi  obyektlarning 
tavsifini  h am   m ujassam lashtiradi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Psixologiya  n im a la r   haqida  bahs  yuritadi?
2.  Psixologiya  fan in in g  tarixi t o ‘g‘risida  nimalarni 
so'zlab b e ra  olasiz?
3.  Psixika  d e g a n d a   Siz  nimani  tushunasiz?
4.  Aks  e ttirish  h a q id a   gapirib  bering.
5.  Faoliyat,  xulq,  m uomala  aks  ettirish  shakllarimi?
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə