O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


ham da  kuchsiz  xarakterli  b o la d iia r.  S h u n in g d ek ,  xarakter



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə78/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   74   75   76   77   78   79   80   81   ...   145

ham da  kuchsiz  xarakterli  b o la d iia r.  S h u n in g d ek ,  xarakter 
tu zilish i  x u su siyatlari  tarkibiga —  u n in g   b a rq aro rlik   va 
o lzgaruvchanlik  darajasi  ham   kiritilgandir.  X arakterning 
barqarorligi  ham ,  o ‘zgaruvchanligi  ham   m o sla sh ish   faoliya- 
tin in g   zaruriy  shartlaridandir.  S haxsn ing  xarak ter  x u su ­
siyatlari  turlicha  turm ush  sharoitlarida  q arshilik  qiluvchi 
vaziyatlar  uchrashiga  qaram ay,  u nin g  xatti-harakatlarin i 
boshqaradi.  Shu  b o is,  inson  tashqi  vaziyatga  b o g ‘liq  b o lib -  
gina  q olm ay,  balki  tashqi  vaziyatni  u n in g   sh ax sa n   o ‘zi 
yaratadi,  sh un ingd ek ,  m aqsadga  m uvofiqlashtiradi.
B u n d an   ta sh q a r i,  sh a x sn in g   tu r m u s h d a g i  zaru riy 
shartlaridan  biri  —  bu  xarakterning  m uayyan  darajada  plas- 
tikligidir.  Xarakterning plastikiigi  ikki  xil  m a ’n o   kasb  etadi. 
Xarakterning  plastikiigi  u n in g   barqarorligi  singari  m u- 
hitga  faol  ta ’sir o 'tk azish n in g  shartlaridan  h iso b la n a d i.  Ish 
amallari  m aqsadga  m uvofiq  va  foydali  k ech ish i  u ch u n   ular 
o ‘z g a r u v c h a n   ta sh q i  sh a r o itg a   m o s la s h is h la r i  lo z im . 
X ara k tern in g  p la stik iig i,  m u sta h k a m lig i  u n i  sh a k lla n - 
tirishning zaruriy sharti  sanaladi.  Xarakterning  barqarorligi, 
plastikiigi  o ‘ziga  x o s  individual  xususiyatga  ega   b o ‘lib,  u 
tu zilishn ing  xislati  sifatida  m ujassam iashadi.
X arakter  x u su siy a tla r in in g   k u ch i  v a   b a rq a ro rlilig i 
markaziy  tizim ga  b o g liq lig ig a   ko'ra,  m u ayyan   darajada, 
shaxs  m unosabatlarining  m azm uni  bilan  b elg ila n ad i.  Biroq 
ular  m u n o sa b a tla r  m a z m u n ig a   b o g 'liq lig ig a   q aram ay, 
b a ’zan  yuzaki  xususiyatga  ham   ega  b o ‘ladi.
X arakterning  tarkib  topishi
P sixologiyad a  irsiyat  bilan  xarakterning  m u n osab ati 
to kg ‘risida xilm a-xil  (K rech m er,  S held on  va b oshqalarning) 
qarashlar  mavjud.  Aksariyat  p sixologlarning  e ’tir o f etish la- 
richa,  o rgan izm n in g  nasliy  xususiyatlari  xarakter  xislat- 
larining  paydo  b o lish id a g i  shartlaridan  biri  h isob lan adi, 
xolos.  M a’lum ki  xarakter  xususiyatlari  irsiyatn ing  biologik 
qonuniyatlari  bilan  em as,  balki  ijtim oiy q on u n iya tlari  bilan 
tavsiflanadi.  U shbu  m asalani  irsiyatga  b og'la b   tushuntirish 
g o m o z ig o t  eg iza k la rn i  o 4rganish  orq ali  in k o r   q ilin a d i,
175
www.ziyouz.com kutubxonasi


ch u n k i  ularning  nasliy  xususiyatlari  aynan  bir  xildir.  U lar 
tem p era m e n t  xususiyatlariga  ko'ra tubdan  o'xshash  b o'lsa - 
lar-d a,  a m m o   xarakter  xislatlariga  k o ‘ra  bir-biridan  keskin 
farq  qiladilar.  Shuning  uchun  xarakter  shaxsning  turm ush 
s h a r o itig a   b o g 'liq lig in i:  a)  u n in g   fiz io lo g ik   a so si  ham ;
b)  tash q i  taassurotlar tizim i  tufayli  vujudga  keladigan  shartli 
reflek torn ing  funksional  holati  ham   tasdiqlaydi.
X arakter  tarkib  topishi  m uayyan  qonuniyatlar  ta ’sirida 
am alga  o sh ad i.  Xarakterning  har  bir  xususiyati  shaxsning 
m unosabatlariga b og‘liq  boMib,  ular,  o ‘z  navbatida,  ijtim oiy 
m u n o sa b a tla r  b ilan  b elgilan ad i.  N a sliy   xususiyatlari  bir 
xil  b o lg a n   egizaklarda,  turlicha  ijtim oiy  m uhitda  xarakter 
xislatlari  har xil  shakllanadi.  Shu  sababdan,  ijtim oiy tu zu m - 
ni  ta v s iflo v c h i  keng  ijtim o iy   m u n o sa b a tla r,  sh a x sn in g  
ijtim o iy   tip ik   xususiyatlarinigina  em a s,  balki  xarakterning 
in d ivid u al  xususiyatlari  tarkib  top ishiga  ham  katta  ta’sir 
o 'tk aza d i.  Ijtim oiy  m unosabatlarga  bevosita  yoki  bilvosita 
b o g ‘liq  tarzda,  oilada va  m ehnat jam oalarida —  xayrixohlik, 
o 'r t o q lik ,  o 'z a r o   y o r d a m ,  h a m k o rlik   y o k i,  a k sin c h a , 
jo h illik ,  zo lim lik ,  badjahllik  kabi  shaxslararo  m unosabatlar 
tarkib  to p a   boshlaydi.  O ilaviy  m u h it,  undagi  shaxslararo 
m u n osabatlar,  farzandlarning  k o 'p -o z lig i,  yoshidagi  farqi, 
n izo li  vaziyatlar  va  ularning  k o'rinishi,  ota -o n a   m im o sa- 
batiga asoslangan  holda xarakterning o'ziga xos xususiyatlari 
sh ak llan ad i.  Bolalar bog'chasid agi,  maktabdagi  shaxslararo 
m u n osab atlar  ham  xarakterning  m axsus  xislatlarini  tarkib 
toptiradi.  M ehnat  jam oalarida,  norasm iy  guruhlarda  ham 
xarakter  xususiyatlarida sezilarli  o'zgarishlar yuzaga  keladi. 
Ilk  y o sh lik   davrida  shakllangan  xarakter  xislatlari  nihoyat 
darajada  barqaror  b o‘lib,  hatto  ularga  ayrim  o'zgarishlar 
kiritish   h am   ju d a  qiyin  k ech ad i.  S haxsda  m ayllarn in g 
q on d irilish i  yoki  qondirilm asligi  bilan  b o g liq   holda  tarkib 
top gan   m unosabatlar  o ‘zin ing  m ustahkam ligi  bilan  ajralib 
tu rad i.  X arakter  xislatlarin in g  ch u q u rlig i,  barqarorligi, 
d o im iy lig i  ko'p  jihatdan  shaxs  m unosabatlarining  onglilik  
darajasiga  b o g iiq .  Insonning  h aqqoniylik,  m ehnatsevarlik 
xislatlari  taso d ifiy  tarkib  topm agan.  Agar  u  u nin g  ongli 
qarashlariga,  ish on ch   aqidalariga  m o s  tushsa,  u  holda  har
176
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   74   75   76   77   78   79   80   81   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə