O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


q a n d a y   q iy in   h o la tla r d a   h am   n a m o y o n   b o ‘la v e r a d i



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə79/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   145

q a n d a y   q iy in   h o la tla r d a   h am   n a m o y o n   b o ‘la v e r a d i. 
M am lakatim iz  fuqarolari  xaraktcrining  k uchi  va  m ustah- 
kam ligi  istiqlol  n ashidasi  va  yuksak  vatan p arvarlik   his- 
tuyg‘usida  yo'g'rilgandir.  Shunday  qilib,  p sixik an in g  ind i­
vidual  sifat  xususiyatlari  shaxsning  ijtim o iy -tip ik   m u n o - 
sab atlari  b ilan   q o ‘s h ilg a n d a g in a   x a r a k te r   x isla tla r in i 
b elgiiash   ham d a  tavsiflash   im k o n iy a ti  v u ju d g a   keladi. 
Psixikaning  individual  xususiyatlari  orasida  tem p eram en t 
xususiyatlari  alohida  aham iyat  kasb  etadi.  C h u n k i  xarakter 
b ila n   te m p c r a m e n t n in g   o ‘zaro  m u n o s a b a ti  u la r n in g  
fiziologik asoslari bilan belgilanadi.  Xarakter xususiyatlarining 
tashqi  jih atd an   n a m o y o n   boMishi  va  a y n a n   sh u   tarzda 
muayyan vaqt  mobaynida kechishi dinamik xususiyat deyiladi. 
Xarakter  xislatlarinin g  d in am ik   xususiyati  tem p era m e n t 
xususiyatlariga bogMiqdir.  Shu  holatga niuvoflq tem peram ent 
xususiyatlari  ham   xarak tern in g  m u ayyan   x isla tla r in in g  
rivojlanishiga  ijobiy  yoki  salbiy  ta’sir  o'tk a zish i  m um kin. 
Xarakter  xislatlarining  vaqt  m obaynida  oshkora  n am oyon  
b o lib  
0
‘tishi  ham  tem peram cntning tipiga  b o g liq .
Taraqqiyot  va  tarbiyaning  ijtim oiy  sharoitlari  ham da 
ularning  p sixik an in g  irsiy-in d ivid u al  x u su siya tla ri  bilan 
o ‘zaro  m unosabati  xarakter  xislatlarini  t o ‘g ‘ridan  t o ‘g ‘ri 
tavsiflam ay,  balki  sh axsnin g  faoliyati  orq ali  b elgilan ad i. 
U n in g  faoliyatiga  taalluqli  aynan  bir  xil  ijtim oiy  sharoitda 
ham   bir  xil  irsiy  xususiyatlardan  turli  xarakter  xislatlari 
shakllanadi.  Shu  b ois,  xarakterning  rivojlanishi  sh axsnin g 
faol  faoliyati  jarayonida  u nin g  xatti-harakatlariga  b o g liq  
tarzda  amalga  osh adi.  Xarakterning  tarkib  to p ish id a   faol 
faoliy a tn in g   o 'rn i  sh u n d a k i,  xuddi  shu  fa o l  fa o liy a td a  
xarakterni  ifodalaydigan  harakatning  individual  o ‘ziga  xos 
usullari  tarkib  topadi.  Harakat  usullarining  avtom atlashu vi 
esa  muayyan  dinam ik stereotip  hosil  q ilin ish i  bilan  b o g liq  
s h a r tli  r e fle k to r   f u n k s io n a l  h o la t n i n g   m a h s u li d i r . 
A vtom atlash u vn in g  bir  n ech a   turdagi  p s ix o lo g ik   m ex a - 
n izm la ri  m avjud  b o ‘lib,  u lardan  biri  —  bu  o d a tla r d ir . 
Xarakter  xislatlari  tarkib  top ishin ing  m u h im   shartlaridan 
biri  — bu  xislatlarni  zaruriy xatti-harakatlarda c h id a m   bilan 
m ashq  qilishdan  iborat.
12  Psixologiya 
177
www.ziyouz.com kutubxonasi


X a ra k te rn in g   tarkib  topishida  taqlidchanlikning  o krni 
katta  b o ‘lib,  u  harakat  usullari  avtomatlashuvining  bosh 
m an b a y i  hisoblanadi.  Tarkib topish jarayonida  taq lid c h a n ­
likning  a h am iy ati  ko‘p  jih a td a n   ifodali  xatti-harakatlar- 
ning  shaxs  em otsional  kechinm alariga  t a ’siri  bilan  belgi- 
lanadi. Taqlidchanlik xatti-harakat namunasiga taqlid qilishga 
m o lj a l l a n g a n   shaxs  m unosabatlari  to m o n id an   motivlash- 
tirilg an dag in a  xarakter  xislatlari  shakllanishining  shartiga 
aylanadi.
X a ra k te rn in g   shakllanishida  m uayyan  psixik  faoliyatga 
yaxlit  obyektiv  va  subyektiv  mayllik  tarzidagi  ko ‘rsatma 
b e r i s h   p s ix o lo g ik   m e x a n i z m   n e g iz id a   y u z a g a   ke lg a n  
a v t o m a t l a s h i s h   u c h u n   m u h i m   a h a m i y a t   kasb  e ta d i . 
U sta n o v k a  odatlardan  farqli oMaroq,  muayyan  harakatlarga 
tay y o r turishgina  b o ‘lmay,  balki  bilish jarayonlariga,  hissiy 
va  irodaviy  reaksiyalarga  h am   tayyor turishdir.
X a ra k te rn in g   hosil  b o ‘lishida  nizoli  vaziyatlar  alohida 
a h a m iy a t  kasb  etadi.  Xarakter  faqat  m urakkab  va  keskin 
vaziyatlard a  aniq  nam oyo n   b o ‘lib  qolmay,  balki  u  m azkur 
h o la tla rd a  h a m  tarkib topadi.  O d atd a,  xarakter xislatlarning 
o'zgarishidagi  individual farqlar shaxsning nizoli vaziyatdan 
c h iq is h   u c h u n   q a n d a y   y o ‘l  topishiga,  b inobarin,  inson 
s h a r o i td a n   kelib  chiqib,  q a n d a y   x atti-harakatni  amalga 
oshirishga q a ro r qilishiga b o g liq .  S hunday qilib, shaxs o ‘zi- 
ning b u tu n   hayoti va faoliyati davomida o ‘z xatti-harakatlari, 
o datlari  bilan  o 'z  xarakter xislatlarini o ‘zi yaratadi va  ularni 
boshqarishga odatlanadi.
?
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Xarakterning ta’rifini aytib bera olasizmi?
2.  Xarakter qanday tarkiblardan tuzilgan?
3.  Xarakter sifatlarini  tavsiflay olasizmi?
4.  Milliy  xarakter  nima?
5.  Xarakterning rivojlanishi to‘g‘risida qanday fikrdasiz?
www.ziyouz.com kutubxonasi


X I  
b o b  
Q O B I L I Y A T L A R
Q ob iliy atlar  t o ‘g‘risida  tu sh u n ch a
Xaridor  tovarlarni  ko‘zdan  kechirayotib,  bir  m a to d a n  
ta y y o r la n g a n   b ir   xil  to v a rg a   h a r   xil  b a h o   b e r a d i ,   b ir 
tikuvchini  maqtaydi,  ikkinchisiga e ’tiroz  bildiradi.  Sh un ing - 
dek,  ularga  b a ’zi  tavsiyalarni  ham   beradi,  tashqi  ko'rinishi 
bejirim  b o llishi,  chidamliligi  oshishi  to ‘g‘risida  m u lohazalar 
yuritadi,  ya'ni  ulardan  biri  xaridorni  qoniqtiradi,  ikkinchisi 
esa  ijobiy  b ah o  olmaydi  ha m .  T alab alar  h a r   xil  turdagi 
tanlovlarda,  olimpiada  va  universiadada  ishtirok  etadilar, 
ulardan bittasi  muvaffaqiyatga erishadi, hatto g ‘olib!ikni h am  
q o ‘lga kiritadi.  Bu psixologik rtodisa yoki voqelikni tahlil qilib 
k o ‘rish  o rq a lig in a   ta l a b a n i n g   b ilim   d a ra ja s i,  q o b iliy a t 
k o ‘rsatkichi,  muvaffaqiyat  mexanizm i,  m alaka  yoki  ko ‘nik- 
rnalar  barqarorligi  yuzasidan  bir  fikrga  kelish  m um kin .
Qobiliyatlar  t o ‘g ‘risida  u m u m iy   tu s h u n c h a n i  vujudga 
keltirish  u c h u n   ularga  alo qado r  omillar,  tark ib la r  b o ‘yicha 
ayrim  m a ’Iumotlar  keltirish  m aqsadga  muvofiq:  a) q o b i­
liy a tla r  s h a x sn in g   p six o lo gik   x u s u s iy a tla r i  e k a n li g in i ;
b)  m azku r xususiyatlarga bilim,  k o ‘nikma,  m ala k a   orttirish 
bilan  erishilishi  m um kinligini;  d ) u s h b u   xususiyatlarning 
o ‘zi bilim, ko‘n ik m a v a  malakalarga taalluqli emasligini aytish 
kifoya. Yuqoridagi voqeliklaming tahlilidan  kelib chiqiladigan 
bo'lsa,  tovarga  berilgan  baho,  tanlovlardagi  muvaffaqiyatli 
yoki  m uvaffaqiyatsiz  d e g a n   jih a tn i n g   is h t i r o k   e tis h ig a  
asoslanib, shaxslarning qobiliyatlari yuzasidan q a t ’iy qarorga 
kelish  m um kin.  Psixologik  tadqiqotlarning  k o ‘rsatishicha, 
oliy  t a ’lim  jarayonida  o kzlashtirish  k o ‘rsatkichi  b o ky icha 
„ o 'r t a m i y o n a “  talaba  k eyinchalik  bo rib  ijobiy  t o m o n g a  
o ‘zgarishi, boshqa sohada yuksak natijalarga erishishi,  hatto 
mutaxassisligiga yondosh ixtisoslikda o ‘zini  k o ‘rsatishi  ha m  
m u m k in . T a ’lim va  ijtimoiy tu rm u s h d a  uquvsiz,  „ yaroqsiz“ 
deb  baholangan  insonlar  keyinchalik  b iro n - b ir   s o h a n in g  
yetakchi  mutaxassisi  sifatida  elga  tanilishi,  y u q o ri  lavo- 
zimlarni  egallashi,  tadbirkor  shaxs  sifatida  k a m o l  topishi
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə