O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


[  y L   1  PSIX O L O G IY A   FA N I  SO HALARI



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə8/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   145

I I   b o b
[  y L   1  PSIX O L O G IY A   FA N I  SO HALARI 


VA  U N IN G   T A D Q IQ O T
M E T O D L A R I
P s ix o to g iy a   fani  s o h a la r i  v a   ularning 
o ‘ziga  x o s   x u s u s iy a tla r i
Inson  o 'z in in g   kimligini  a n g la sh g a   in tilishdan,  o ‘z 
ruhiy  dunyosini  va  o ‘zgalar  m h iy a tin i  bilish  istagi  p a y d o  
b o l i s h d a n ,   ta b ia t  va  ja m iy a t  h o d isa la rin i  t u s h u n i s h g a  
ehtiyoj  sezishdan,  o ‘tmish,  hozirgi  z a m o n ,  kelajak  h a q id a  
m ulohaza y u nta  boshlagandan b u y o n  psixologiya fan sifatida 
rivojlana  boshladi.  Psixologik  b ilim la r j u d a   uzoq  o ‘tm is h  
tarixga  ega  b o l s a - d a ,   u  fan  sifatida  falsafadan  XIX  a srg a  
kelib  aj ral ib  chiqdi.  Psixologiyaning  alohida  fan  sifatida 
ajralib chiqishiga o ‘sha davr kishilik jam iyatida yuz b e ra y o t- 
gan  ijtimoiy,  iqtisodiy,  siyosiy  o 'z g a ris h la r  sabab  b o ‘ldi, 
c h u n k i  b u la r   ijtimoiy  z a ru ra t  ta q o z o s i  edi.  Psixo logik 
holatlam i  tadqiq  qilish,  y a ’ni  psixikaning  m ohiyatini  t u -  
sh u n ish   m a q s a d id a   o ‘sha  d a v rla ri  e k sp erim e n ta l  ilm iy  
psixologik laboratoriyalarvujudga ketáboshladi.  llk psixologik 
tadq iq otlar laboratoriyasi  1879-  yilda  nemis olimi  V .V u nd t 
to m o n id a n   Leypsig universitetida tashkil qilindi.  Xuddi  s h u  
laboratoriya qabilida boshqa m am lak atlard a ham  b i r q a n c h a  
mustaqil  laboratoriyalar  ochildi.  X I X   asr  oxiri  va  XX  asr 
boshlariga  kclib  psixologiya  fani  t o ‘g ‘risidagi  ilmiy tu s h u n -  
chalarda keskin o ‘zgarishIar yuzaga kcldi va ularning t a ’sirida 
psixologiyaning  tadqiqot  obyekti  sifatida  —  insonga  i n u -  
hitning  t a ’siri,  uning xulq-atvorini  o ‘rganish  m u a m m o la ri 
tanlab olindi.  Shu davrda psixologiya fanining rivojiga ijobiy 
hissa q o 'shgan  psixologiya m aktablari vujudga keldi. A Q S H  
psixologiyasining  asosiy  y o ‘n a li s h la r id a n —b ix e v io riz m , 
G c r m a n i y a d a   — g e s h ta ltp s ix o lo g iy a   m a k ta b i.  V e n a d a  
Z .F r e y d n in g   psixoanalizi  s h u la r   ju m la s id a n d ir.  M a v ju d  
m aktab larn ing   barchasi  o ‘z in in g   n uqtayi  nazariga  asosla- 
nib,  psixologiya  fanining  tarkibiy  qismlarini  o ‘rganishga 
harakat  qildi.  Psixologik konsepsiyalarning rang-barangligi
www.ziyouz.com kutubxonasi


va  fan -tex n ik a n in g   rivojlanishi  t a ’sirida  psixologiya  fani 
o'zining tadqiqot obyektlariga ega bo'lgan  ko'plab sohalarga 
ajrala boshladi.  H ozirgi  davrda psixologiyaning  nazariy va 
amaliy yutuqlari atrof-m uhitga hamda jamiyatning juda keng 
sohalarida tatbiq qilinm o qd a.
Psixologiya  fanini  m uayyan  sohalarga  b o 'lish d a   aniq, 
yaqqol  faoliyatning psixologik tom oni,  insonningjam iyatga 
nisbatan psixologik munosabati va taraqqiyotining psixologik 
jabhasi  asos qilib o lin g a n .  Quyida psixologiya sohalarining 
tavsifiga biroz t o ‘xtalib o ‘tamiz.
Umumiy  psixologiya — bu  u m u m iy   psixologik  q o n u -  
niyatlarni  m e x a n i z m l a r ,  m urakkab  ichki  bog'lanishlar, 
nazariy va  m e to d o lo g ik   prinsiplar,  ilmiy tadqiqot  m etod- 
lari,  psixikaning  filo  va  ontogenetik  o ‘zgarishIari,  ilmiy 
tu sh u n c h a   va  kategoriyalar,  bilish jarayo n larini  amaliy  va 
nazariy jihatdan tadqiq qiladigan soha.  U m u m iy  psixologiya 
degan  n o m   h a m   b o s h q a   sohalarda  boMgani  kabi  shartli 
r a v is h d a   q a b u l   q i i i n g a n .   Psix o lo g iy a  f a n i n i n g   ilm iy 
tu s h u n c h a la r i,  katego riy alari  (shaxs,  m otivatsiya,  fao- 
liyat,  m u o m a la ,  o n g ) n i,  tadqiqot  m eto d la rin i  u m u m iy  
psixologiyada  u m u m las h tirish   uch un   u n in g   boshq a  soha- 
lardagi  te k sh irish   natijalarini  m av h u m la s h tiris h   lozim. 
Aytish joizki,  u m u m i y   psixologiyaning  tad q iq o t  natijalari 
psixologiyaning  b o s h q a   sohalari  u c h u n   h a m   asos  b o ‘lib 
xizmat qiladi.  U m u m iy  psixologiya fani asosiy kategoriyalar, 
tu sh u n c h a lar,  psixik  jarayonlar,  holatlar,  hodisalar,  in- 
dividual-tipologik  xususiyatlarni:  1.  Psixik jarayonlar: sezgi, 
idrok,  tasavvur,  x otira,  tafakkur,  xayol  va  boshqalarni.  2. 
Ir o d a v iy   j a r a y o n la r :   m o tiv ,  m o ti v a t s iy a ,   e h ti y o jl a r , 
intilishlar,  q a ro r  q a b u l  qilish  kabilarni.  3.  Hissiy jarayonlar: 
his-tuyg‘ular,  e m o ts iy a ,  kayfiyat,  e m o tsio nal  ton,  stress 
( z o ‘riqish),  affekt  (j^zava)  singarilarni  o ‘z  ichiga  oladi.
Psixik holatlarga psixik jarayonlarning m a ’lum  birsifat 
k o ‘rinishlari  kiradi.  M asalan,  hissiy ja ra y o n la r psixik  holat 
sifatida  kayfiyat,  psixik  xususiyatlarga  esa  qobiliyat  va 
bo sh qalar  kiradi.  U m u m iy   psixologiyadagi  bu  boMinish 
shartli  ravishda  a m a lg a   oshirilgan  b o ‘lib,  u n d a   jarayon 
t u s h u n c h a s i   u m u m i y   ta d q iq   q ilin a y o tg a n   h o d isa n in g
22
www.ziyouz.com kutubxonasi


jarayoniy xususiyatga ega ekanligi t a ’kidlanadi,  xolos.  Psixik 
holat  tush u n c h a si  psixik  holatlarga  n isb a ta n   nisbiy  sta- 
tikligini  anglatadi.  Psixik  xususiyat  tu sh u n c h a s i  esa tadqiq 
q i li n a y o t g a n   h o d i s a n i n g   m u s t a h k a m l i g i n i ,   q a y t a r u v -  
chanligini  aks  ettiradi  va  bu   narsa  shaxs  tuzilishida   o ‘z 
ifodasini  t o p a d i.  B o sh q a   s o h a la r   va  b i li m l a r   u m u m i y  
psixologiyadan asos sifatida foydalanadi,  sh u bois u  univ er­
sal  xususiyat  kasb  etadi.
Eksperim enfal  psixoiogiya — e k s p e r im e n ta l  m e to d la r 
yo rdam ida  psixik  hodisalarni  tadqiq  q ilish n in g   u m u m iy  
sohasi.  Psixoiogiya fan sifatida falsafadan ajralib chiqishida 
eksperim ental  ta d q iq o tla r  o ‘tkazish  asosiy  rol  o   ynagan. 
XIX  asrning  o ‘rtalarida  psixologik  h o d isalar y u zasidan   iik 
bor amaliy eksperimental  psixologik tadq iq otlar o ‘tkazilgan. 
Bu  fiziologik  laboratoriy alard a  e le m e n t a r   funksiyalarni 
o ‘rganish  ilk  b o r   sezgi  va  idrokni  o ‘rganish  bilan  bosh- 
langan.  Bu tadqiqotlar eksperimental psixologiyaning falsafa 
va fiziologiyadan ayrim h o lda  mustaqil,  a lo h id a  fan sifatida 
vujudga  kelishiga  m u h im   asos  va  obyektiv  sha rt-sha roit 
yaratib bergan.  Eksperimental psixoiogiya fan sifatida ajralib 
chiqishiga V.Vundt o ‘zining katta hissasini q o ‘shgan.  0 ‘zini 
o lzi  kuzatish   m e to d i  y o r d a m i   bilan   ilk  e k s p e r im e n ta l 
ta d q iq o tla r   in s o n n i n g   ichki  fu n k siy a la rin i  o ‘rganishga 
qaratilgan edi.  Keyinchalik eksperimentlar turli hayvonlarda 
0
‘tkazila boshlangan. Tadqiqotlarning k o ‘pchiligi T .L .M o r- 
gan,  E .L .T o rn d a y k la r  to m o n id a n   olib  b o rilg a n   edi.  Eks­
perim ental  ta d q iq o tla r  orqali  faqat  psixik  funksiyalargina 
e m a s,  balki  h issiy o tla rn in g   in div id u al  v a r ia n tla r i  h a m  
tekshirilgan.  D e m a k , eksperim ental psixologiyaning tadqi- 
qotlari psixoiogiya sohalarining nazariyasiga h a m  asos b o l ib
xizm at  qiladi.
M ehnat  psixologiyasi —  in so n n in g   m e h n a t g a   m u n o -  
sabati,  m e h n a t faoliyatining qonuniyatlari  va rivojlanishini 
tad q iq   qiladi.  M e h n a t   psixologiyasining  o b y e k ti  ishlab 
c hiqarish  va  m e h n a t d a   shaxsning  faoliyati,  uni  ishdan 
b o 's h   vaqti,  d a m   olishining  ishlab  c h iq a ris h g a   t a ’siri  va 
boshqalardir.  M e h n at unum dorligida ishchini boqish uchun 
ketgan  sarf-xarajatning  miqdori  k o ‘p  b o ‘lsa,  u n g a   qulay
23
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə