O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə80/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   145

hodisasi  tajribada  k o ‘p  uchraydi.  S huning  u c h u n   bilim, 
k o ‘n ik m a   va  malakalarni  egallash  jarayonida  qobiliyatlar 
n a m o y o n   b o ‘lsa-d a,  lekin  u la r   faqat  bilim ,  k o ‘n ik m a , 
malakalarga  bevosita  taalluqii  emas,  shu  bois,  ular  bir-biri 
bilan o ‘zaro m unosabat va nuqtayi  nazardan tahlil qilinganda 
q obiliyatlar  bilan  bilimlar,  qobiliyatlar  bilan  k o ‘nikm alar 
m ohiyat,  m aznuin,  m a ’no   jihatidan  bir-biridan  farqlanadi. 
U sh b u   psixologik  hodisa  obrazli  qilib  aytilganda,  bilim, 
k o ‘n i k m a ,   m a la k a la rn i  m a s h q   qilish  o rqali  eg a llan sa , 
q o b i l i y a t l a r   s h a x s n in g   ru h iy   o la m id a g i  hali  r o ‘yobga 
ch iqm ag an  imkoniyatlaridir.  Masalan, o'quvchining o ‘qishga 
kirishi u  mutaxassis sifatida kasbiy kamolot uchun  imkoniyat 
tarzida  gavdalansa  (uning  intilishi,  obyektiv  va  subyektiv 
m u h it,  salomatligi  va  boshqalar),  shaxsning  qobiliyatlar! 
kasbiy  b ilim ,  ko ‘n ik m a   v a  m alak alarn i  egallash  u c h u n  
im k o n iy a ti  sifatida  n a m o y o n   b o ‘ladi.  Kasbiy  b ilim   va 
k o ‘n ik m alar  egallandimi  yoki  y o ‘qmi,  imkoniyat  ro ‘yobga 
c h iq d im i  yoki  ushalm agan  orzu  sifatida  qolib  ketdimi  — 
bulam in g  barchasi  ko'pgina omillar va sharoitlarga bogliqdir. 
M asalan,  atrof-muhitdagi  odam lar  (oila,  maktab,  m ehnat 
jam o a si  a ’zolari,  jamoatchilik)  shaxsning  u  yoki  bu  bilim 
h a m d a  k o ‘nikmalarni egallashiga, o ‘qish, o ‘rganishiga, ularni 
tashkil  qilish  va  m ustahkam lashga  m as’uliyat  his  qilishi 
kabilar  imkoniyatni  ro‘yobga  chiqarishning,  uni  voqelikka 
aylantirishning kafolatidir.  Psixoiogiya metodologik asosining 
k o ‘rsatishicha,  qobiliyatlar  imkoniyatlar  tizimidan  tashkil 
to pg an   b o ‘lib,  u yoki  bu  faoliyatida zaruriy m ahorat darajasi 
hisobianadi.  Masalan,  insonda nam oyon bo'layotgan tasviriy 
sa n ’at  qobiliyati  uning  rassom  sifatida  shakllanishiga  kafolat 
bera  olmaydi.  Rassomlikni  cgallashi  uch u n  maxsus  ta'lim 
olishi,  tabiatga  o ‘zgacha  munosabati,  idrok  qilish  xayoloti, 
s h a x s i y   f a z ila ti,  s a lo m a tl ig i ,  m a t o la r ,   m o ‘y q a la m la r , 
b o ‘yoqlar,  moslama  asboblar va boshqalar muhayyo  bo lish i 
lozim. Tasviriy san'at qobiliyatlari  ta ’kidlab o ktilgan vositalar 
h a m d a   shart-sharoitlar  b o ‘lmasa,  ilk  ko‘rinishidayoq  so'na 
borishi  m um kin.  Ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot pallasida bunday 
hodisalar son-sanoqsiz b o l i b  o ‘tganligi  hech  kimga sir emas. 
180
www.ziyouz.com kutubxonasi


Psixologiya  fani  bilim,  k o 'n ik m a   va  m ala k ala rn i  qobi- 
liyatlar bilan faoliyatning m u h im  jabhalari ekanligini uqtirsa- 
da,  aynan  bir  narsa  ekanligini  rad  etdi,  a m m o   u la m in g  
birligini  e ’tiro f  qiladi.  S h u n in g   u c h u n   q ob iliy atlar  faqat 
faoliyatda  rokyobga  chiqadi,  lekin  aynan  shu  qobiliyatlarsiz 
amalga oshirilishi amri  m ahol faoliyat ko‘rinishlaridagina aks 
etadi,  xolos.  Agar  shaxs  rasm   solishga  hali  o ‘rg an m a g an  
b o ‘lsa,  mabodo  u  tasviriy  faoliyatning  malakalarini  uddalay 
olmasa,  uning  tasviriy  s a n ’atga  qobiliyati  t o ‘g ‘risida  gap 
b o lis h i  ham   m um kin  emas.  Bularning  barchasi  b o ‘lg‘usi 
r a s s o m n in g   ish  u s lu b i,  u s u lla ri,  rang  m u n o s a b a t l a r i n i  
qanchalik  tez  va  oson  o ‘zlashtirishida  h a m d a   borliqdagi 
g o ‘zallikni  idrok  qilish,  t a s a w u r  etishida yuzaga  keladi.
0 ‘quvchida kasbiy bilim,  k o 'nikm a  va  m alakalar tizimi, 
u la rn in g   barqarorligi,  s h a k lla n g an   shaxsiy  ish  uslublari 
m a v ju d   e m a slig ig a   a s o s l a n ib ,  u la rn i  j i d d i y   t e k s h i r i b ,  
k o'rm a sd a n  turib,  shoshilinch  tarzda u n d a qo biliyatlar y o 'q  
dcgan  xulosa  chiqarish  o 'q itu v c h in in g   q o ‘pol  psixologik 
nuqsoni  hisoblanadi.  Bolalik davrida u yoki  bu qobiliyatlar- 
nin g   atrofdagi  o d a m l a r   t o m o n i d a n   ta n   o l in m a g a n l ig i , 
keyinchalik xuddi ana shu qobiliyatlari tufayli j a h o n d a  s h o n -  
shuhrat  qozonishga  m u sh a rra f bo'lgan j u d a   k o ‘p a llo m a la r- 
ning  nomi  m a ’lum.  M asalan,  nisbiylik  nazariyasi  asoschisi 
Albert  E ynshteyn,  yangi  g e o m e triy a   y o ‘nalishi  a s o s c h i ­
si  N ikolay  Lobachevskiy  sh u la r  jum lasidandir.
Qobiliyatlar  bilim,  ko‘n ik m a   va  m alak alard agina  aks 
etm aydi,  balki  ularni  egallash  dinamikasi  d a v o m id a   n a m o -  
yon  boMadi.  Faoliyat  u c h u n   za ru r b o ‘lgan  bilim  va  k o ‘nik- 
malarni  o ‘zlashtirish ja ra y o n id a   yuzaga  c h iq a d ig an   farqlar 
qobiliyatlar  to'g'risida  m u lo h a z a   yuritish  im k o n in i  beradi.
D e m a k ,  shaxs  f a o liy a tin in g   m u v affaq iy a tli  a m a l g a  
oshirish  sharti  hisoblangan,  bilim  k o ‘nikm a  va  m ala k ala rn i 
egallash  dinamikasida yuzaga  keladigan  farqlarda  n a m o y o n  
boMadigan  individual  psix o lo gik   xususiyat  q o b i l i y a t l a r  
d ey iladi.  U s h b u   xusu siy a tn i  a n iq la s h   u c h u n   b a 'z i   b ir  
om illarn i  tahlil  qilish  m aq s a d g a   muvofiq:  a)  s h a x s n i n g  
m u ay y a n   sifatlari  yig‘indisi  belgilangan  v a q t  o r a l i g 'i d a  
egallagan  faoliyati  talablariga  javob  bersa,  u n d a   m a z k u r
www.ziyouz.com kutubxonasi


faoliyatga qobiliyati  mavjuddir; b)  inson shunday holatlarda 
faoliyat  talabiga javob b e ra  olmasa,  psixologik sifatlar,  y a ’ni 
qobiliyatlar mavjud emasdir.  Lekin bu  muayyan xususiyatga 
ega  shaxs  k o ‘nikma  va  m alakalarni  egallay  olmaydi,  degan 
m a ’n o   anglatmaydi,  b iroq  ularni  egallash  vaqti  c h o ‘zilib 
ketadi,  xolos.
S h u n d a y   qilib,  qobiliyatlar  individual  psixologik  xusu- 
siyatlar  b o ‘la  oigani  u c h u n :  a) ularni  shaxslarning  mavjud 
b o s h q a   xususiyatlariga,  aqliy  sifatlariga,  xotira  xislatlariga, 
x a ra k te r fazilatlariga,  hissiy  kechinmalariga va boshqalarga 
q a ra m a -q a rs h i  q o ‘yish  m u m k in   emas;  b) shuningdek,  qo- 
biliyatlarni  shaxsning  m a z k u r xususiyatlari  bilan  bir  qator- 
ga  q o ‘yish,  ularni  ayniylashtirish  ham   n u q s o n la m i  kel- 
tirib  chiqaradi.  T a ’kidlash joizki,  fikr bildirilgan  sifatlardan 
b a ’zi  biri  yoki  ularning  yig‘indisi  faoliyat  talablariga javob 
bera olsa yoki  u l a r t a ’sirida vujudga kelsa,  u holda shaxsning 
m a z k u r   individual  xususiyatlarini  qobiliyatlar  deb  atash 
m u m k i n   b o ‘ladi.
Q obiliyatlarning  sifat  va  m iqdor  tavsifi
Psixologiyada  qobiliyatlar  individual  psixologik  xusu- 
s iy a tla r   sifatida  t a ’riflanad i,  a m m o   bulling  asosida  bir 
i n s o n n i n g   boshqa  i n s o n d a n   farqlab  turadigan  xislatlari, 
fazilatlari  yotadi.  S h u n in g   u c h u n   h a r  bir  shaxsdan  bir  xil 
natija,  b ir  xil  sifat  kutish  m um k in   emas,  chunki  insonlar 
o ‘z qobiliyatlariga kolra bir-birlaridan  muayyan darajada farq 
qiladilar,  binobarin,  u la r o ‘rtasidagi  farqlar sifat va  m iqd or 
j ih a t d a n   bir  talay  b o l i s h i   m um kin.  Qobiliyatlarning  sifat 
tavsifi  shaxsning  qaysi  individual  psixologik  xususiyatlari 
faoliyat  muvaffaqiyatining  majburiy  shaiti  sifatida  xizmat 
qilishini  anglatadi.  U larn in g   m iqd o r  tavsifi  esa  faoliyatga 
q o ‘yiladigan  talablarni  shaxs  qay  y o ‘sinda  bajarish  imko- 
niyati  mavjudligini  bildiradi,  y a ’ni  m azkur  inson  b o s h q a ­
larga q arag and a  m alaka,  bilimlardan  n e c h o g liq  tez,  yengil, 
puxta foydalana oladi.
Q o b i l i y a t n i n g   x u s u s iy a tla r in i  sifat  j i h a t d a n   ta lq in  
q ilg a n da ,  shu  narsa  m a ’lum   b o la d ik i,  qobiliyat  birinchi-
182
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə